75. schôdza

Pán poslanec Szöllös, chcete faktickú? Áno, takže nech sa páči. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Benčíka, ako prvý pán poslanec Tomáš Valášek.

On sa prihlásil predo mnou, kľudne môže ísť.

Moja otázka je, že či je tam skutočne riešená aj otázka tých exponentov komunistického režimu, lebo mne sa zdá, že sa tu neprimerane vlastne akože jeden zákon sa uplatňuje, čo sa týka Slovenského štátu a fašistov, ja s tým vôbec nemám problém a podporujme to.
Ale na druhej strane, ako to, že komunizmus bol tiež zločinný systém sa nejako akože tak ticho toleruje a viem, že sú mestá a obce, kde majú Leninovu ulicu ešte stále a pomenované ulice po iných exponentoch komunistických, ale vyhovárajú sa, že to nie je ulica V. I. Lenina. Čiže moja otázka je možno potom do druhého čítania, že či, či je to upravené, aby, aby nebola takáto možnosť úniku, že keď je to Tisova ulica, tak to už nie je ulica Jozefa Tisu a keď je to Leninova ulica, tak to už nie je ulica Vladimira Iľjiča Lenina, lebo Lenin mohol byť aj iný, aj keď nemohol, lebo to bolo pseudonym, ktoré si on vymyslel. Takže upozorňujem na túto skutočnosť, že proste je dôležité, aby to skutočne zasiahlo teda všetkých bez rozdielu, nielen Varín a nielen Tisovu ulicu tam, teda ulicu Jozefa Tisa, ale, ale proste aj niekde tu na južnom Slovensku sú Leninove ulice a podľa ďalších exponentov marxizmu a komunizmu, ktoré by tiež mali byť týmto zákonom potom postihnuteľné.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka, pán poslanec Benčík Janko, za tie slová podpory. Pozrite, my máme v tejto sále, samozrejme, veľa nezhôd ideologických a iných, ale opäť, sú tu niektoré veci, ktoré sú nad politikou, sú zakotvené priamo v našich základných dokumentoch, ako, ako je napríklad Ústava Slovenskej republiky. Preto chcem veriť, že návrh tohto zákona, ktorého pointou nie je nič viac a nič menej než to, aby sa zobrali aj také tie smiešne žabomyšie technické dôvody, pre ktoré sa obce vyhýbajú povinnosti nepomenuvávať svoje ulice a verejné priestranstvá po predstaviteľoch totalitných režimov, a dostanem sa krátko aj k pánu poslancovi Szőllősovi, tak som presvedčený, že na tomto sa vieme zhodnúť snáď ako drvivá väčšina poslancov v tejto sále.
Opäť pointou nie je nič viac, nič menej než to, aby sa zobrali tie technické argumenty, ktoré sú využívané na to, aby sa naďalej velebili predstavitelia totalitných režimov, čo si myslím, že by malo byť pre nás všetkých neprípustné. A hoci mi asi pán predsedajúci vytkne, že trošku zneužívam, fakt len trochu, inštitút faktickej poznámky, len pre informáciu, som úplne s vami, pán poslanec Szőllős, a myslím si, že nechám pána Benčíka, aby, poslanca Benčíka, aby odpovedal za seba. Ja som určite s vami, čo sa týka zločinov komunistického režimu a pre informáciu sám som vyrastal na ulici Vladimíra Clementisa, ktorý nespadá do definície zákona, lebo bol, samozrejme, neskôr aj potrestaný. Ale upozorňujem, že ten zákon, ktorý novelizujeme, už teraz obsahuje zákon 338/2020, tá novela už teraz hovorí úplne jasne, že, že keď hovorí o predstaviteľoch, o ktorých nemôžu byť pomenované ulice či verejné priestranstvá, bavíme sa tu o režimoch založených na fašistickej ideológie alebo nacistickej ideológii, alebo režimu založeného na komunistickej ideológii. Už sa na to inými slovami myslelo. Dodám poslednú vec, mám desať sekúnd, že tá ulica nie je pomenovaná po nejakom Tisovi, ona je osobitne explicitne pomenovaná po Jozefovi Tisovi. Tam nie je nejasné, že o koho ide.

Ďakujem pekne. Veď sme za jedno, pán poslanec. Lebo že ja som tu konečne aj v tom príspevku krátkom v rozprave povedal, že rovnako ako sú pre mňa neakceptovateľné názvy ulíc alebo čohokoľvek, nejakých verejných priestranstiev pomenovaných po exponentoch jednej totality, tak rovnako a nemenej určite aj po predstaviteľoch totality tej druhej, ktorá navyše trvala podstatne viac ako a ešte zničila viac životov na Slovensku, by som povedal.

Ja, keď môžem poprosiť, ja mám len prosbu na všetkých kolegov, aby sledovali program schôdze, aj tento bod programu napríklad prepadol dvakrát, ja som tu ako spravodajca bola, pán predkladateľ tu nebol. Hlasovanie o tomto návrhu zákona bude zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si schválne termínoval na taký čas, kde som vedel, že o to nebude bitka. A keď som videl, ako sa dneska rokovalo, tak som sa bál, že tu budem sám s pánom spravodajcom a ešte s Mariánom. Tak ma teší vaša relatívne hojná účasť na priebeh dnešného dňa. (Reakcia z pléna.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, áno, chcel len pripomenúť, pán poslanec, že ráno ste tu neboli vy.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Mal som pracovné rokovania. Tieto útoky na bývalého koaličného partnera... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ono to, pán poslanec, pri všetkej úcte, ono to nie sú útoky, ale ráno sme nevedeli rokovať, pretože všetci poslanci SaS-ky, ktorí tu mali návrhy, tu jednoducho neboli. A to treba povedať.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ja som počul, že pán minister financií neprišiel aj s pánom ministrom spravodlivosti. A potom významne narušili priebeh schôdze. Áno, áno, treba si spraviť poriadok. Dobre. Ale poďme k tomuto bodu po tomto, po tomto podpichovačnom úvode. Tak som veľmi rád, kolegovia, úprimne, že ste tu. Pevne dúfam, že sa niekto zapojí do diskusie.
A to, čo tu máte pred sebou alebo čo teraz uvádzam, je novela zákona o dani z príjmu, ktorou chceme zrovnoprávniť zdaňovanie investícií a zlepšiť alebo tak, povedzme, skultúrniť zdaňovanie kryptomien. Tento zákon ešte okrem týchto dvoch časti ešte rieši aj takú možno na pohľad nie podstatnú, ale veľmi dôležitú vec, a to je dlhodobé investičné sporenie a viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, respektíve pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja mám svoje vystúpenie rozdelené do takých troch častí. Tak neviem, koľkati sa chcete zapojiť do ústnej rozpravy. Myslím, že aspoň Marián. Že? Dúfam. Tak poviem, ešte niekto má záujem, či ešte neviete. Výborne. Dobre. Tak si to porozdeľujem a nepoviem to hneď celé.
Tá prvá časť sa týka zdaňovania investícií, teda cenných papierov. Chcem povedať, prečo je to dneska zlé a ako by to malo byť a ako to chceme zmeniť. V súčasnosti sa u nás rôzne typy investícií, podielové fondy, ETF, kryptomeny, certifikáty, Forex zdaňujú veľmi komplikovane, demotivačne a v porovnaní so zahraničím nekonkurencieschopne. V zásade sa zdaňuje každý prírastok majetku s jednou výnimkou. Ak je cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu a investorom je fyzická osoba, tak od dane z príjmu je oslobodený zisk, keď medzi nákupom a predajom uplynul minimálne jeden rok. To znamená, že máme časový test na finančné nástroje, ktoré sú nakúpené na regulovanom trhu. Toto sa týka všetkých cenných papierov, podielových fondov aj ET fondov. Nie však kryptomien, ktoré sa za cenný papier nepovažujú. Zároveň treba dodať, že z podielových fondov je prijatých na obchodovanie na burze len malá časť.
Mimo vyššie uvedeného existuje ešte v slovenských podielových fondov zrážková daň, ktorú zráža pri výplate správcovská spoločnosť. V tomto sme mimochodom úplne unikátny na svete. Vtedy, keď to bolo zavádzané, tak asi pätnásť rokov dozadu, tak bola veľká kritika okolo toho, lebo nikto na svete to nemal a myslím si, že stále to nikto na svete nemá. Ale už sme si na to teda všetci zvykli. Takže do slovenského podielového fondu, keď si vyberiete fond z nejakej banky, tak vám zrazia daň 19 % a nikto sa vás nič nepýta. Tým pádom je vaša daňová povinnosť vybavená. A keď máte zahraničný iný podielový fond, tak normálne si ten zisk máte priznať v daňovom priznaní a môžte si uplatniť aj nezdaniteľnú položku a podobne. Takže dva systémy pri rovnakom finančnom nástroji.
Systém zdaňovania investícií je teda absolútne netransparentný a neefektívny. Rôzne daňové režimy pre veľmi podobné nástroje sú neprijateľné už len z toho dôvodu, že ako bežný občan nie ste schopný zistiť, aké máte vlastne povinnosti. Predstavte si, že pri nákupe jabĺk by vám pri pokladni v obchode pripočítali inú daň, ako pri nákupe hrušiek. Oboje je to ovocie, ešte aj podobne vyzerajúce ovocie a každé by malo inú daň. Ešte absurdnejšie to je, ak si uvedomíte, že v zahraničí by ste žiadnu takúto daň neplatili. Množstvo štátov má časové testy alebo inú formu oslobodenia, oslobodenia od dane z príjmov pri držbe cenných papierov. Výsledok je, že naši občania sú najchudobnejší v Európe. Máme najnižší finančný majetok na občana. A kapitálový trh u nás de facto neexistuje. Keď už, tak Slováci chodia tie investičné hrušky a jablká nakupovať do zahraničia a ten, a tú daň tu ani nepriznávajú, lebo ani nevedia ako, ani na to nikto nepríde, je to celé v zahraničí. Výnos z tohto zdaňovacieho pokladu je pre štát taký zanedbateľný, že analytici ministerstva financií ho ani nevedia vyčísliť. Žiaľ, keď niečo neprimerane zdaníte, spoľahlivo to zabijete.
Podľa nás všetky porovnateľné finančné nástroje majú byť zdaňované rovnako. V predloženom zákone tri režimy zdaňovania meníme na jeden. Príjem z predaja cenných papierov bude po jednom roku držania oslobodený od dane bez ohľadu na to, či ide o zahraničný alebo slovenský podielový fond ETF, alebo iný druh cenného papiera.
Druhou možno teda nenápadnou zmenou je tá, ktorú som spomínal už v úvodnom slove, je sfunkčnenie dlhodobého investičného sporenia, ktoré sa doteraz vzťahovalo taktiež iba na burzovo obchodované cenné papiere a preto to nikto nepoužíval. Radšej si vybral ten daňový test jednoročný. Toto dlhodobé investičné sporenie, tzv. disco, je stavené tak, že pokiaľ to máte u toho subjektu, ktorý to môže robiť do minimálne 55-ky, a sporenie trvá aspoň 15 rokov, taktiež máte oslobodené, taktiež to máte oslobodené od dane z príjmu. Maximum, čo tam môžte vložiť takto ročne, aby to bolo oslobodené, je 3 000 eur. Cieľom je podporiť, aby ste si sporili pre svoju budúcnosť, teda smerom na dôchodok.
My to meníme tak, že po novom by sa to malo vzťahovať tiež na všetky finančné nástroje, to znamená, nie už iba na to, na tie privátne na burzu, a budú ich môcť a budú môcť diská poskytovať aj obchodníci s cennými papiermi, čo doteraz nemohli, boli tam banky, tuším aj poisťovne, ale neviem, obchodníci s cennými papiermi sa tam z nejakého dôvodu neobjavili, a od tohto si sľubujeme, že sa začne využívať ako nástroj na systematické budovanie majetku.
Nepochybne sa zvýši aj podiel priznaných ziskov cenných papierov, čo pozitívne pocíti náš rozpočet. Keď niečo začnete zdaňovať normálne, tak vám viacej ľudí začne, začne priznávať príjmy. Ak by o tomto bola nejaká pochybnosť, tak pokojne ten časový test ročný predĺžme na dva roky. Aj tri roky by som možno prežil. V takom prípade to bude mať určite pozitívny, pozitívny vplyv.
Som presvedčený, že na Slovensku začnú vznikať nové zaujímavé investičné produkty pre budovanie majetku našich občanov. Dobrovoľné sporenia, IV. či V. piliere budú čoraz dôležitejšie ako zabezpečenie dôstojnej budúcnosti, nakoľko náš dôchodkový systém je na tom veľmi zle a nie je možné sa naň spoliehať. Samostatnou kapitolou je potom podpora dlhodobého budovania majetku, o čom sa napríklad rozprávame aj s treťopilierovými spoločnosťami. Včera sme mali okrúhly stôl, pán poslanec Beluský tam bol, aj, aj pán, pán spravodajca Tomáš Lehotský, aj Marián Viskupič, kde by veľmi chceli, aby sme ich ešte podporovali. Ja si myslím, že mali by sa podporovať celkovo dlhodobé sporenia, dlhodobé spôsoby budovania majetku a, ale to v tomto návrhu neriešime. V tomto návrhu vlastne riešime, aby vôbec existovala dostatočne široká paleta zaujímavých investičných produktov (reakcie z pléna), zaujímavých investičných produktov a neskôr sa teda, dúfam, dostaneme aj ku ich podpore.
Druhou časťou, ktorú ešte teraz poviem, je o kryptomenách. Ja ďakujem, že prišlo aj pár ľudí (rečník ukázal rukou na balkón), a dosť ich prišlo celkom (povedané s úsmevom), ďakujem pekne. Tak vítam celú kryptokomunitu, vidím tam aj pár známych mien, tak to vidíte tú podporu, tak pevne dúfam, kolegovia, že si dobre prečítate tento návrh a posuniete ho do druhého čítania, potešíte veľa ľudí.
Kryptomeny, najprv, teda neviem, kto tu kryptomeny má, ja teda dúfam, že pár ľudí hej, rozmýšľam, čo by vás to nejak prilákalo o tejto hodine, teda pár, pár poslancov, ale tak pár takých základných čísiel, ja teda nie som žiaden, žiaden kryptoprofesionál, som naozaj len veľmi slabo poučený laik.
Teda trhová kapitalizácia všetkých kryptoaktív sa pohybuje niekde medzi dvoma až troma biliónmi dolárov, podľa toho, ako sa práve kryptu darí. Bilión, to je že milión miliónov, hej? Že tisíc miliárd, respektíve desiatka a dvanásť núl za tým, že to už neni iba niečo také že maličké. A denný obrat na burzách sa v minulom roku pohyboval, podľa toho, že aký deň, ale mám tu číslo, že od 50 do 170 miliárd eur, čo je radovo porovnateľné HDP Slovenska. Hodnota kryptofúzy bola v roku 2021 55 miliárd dolárov. Asi to je v dolároch. A pritom naša legislatíva na Slovensku je kryptónmi nepobozkaná. Jediné, čo u nás nájdete, je pojem virtuálna mena, čo je vo svojej podstate ešte vlastne aj nesprávny názov, lebo množstvo kryptoaktív nemá funkciu kryptomeny a že existuje nejaká ťažba a že má sa zdaňovať. A to je v podstate že všetko, čo nájdete v našej legislatíve o krypte. A drakonicky ju zdaňujeme.
No a tu som chcel povedať niečo o zdaňovaní v zahraničí a tú tabuľku som si zabudol vytlačiť (povedané so smiechom), ale v Českej republike je dneska daň z príjmov 15 % a preto sa z Českej republiky stal taký celkom kryptohap v rámci našej, v rámci nášho regiónu. Rovnako ak si správne spomínam, tak v Maďarsku by mala byť daň na kryptomeny 15 %, a je aj niekoľko štátov, kde sa s krypto, kde sa zo zisku z kryptoaktív vôbec neplatí daň, ako napríklad v Luxembursku, myslím, že stále ešte v Portugalsku a ešte som, ešte som niečo zabudol, keď zakričíte zhora (rečník pozrel smerom na balkón), tak vás nevykážu tuto, to vybavím u predsedajúceho (povedané s úsmevom, reakcia z pléna), Švajčiarsko, áno, ďakujem, aj Švajčiarsko bolo v tabuľke. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem za upozornenie a nakoľko vlastním kryptomeny, tak vás nechám plynule rozprávať.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, takže aspoň jeden hlas koalície máme vybavený, ešte, ešte (povedané so smiechom) ich musíme pár získať. Dobre.
U nás sa zdaňujú kryptomeny tak, že platíte nielen daň z príjmu, ale platíte aj zdravotné odvody, a to je presne tým, že naša legislatíva je teda kryptom nepobozkaná, takže naše zdanenie je podľa toho, do akej sadzby dane spadáte, je na konci dňa, teda tie, zdravotný odvod plus daň z príjmu, takže celkové zaťaženie je od 33 do 39 %. Tak teda uznáte, že pokiaľ ste kryptonadšenec a rovno sa teda neviažete so svojimi aktívami na nejakú štátnu entitu, tak vás ani len v päte nenapadne, aby ste to zdaňovali tuto na našom Slovensku, pokiaľ sa ku kryptu takto správame.
No čo si sľubujeme od nášho návrhu, je to, že Slovensko sa stane atraktívnejším miestom pre kryptokomunitu a menej šikovných ľudí so svojimi mnohomiliónovými projektami nám bude odchádzať do zahraničia. Iba ja poznám niekoľko ľudí, ktorí majú zaujímavé startupy v tejto oblasti, a všetci ich majú inkorporované kdesi v zahraničí, lebo tuná sa to jednoducho nedá. A možno z tých 55 miliárd, ktoré boli v minulom roku vo fúziách, tak niečo skončí tu na Slovensku.
Investori do krypta ale aj cenných papierov, ak prejde náš návrh, sa už nebudú musieť báť, ktorý zákon ako porušili v tej neprehľadnej spleti zdaňovania, čo tu teraz máme. A rovnako nepochybne sa zvýši podiel priznaných ziskov z krypta, čo pozitívne pocíti náš štátny rozpočet. Z tej nuly sa to už môže len zdvíhať.
No a čo vlastne navrhujeme? Tak navrhujeme zrušiť povinnosť platiť zo zisku z kryptoaktív zdravotné odvody. Toto v podstate považujem za omyl (potlesk), ďakujem pekne, toto je v podstate omyl, ktorý je presne výsledkom toho, tej chýbajúcej legislatívy, to tam byť ani nikdy že nemalo. Zdaňovať sa už nebude ani výmena jednej kryptomeny za druhú. Chceme teda dať do zákona, že predajom virtuálnej meny je iba taký predaj, ktorého výsledkom je peňažné plnenie daňovníka alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin.
Ak náš návrh prejde parlamentom v podobe, ako sme ho pripravili, zisk z predaja kryptoaktív držaných viac ako jeden rok by sa mal zdaňovať zníženou sadzbou 7 %. To znamená, že nedávame to na rovnakú úroveň ako cenné papiere, kde chceme časový test jeden rok a bolo by to oslobodené od dane z príjmu, ale dávame tam 7 %, dávame to do osobitného základu dane. Už zákon o dani z príjmu pozná, má nejaké položky v tejto daňovej sadzbe, alebo teda radi by sme boli, aby sme vás presvedčili a na konci dňa aj ministerstvo financií aby s tým súhlasilo, aby sme naozaj znížili to drakonické zaťaženie kryptomien, ktoré tu dnes máme. Mnohí by si, samozrejme, predstavovali, aby tam bola nula, ja budem spokojný aj s tými siedmimi percentami aktuálne.
Zavádzame aj, zavádzame, teda snažíme sa v návrhu zákona dať aj nejaké definície, aby sme teda trošku viacej hovorili, trošku viacej mali niečo o krypte v zákone, a konkrétne dve definície tam chceme dať, že čo to je „stablecoin" a čo to je „staking".
Stablecoin je akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu. A staking je prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti.
Toto je náš návrh. Viem, že náš návrh neurobí zo Slovenska kryptoraj a mnohí ho možno budú považovať za málo ambiciózny, ale teda, ako som už povedal, snažili sme sa pripraviť návrh, ktorý by mohol byť akceptovaný týmto parlamentom, a urobiť tak prvý krok správnym smerom.
Ďakujem pekne. Ešte sa potom prihlásim na konci ústnej rozpravy.