75. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona prioritne zohľadňuje transformáciu zariadení poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 v nadväznosti na veľkú novelu školského zákona, ktorá bola prijatá v roku 2021. Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení upravuje zber údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam. V rámci zberu je potrebné zohľadniť, že od 1. januára 2023 dochádza k transformácii systému poradenstva, pričom na zmienený účel je potrebné zabezpečiť aktualizáciu už zozbieraných údajov, keďže k zberu dochádza systémovo k 15. septembru. V tomto prípade bude pre rok 2023 relevantný počet detí k prvému dňu po transformácii, teda 2. januára 2023, a v nasledujúcich rokoch už štandardný zber k 15. septembru.
Druhým cieľom je doplnenie možnosti prideľovania finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva školstva pre školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je regionálny úrad školskej správy, aj na nehnuteľnosti a dofinancovanie výdavkov financovaných z iných zdrojov, ako je štátny rozpočet. V súčasnosti sa pridelenie finančných prostriedkov týka len výstavby, prístavby, rekonštrukcie a modernizácie, teda nie aj kúpy, ktorú je potrebné doplniť.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. októbra 2022 č. 1705 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 584 zo 14. októbra 2022 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 186 z 13. októbra 2022 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 18. októbra 2022 č. 191.
Týmto uznesením výbor poveril pani poslankyňu Šofranko, aby predniesla na schôdzi Národnej rady túto informáciu o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a ja som jej náhradníkom.
Tým som skončil, ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, tak by som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Richarda Vašečku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1105. Takže najprv odôvodnenie a potom plynulo prečítam celý návrh zákona, ktorý som, samozrejme, už odovzdal na organizačnom odbore.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa niektoré veci jednoznačne spresňujú, napríklad, že údaje sa vzťahujú len na deti zariadenia poradenstva a prevencie, t. j . nie aj na deti iných školských zariadení. Ďalší novelizačný bod upravuje a súvisí s transformáciou zariadení poradenstva a prevencie od 1. januára 2023. Podľa súčasnej úpravy možno elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadiť len v priestoroch školy. Vzhľadom na to, že zariadenia poradenstva a prevencie prechádzajú transformáciou, nie je dôvod na to, aby sa vyžadovalo zriadenie elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie len v priestoroch školy. Navrhuje sa, aby elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie bolo možné zriadiť aj mimo priestorov školy.
A posledný, posledná novelizačná časť má takéto odôvodnenie: V nadväznosti na transformáciu zariadení poradenstva a prevencie na prechodné obdobie jedného roka od transformácie sa navrhuje zmiernenie podmienok personálneho zabezpečenia zariadení poradenstva a prevencie s cieľom zjednodušiť nábeh činnosti.
Návrh síce ponecháva súhrnný počet úväzkov odborných zamestnancov, avšak s tým, že vymedzuje na jednej strane počet zamestnancov, pri ktorých sa vyžaduje plný úväzok, a na druhej strane pri ostatných odborných zamestnancoch umožňuje vyskladanie do celkového počtu z nižších úväzkov.
Tento návrh predkladám, samozrejme, po spolupráci s ministerstvom školstva a má pomôcť, aby tá transformácia, ktorá tam bola spomínaná, prebehla tak, aby nám nedošlo k výpadku služieb pre rodičov, pre deti, tí, ktorí to potrebujú, takže to je, má taký veľmi praktický a ľudský rozmer. Teraz upozorňujem, že budem teda čítať pozmeňujúci návrh slovo za slovom.
1. V čl. I bode 4 § 9o ods. 2 sa za slovo „detí" vkladajú slová „zariadení poradenstva a prevencie".
2. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 179/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 325/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 177/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 54/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 488/2021 Z. z., zákona č. 507/2021 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z. a zákona č. 325/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 19 ods. 8 sa vypúšťa druhá veta."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Novo vložený článok II nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
V súvislosti s vložením nového článku II sa primerane upraví aj názov zákona.
3. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z. a zákona č. 176/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 161q sa vkladá § 161qa, ktorý znie:
㤠161qa
(1) Do 31. decembra 2023 sa môže centrum poradenstva a prevencie môže, do 31. decembra 2023 môže centrum poradenstva a prevencie zamestnávať dvoch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej trojnásobku ustanoveného týždenného pracovného času.
(2) Do 31. decembra 2023 môže špecializované centrum poradenstva a prevencie zamestnávať jedného odborného zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej dvojnásobku ustanoveného týždenného pracovného času."
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Novovložený čl. III nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť. V súvislosti s vložením nového čl. III sa primerane upraví aj názov zákona.
Myslím, že som to prečítal celé a správne, takže som skončil. Moja malá vsuvka, uvedomil som si, že koľko máme veľa zákonov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Chcel by som takto verbálne podporiť prekonzultovaný návrh, ktorý tu pozmeňovací predniesol pán predseda, aj s malým dovetkom a vysvetlením, že zmyslom tejto transformácie je zvýšiť dostupnosť služieb poradenstva a prevencie, a toto prechodné ustanovenie má zabezpečiť, aby krátkodobo pre vecné problémy pri transformácii nedošlo k tomu, aby bola niekde znížená alebo menej dostupná, hoc len na krátky čas, lebo je to priorita pre naše školy. Ďakujem vám za porozumenie a prosím o podporu tohto zákona.

Ja len oznámim termín hlasovania, zajtra, vo štvrtok, pardon, nie, pozajtra vo štvrtok o jedenástej.

Vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, ktorí si možno pozriete záznam z tohto rokovania. Návrh uznesenia, ktoré som navrhovala prijať ešte deň po teroristickom útoku ruskej, ruského vojska na civilnom obyvateľstve v Kyjeve, bolo to uznesenie, ktoré by mala prijať Národná rada a má sa týkať neospravedlniteľných útokov armády Ruskej federácie na civilné ciele v Ukrajine.
Toto uznesenie som prečítala na úvode tejto 75. schôdze, ktorú momentálne rokujeme, avšak rozhodnutím pána predsedu sa o návrhu nehlasovalo s tým, že tento bod je zaradený ako riadna tlač 1280 do programu schôdze. Návrh uznesenia prednesiem na záver môjho vystúpenia.
Dvestoštyridsiatytretí deň vojny a viac ako 8 rokov od anexie Ruska na Krym. Zatiaľ čo my tu rokujeme, Ukrajincov stále zabíjajú ruskí vojaci. S požehnaním vojnového zločinca z Kremľa umierajú malé deti, nevinní ľudia aj vojaci, ktorí bojujú aj za našu, aj za vašu, hlavne za ich slobodu. Ruské útoky majú znaky genocídy a nemôžu ostať nepotrestané. Konanie Rusov stále viac pripomína praktiky vojakov fašistického Nemecka, ktorí sa mstili obyvateľom za aktivity partizánov a vtedy vypálili viac ako sto obcí. A práve pre našu historickú skúsenosť je poľutovaniahodné, že aj časť poslancov, aj verejnosti neustále priviera oči nad týmito hrôzami a prikláňajú sa na stranu agresora.
Ale oficiálna pozícia Slovenska, Slovenskej republiky je taká, že napriek nim naďalej Slovensko stojí na strane ukrajinských hrdinov, na strane krajiny, ktorá má právo vybrať si svoju budúcnosť. A preto prijatím uznesenia, ktoré na záver prečítam, spoločne odsúďme rozsiahle útoky namierené ciele, ktorých cieľom je terorizovať Ukrajincov. Je smutné, že k tomuto vojenskému konfliktu a útoku Rusov sa pripája aj ďalšia krajina, a nemyslím tým Bielorusko. Myslím tým Irán, kde sú vážne podozrenia, že Irán sa proaktívne zapojil do tohto vojnového konfliktu, pretože Rusi používajú iránske drony, ktoré majú znižovať kapacitu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ruské útoky raketami a týmito dronmi na elektrárne a ďalšiu infraštruktúru na Ukrajinu sú čistým terorom, ktorý sa rovná vojnovým zločinom. To potvrdila aj vo svojom vystúpení v Európskom parlamente v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Ukrajina dokončila exhumáciu tiel z najväčšieho masového hrobu v Limane. Z hrobu vytiahli 146 tiel, 111 z nich patrilo civilistom, 35 vojenskému personálu. Čiže nie je to vojna medzi vojakmi, ale je to vojenská agresia na civilné obyvateľstvo.
Treba si uvedomiť aj ďalší rozmer tejto agresie Ruska voči Ukrajine. Táto agresia dramaticky zvyšuje mieru nestability i riziko pragmentácie medzinárodného spoločenstva a narúša svetový poriadok založený na pravidlách. Okrem toho má i ďalšie geopolitické následky, pričom medzi tie najzávažnejšie z nich patrí ohrozenie potravinovej bezpečnosti aj viacerých regiónov sveta, ktoré ani priamo nie sú dotknuté touto vojenskou agresiou, ale sú dotknuté hrozbou hladomoru. Je to najmä Afrika a Blízky východ. O to horšie je, že sa do takéhoto konfliktu zapája aj Irán. Preto je dôležité hovoriť aj o tomto rozmere vojenskej agresie, pretože je to jedna z kľúčových aktívnych úloh nielen Európskej únie ako celku, ale i jednotlivých členských štátov, teda aj Slovenska pri pomoci postihnutým regiónom, ale hlavne pri vysvetľovaní dôvodov potravinovej krízy tretím krajinám. A nie je to len potravinová kríza tretích krajín, ale je to energetická kríza, ktorá dosahuje už nielen na Európu, ale aj na ďalšie krajiny vo svete. Myslím si, že z tohto, z tejto pozície, ktorú teraz prezentujem v Národnej rade, je dôležité zopakovať, aká je oficiálna pozícia Slovenskej republiky voči vojenskej agresii, že nie pozícia, ktorá odznieva z úst niektorých poslancov popieračov, nielen poslancov, ale aj iných, inej časti verejnosti, popieračov tejto agresie alebo tých, čo to zľahčujú.
Čiže pozícia Slovenskej republiky je nasledovná. Slovenská republika naďalej dôrazne trvá na okamžitom zastavení vojenských aktivít Ruskej federácie na Ukrajine a na bezpodmienečnom stiahnutí všetkých okupačných vojsk z celého územia Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Konečná dohoda musí rešpektovať vôľu obyvateľov Ukrajiny a nesmie byť na úkor životných záujmov Ukrajiny. Ruská federácia je agresor a za hrubé použitie sily a za vzniknutú situáciu nesie priamu zodpovednosť. Ruská federácia musí rešpektovať humanitárne právo, umožniť prístup humanitárnej pomoci všetkým ľuďom v núdzi a bezpečný odchod všetkých ľudí z ohrozených území. Slovenská republika naďalej podporuje reakciu Európskej únie s cieľom zamedziť ďalšej eskalácii a agresii zo strany Ruska. Musíme zachovať jednotu Európskej únie a efektívnu koordináciu s ostatnými partnermi vo svete. Nesmieme podľahnúť únave z krízy na Ukrajine.
Vítame udelenie kandidátskeho statusu Ukrajine. Je kľúčové prepojiť fyzickú obnovu zničenej infraštruktúry a ekonomiky s podporou reforiem s celkovým inštitucionálnym zbližovaním Ukrajiny a jej integráciou do Európskej únie. Slovensko bude v tomto procese Ukrajine pomáhať. Slovenská republika podporuje úsilie medzinárodného spoločenstva vedúce k vyšetreniu vojnových zločinov a iných najzávažnejších trestných činov počas tejto agresie.
Tu chcem z tejto pozície ešte poprosiť obyvateľov Slovenska, lebo len odsúdenie vojenskej agresie nestačí. Desaťtisíce Ukrajincov ešte stále hľadá útočisko na Slovensku, ešte stále máme medzi sebou rodiny, matky s deťmi aj rodiny, ktoré žijú na Slovensku ako utečenci pred vojnou. Prichýlili sme ich spočiatku s veľkou humanitárnou náručou, ale, žiaľ, dnes sa stretávame aj s tým, že Ukrajinci nie sú vždy a všade vítaní. Veľmi ma mrzelo, keď som započula z úst mladých študentiek, ktoré utiekli pred vojnou na Slovensko, a tu na pôde parlamentu, keď sme mali diskusiu v školskom parlamente, rozprávali príbehy, ktoré nie sú hodné, hodné tých ľudí, ktorí, alebo národa, ktorý hovorí, že prijal utečencov z Ukrajiny s otvorenou náručou. Chcela by som poprosiť, aby sme vytrvali v tejto pomoci, aby sme naozaj úprimne pomohli tým, ktorí tú našu pomoc potrebujú a o ňu žiadajú.
Ešte sa chcem vyjadriť aj k tomu útoku Iránov, iránskej bojovej techniky. Dostali sme do Národnej rady list z Najvyššej rady Ukrajiny, kde vyhlásenie o odsúdení podpory iránskej islamskej republiky ozbrojenej agresii Ruskej federácii proti Ukrajine. Tento dokument je predmetom rokovania Európskeho výboru a myslím si, že mali by sme aj vedieť o tom, že naozaj táto, tento agresorský, agresia, ktorú Rusko vykonáva na Ukrajine, ničí kritickú infraštruktúru s použitím zbraní iránskeho pôvodu, najmä bezpilotných lietadiel kamikadze, zraňuje desiatky civilistov vrátane detí. S ich dronmi bola poškodená časť energetickej infraštruktúry Ukrajiny vrátane jadrových energetických zariadení, ktorých bezpečnosť závisí od stability dodávok energie v rámci jednotného energetického systému Ukrajiny. Správne fungovanie týchto zariadení je predovšetkým dôležité pre vzdelávanie, ale aj zdravotnícke zariadenia, a to aj najmä v zimnom období, kedy je cieľom tejto vojnovej ruskej agresie vyhladovať a vymrznúť Ukrajinu. Preto by som bola veľmi rada, aby Národná schválila uznesenie, ktoré teraz prečítam.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky týkajúce sa neospravedlniteľných útokov armády Ruskej federácie na civilné ciele v Ukrajine:
Národná rada Slovenskej republiky čo najdôraznejšie odsudzuje rozsiahle útoky vedené Ruskou federáciou na území Ukrajiny namierené voči civilným cieľom, ktorých jediným zámerom je terorizovať ukrajinský národ. Zdôrazňuje, že takéto správanie môže so sebou niesť až prvky genocídy civilného obyvateľstva na zvrchovanom a suverénnom území Ukrajiny, čo je absolútne neprijateľné a aktéri takéhoto konania nesmú zostať nepotrestaní.
Národná rada vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa aj napriek jednoznačnému odsúdeniahodnému charakteru týchto aktivít nájdu v Slovenskej republike občania, ktorí takéto konanie nielen schvaľujú, ale dokonca ho aktívne podporujú v rôznych formách svojich prejavov. Pripomína, že občania Ukrajiny majú právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať, a preto plne podporuje kandidátsky štatút Ukrajiny k Európskej únii. A opätovne zdôrazňuje, že stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho sa neospravedlniteľných útokov armády Ruskej federácie na civilné ciele v Ukrajine.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1336 z 18. októbra 2022 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému výboru. Výbor prerokoval predmetný návrh v určenej lehote a prijal platné uznesenie č. 201 na svojej 86. schôdzi výboru, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky navrhované uznesenie schváliť. Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v presnom znení predloženého návrhu.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Je priam osviežujúce čítať návrh uznesenia, ktoré právom odsudzuje barbarský útok Ruskej federácie na Ukrajinu a skutky, ktorých sa ruská armáda dopúšťa na ich pokojných obyvateľov vrátane starcov, stareniek, žien a detí, čiže na civilné infraštruktúre vrátane ruských príbytkov. Je to osviežujúce najmä potom, ako sme boli svedkami toho, ako poslanci SMER-u pod pláštikom boja za mier predložili do Národnej rady kvislingovský návrh uznesenia k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu, to je na, v typickom štýle piatej kolóny posúva ruské naratívy a v podstate ignoruje skutočnosť, že Rusko je agresorom a Ukrajina jeho obeťou. Návrh uznesenia, ktoré nie je v záujme zákerne napadnutej barbarsky ničenej a drancovanej Ukrajiny, ktoré chce predpisovať neutralitu a urobiť ju tak v podstate bezbrannou voči svojmu agresívnemu susedovi.
Nie je v záujme Európskej únie, ktorej sme členmi, voči ktorej vedie Putinove Rusko hybridnú vojnu a na jej vydieranie zneužíva dodávky surovín. A určite nie je ani v záujme Slovenskej republiky, ktorú Putinove Rusko označilo za nepriateľskú krajinu. Mier si, samozrejme, želáme všetci, ale v tomto prípade jediným, kto má právo uzavrieť, je Ukrajina a jej ťažko skúšaný ľud. A iba Ukrajina rozhodne, kedy na to dozrel čas. Uzavretie mieru by v súčasnej situácii iba utvrdil agresora, ktorý je bez akýchkoľvek pochýb Putinove Rusko, že napadnúť menšieho suseda a prisvojiť si časť jeho územia sa oplatí, ako aj to, že vydieranie jadrovými zbraňami prináša úspech, čo je pre budúcnosť ľudstva, a neváham povedať aj pre samotnú jeho existenciu, mimoriadne nebezpečné. Uzavretie takéhoto mieru by bezpečnosť Európy neposilnila. Práve naopak. Znamenalo by v budúcnosti bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska, predovšetkým pre jeho susedov, najmä pre pobaltské krajiny, ale aj pre stredoeurópske štáty vrátane Slovenska, ktoré boli donedávna súčasťou sovietskeho impéria, ktorého rozpadom sa ruské vedenie na čele s Putinom nedokáže zmieriť a sníva o jeho obnovení. To, akými barbarskými prostriedkami by ruské obnovenie svojho impéria realizovalo, názorne ukazuje celému svetu od 24. februára na Ukrajine. My, ktorí sme boli v roku 1968 svedkami tzv. bratskej pomoci a toho, čo táto z moskovského Kremľa riadená vojenská invázia pre Slovensko znamenala a ako ho na dlhé roky poznamenala, nezabúdame.
Preto citlivo vnímam návrhy novodobých biľakovcov a považujem za svoju povinnosť sa voči nim ohradiť, odmietnuť ich a pomenovať ich tak, ako si to zaslúžia. Rovnako ako podporím uznesenie, ktorého návrh predniesla predsedníčka poslaneckého klubu SaS kolegyňa Zemanová, ktoré pomenúva vojnové hrôzy na Ukrajine pravým menom. Takýto návrh uznesenia pritom na rozdiel od návrhu uznesenia, ktorý predniesli poslanci zo strany SMER, s radosťou podporím.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem teda, Janko, aj tebe a nakoniec spomenula to aj Anka vo svojom vystúpení, tu jednu veľmi dôležitú vec. Dneska sa Rusko vlastne nachádza v situácii, kedy napadlo Ukrajinu, prerátalo sa, prehráva a, samozrejme, že si pripravuje pôdu na to, aby mohlo vyjednávať, aby mohlo vyjednávať v tom zmysle, že si zrejme bude chcieť zachovať nejaké teritóriá, ktoré dobylo. A to znamená, že v jeho záujme je to, aby štáty Európskej únie alebo Západu pristali na túto hru a navrhli v tejto situácii nejaké rokovanie, kedy si Európa povie, že dobre, chceme mier. Takže, milá Ukrajina, skús, skús aj ty urobiť nejaké kompromisy, obetuj nejaké územie a uzavri mier. V takej situácii je dneska Ruska a toto by veľmi rado chcelo presadiť, keďže už vie, že tú vojnu vyhrať nemôže.
A vy ste obidvaja správne upozornili na to, že Rusko cez svojich kadejakých agentov, cez svoje záujmové skupiny v jednotlivých štátoch Európskej únii si nachádza mienkotvorných ľudí, často politikov, ktorí potom tento druh naratívu posúvajú ďalej. A to sme tu mali teda aj ten minulý týždeň, kedy poslanci SMER-u presne tento naratív šírili, kedy hovoria o mieri v čase, keď teda Rusko je bezprecedentným agresorom v tejto vojne a oni teda hovoria o tom, že je potrebné začať rokovať o mieri. Tak som rád, že ste vyslali tento odkaz. Rusko kedykoľvek môže ukončiť túto vojnu, môže ukončiť tak, že prestane ostreľovať, prestane bojovať, stiahne svojich vojakov, svojich zelených mužíčkov a odpáli naspäť do Ruska.
Ďakujem vám za túto iniciatívu vašu.

Ďakujem. Bolo to veľmi presné a už ani niet k tomu čo dodať. Vďaka.