76. schôdza

S ďalšou faktickou pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, tá situácia, ktorá je v súčasnosti v zdravotníctve len určitým vrcholom ľadovca, ktorý je dôsledkom toho, že sa neriešili problémy v zdravotníctve počas celého tohto volebného obdobia. A ja si myslím, že naozaj je na čase, aby ste prišli s tým, aby ste odrokovali so zdravotníckymi odborármi tieto požiadavky v memorande, aby ste ich odsúhlasili, aby ste vybojovali s ministrom financií dostatočné finančné prostriedky na to, aby sa mohli tieto požiadavky splniť aj z hľadiska organizačno-technických, aby sa naplnili všetky tie ostatné alebo väčšina z tých požiadaviek v memorande. A čo chcem povedať, je to, že moja osobná skúsenosť napríklad s tým, ako funguje ústavná pohotovostná zdravotná starostlivosť, ktorá je tiež jedným z tých vecí, ktorých dôsledkom je aj táto situácia, ktorá je teraz.
Nemyslím si, že je úplne normálne, aby v Bratislave s počtom obyvateľov, ktoré Bratislava má, plus spádové oblasti, napríklad Senec, mali jedinú ústavnú zdravotnú pohotovostnú službu v Bratislave v Ružinove, kde čakacia doba na urgentnom príjme v noci je priemerne 7,5 hodiny. A to je moja osobná skúsenosť, to nemám žiadne štatistiky, ale tak to proste je. A toto je tiež, ja viem, že tam má vplyv vyšší územný celok, ale toto je aj úloha štátu, aby zabezpečila aj tieto služby. A toto je potom neriešenie týchto problémov dôsledkom aj tá situácia, ktorá je dnes.
A čo je najdôležitejšie na tom všetkom, že to nie je otázka ani politická, ale je to otázka najmä toho, že na konci dňa na to doplatia všetci občania Slovenskej republiky.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Nemec, nech sa páči.

Pán minister, ja sa ti chcem poďakovať. Načrtol si tu, že to je proste choroba schizofrénia. Podľa mňa to je aj hluchota tunák, lebo to, čo sa tu snažíte už robiť niekoľko mesiacov a v tej kríze sa naozaj ukáže presne to, čo sa tu ukazuje ten sociálny zmier, ktoré majú plné ústa, ako sa zmierovali dvadsať rokov s tým, ako to tu vyzerá. A ja tiež sa nebudem, ale páni zo SMER-u, to presne tak vyzerá a ľudia to vedia v realite, ako to tu bolo. Takže, takže ja ti držím palce, pán minister, a dúfam, že sa podarí vyrokovať čo najviac, aby ľudia zostali v zdravotnej starostlivosti naďalej a budeme to zlepšovať. Ďakujem.

S ďalšou faktickou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán minister, bodaj by ste vyrokovali čo najviac. To vám naozaj držím prsty, palce a stínam päste, aby sa to tak naozaj stalo. Ale podľa môjho skromného názoru a podľa názoru Lekárskeho odborového združenia bude to ozaj dlhý a ťažký boj nie z pozície Lekárskeho odborového združenia a pána doktora Visolajského a jeho tímu, ale z pozície vás ako ministra zdravotníctva. A budete, myslím si, že ťahať za ozaj kratší koniec. Čo sa týka nemocníc, nielen na východe Slovenska, ale musíme sa pozerať na problematiku nemocníc v úplnej komplexnosti. My naozaj nepotrebujeme riešiť lekára ako nejakého felčiara, ktorý naozaj zostáva na svojej pozícií iba kvôli platu, to nie je pravda. Veď to môže potvrdiť aj kolega Urban. Ale musíme riešiť lekára ako nejakú spoločenskú persónu, ktorá naozaj nie je docenená a nie je patrične ocenená.
Čiže my v prvom rade musíme riešiť nemocnice, musíme riešiť lôžka, ale zároveň musíme riešiť personál či už vyšší, alebo nižší zdravotnícky personál, ktorý pri týchto lôžkach nemáme a po týchto hromadných výpovediach zdravotníkov, zdravotných sestier a lekárov ani mať nebudeme. Čiže ak si niektorí ľudia naivne myslia a týmito naivnými ľuďmi myslím pána premiéra Hegera a financmajstra Matoviča, že týchto lekárov vo výpovediach a zdravotné sestry vo výpovediach dokážu nejakým zázrakom nahradiť, málo slovensky hovoriace zdravotné sestry alebo lekári z Ukrajiny, poprípade zo Srbska, tak títo dvaja poloblázni sa ozaj veľmi, ale veľmi mýlia a vy to naozaj ako lekár a bývalý vojak musíte vedieť. Takže držím vám palce, držím vám prsty, aby ste vyrokovali čo najviac, ale myslím si, že bude to taká patová situácia najmä pre slovenského občana a pre pacienta.

Ďakujem pekne. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Taraba.

Veľká vďaka. Dámy a páni, som rád, že tá schôdza k stavu zdravotníctva sa koná. Ďakujem aj kolegom zo SMER-u, že prišli s tou iniciatívou a že tá schôdza otvorená bola. Myslím si, že aj zdravotníctvo, teda to je nielen vec služby občanom, ale je to bezpečnostná záležitosť. Lebo keď sa neviete postarať o ľudí, ktorí potrebujú tú nutnú pomoc, tak je to absolútne zlyhanie štátu v priamom prenose a jednoducho takému štátu ľudia potom nemajú nielen dôvod dôverovať, ale sa aj sami potom pýtajú, že prečo platíme dane, prečo máme dávať odvody a tak ďalej, keď ten štát nám nevie dať žiadnu protislužbu práve v čase, kedy to najviac potrebujeme.
Vážený pán minister, o dva mesiace sa schvaľuje, teda nieže schvaľuje, na budúci mesiac sa schvaľuje rozpočet zdravotníctva. Ja si myslím, že ak ste tu vystúpili, tak je úplne oprávnené od nás očakávať, že budete tú situáciu aj vyhodnocovať vo svetle tých čísiel, ktoré v tom rozpočte sú. Ja si myslím, že ak sa s lekármi nevedelo komunikovať, ak oni majú pocit, že sa s nimi nevie nikto stretnúť, že sa s nimi nevie premiér stretávať a podobne, to je vážne zlyhanie. Pretože to už nič neni viac elementárne, ako niekomu otvoriť dvere, dať mu termín na schôdzu a naozaj sa spýtať, že v poriadku, prídite, preberieme tie problémy. A to, že lekári nás všetkých v opozícii kontaktovali, aby sme iniciovali túto schôdzu, pretože nevedia, ako keby si sadnúť za jeden stôl, tak jednoducho to problém je. Podľa mňa to je priam až hanba.
Ja som si pozeral to memorandum, sú tam veci, ktoré teda sú všetky racionálne, ale na druhej strane, ktoré sú tak dlhodobé, že síce z nejakého strednodobého hľadiska problém zdravotníctva, ako napríklad, áno, navyšovanie stavu študentov medicíny, to je jedno z kľúčových riešení. Vieme, že osemdesiat, tuším, päť percent absolventov lekárskych fakúlt končí v slovenskom zdravotníctve, to je oveľa vyššie číslo ako tí zahraniční lekári, ktorí tu študujú. Takže tento trend, samozrejme, treba podporiť.
To, čo sa nikdy nedosiahne, ak budeme iba naháňať mzdy. Tie mzdy, myslím, teraz aj z príplatkami v tej ústavnej siete starostlivosti vlastne sú niekde na úrovni 3 800 euro aj po tých zvyšovaniach, čo nie je na slovenské pomery až také malé číslo. Samozrejme, v porovnaní so zahraničím to číslo je veľké, teda nízke, ale otázka je to, že kde končí to zahraničie, hej. Keď si povieme Českú republiku, tam je nejaký iný, iná úroveň miezd, v Rakúsku je iná, v Nemecku je úplne iná, tam sa dostávame do priemernej ročnej mzdy 200-tisíc euro. A keď si teraz budeme hovoriť, že nechceme, aby tí ľudia nám odišli, no tak, samozrejme, že stále bude existovať nejaký štát, kde tí lekári budú výrazne viac zarábať ako na Slovensku. A preto obmedzovanie len tejto debaty na úroveň platov by bolo absolútne zlyhanie toho, čo slovenské zdravotníctvo potrebuje. To, čo si ja myslím, že by sme mali využiť túto krízu na to, a teraz na to potrebuje už koalícia podľa mňa aj opozíciu, aby sme naozaj prišli so zásadnou zmenou financovania zdravotníctva a myslím si, že na to naozaj že zdroje sú. Ja by som na porovnanie uviedol dve čísla. Poistenie, za poistenca štátu v Českej republike sa platí okolo 75 euro, na Slovensku je to koľko, 35 alebo niečo.
Poistenec, ktorý je, sú v privátnej sfére alebo teda je, riadne platí odvody, tak v priemere odvádza na Slovensku 140 euro. Takže ešte raz, štát platí 35 a ten súkromník, teda riadne zamestnaný človek odvádza 140. Na Slovensku je 3 milióny poistencov, za ktoré to odvádza štát. A keď v Českej republike ten rozdiel, dámy a páni, bude 2,5-násobný, tak, samozrejme, že to zdravotníctvo na Slovensku podvyživené bude. A preto ja absolútne súhlasím napríklad aj s tým, a to budem aj navrhovať v tej debate o rozpočte, ak je 400 miliónov vyčlenených na boj s covidom po dvoch rokoch, čo teda s covidom bojujeme, ja si myslím, že my dnes covidujeme úplne štandardným spôsobom riešiť v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti aj cez zdravotné poisťovne, normálne cez zdravotné poisťovne ako také. A tých 400 miliónov je jeden z tých balíkov, ktoré by bolo treba pustiť do toho celého systému, ale nie teraz len tak, že sa bude navyšovať základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale že jednoducho sa to pustí do systému, kde ten, kto poskytuje nejakú službu, tak jednoducho bude mať väčšiu šancu, že bude zaplatený včas.
To, čo je krok číslo dva, samozrejme, že je úplne objektívne očakávať, aby sa nevyciciavali zisky zo zdravotníctva. Preto je dobré, že v parlamente je zákon, ktorý bude obmedzovať alebo obmedzovať, jasne zadá pravidlá, za akých okolností tie subjekty trhu si budú môcť, teda najmä zdravotná poisťovňa, keď je súkromná, si bude môcť vybrať zisk. Myslím si, že ten signál je dobrý a dať práve preto, aby ľudia nemali pocit, že sa idú nalievať stovky miliónov a ktokoľvek ľubovoľne si to môže vybrať. Nefunguje to úplne tak, ale je dobré, aby tie pravidlá v tom boli.
To znamená, ešte raz zopakujem, navýšenie platieb za poistencov štátu je jeden zo základných kľúčov a treba tento rozpočet na rok 2023 využiť na to, aby prinajmenšom z tej 400 miliónovej rezervy, ktorú máte na nejaký, nejaký boj s covidom, ktorý po dvoch rokoch, hovorím ešte raz, nie je nejaká, nejaká už neznáma, aby tieto platby mohli ísť do systému aspoň v tejto výške, pokiaľ ide o poistencov štátu, platby poistencov štátu.
Druhá vec, spomenuli ste tu DRG, to je super vec. Myslím, že sa to implementuje od 2013, tak za desať rokov už sa to pýta, aby to fungovalo. Ten, kto teda nevie, sú to hodnoty jednotlivých úkonov, za ktoré teda by mali byť, ktoré by mali byť ocenené a v tej výške by mali byť zaplatené.
Tretia vec, ktorú ja si myslím, že naozaj si musíme a mali by sme to využiť či koalícia, či opozícia nastaviť jasné valorizačné mechanizmy na každý rok, ktoré sa budú rešpektovať. Buď sa to teda naviaže, pán minister, na HDP, keď to dokázal minister obrany si ich teraz presadiť v rozpočte, že tam má 2 % na zbrojenie, teda na armádu, tak myslím si, že je úplne, úplne minimum, aby sme došli k nejakému percentu, ktoré naviažeme na výšku HDP. A jednoducho tak jak bude rásť HDP každý rok, tak o toľko sa bude valorizovať v podstate príspevky do zdravotníctve.
Alebo druhá možnosť, niekedy to tu bolo, že to bolo naviazané na alebo idea bola, že to bolo naviazané na percento z priemernej mzdy. To je druhá vec. Ešte potenciálne sa to dá naviazať na povedzme výber tejto DPH, ale to už je ako oveľa komplikovanejšie.
Takže toto sú v podstate veci, ktoré sú podľa mňa veľmi realizovateľné. Určite v opozícii na to podporu nájdete. Mimochodom najväčšia odborníčka na zdravotníctvo tu dnes nie je, ktorá bola včera odvolaná. Tiež som očakával, že teda povie SaS-ka, ako to oni vidia, pretože už keď sú v opozícii, tak by sme teda mohli vidieť, aká je ich vízia v tejto veci.
No a na druhej strane myslím si, myslím pán kolega Raši to tu povedal, že áno, veľmi jednoducho sa vie urobiť kritický štrajk v zdravotníctve, pretože keď dostanete pár anestéziológov na svoju stranu, tak tí vedia naozaj ochromiť celý proces operácií a starostlivosti o pacienta a podobne. Ja by som aj touto cestou nie že chcel, ani vonkoncom odrádzať od toho, že aby si, aby si odborári v zdravotníctve vytĺkali čo najlepšiu pozíciu. Majú na to právo, ale na druhej strane treba aj myslieť na ten celospoločenský zmier. Tá spoločnosť pozostáva z množstva povolaní, ktoré sú pre chod štátu kľúčové. Nie každý môže povedať, chcem mať platy ako v Nemecku, pretože to nie je dnes pri výkone hospodárstva toto možné. Ale treba myslieť na ten celospoločenský zmier.
To, čo ste spravili teraz v podstate pri návrhu toho rozpočtu, je tam výrazný nárast platov v tej ústavnej starostlivosti, to je v poriadku. Dobre všetci vieme, že ide to na úkor ambulantnej siete. Dobre fungujú zdravotníctva tam, kde ambulantná sieť vie veľmi včas, efektívne a rýchlo sa postarať o pacienta, aby tí ľudia nemuseli chodiť do nemocníc, pretože tie budú za chvíľu zahltené. A toto je tiež jeden z tých problémov, že ten nárast tých platov je tak nízky v tej ambulantnej sieti, že áno, ja si viem aj predstaviť, že to môže byť zámer, aby teda došlo k tej migrácii pracovnej sily do tej ústavnej starostlivosti, do nemocníc, aby sa tam vykryli tie výpadky. Ale dobre vieme, že tú ambulantnú sieť bude treba tiež v tejto veci riešiť.
No a tretia vec, myslím, že sme tu prijali nedávno zmenu zákona, ktorý otvorí vlastne nové lieky na trh. V rozpočte máte na to vyčlenených nejakých do 70 mil. Tuším cena má byť 200, 220 sú odhady na tie lieky. To znamená, darmo my ľuďom sprístupníme lieky, keď potom následne nedáme na to finančné krytie. Takže toto všetko z tých rezerv, ktoré tam sú, bude treba vykryť. A myslím si, že popri všetkých tých dlhodobých cieľoch, že čo všetko s fakultami a tak ďalej, toto sú veci, ktoré to zdravotníctvo okamžite vieme naštartovať a stabilizovať.
Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Urban.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že sa už o týchto výpovediach a tej konfrontácii lekárov verzus vláda povedalo celkom dosť. Ja by som, ja obdivujem taký stoický, pokojné správanie pána ministra zdravotníctva a pričom ja si veľmi dobre uvedomujem, že pán minister zdravotníctva veľmi dobre vie, že pokiaľ sa nedohodne s Lekárskym odborovým združením, tak od toho 1. decembra dôjde na Slovensku ku katastrofe. Neviem, či minister financií a minister vlády sú uzrozumení, k čomu môže dôjsť od 1. decembra a s vaším postojom ako vládnych poslancov nemôžte jednoducho vyhrať. Tento súboj nemôžte vyhrať a nakoniec to prehrá, prehrajú obyvatelia Slovenska.
Tie výpovede lekárov a požiadavky LOZ-u prispeli k tomu, že vlastne tie problémy v zdravotníctve sa začali vôbec riešiť, to ste uznali aj vy sám, že začalo sa diskutovať o nových medikoch, o štruktúre, ako sa majú vzdelávať medici. Začalo sa diskutovať viacej o tom DRG systéme, ktorý už je asi jedenásť rokov v pláne, že sa dorieši. A len vďaka týmto výpovediam sa začalo k tomu možno už tak serióznejšie pristupovať, čo je chvályhodné.
Ľudia od štátu vyžadujú len pár základných funkcií, aby spĺňal. Aby zabezpečil obyvateľom Slovenska bezpečnosť, adekvátnu zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť a dobré školstvo. To zdravotníctvo pokiaľ nefunguje, tak ten štát je jednoducho nefunkčný.
Spomínal sa tu covid epidémia, ktorú pán Heger zhodnotil, že sme ju zvládli dobre. No ja si to vôbec nemyslím. Naopak, tá covid katastrofa, ktorá tu prebehla, poukázala na to, že naše zdravotníctvo nie je v dobrom stave a bolo to naozaj na škodu, že takúto zdravotnú tému tu epidémiu riešili politickými vyhláseniami, politickými rozhodnutiami nešťastne pán Matovič, potom neskôr pán Heger. Bolo to naozaj politicky zneužité.
Reálne platby za hospitalizáciu, ten systém DRG hovorí sa o tom už naozaj desať rokov, nefunguje to, nie je na tom nič také zlé a myslím, že by to prospelo zdravotníctvu, kvalite zdravotnej starostlivosti. Len či na to máme. To je dôležitá otázka, či sme schopní vôbec pokryť naším rozpočtom ceny za hospitalizácie také reálne, aké sú.
Ťažko povedať, že či vláda mala záujem tento problém riešiť. Spomeniem, že tento rok bol predkladaný návrh, kedy sa z tohto DRG systému chcela vyčleniť starostlivosť o paliatívnych pacientov. Paliatívne oddelenia nechceli do tohto systému spadať, vedeli veľmi dobre prečo, lebo chceli v prvom rade byť ziskové a zarábať. Takže tu niekedy môže človek aj naozaj pochybovať, či ste vôbec chceli ten DRG systém zreálniť do praxe.
To, že zdravotníctvo treba dofinancovať, to je pochopiteľné. Tie platby za poistencov štátu sú nízke, už sa to spomínalo, 35 euro, v Čechách 70 eur, to jednoducho takýto obrovský rozdiel voči Čechom, pričom tie náklady na liečbu, na zdravotnú starostlivosť, na zdravotníkov sú obdobné, tak ako na Slovensku, tak v Čechách, tak toto jednoducho nemôže Slovensko ustáť.
V tom memorande alebo teda v tom uznesení o krízovej situácii v zdravotníctve sa hovorí aj o úprave normatív počtu zdravotníkov, to je všetko fajn, ale je to, samozrejme, na dlhší čas. Ale treba si stanoviť nejaké reálne ciele. Takisto aj tá úprava kompetencií áno, však nemusíme vymýšľať, čo už je dávno vymyslené. Nemusíme vymýšľať koleso, však sa stačí pozrieť, ako to funguje v zahraničí v západných, v západoeurópskych krajinách, aké kompetencie majú zdravotné sestry a podobne a z toho sa poučiť, a to implementovať možno do našich zákonov. Jediné, čo sa teda pravdepodobne splní zatiaľ z toho memoranda, je to nepeňažné plnenie, ktoré by sa malo zrušiť o mesiac. Dúfam, ale to neni až taká zásadná vec, na ktorej by sa nejaká dohoda alebo nedohoda s lekármi mala zrútiť.
Hovorilo sa o vzdelávaní a naozaj som rád, že v podstate len vďaka tejto iniciatíve Lekárskeho odborového združenia začala vláda riešiť, že sa konečne stretli aj s dekanmi lekárskych fakúlt. Síce pán minister financií prišiel s bludom, že od budúceho roku zvýšia počet medikov o 500, pričom sám dobre vie, že na to nie sú ani kapacity, nie sú ani vyučujúci, nie sú ani technické alebo zabezpečenie, internáty a podobne, aby sme také veľké množstvo slovenských lekárov prijali. Tie počty sú možno rádovo desiatkach, tak ako to tvrdia dekani lekárskych fakúlt. Čiže tie bombastické vyhlásenia, facebookové, Igora Matoviča sú absolútne nezmyselné.
Ďalšou požiadavkou v tom uznesení je, samozrejme, zabezpečiť, čaká nás optimalizácia siete nemocníc tak, aby sme neboli prekvapení, že ak sa nejaké oddelenia zrušia, plánujú sa zrušiť nejaké tisícky akútnych lôžok v menších nemocniciach, aby sme neboli prekvapení, že čo s týmito pacientami, keď sa zrušia niekde oddelenia, aby vedeli, kde majú pacienti ísť, že ich tam čaká kvalitný personál, že tam je to zariadenie vybavené personálne aj technicky, materiálno-technicky, aby sa nestalo to, že ten pacient sa jednoducho stratí a nebude vedieť, kde má ísť.
Tie podmienky, väčšinou to piár, ktoré si robila SaS-ka a pani Cigániková, skončilo viac-menej tak, že lekárom ide len o mzdy, o mzdy a o nič iné. A na tomto ako jednoducho končí, lekári chcú viacej zarábať. Neni to len o tých mzdách. A vôbec to nie je možno o tých mzdách. Je to o pracovných podmienkach. Pán poslanec krúti hlavou. Uvedomte si, že lekárov a vôbec zdravotníkov musíte motivovať nejako, aby tu zostali. Čo im Slovensko ponúka? Ponúka im to, že tu majú nejaké rodinné zázemie. Majú tu rodiny, tí možno že neodídu. Ale skúste lekárovi, ktorý skončí, ktorý praxuje po západnej Európe, ktorý je šikovný a povedzte mu, poďte robiť do tejto starej plesnivej nemocnice za nejaký násobok priemernej mzdy. Akú má motiváciu? Keď je šikovný a má naozaj, je zdatný aj jazykovo, tak taký lekár tu jednoducho nezostane. A keď už sa aj tie mzdy, keď by som o hovoril o tých mzdách, ja myslím, že aj zvýšenie miezd vyvoláva, vyvolá samotnú konkurenciu medzi zdravotníkmi a tá samotná konkurencia zvýši aj kvalitu zdravotníkov, ktorí zostanú pracovať na Slovensku a zostanú pracovať v nemocniciach. Pretože, ak lekár si urobí svoju nejakú atestáciu a vidí, že koľko zarába v nemocnici a vie, že ako súkromník môže zarobiť na ambulancii súkromnej viac, niekedy aj rádovo viac, tak v tej nemocnici jednoducho neostane alebo pôjde robiť na vyššie pracovisko do nejakého centra. Takže aj zvýšenie miezd prispeje k lepšej konkurencii a kvalite zdravotníkov.
Nehovorte mi o tom, že aká, že aj tá kvalita zdravotníkov vo všetkých tých profesiách klesá za tie roky, pretože ak sú šikovné aj zdravotné sestry alebo aj lekári, tak oni odchádzajú. Naozaj je to tak. Ja viem, že sme v krízovej dobe, ale ak sa teda zvyšovali, máme čoraz vyšší rozpočet a nie sme schopní zabezpečiť tú zdravotnú starostlivosť alebo uprednostňujeme iné sféry, uprednostňujeme nákup zbraní, kde vieme behom týždňa rozhodnúť o tom, že nakúpime zbrane za miliardy eur a nemáme peniaze na zdravotníctvo, no tak povedzme pacientom, povedzme obyvateľom Slovenska, že, bohužiaľ, nemáme na zdravotnú starostlivosť na európskej úrovni. No povedzte im to.
Povedzte, nie sme schopní zabezpečiť ústavnú zdravotnú starostlivosť na európskej úrovni, nie sme schopní vám poskytnúť ambulantnú starostlivosť u praktických lekárov, pediatrov. To si nikto nedovolí. Ale pritom, pokiaľ nedôjde naozaj k navýšeniu rozpočtu a akceptácii týchto požiadaviek LOZ-u, tak tomu nemôžme očakávať, že sa bude tá zdravotná starostlivosť zlepšovať.
Veľmi populárne bolo hovoriť o tom, že koľko máme neodvrátiteľných úmrtí pred voľbami. Koaličné strany mali také fascinujúce návrhy, každý rok postaviť jednu nemocnicu. Nič sa nerealizuje. Neodvrátiteľné úmrtia sme medzi najhoršími vo V4 a vôbec v Európe. Nemáme ani len šancu sa priblížiť k takým dobrým štatistikám, ako majú povedzme Česi, a pritom je to krajina, s ktorou sme boli dlho v spoločnom štáte.
Ak si myslíte, že sa vám podarí túto krízu odvrátiť núdzovým stavom alebo mimoriadnou situáciou, kedy nariadite lekárom pracovnú povinnosť, to je čistý nezmysel. To vám jednoducho nevyjde. Takže určite na tejto vláde je aj na poslancoch, aby ste sa snažili dohodu s Lekárskym odborovým združení. Videl som, že bolo minulý týždeň memorandum, to nebolo akceptované LOZ-om. LOZ má svoje memorandum, dneska sa teda zmenilo to memorandum. Ja myslím, že v pondelok sa zase po stretnutí s predstaviteľmi LOZ príde nové memorandum, v utorok nové ďalšie a ďalšie.
Ďakujem.