75. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Kolegovia, kolegyne, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 414/2020 o obchodovaní s emisnými kvótami, predkladám s kolegom Mariánom Viskupičom.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť výšku použiteľného výnosu z dražieb (zaznel gong) kvót zo súčasných 30 % ročného výnosu z dražieb kvót na 70 %. Zároveň sa vypúšťa oprávnenie ministerstva životného prostredia meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót na zákonom stanovené účely.
Návrh zákona je v súlade s cieľmi v oblasti klímy na rok 2030 smerujúc ku klimatickej neutrálnosti do roku 2050, kedy je nákladovo efektívnym spôsobom s prihliadnutím na potrebu spravodlivej transformácie a potrebu, aby všetky sektory prispievali k úsiliu dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Návrh je aj v súlade so zámermi Európskej únie, ktorá si stanovila cieľ, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
Z nedávnej analýzy útvarov komisie vyplýva, že ak právne predpisy zostanú nezmenené, tak sektory, na ktoré sa v súčasnosti (zaznel gong) vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami, by sa namiesto toho v roku 2030 dosiahlo zníženie emisií o 51 % v porovnaní s rokom 2005. Výnosy získavané z dražieb kvót a peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok sú príjmom Environmentálneho fondu, pričom výnosy z predaja emisných kvót predstavujú najvýznamnejšiu časť celkových príjmov fondu, ktoré sa v rokoch 2015 až 2020 pohybovali v rozmedzí 60 až 87,7 %. Funkciu akcionára vykonáva Exportno-importná banka.
V zmysle smernice Európskej únie o obchodovaní s emisnými kvótami by sa malo použiť na zelené ciele aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, čo sa pri celkovom limite rozpočtu výdavkov fondu neplní. Najnižší podiel využitia výnosov z predaja emisných kvót na zelené ciele bolo v roku 2020, iba necelých 8 %. Najvyšší bol v roku 2016, a to bolo 23,1 %. Čiže v priemere za sledované roky boli výnosy z emisií čerpané iba na 14 %. V roku 2021 bol schválený rozpočet 165 miliónov a skutočný príjem bol 275 miliónov eur, teda rozpočet Environmentálneho fondu, pričom finančné prostriedky v roku 2021 z predaja emisných kvót smerovali na kompenzácie priemyselných podnikov, 11 miliónov zatepľovanie verejných budov, 17 miliónov verejné vodovody, kanalizácia, čistiarne odpadových vôd 15,5 milióna. Čiže spolu bolo použitých 43, viac ako 43 miliónov eur. Z kontroly NKÚ vykonanej v roku 2021 vyplýva, že kumulácia prebytkov na účte fondu je neefektívna a neprispieva k riešeniu závažných problémov v životnom prostredí.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pani predkladateľke. No a teraz poprosím pani poslankyňu Jarmilu Halgašovú, aby ako spoločná spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania vo výboroch a zdôvodnila záver a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1631 z 27. septembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1161, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 594 zo 14. októbra 2022 s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 248 z 12. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 263 z 18. októbra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Otváram rozpravu, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku, preto dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať vo štvrtok budúci týždeň. Ďakujem pani predkladateľke aj pani spravodajkyni, spoločnej, a rád by som pristúpil k ďalšiemu bodu programu, avšak musím opäť konštatovať, že pán predkladateľ Tomáš Lehotský požiadal o prepadnutie jeho bodu. Je to parlamentná tlač 1120, druhé čítanie o doplnkovom dôchodkovom sporení a zmenách, ktoré sú s tým spojené. Takže tento bod prepadáva a keďže nemám pripravené ďalšie body, ktoré by sme mali rokovať, tak prerušujem rokovanie na päť minút, aby som získal informácie, či sú pripravené ďalšie podklady na rokovanie o ďalších bodoch. Ďakujem.

(Prestávka.)

Ďakujem organizačnému odboru, aby sme si skoordinovali predkladateľov a spravodajcov. Malo by to byť už v poriadku.
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1184. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady 1232.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru, ústavnoprávneho, pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, ktorý za skupinu poslancov tento návrh v pléne odôvodní.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1184.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide v zásade o veľmi stručnú novelu, ktorou sa snažíme napraviť určité nezrovnalosti, ktoré vznikli novelou tohto istého zákona z jari tohto roka, kedy sme v jednom z ustanovení nepostrehli, či už vláda alebo parlament, že namiesto dlžníka mal byť v danom ustanovení veriteľ. Teda ide o klasický preklep, ktorý sa síce dá prekonať aj výkladom tohto ustanovenia, ale je lepšie, keď je to na poriadku priamo uvedené v zákone, ako má byť. Túto nezrovnalosť potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti. Čiže nie je v tom spor, ale treba to napraviť.
A druhá vec je tá, že pri uplatňovaní si pohľadávok u veriteľov vyžadujeme od samotných veriteľov autorizáciu namiesto klasického splnomocnenia a je to, je to nadbytočné. Je to svojím spôsobom dokonca aj gold-plating, ako sa povie. Teda aj SaS by týmto spôsobom mala uvažovať a už sme sa s nimi rozprávali, že sú ochotní po uplatnení pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní tento návrh podporiť, pretože si tiež uvedomujú, že v súčasnosti je to o vzťahu k veriteľom trochu neprimerane sťažujúca požiadavka pri uplatňovaní pohľadávok.
Čiže tieto dve nezrovnalosti chceme riešiť týmto návrhom zákona. A, samozrejme, ak sa ešte niečo ďalšie vyskytne, ktoré poznáte z praxe a bolo by treba riešiť, tak sme otvorení, len treba prísť a budeme spolu o tom rokovať.
Ďakujem za podporu v prvom čítaní tohto návrhu, o ktorú vás chcem aj týmto požiadať.

Otvorenosť je určite dôležitá, pán poslanec. Dobre. Môžeme pristúpiť teraz k spravodajskej informácii, ktorú nám prednesie pán poslanec Dominik Drdul za navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu na vaše odporúčanie, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spravodajcovi a môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu. O tomto návrhu sa bude hlasovať štvrtok o 11. hodine.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Miloša Svrčeka, Kataríny Hatrákovej, Petra Libu a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 1231.
Dávam slovo pánovi poslancovi Milošovi Svrčkovi, ktorý bude za skupinu poslancov predkladať tento návrh.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Kataríny Hatrákovej, Petra Libu a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 1231.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V krátkosti. Navrhovaná zmena reflektuje na aplikačné problémy z praxe pri nedostatočnom zdanení rôznych objektov využívaných na podnikanie, ktoré nie sú stavbami podľa zákona o miestnych daniach. Súčasne sa reaguje aj na negatívnu prax úmyselnej zmeny účelu využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia s cieľom zaistenia nižšej sadzby dane, ako je sadzba dane pre skutočné využitie stavby a tým získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia. Cieľom tohto návrhu zákona je rozšírenie osobitného režimu zdanenia pre transformačné stanice a predajné stánky o ostatné objekty používané na podnikanie, ktoré nie sú stavbou podľa zákona o miestnych daniach. Ide napríklad o rôzne modulové stavby, dočasné stavby alebo premiestniteľné objekty, ktoré môžu podliehať povoleniu podľa stavebného zákona, ale ich umiestnenie v priestore sa realizuje inak ako pevným spojením so zemou alebo ukotvením pilótmi. V súčasnosti sa z pohľadu zákona o miestnych daniach tieto objekty nezdaňujú ako stavby a pozemky pod nimi sú zdanené v štandardnom režime, to znamená, že parcela sa zaradí podľa toho, ako je vedená v katastri nehnuteľností.
Zámerom tejto legislatívnej úpravy je teda zlepšiť pozíciu správcu dane pri dokazovaní účelu využitia stavby v bežnom zdaňovacom období tak, aby nebolo potrebné dokazovať minulosť, ale prítomnosť. Inými slovami, pri daňovej kontrole bude rozhodujúci skutočný účel využitia stavby zistený v reálnom čase vykonania daňovej kontroly, uvedená výnimka zo zdanenia podľa účelu využitia stavby k 1. januáru však platí len pre zdaňovacie obdobie, v ktorom sa daňová kontrola vykonala. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane vykonať daňovú kontrolu do zániku práva vyrubiť daň aj za iné zdaňovacie obdobia. Tento režim sa navrhuje stanoviť len k stavbám, ku ktorým daňovník na to isté zdaňovacie obdobie podal riadne alebo čiastkové daňové priznanie. Ak sa v rámci vykonanej daňovej kontroly nepreukáže alebo nepotvrdí konkrétny účel využitia stavby v čase vykonanej daňovej kontroly, zaradí sa stavba medzi ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. i), a tak sa aj zdaní pre príslušné bežné zdaňovacie obdobie.
Ďakujem pekne, za mňa v úvodnom slove všetko.