75. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, do druhého čítania predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami.
Predložený zákon upravuje výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu a slúžia na financovanie environmentálnej politiky, a to z pôvodných 30 na 70 %. Zároveň sa upravuje výška percentuálneho prerozdelenia výnosu z dražieb kvót CO_2, a to tak, aby 35 % bolo použitých na financovanie schém štátnej pomoci, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do ceny elektrickej energie a 10 % sa použije na podporu činnosti spojenej s administratívnym zabezpečením splnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
Navrhovaná úprava je plne v súlade so smernicou 203/87 Európskeho parlamentu a Rady v platnom znení, ktorá umožňuje členským štátom využiť až 25 % výnosu z celkových výnosov z dražieb kvót na kompenzáciu výrazných neprimeraných nákladov, ktoré vznikajú z premietnutia nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Pri výške 35 % zo 70 % predstavuje konečnú alokáciu vo výške 24,5 % pre kompenzáciu prevádzok, u ktorej sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1709 zo 6. októbra 2022 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1117, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 586 zo 14. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 374 z 13. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 251 z 12. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správy výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 265 z 18. októbra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vo svojom príspevku by som chcel predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu. Odôvodnenie je jednoduché. Jedná sa o legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou číslovania odsekov. Teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1117.
1. V čl. I sa za bod 4 dopĺňajú body 5 až 7, ktoré znejú:
„5. V § 18 ods. 5 sa slová „odseku 14" nahrádzajú slovami „odseku 13".
6. V § 26 ods. 1 písm. r) sa slová „odsek 11" nahrádzajú slovami „odsek 10".
7. V § 26 ods. 1 písm. t) sa slová „odsek 16" nahrádzajú slovami „odsek 15"."
Ďakujem pekne, skončil som a súčasne vás chcem požiadať, kolegovia, o podporu pri hlasovaní o schválení tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán navrhovateľ, chcel by som sa opýtať, že vyhodili sme tam odsek 8, že ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót podľa odseku 4. Bolo to asi to, že boli nejaké skúsenosti, nejaké neblahé alebo nekalé, alebo nejaké iné akcie. Pretože aj ten pozmeňovák vyzerá, že reaguje na tie odseky, ktoré sa odsek 8 vypadol. Takže chcel by som ešte prípadne sa opýtať, že čo bolo dôvodom, že ministerstvo nebude môcť tieto sadzby akože v odôvodnených prípadoch, teda jak je tam spomínané, meniť. Keby sa dalo odpovedať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka, čo sa týka vylúčenia tohto bodu, tak je pravdou, že žijeme v zvláštnej dobe a v krízových situáciách sa majú používať aj krízové riešenia, a tento bod, ktorý bol vypustený vlastne dával možnosť ministerstvu životného prostredia kedykoľvek ľubovoľne tie podmienky meniť pri rozdeleniach výnosu z environmentálneho fondu. Jedná sa o pomerne veľkú čiastku peňazí. Kým v minulosti sa jednalo o nejakých 50 – 60 miliónov ročne, dnes hovoríme o sume 315 miliónov, a to je veľmi veľká čiastka na to, aby sa takéto prerozdelenie robilo už na základe zákona a nie svojvôľou ministra. Nehovorím, že od terajšieho ministra, lebo zákon sa nerobí na jedno volebné obdobie, ale celkove jedná sa o systematické nastavenie, že pokiaľ sa zmení to prerozdelenie, tak nech sa páči, predložiť novelu zákona, odôvodniť tú novelu zákona, nevyhnutnosť alebo potrebu tejto zmeny a Národná rada to schváli alebo odmietne. Takže to bol skutočný dôvod.

Vďaka, pán predsedajúci, vďaka aj kolegom za všeobecný súhlas, ja len spresním, že som sa tak povediac predbehol, lebo jednoducho preto, lebo iní navrhovatelia tu nie sú. Takže žiadny favoritizmus od pána predsedajúceho. Dovoľte mi predložiť už spomínaný návrh zákona a vysvetliť veľmi krátko, o čo nám ide.
Táto novela by zaviedla nárok na dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je tá žena v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. Podotýkam, a nech nespôsobím rozruch v určitých radoch tejto sály, že celou pointou je udeliť tie dva dni voľna pri spontánnom potrate, čiže bavíme sa o situáciách, kedy žena chce donosiť to dieťa, tešila sa na to dieťa, ale prišla oňho z vôle Božej alebo vyššej, v každom prípade hovoríme o dvoch dňoch pri spontánnom potrate alebo pri narodení mŕtveho plodu. A hovoríme o voľne pre ženu, ktorá teda bola, ktorá potratila, alebo osobu, ktorá je s tou ženou v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. Dôvod by mal byť celkom zrejmý, ale spresním ho tak či tak.
Tým cieľom je, samozrejme, prispieť k lepšiemu spracovaniu zažitého spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu. Asi si nemusíme hovoriť, že pre ženy – matky, ktoré sa tešili, alebo matky, ktoré, ženy, ktoré mali ambíciu byť matkou a tešili sa na to narodenie a, samozrejme, neprišlo k nemu, je práve strata plodu veľmi traumatizujúcou skúsenosťou a preto si myslíme, že deň voľna za týchto okolností je viac ako na mieste.
Možno podotknete, v poriadku, ale veď už podľa platných zákonov by mala mať, mohla mať teoreticky nárok na péenku, na práceneschopnosť. Pripomínam, že to tak môže a nemusí byť, spontánny potrat môže, samozrejme, spôsobiť zdravotné komplikácie a v tom prípade by žena mala nárok na uznanie dočasnej práceneschopnosti. Táto situácia však nie je pravidlom a nemusí ten nárok na péenku vždy vzniknúť. A podotýkam tiež, že péenka nie je ideálne riešenie. Ono to nie taký že absolútny prepušták, ak môžem použiť také ľudové slovo, lebo péenka, samozrejme, zahŕňa nejaké povinnosti, zabezpečenie príslušných tlačív či dodržiavanie miesta bydliska.
My si myslíme, že je úplne normálne, aby žena mala voľno a aby bolo na nej a aby sa rozhodla, ako chce túto danú udalosť spracovať, aby nebola viazaná byť v mieste bydliska a čakať pri telefóne, kým jej zamestnávateľ zavolá, či nepotrebuje vyplniť nejaké príslušné papiere. Navyše nemusím ani podotýkať, že o dočasnú práceneschopnosť nemôže logicky požiadať partner, či muž alebo iná blízka osoba, ktorá by, samozrejme, podľa nášho návrhu zákona takisto mala právo na ten, na tie dva dni voľna. Pretože myslíme si, opäť, že keď pár čaká dieťa, teší sa naň a príde oň proti vlastnej vôli, ide o tak traumatickú skúsenosť, že obaja v tomto prípade si zaslúžia deň alebo dva dni voľna.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a myslím si, že je aj v záujme nás všetkých pomôcť tým, ženám, ktoré majú túto ambíciu stať sa matkami, spracovať takúto prípadnú traumatickú udalosť najlepšie ako vedia, považujem to za úplne normálne a ľudské a dúfam aj vo vašu podporu pre tento návrh.
Vďaka, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1301 z 3. októbra navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán presedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci.
Asi niet v tejto republike minimálne medzi tými, čo sa venujú politike človeka, ktorý by nebol býval sledoval ságu obce Varín s jej neslávne známou ulicou pomenovanou po lídrovi fašistického Slovenského štátu z rokov ´39 až ´45. Jeden z tých argumentov, ktorý predstavitelia obce Varín používajú na obhajobu tohto podľa všetkých štandardov nehanebného rozhodnutia nezmeniť názov ulice, je aj ten, že ich k tomu nezaväzuje žiaden zákon. Aká je teda presne právna situácia?
Situácia je taká, že Slovenská republika síce schválila zákon č. 369/1990 novelizovaný v roku 2020, ktorým sa jasne určuje, že je neprípustné určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov ´39 až ´45 a tak ďalej a tak ďalej. Ale zároveň schválila trochu nešťastné prechodné ustanovenie, ktoré znie, že na názov ulice alebo iného verejného priestranstva určeného podľa odseku § 2b odseku 3 do 30. novembra 2020 kľúčové slová, do 30. novembra 2020 sa sťahujú doterajšie predpisy. Inými slovami, bohužiaľ, aj táto novela z roku 2020 ponechala právnu možnosť tým obciam, ktorí sa tak rozhodnú nezmeniť názov obcí a iných verejných priestranstiev hoci sa, samozrejme, v duchu tejto novely 2025 priečia akýmkoľvek zámerom autorov tejto novely.
Opäť, spomínaná obec Varín, jej postoj je známy a bola často, bol často verejne pretriasaný aj na tejto pôde, sa opiera v podstate o dva protiargumenty, tvrdí priam neuveriteľne, že Jozef Tiso nebol, samozrejme, osobou, ktorá by bola predstaviteľom fašistického režimu, to hovorí samé o sebe a ešte možno bude alebo nebude aj predmetom obvinenia úradov činných v trestnom konaní.
Tá druhá časť, ktorú však chceme návrhom, druhá časť ich argumentu, ktorú chceme návrhom novely zákona o obecnom zriadení zmeniť a takpovediac im tento argument zobrať z ruky, je tá technická. Opäť obec argumentuje, že vzhľadom na to prechodné ustanovenie, pokiaľ nemajú explicitne nariadené zmeniť názov tejto ulice, lebo bol schválený pred rokom 2020, tak jednoducho nič ich nemôže prinúť konať. To, čo navrhujeme urobiť, je veľmi jednoduché, to týmto návrhom zákona by sa zaviedlo nové prechodné ustanovenie, ktoré by jednoducho určilo, a dajte mi sekundu nech nájdem presný text... určilo by, že, dovoľte mi sekundu (rečník hľadá správny papier), obec upraví názvy ulíc a iných verejných priestranstiev v súlade s § 2b odsek 3 do 1. júna 2023, inými slovami, bolo by povinnosťou zmeniť všetky návrhy, všetky názvy ulíc a verejných priestranstiev, ktoré nespĺňajú definíciu novely z roku 2020, hoci boli schválené pred rokom 2020, boli povinnosťou teraz ich zmeniť do 1. júna 2023.
Opäť, ten účel je myslím si zrejmý, máme zakotvené nielen v ústave, ale vo viacerých iných zákonných dokumentoch tohto štátu, že hanobenie ľudí, ktorí sú zodpovední za smrť miliónoch našich spoluobčanov, je v rozpore so všetkými princípmi, na ktorých je táto republika postavená. Myslíme si, že je len namieste, aby sa, aby sa, aby aj názvy ulíc a verejných priestranstiev v tomto štáte odrážali duch týchto zákonov a základných dokumentov nášho štátu. A touto zmenou alebo novelou zákona o obecnom zriadení zoberieme tým, ktorí, ktorí vidia tú situáciu inak, posledný právny argument a v podstate bolo by im nariadené názov ulice Jozefa Tisa zmeniť.
Preto myslím, že je to vec, na ktorej by sme sa mohli všetkých 150 ľudí, možno s výnimkou pánov tuto vľavo, zhodnúť a chcem veriť v podporu drvivej väčšiny tohto pléna. Vďaka vopred za ňu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1242. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, budem krátky, bude to len krátke improvizované vystúpenie.
Chcem poďakovať kolegovi Valáškovi za návrh tohto zákona. Názvy ulíc pomenované po exponentoch či už vojnovej slovenskej republiky, ktorá bola nepochybne fašizoidným štátom a verným spojencom Hitlerovej tretej ríše až do trpkého konca, ako aj po exponentoch komunistickej totality, sú pre mňa a myslím, že aj pre väčšinu demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska neakceptovateľné a preto každá zmena zákona, ktorá ich umožní vymazať z verejného priestoru, je pre mňa vítaná, rád ju podporím.
Ďakujem.