78. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi vítam tento návrh zákona a ďakujem pánovi ministrovi, pracovníkom na ministerstve hospodárstva, ale aj predsedovi hospodárskeho výboru Petrovi Kremskému, ale aj ďalším kolegom poslancom, aj pánovi Galekovi za plodnú diskusiu na včerajšom výbore. Vážim si úsilie všetkých hľadať spôsoby a podmienky pre výrobcov a dodávateľov tepla, aby dokázali túto ťažkú situáciu zvládnuť. Bez ochoty a pomoci štátu by to nešlo. Začalo zimné obdobie a obdobie mrazov, je veľmi potrebné, aby sa urýchlene našlo riešenie. Nielen na Orave, ale aj v severských častiach Slovenska nás bežne prekvapia mrazy aj mínus 20, 30 stupňov. Ľudia na Slovensku potrebujú mať v tejto, v týchto dňoch, mesiacoch istotu, že budú mať zabezpečené, budú mať zabezpečené dodávky energií a tepla.
Vďaka opatreniam vlády ceny energií a tepla pre domácnosti, energie sú zastropované, čo sa týka dodávok tepla, tam sa tiež výrazne vyšlo v ústrety. Ja by som chcel z tohto miesta aj možno vyzvať a poprosiť, aby sa hľadali aj riešenia, ako pomôcť pri kompenzácii domácnostiam, ktoré nekúria elektrikou, plynom alebo inými zdrojmi, ale kúria pevným palivom. Týka sa to veľa domácností a tu zatiaľ, zatiaľ sa na nich nejak nehľadí, že možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické pán poslanec Kremský.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Poviem len pár slov, lebo však budem v rozprave pokračovať.
Pán Suja, to memorandum bolo uzavreté vo februári, marci, ale potom bola uzavretá zmluva so Slovenskými elektrárňami, to vám možno ušlo, a tá je, samozrejme, záväzná. Takže... Prosím? (Reakcia z pléna.) No tak, tak ja viem tak, že bola uzavretá, podpísaná, možno ešte niekto nepodpísal, dobre.
A pokiaľ ide o kotolne, ja si myslím, že práve toto by riešil ten systém, ktorý ja navrhujem, čiže systém kompenzácií, kde aj kotolne dostanú maximálnu cenu plynu a čo bude nad túto cenu, tak vlastne ich dodávateľ si bude žiadať od štátu ako kompenzáciu. Pretože potom práve tie kotolne by mohli dodržať tú cenu tepla, ktorú teda majú stanovenú pre obyvateľov a nielen obyvateľov, ale aj školy, nemocnice často a verejné budovy v mestách a obciach.
K tým obchodníkom, pán Viskupič, a Slovenské elektrárne, no neviem o tom, že Slovenské elektrárne by boli v nejakej takej stratovej a v ťažkej situácii. Keď pozerám na ich bilanciu, tak im rastú tržby každý rok a aj zisk majú celkom slušný. V minulom roku alebo teda ´21 skoro 33 miliónov eur. Samozrejme, kešová situácia môže byť trošku iná v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale tá je aj horšia v súvislosti s tým, že ony keď predávajú na burze elektrinu, tak musia tam skladať obrovské záruky, čiže podľa mojich informácií už veľmi ani nepredávajú cez burzu, pretože jednoducho to si žiada tak obrovské kešové prostriedky, že jednoducho na to nemajú. Práve preto je dôležité pomôcť im vlastne tými dvojstrannými zmluvami, aby to mohli dodávať na Slovensko.

Ďakujem.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Suja, nech sa páči, desať minút.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže budem sa to snažiť stihnúť za päť minút, ale to len vďaka nátlaku predsedajúceho.
Ja by som sa mohol k tomuto vyjadriť, mne tam vadí pri niektorých tých výrobcoch elektriny, energie, ako je napríklad bioplynky. Bioplynky ideme určovať im výstup, ale ony majú vstup, ktorý kolíše. To neni ako veterné elektrárne a solárne elektrárne. Máme, drvivá väčšina bioplyniek na Slovensku je od 0,91 do 0,99 MW a len asi päť bioplyniek na Slovensku máme, čo je okolo 2 MW.
To znamená, že je reálna hrozba, že tieto malé elektrárne, bioelektrárne ohrozíme, bioplynky ohrozíme a môžu skrachovať. Samozrejme, tie, čo majú vlastné družstvá alebo proste nejaký prísun materiálov, ktoré, na ktoré majú priamo vplyv a palivové zložky, tie nie, ale ktoré to nakupujú, tie sú veľmi-veľmi závislé na tom vstupe. Takže my ideme regulovať výstup, ale vstup môže skákať, ako chce.
Je takisto veľké riziko, ako som povedal, že toto môže byť pre nich likvidačné. A ak chceme byť nezávislí na iných palivových zložkách, z ktorých sa vyrába energia z nich, tak nemôžme si dovoliť, že budeme riskovať pád týchto bioplyniek. A už teraz máme informácie z bánk, že áno, veľa z týchto bioplyniek má problém. Ja neviem, prečo sme to nemohli nahať, ako je to v Čechách, nad ten 1 MW, ale museli sme to dať na 0,9, ako nerozumiem tomu.
Ďalší veľký problém, ktorý tam vidím, že máme tam výnimku, kde majú tie prečerpávacie stanice a biometán. Ale ja sa pýtam, keď má biometán výnimku, koľko elektrární máme z biometánu na Slovensku, kde sa vyrába energia. No ja vám poviem, páni kolegovia, kolegyne, ani jednu. Tak nerozumiem, prečo to tu je. Nemáme ani jednu z biometánu. Prečo? Chystáme to pre niekoho? Chceme to alebo je to tam omylom? Keby sme tam dali bioplynky, beriem to. Mohli by sme ich zastropovať tým výkonom, už keď sme dali tých zvyšných päť, je mi to úplne jedno, ale takto tam niečo dávame, čo ani na Slovensku nie je. Tak ja si myslím, že toto je návrh, ako povedal predrečník, vhodný na to, aby sme ho stiahli z rokovania a dopracovali. Lebo v takomto znení, v akom je, ho nemôžme podporiť.
A čo sa týka, už som to povedal, neviem, či bolo počuť, že memorandum nie je právne záväzne. Pán Kremský povedal, že je uzavretá zmluva s elektrárňami. Áno, je uzavretá, ale nie je podpísaná. To znamená, ako keby ani nebola. Takže toto je ďalší problém, že môže nastať to, čo som povedal, že áno, sľubujeme ľuďom, že budú mať dva roky zastropovanú cenu energie, ale toto vôbec nemusí nastať, vážení kolegovia, kolegyne. A my aj napriek tomu ideme teraz prijať niečo, čím dokážeme zlikvidovať väčšinu bioplynových staníc. Lepšie povedané každú, ktorú, ktorá nemá vlastné družstvo alebo vlastné polia, týmto ohrozíme, dokonca podľa mňa zlikvidujeme.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby sa tam zmenilo to jedno slovo z "biometánu" na "bioplyn". Lebo nevidím absolútne žiaden dôvod biometánu, keď nie je na Slovensku ani jeden výrobca elektrickej energie z biometánu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že len jedna takáto stanica je, ale aj tá nevyrába elektrickú energiu. A to už nehovorím ten proces, aký je náročný pri tom biometáne na rozdiel od bioplynu.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Galek.

Chcel by som sa vyjadriť k tomu limitu, pretože s týmto súhlasím, tých 0,9 je tam nastavených kvôli tomu, že na Slovensku sme mali pravidlá tak, aby do 1 MW elektrárne nepotrebovali tzv. osvedčenie o súlade s energetickou koncepciou Slovenska, ktoré v tom čase prakticky, keď sa pripájali takéto zariadenia, nebolo možné získať, lebo tam boli určité obmedzenia najmä na SEPS-ke. A teda väčšina takýchto zariadení bola do 1 MW; bavíme sa možno o 400 zariadeniach, ktoré sú tým grom, kde vieme inframarginálne, takéto inframarginálne technológie zdaniť. Čiže tuná ja naozaj problém nevidím.
Týka sa to nielen bioplynu, ale napríklad aj fotovoltiky. Takisto majú predané niektoré z nich, ktoré sú vystúpené z povinného výkupu, elektrinu za povedzme za 400 eur, zatiaľ čo napríklad výkupná cena je pre nich iba 250 a všetko medzitým sa zdaní. To, čo je kritické v prípade bioplynu, je, že oni nemajú zohľadnené tie palivové príplatky. To znamená nárast tých vstupov. A toto bol, toto bol ten pozmeňovák, ktorý som predkladal na výbore a ktorý mi, bohužiaľ, neprešiel. Súčasná metodika ÚRSO zohľadňuje iba uzatvorené obdobie, to znamená roky ´20 a ´21, kde ten nárast nebol takýto dramatický, a preto hrozí zánik takýchto bioplyniek. Včera tam bol koniec koncov aj zástupca jednej asociácie, ktorý hovoril o tom, koľko z nich už naozaj zatvorilo svoje brány. A toto nám bude v budúcnosti v tom mixe chýbať. Ale s tou hranicou súhlasím.
Čo sa týka tej zmluvy a memoranda. Memorandum je uzatvorené. Zmluva je schválená Európskou komisiou. Čaká sa na jej podpis, ale musí sa ešte predtým schváliť u akcionárov. Tu dôverujem ministrovi Karlovi Hirmanovi, že naozaj urobí všetko pre to, aby aj tie ceny, tak ako budú nastavené v tom rozhodnutí vlády, žiadnym spôsobom nenarušili práve ani memorandum, ani zmluvu, tak ako sa k tomu zaviazal aj včera na výbore, tak dúfam, že to tam tak aj bude.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Čiže tak ako kolega Miro Suja vo svojej rozprave poznamenal, že pokiaľ nie je podpísaná zmluva medzi akcionármi a Slovenskou republikou, tak v podstate tá zmluva je také fluidum, také vákuum, ničím neviditeľné, ničím neuchopiteľné. Čiže stále sa bavíme iba o niečom, čo snáď bude, ale zatiaľ ešte stále nie je.
Čo sa týka bioplynových staníc, tak veľké výrobné družstvá, ktoré naozaj na mnohých hektároch produkovali alebo produkujú silážnu kukuricu, tak tie nebudú mať problém so vstupným nákladom pri výrobe bioplynu vo svojich vlastných bioplynových staniciach. To je jednoducho holý fakt. Lenže máloktorá výrobná bioplynová stanica má takéto zmluvy podpísané buď s nejakým družstvom, ktoré pre nich výlučne túto silážnu kukuricu pestuje, ale väčšina týchto bioplynových staníc naozaj túto silážnu kukuricu ako základnú vstupnú surovinu musí nakupovať. Teraz tie ceny nieže kolíšu, ale teraz tie ceny enormne opäť vzrástli. Pretože aj tie výrobné družstvá zazmluvňujú niečo, čo ešte nevypestovali, ale zazmluvňujú to už na budúci rok. Čiže tieto bioplynové stanice sú naozaj ohrozené. A keď chceme zachovať, v úvodzovkách, nejakú biodiverzitu nášho vstupného nejakého, vstupných vecí, čo sa týka energetiky, že chceme mať ten náš energetický sektor vyvážený, to znamená, že chceme mať klasickú výrobu tepla z plynu, chceme mať klasickú výrobu tepla zachovanú z nejakej fotovoltaiky v rámci prevodu na elektrickú energiu, ale zároveň chceme zachovať aj bioplynové stanice, tak tieto bioplynové stanice by mali byť nejakým spôsobom zastropované minimálne na nejakú vstupnú cenu toho nákladu. Čiže ak toto neurobíme, ak toto nejakým spôsobom sa nebude riešiť, tak naozaj tento segment hospodárstva doslova a do písmena zanikne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Suja.