76. schôdza

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, plat lekára, plat zdravotnej sestry a jeho systematické zvyšovanie, to je všetko fajn, to je všetko super. Navýšenie počtu študentov na lekárskych fakultách je tiež veľmi dobrý krokom, ale ani tieto dva kroky určite nezabránia tomu, aby sa naše zdravotníctvo nepotácalo ako taká chabá loď, taká chabá bárka na takom rozbúrenom mori zdravotníckych problémov, do ktorých sa zdravotníctvo dostalo dlhodobými nesystematickými krokmi, ale pri terajšej vláde sa už táto loď ozaj potápa.
Čo sa týka študentov medikov na lekárskych fakultách, musíme si položiť jednu základnú otázku. Ak stojí štúdium jedného medika orientačne nejakých 50-tisíc eur za šesťročné štúdium, tak nejakým spôsobom musíme predsa jednoducho zabrániť tomu, aby študent, ktorý dostane od štátu zaplatené komplet celé štúdium, odišiel do zahraničia a nevykonával lekársku prax, lekársku profesiu na území Slovenskej republiky. Nedokážeme zaplátať, nedokážeme nejakým spôsobom nahradiť týchto odchádzajúcich študentov, týchto mladých medikov ani študentmi z Ukrajiny, ani študentmi zo Srbska, ani študentmi z iných krajín. Jednoducho to sa nedá, pretože týchto našich mladých lekárov, mladé lekárky nedokáže nahradiť žiadny študent.
Predseda lekárskeho, lekárskeho združenia, odborového združenia, pán doktor Visolajský jasne odmietol memorandum vlády, ktoré naozaj, ako kolega Urban povedal, môže byť považované za taký jednoducho úlet, taký paškvil, ku ktorému sa nikdy títo lekári, ktorí sú vo výpovediach, neprihlásia a žiadnym spôsobom toto memorandum nepodporia. Nastavili si a nastojili si vlastné tvrdé podmienky a, tak ako povedal kolega Saloň, pôjdu do úplného konca. Malé regionálne nemocnice sú takýmto spôsobom nieže ohrozené, ale takéto malé regionálne nemocnice, ako je napríklad Nemocnica vo Svidníku, jednoducho totálne skolabuje.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Raši.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem všetkým diskutujúcim. Myslím si, že názor je na riešenie a na mnohé problémy úplne rovnaký a zopakujem, sme v situácii, keď potrebujeme, aby sa zapojili do denno-denného vyjednávania dvaja ľudia, Eduard Heger, ktorý je premiér de jure, a Igor Matovič, ktorý je premiér de facto. Bez toho to jednoducho nepôjde. Nie je iná šanca.
A opakujem aj to, že akékoľvek nátlakové akcie, ktoré, samozrejme, štát v rukách má, sú krátkodobým riešením, ktoré v konečnom dôsledku môžu túto situáciu ešte viac eskalovať, a tak či tak pokiaľ k dohode nedôjde, výsledkom bude to, že pacient ostane bez svojho lekára na oddeleniach, kde je lekár nenahraditeľný nikým iným, nedá sa doviesť jeho kolega, importovať, nič.
Je naozaj mnoho problémov, možno by som sa krátko dotkol tých lekárskych fakúlt, lebo v minulosti bol návrh, že by štúdium na lekárskych fakultách mohlo byť spoplatnené, pokiaľ lekár neodslúži nejaké roky doma, ale nie je to možné. A ten dôvod je veľmi jednoduchý. Keby sa zaviedlo na Slovensku po skončení lekárskej fakulty povinnosť odpracovať niekoľko rokov, tak nám odídu všetci, kde platiť za štúdium nemusia a nemusia odpracovať ani rok a Česká republika by ich privítala s plnou nádrž... s plnou náručou (povedané so smiechom) a mala by teda plnú nádrž zdravotníkov (povedané s úsmevom), takže musíme myslieť aj na to, v akom priestore sa nachádzame a to oparenie, ktoré má svoju logiku, nemôže byť nikdy zavedené tak, že bude zavedené u nás a nie v iných oblastiach a nie v iných štátoch, lebo to zdravotníctvo naše by ešte viac, a tých lekárov by nám neodchádzalo 13 %, ale možno 30 alebo viacej percent.
Ďakujem pekne ešte raz všetkým za poznámky.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Milan Mazurek.

Mnohí sa tu sťažujeme na to, že nemáme prítomných vládnych poslancov pri riešení tak závažnej témy, aspoň my ju teda v opozícii považujeme za závažnú, ktorou je absolútny kolaps zdravotníctva, ktorý nám hrozí od decembra. Už aj pán minister odišiel, pretože táto téma ho očividne nezaujíma. Hovoríme teda o tom, že Slováci, obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí tu platia dane a ktorí financujú všetkých týchto zbytočných politikov, nebudú mať dostupnú zdravotnú starostlivosť. Ako povedali viacerí lekári, ktorí sú tu prítomní, bohužiaľ, len z opozície, tak tieto veci, táto neuveriteľná neschopnosť vlády môže viesť k tomu, že ľudia budú na Slovensku umierať. A ktorí budú umierať prví? No práve dôchodci, ľudia, ktorí celý život poctivo pracovali a teraz keď ich po celoživotnej tvrdej drine očakáva tá almužna, ktorú namiesto dôchodku dostanú, ešte zistia, že vlastne ani nebudú mať lekára.
Ale ja sa pýtam z tohto miesta, načo nám vlastne títo vládni poslanci sú! Čo by sa zmenilo, kolegovia v opozícii, keby tu títo bioroboti vlastne sedeli a mudrovali svoje nezmysly, ktoré tak často od niektorých z nich, lebo niektorí sú totálne nemí, počúvame? Oni nemajú žiadne práva, nemajú žiadne názory, nemajú žiadne schopnosti čokoľvek zmeniť, ich názor je úplne bezvýznamný, ich pôsobenie v tomto pléne je úplne bezvýznamné, a to jediné, na čo sa zmôžu, je s nádejou očakávať a načítavať si facebookový profil Igora Matoviča, či náhodou nenapísal: "Máme to! Máme riešenie!" Pretože slovenská politika sa tu od nástupu tejto vlády robí takýmto spôsobom! Nezmôžu sa na nič viac, než na očakávanie, čo ich hlavný guru, šéf tej sekty napíše na Facebook. A môže sa so mnou hádať, kto chce, akým spôsobom chce, každý viete, že mám pravdu.
Môže tu sedieť Lengvarský a spokojnou tvárou predstierať, že vlastne všetko je v poriadku a že on to má pevne v rukách a on sa s tými lekármi dohodne, tak ako nám to povedal dva týždne dozadu tu v pléne, a klamal! Lebo nič nie je schopný normálne dohodnúť, pretože všetko to stojí na jednom človeku, človeku, ktorý na Slovensku stráži štátnu pokladnicu, človeku, ktorý ale nestráži ani len svoje vlastné peniaze. Stojí to na tom, že Igor Matovič rozhoduje o tom, akým spôsobom sa Slovensko bude viesť do budúcna. Rozhoduje o zdravotníctve, rozhoduje o obrane, rozhoduje o financiách, rozhoduje tu úplne o všetkom a my sa nemôžme tváriť, že máme nejakého premiéra Eduarda Hegera. A presne na tomto stroskotá každý zmysluplný návrh od lekárov, ktorý príde, pretože ego tohto psychomaniaka zabráni akémukoľvek zmysluplnému riešeniu.
Čo si máme teda myslieť? Že vláda priniesla zmysluplné riešenie pre túto krízu, že priniesla racionálne memorandum, ktoré malo vyriešiť túto situáciu a nevďační, hnusní lekári to nechcú akceptovať a nechcú poskytovať pacientom na Slovensku zdravotnú starostlivosť tak, aby títo ľudia mohli v bezpečí na Slovensku žiť, alebo je to vláda, ktorá priniesla memorandum, ktoré nerieši de facto vôbec nič, a lekári úplne logicky a adekvátne zareagovali tak, že s týmto nechcú mať nič spoločné. Mne ako opozičnému politikovi, ale aj ako občanovi Slovenskej republiky racionálnejšie pripadá práve vysvetlenie, že táto neschopná vláda, ktorej neschopnosť je do neba volajúca, nebola schopná prísť s normálnym riešením a normálnou dohodou s týmito lekármi.
A práve preto vítam, že tu je toto uznesenie. Uznesenie, ktoré žiada túto vládu, aby sa s tými lekármi dohodla. Čo je zlé na tom, ak opozícia chce žiadať vládu, lebo už iné prostriedky ani reálne nemá, aby sa dohodla s lekármi, nech od decembra nenastúpia na výpoveď, teda nech neodídu z práce, nech naďalej liečia, nech naďalej ordinujú, nech naďalej zachraňujú ľudské životy. Počuli ste to dobre! Od decembra na Slovensku skolabuje urgentná zdravotná starostlivosť! Čo to znamená?! No úplne jednoduchú vec. Ľudia tu budú umierať. A toto snáď nikto nechce! Ani ten radový koaličný biorobot, ktorý nemá vlastný názor. Nikto z nás predsa nechce, aby ľudia trpeli len preto, že tu je jeden neschopný panák na ministerstve financií, ktorý nie je schopný prísť s normálnym adekvátnym riešením pre situáciu v slovenskom zdravotníctve. Ale je schopný prísť s celoplošným testovaním, je schopný prísť s lotériami, je schopný prísť s krúžkovným a s uletenými nápadmi, proti ktorým je celá zvyšná spoločnosť, nehovoriac o tých cashbackoch, cashbackoch, či ako to nazývajú, že vám bude vracať finančná správa cez aplikáciu peniaze a podobné veci, na ktorými všetci neveriacky krútime hlavou, ale nie je schopný prísť s riešením, adekvátnym riešením pre lekárov, zdravotníkov, pre ľudí, na ktorých je celá zvyšná spoločnosť úplne závislá. Pretože je úplne nepodstatné, čo si kto bude myslieť o tom, aký má názor na tamtoho či onoho lekára. Vo finále ten lekár na Slovensku je nenahraditeľný a my ich potrebujeme. Potrebujeme, aby pracovali, potrebujeme, aby fungovali a potrebujeme, aby sa s nimi tá vláda dohodla. A je teda nemysliteľné, že 1. december, ktorý sa čoraz rýchlejšie a rýchlejšie blíži, a vláda sa stále nebola schopná zmysluplným spôsobom dohodnúť na tom, aby zdravotná starostlivosť na Slovensku neskolabovala.
To, to jednoducho nemá v civilizovanom svete obdobu. Nemá to obdobu už s ohľadom na to, aký, do akého stresu, do akej nepovážlivej situácie to vlastne vrhá obyvateľov Slovenskej republiky, kedy vláda nevie povedať, čo bude, ako bude a či vôbec niečo bude.
Ja naozaj nechápem alebo neviem si predstaviť takú tú situáciu, že by som tu sedel ako koaličný poslanec, jasné, je to nemožné teraz teleportovať sa za celých tých dva a pol roka devastácie Slovenska, ale videl, že tu naozaj od decembra hrozí, že ľudia budú umierať kvôli neschopnosti jedného človeka na ministerstve financií a stále sa tváril, že ja som nejaká morálna autorita, že som čestný človek, že vlastne vykonávam tú svoju pozíciu dobre, že ma tu ľudia zvolili a môžu byť so mnou spokojní, lebo vlastne naša vláda je dobrá. To nedáva zmysel, to potrebujete mať vyoperovanú hanbu, vyoperovaný zdravý rozum, vyoperovaný charakter, nemôžete mať chrbticu, to je súhra toľkých okolností, že to ani nie je pre bežného mysliace človeka, kauzálne uvažujúcu ľudskú bytosť predstaviteľné! Ale tu sa to deje. My to tu vidíme v obrovskom množstve prípadov. Úplná teda ignorácia alebo neschopnosť zaujať normálne, racionálne stanovisko. Nikto z nich, ako som povedal, z týchto nesvojprávnych biorobotov, sa nepostaví a povie: "Igor, spamätaj sa a rob už niečo! Igor! Hrozí tu smrť ľudí! Tak sa s tými lekármi dohodni! Igor, vypni už ten Facebook a začni riešiť situáciu na Slovensku!" Nie. Oni budú sedieť, usmievať sa, riešiť blbosti a keďže už je piatok, 10.51 h, tak už sú na ceste domov, lebo veď pracovná morálka, to je najväčší problém týchto ľudí.
Človeku sa z tohto všetkého zakrúti hlava a nechápe, ako sme sa na Slovensku mohli dostať až do tohto bodu. Ako sme mohli za celú tú dobu tejto vlády dôjsť až do bodu, kedy nám už, kedy už ani nemôžme poukázať na niečo, čo vlastne ešte v štáte funguje, niečo, čo je normálne, niečo, v čo majú ľudia dôveru, niečo, o čo sa môžu oprieť. Všade vidíme tú istú opakujúcu sa neschopnosť. Všade vidíme to isté hlboké pokrytectvo. Všade vidíme ten istý nezáujem tých istých ľudí, ktorí Slovensko dohnali do tohto stavu. A síce nie som lekár, ale som človek, ktorému záleží na tom, aby občania Slovenskej republiky mali dostupnú zdravotnú starostlivosť a aby od decembra nemuseli ostať pred urgentom s tým, že ich nemá kto vyšetriť a nemá ich pri úraze kto zachrániť! Nemá im kto zachrániť život! Priniesť ten základný, rýchly, toľko potrebný zákrok! Tak mi záleží na tom, aby sa tieto veci pohli dopredu, a preto tu vystupujem, aby občania Slovenskej republiky videli ten absolútny nezáujem, tú absolútnu nemohúcnosť, to, ako celý štát je v rukách jedného blázna, ktorý to tu zastavil, ktorý nie je schopný nájsť normálne, zmysluplné riešenie.
Treba to opakovať, treba o tom hovoriť, treba to prízvukovať, lebo tu už sa nehráme o nejaké drobné. Toto už nie je sranda, toto je najzásadnejšia vec! Videli sme to presne v dobách, kedy sme tu ako opoziční poslanci opakovali, keď sa Matovič tituloval do pozície hlavného lekára celého Slovenska a rozhodol sa, že on pozná tie najlepšie riešenia na to, aby zastavil prenos vírusu, aby ho zlikvidoval na Slovensku, aby jednoducho zachránil životy všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, keď uzavrel hranice, keď prišiel s celoplošným testovaním, keď odobral celému národu ľudské práva a keď mu títo bioroboti tlieskali, keď sme opakovali, že s tým vírusom sa nedá bojovať ani na hraniciach, že sa s ním nedá bojovať ani v nejakých električkách a že sa s ním nedá bojovať ani tým, že odoberú ľuďom ľudské práva a nepustia ich napríklad na športoviská, keď nie sú zaočkovaní, ale že sa s ním dá bojovať normálne, racionálne v nemocniciach, kde potrebujú zafinancovať lekárov, vytvoriť im lepšie pracovné podmienky, vytvoriť zdravotným sestrám lepšie pracovné podmienky, aby mohli pracovať, dať im lepšie ohodnotenie. Vtedy sa rozdávali stovky miliónov! Rozhadzovali sa miliardy! To všetko mohlo byť použité na to, aby táto situácia vôbec nenastala! Ale nie! Dnes sme práve vo výsledku toho, že kým sa malo investovať do zdravotníctva, tak sa rozdávalo na všetko možné a dnes sa táto situácia opakuje. Kúpi sa jedenásť miliónov nábojov a pošle sa na Ukrajinu a lekárom sa povie: "No tak, bohužiaľ, zvyknite si."
Opakuje sa tá istá situácia, že sa tu nakupujú obrovské množstvá vojenskej techniky, ktorá zrejme potom zase pôjde na Ukrajinu, tak ako celá naša armádna technika, ktorú tu Naď rozdáva, ale nie je tu vôľa a schopnosť nájsť finančné prostriedky pre lekárov a pre to, aby obyvatelia Slovenskej republiky nemuseli umierať na tak banálnu vec, ako je dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti.
Je to neuveriteľné, ale to nie je len môj názor. Nie je to nejaký môj opozičný výkrik. Nie je to nejaká moja vlastná vôľa kritizovať túto vládu za každú cenu. Tu predo mnou vystupovali lekári, ľudia z praxe, vystupovali tu ľudia, ktorí pracujú stále v nemocniciach a bude tu vystupovať aj môj kolega Miro Urban, ktorý pracuje v jednej z nemocníc, a oni to vidia! Oni vám to hovoria! Oni sú živí svedkovia toho, že vy ste chodiaca katastrofa a aj napriek tomu nechcete nič robiť! Nemôžete to zvaliť na to, že je tu niekto z opozície, kto za každú cenu chce pošpiniť túto vládu, lebo chce v budúcich voľbách uspieť lepšie, ako títo neschopní bioroboti. Ale sú to konkrétni ľudia, ktorí hovoria o konkrétnych veciach a majú na to konkrétne názory. Boli tu vymenované konkrétne oddelenia v konkrétnych nemocniciach, ktoré skolabujú! A stále to s touto vládou nepohne?!
Je naozaj päť minút pred dvanástou. Do 1. decembra tá doba zbehne veľmi rýchlo. A keď občania Slovenskej republiky dospejú do stavu, ktorý nám reálne hrozí, tak si to tu nikto z nás nevie v podstate ani predstaviť. Kto si toto zoberie na tričko? Kto bude zodpovedný? Kto sa hrdo prihlási na tú barikádu, kto sa tu postaví za tento pult a povie, ja som za to zodpovedný. Ja som ten, ktorý to nedokázal vyriešiť. Ja som ten, ktorý jednoducho prijal toto politické rozhodnutie. Už tu nebude nikoho, ani týchto biorobotov, ani týchto ministrov. A práve preto je dôležité, aby sme toto uznesenia ako Národná rada schválili. Preto je dôležité, aby sme zaviazali vládu k tomu, aby našla riešenie, aby sa ten neschopný a neuveriteľne do neba volajúci chorý minister financií postavil konečne a našiel zmysluplné riešenie s týmito lekármi, pretože inak nám na Slovensku hrozí katastrofa a z tohto dôvodu jednoznačne budem tak ako všetci moji kolegovia z hnutia REPUBLIKA hlasovať za toto opozičné uznesenie.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mazureka. Ako prvý pán poslanec Ďurica.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Kolega Mazurek načrtol, že hlavnou alebo takou nosnou témou, celým problémom tohto konfliktu alebo situácie, do ktorej sa zdravotníctvo dostalo, je v súčasnej dobe minister financií. Ja si dovolím tvrdiť, že je to z veľkej časti pravda a je to hlavný problém a brzda celého toho možného dohovoru a pomoci zdravotníctvu. Obávam sa, že čím viacej budú naňho lekári apelovať a čím viacej ľudí sa bude prihovárať za požiadavky lekárov, tým horší bude scenár a tým viac bude Matovič trucovať a bude robiť všetko pre to, aby jednoducho sa tie veci z pozície ministerstva financií a z pozície financií ako takých nedali do poriadku. Bohužiaľ, to je jednoducho príznačné pre jeho povahu, to sme si mohli všimnúť na jeho krokoch a postojoch aj v minulosti a obávam sa, že naozaj pokiaľ tu nemáme silného premiéra a pokiaľ sa neprihovorí ďalšia širšia časť verejnosti alebo funkcionárov rôznych osobností, ktoré ešte majú do toho čo povedať, tak sa veci nepohnú.
Jednoducho minister financií je jeden pomstychtivý človek, ktorý, žiaľ, vystupuje viac na Facebooku ako v tej svojej praxi a keď príde v praxi, tak prinesie naozaj tie atómové bomby, ktoré Slovensko stoja obrovské peniaze. Je mi úprimne ľúto všetkých ľudí, ktorí to budú pociťovať v zdravotníctve, my takisto pravdaže. Nás sa to týka rovnako. A je mi ľúto dôchodcov, pretože tým asi zostane už len naozaj ten seriál Nemocnica na okraji mesta, kde ešte tie veci fungovali a možno budú sedieť a spomínať a žasnúť nad tým, kam sa dostalo slovenské zdravotníctvo dnes v súčasnosti teda.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Mazurek vo svojej rozprave spomenul to, o čom táto dnešná rozprava, o čom táto dnešná debata by mala byť najmä. To znamená, mala by byť o riešení akútnych a pálčivých problémov celého zdravotníctva na území Slovenskej republiky. Žiaľbohu, vládna väčšina, resp. vládna menšina v parlamente sa rozhodla, že túto schôdzu síce otvorí, pretože ju považuje možno za správnu, ale záujem diskutovať, záujem debatovať, záujem možno oponovať počas rozpráv sa javí byť na bode nula, teda na bode mrazu.
Máme 20 dní do totálneho kolapsu slovenského zdravotníctva, nielen veľkých nemocníc, nielen stredných nemocníc, ale najmä malých regionálnych a okresných nemocníc. Lekári, ktorí sú vo výpovediach v týchto malých okresných nemocniciach, jednoducho títo lekári nemajú záujem svoje výpovede stiahnuť, pretože sľuby, ktoré neustále počúvajú či už z ministerstva zdravotníctva priamo od ministra, či už od tieňového premiéra Slovenskej republiky Igora Matoviča alebo od "reálneho premiéra" Eduarda Hegera sa do dnešných dní nenaplnili. A z prázdnych sľubov, z prázdnych rečí sa títo lekári nieže nenajedia, pretože lekári nebojujú "za ten zvýšený plat". Lekári najmä bojujú za tie zlepšené podmienky, ktoré jednoducho pri výkone svojho zdravotníckeho a lekárskeho povolania potrebujú mať a na ktoré si jednoducho potrpia, pretože v 21. storočí títo lekári nemôžu pracovať v takýchto do slova a do písmena bojových podmienkach, v akých v mnohých nemocniciach pracujú a v akých nemocniciach toto svoje lekárskej povolanie vykonávajú. Čiže ešte raz apelujem, hľadajme dialóg, hľadajme konsenzus.