75. schôdza

Ďakujem.
Evidujem dve faktické, s prvou vystúpi pán poslanec Mičovský, s druhou pán poslanec Fecko.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ďakujem aj pánovi predsedovi výboru za to, že jednoznačne podporuje tento návrh a zároveň aj ukázal na tie širšie súvislosti, lebo naozaj ono všetko so všetkým súvisí.
Ja by som len chcel doplniť práve jeho vystúpenie aj takou spomienkou na takú dedinu, ako sú Podlavice. Neviem, či to ju niekto poznáte, pri Banskej Bystrici, tam ukázali nám občania ešte pred vyše sto rokmi, myslím, že to bol rok 1904, takže opäť ešte spomíname monarchiu, keď túto obec ohrozovali, a to ešte vtedy o klimatických zmenách nebolo ani chýru, nehovorilo sa, obrovské záplavy, nánosy bahna, ktoré doslova zaplavovali ulice. A vtedy tí občania začali robiť to, čo by sme dnes nazvali protieróznymi opatreniami, vodozádržnými a protiveternými opatreniami, proti veternej erózii, nanosili tam veľmi prácnym spôsobom množstvo zeme, urobili oplôtky, zalesňovali to, robili tam vetrolamy a remísky a dnes tá krajina už úplne zabudla na to, ako vypadala, keby sme nemali historické fotografie, aká hrôza, aká mesačná krajina to bola. Takže to len taká spomienka, že to nie je až taká novinka, len sme zabudli na to, čo potrebujeme robiť. A nečakajme na také vážne upozornenia, aké boli možno v tých Podlaviciach.
No a ešte na konto toho, ako spomínal pán predseda Karahuta, že veľkú časť života strávil vo svete, kde videl, čo vedia tam urobiť aj naši susedia v iných krajinách. Len taká predstava, keď máme možnosť vzlietnuť z bratislavského letiska a ideme smerom na západ, ako rýchlo zbadáme, že sme v inej časti Európy, nemusíme vedieť, kde sú hranice, my ich jasne vidíme, to množstvo tých remízok, vetrolamov, vodných plôch nám veľmi rýchlo povie, kde končí Slovensko a kde začína tá časť Európy, ktorá nám môže byť aj po tejto stránke vzorom.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne.
Áno, pán predseda výboru, tak ako si spomínal českú zem, českú krajinu, pred 30 rokmi sme boli spoločne a opýtam sa, kam nám ušli aj v pozemkových úpravách a nie iba v pozemkových úpravách aj v ďalších možno, sú v stave krok-dva pred nami a my stále iba niečo dobiehame. A ja mám tiež takýto živý príklad, kde, keď som ženil syna v Brne a, samozrejme, som sa išiel pozrieť do krajiny, tak som našiel jednu poľnú cestu po pozemkových úpravách, kde bolo 248, 250 čerešní vysadených pozdĺž tej cesty. Ukážte mi u nás na Slovensku, kde máme takúto novú nejakú štruktúru poľných ciest, ktoré budú lemované alejami a stromami.
A, vážení, uvedomme si to, mnoho ľudí a hlavne ovocinárov, resp. vinohradníkov sa nám hovorí, škorce nám zaberajú úrodu. Prečo? Lebo sme v hospodárskych lesoch povedali, že čerešňa je plevel, povedali sme, že nebudeme slivky, nebudeme ďalšie, veď prakticky to je ono. My musíme dať bobuľoviny do extravilánu, aby tieto živočíchy išli tam. Keď sme boli na Ukrajine a nám, ja som sa ich pýtal, že akým spôsobom, boli sme z výboru našeho a som sa ich pýtal, že ako plašia škorcov, lebo tam boli veľké vinice takisto. Ukrajina od roku ´96 začala vinice, lebo dovtedy mali prohibíciu, každý, kto mal vinohrad, išiel do basy, tak normálne si predstavte, nám ukázali a povedali, že oni nemajú problém so škorcami, viete kvôli čomu? Ja som neveril vlastným očiam. A to je tá biologická ochrana. Povedali, že oni v zime na tých viniciach začali prikrmovať jastraby, tie jastraby tam zahniezdili a už nemajú problém so škorcami.
Takže, vážení, učme sa od tých, ktorí už niečo vymysleli. A myslím si, že krajina si, keď si ju takto budeme vážiť a dáme šancu, aby v krajine sa nie iba človek uživil, ale aj to ostatné, ktoré nám, môže nám robiť sem-tam škodu, tak vtedy myslím, že to bude biodiverzita, budúcnosť udržateľná aj Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Bude reagovať ešte pán poslanec Karahuta. Nech sa páči.

Ja ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a smutne musím oznámiť, že s tým, čo bolo povedané, súhlasím. S tým súhlasím.

Ďakujem. Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Len jednou vetou, verím, že 21. október 2022 môžme označiť za dátum, keď začneme splácať veľký ekologický dlh našej krajine.
Ďakujem.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť spravodajca? Nech sa páči.

Ja iba chcem oznámiť, že hlasovanie bude vo štvrtok o jedenástej hodine.