78. schôdza

Prajem dobré ránko všetkým prítomným. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, návrh, predkladám teda návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré ďalšie zákony.
Predkladám teda, naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej mimoriadne nepriaznivej situácie na trhu s energetickými komoditami, teda aj s elektrinou, aj s plynom, ktorá ohrozuje cenovú dostupnosť dodávok týchto komodít a aj tepla v systéme centrálnych vykurovaní pre naše domácnosti. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujeme, pán minister.
Dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Milanovi Kuriakovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1383 z 29. novembra 2022 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1327), s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 132. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Uznesením č. 391 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na 78. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Karol Galek ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Budem stručný, lebo veľa vecí sme si vydiskutovali aj priamo na ministerstve ohľadom tohto zákona, lebo niektoré neboli úplne jasné.
Ide o skrátené, teda ide momentálne o rokovanie o tom, či skrátime konanie k tomuto zákonu, takže k zákonu sa vyjadrovať nebudem. Ide o to, že máme dnes energetickú krízu. V rámci energetickej krízy prijímame mnohé opatrenia, veľa zákonov sme naozaj už aj bez nejakej veľkej diskusie schválili, lebo naozaj boli potrebné. Dnes ideme implementovať nariadenie Európskej rady, ktoré bolo prijaté ešte koncom septembra. Väčšina krajín ho už prijala, implementovala do svojej legislatívy. Treba veľmi férovo povedať, že Slovensko a Poľsko sa v tomto prípade zdržali, pretože naozaj ten zákon alebo teda to nariadenie nie je úplne dobré a určite neprospeje všetkým krajinám. Tie mnohé výhrady sme už komunikovali. Bolo to to zastropenie, ktoré žiadnym spôsobom nepostihne mnohé technológie alebo keď ich postihne, tak, naopak, ich môže výrazným spôsobom zlikvidovať. Napriek tomu máme tú povinnosť, musíme to do tej legislatívy preniesť.
Ja súhlasím s tým, aby sme sa o tom bavili aj v rámci skráteného legislatívneho konania, hoci si myslím, že prichádza pomerne neskoro, lebo od septembra nám už ubehli dva mesiace, a týmto spôsobom by bolo dobré, aby sme mali pred tým aj možno nejakú diskusiu, najmä s tou odbornou verejnosťou, ktorá v tomto prípade sa o tom dozvedela vlastne až prvýkrát v pondelok. Bol okolo toho veľký poprask, hlavne okolo niektorých ustanovení, ktoré neboli úplne tak jasne napísané, ako to bolo v prípade českého zákona. Ale chápem, je to jednoducho urgencia, je to niečo, čo treba prijať, a tá diskusia koniec koncov môže byť aj tu v parlamente. To znamená, prejdime teraz tým skráteným, poďme do toho prvého, následne do toho druhého. Som presvedčený, že tam bude aj viacero možností na zmenu. Avšak v rámci tohto zákona sú aj niektoré opatrenia, ktoré sú nad rámec tohto nariadenia, a niektoré tam zase, naopak, chýbajú, a v prípade niektorých, ako je napríklad krízová regulácia, je otázne, že či je potrebné skrátené legislatívne konanie.
Samozrejme, berieme to momentálne ako balíček, takže bavme sa o tom ako o balíčku. Ja si myslím, že to skrátené vo všeobecnosti opodstatnenie má, avšak tie kľúčové prvky, ktoré sa tam nachádzajú, si myslím, že sú skôr charakteru odvodového. Teda tento zákon je svojím spôsobom daňovým zákonom a mal by byť skôr v kompetencii ministerstva financií ako ministerstva hospodárstva, a teda bol by som radšej, keby ho obhajoval a predkladal sám pán minister Matovič. Verím, že aj k tomuto zákonu sa vyjadrí a dostaneme aj od neho k tomu nejaké ďalšie relevantné informácie v rámci rozpravy.
Ďakujem, za mňa toľko.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko v záverečnom slove pán minister? Nie.
Pán spravodajca? Tak isto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 (tlač 1193).
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Igora Matoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Györgya Gyimesiho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalšou v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Mária Kolíková, ktorú v tejto chvíli nevidím v sále, takže stráca poradie. A po nej je ďalšia v poradí pani poslankyňa Jana Žitňanská.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

[Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 (o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025), tlač 1193.]

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctená kolegyňa, kolegovia, je mi opäť ľúto, že pri tak dôležitej téme, akým je rozpočet na budúci rok a tie ďalšie, sme tu v takomto počte. Ja rozumiem aj tomu, že je ťažká doba aj politicky, aj ekonomicky, napriek tomu si myslím, že toto je to miesto, kde máme diskutovať o tom, ako zlepšiť rozpočet, respektíve čo ešte urobiť pre to, aby niektoré oblasti, ktoré dlhodobo sú podfinancované, už neboli podfinancované.
Ako iste viete, ja sa dlhodobo snažím zlepšiť prostredie pre ľudí so zdravotným postihnutím, pre odkázaných a týmto prostredím sú aj teda sociálne služby. Podarilo sa nám v ostatnom čase navýšiť, síce postupne, ale navýšiť príspevok na opatrovanie pre neformálnych opatrovateľov a dnes by som vám chcela niečo povedať o tých formálnych opatrovateľoch, o tých, ktorí pracujú v zariadeniach a ktorí sa starajú o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných.
Ak má niekto pocit, že opatrovateľ je ten, alebo opatrovateľka je tá, ktorú poznáte z filmu Kúzelná opatrovateľka, ktorá má na starosti štyri alebo päť detí a keď niečo nefunguje, tak buchne palicou a všetko sa zmení, tak v skutočnosti to tak nie je. Takisto možno máte predstavu o tom, že zariadenia sociálnych služieb, to sú také tie pekné zariadenia pre seniorov, kde opatrovateľky napravia vankúš, možno pomôžu klientovi sa najesť, idú sa s ním prejsť, zahrajú si karty. Áno, aj takéto možno sú, ale tí opatrovatelia, o ktorých chcem hovoriť dnes, to naozaj nemajú takéto jednoduché, pretože pracujú s klientmi, ktorí sú naozaj odkázaní či už kvôli viacnásobnému zdravotnému postihnutiu, kvôli imobilite, kvôli rôznym typom psychických, psychiatrických ochorení.
Na úvod teda skúste si tipnúť, na ktorom mieste sa nachádza ohodnotenie, platové ohodnotenie takýchto opatrovateľov, keď máme ten rebríček tých platov. Je to 638. miesto, to znamená, že je 637 ďalších povolaní, ktoré sú lepšie platené, a opatrovateľky sú na 638. mieste. Ten plat sa pohybuje okolo 650 eur mesačne. Môžu byť osobné príplatky, ale nemusia, je to na šikovnosti toho riaditeľa alebo veľkorysosti zriaďovateľa, tie platy sú naozaj historicky veľmi-veľmi nízke. A tá situácia, ktorá vznikla v súvislosti aj so zvyšovaním platov v nemocniciach, kde si myslím, že je správne, že sa aj zvyšujú platy zdravotných sestier, lekárov aj iných zamestnancov nemocníc, spôsobuje to, že tieto zariadenia sociálnych služieb odrazu sa ocitajú pred takou tou otázkou že no a čo my? A tí zamestnanci úplne oprávnene chcú odtiaľ odísť. Proste keď vedia, že v nemocnici dostanú viacej peňazí, tak chcú odtiaľ odísť. Lenže problém je, že v tých zariadeniach my tých klientov už máme, to znamená, že keď oni odídu, nebude sa mať kto o nich postarať. A preto je mimoriadne dôležité a apelujem na všetkých nás, aby sme nepodcenili túto situáciu a aby či už stabilizačný príspevok, alebo aj teda navýšenie miezd aj v tomto sektore nastalo.
A z tohto miesta teda chcem dať ja verejný prísľub, predpokladám, že tak urobí aj minister financií a ďalší, že k takémuto stabilizačnému príspevku v tomto roku v zariadeniach sociálnych služieb ešte príde. Pôjde to nariadením vlády a ja pevne verím, že aspoň to bude ten prvý signál na to, aby opatrovateľky, zdravotné sestry a ďalší personál neodchádzal zo zariadení sociálnej služby. Ale to nestačí.
Keď sa pozrieme na to, koľko opatrovateliek je v Rakúsku a v iných krajinách, sú to naozaj tisícky a tisícky žien, poväčšinou žien, ale aj muži, tak my potrebujeme urobiť naše prostredie odolné aj voči ponukám zo zahraničia, čo, samozrejme, nie je celkom reálne, pretože vieme, aké platy sú v Rakúsku, v Nemecku a v ďalších krajinách, ale dlhodobo proste tento sektor je podfinancovaný a my musíme, musíme konečne po rokoch urobiť zmenu aj v tejto oblasti. Čiže opäť, druhý verejný prísľub, a síce že nariadením vlády sa zmení zaradenie alebo sa zmení popis práce tak, aby opatrovateľky sa presunuli z jednej tarify do druhej. Ja budem rada a teda budem apelovať na to aj s kolegyňou Drábikovou a ďalšími, aby sme to urobili ešte v tomto roku, aby konečne v tomto roku naozaj sa presunuli opatrovateľky z jednej platovej tarify do druhej, aby to konečne bolo systémovo vyriešené. Pretože my môžme dať nejakú mimoriadnu odmenu jednorazovú, ale to nám ten problém nerieši. Navyše keďže sme svedkami toho, že sa tu skloňujú predčasné voľby, môže dôjsť k rôznym zmenám, ja chcem, aby to, čo môžme urobiť pre budúcnosť v tejto oblasti, sme urobili aj teraz.
A prečo o tom tak hovorím? Možno vám poviem zopár zážitkov zo zariadení sociálnych služieb, kde naozaj pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach. Tak ako som spomínala, nie každý klient, ktorý je v tomto zariadení, je klient, ktorý má nejaký svoj režim, ktorý ešte dokáže sa o seba čiastočne postarať. Máme množstvo ľudí so zdravotným postihnutím, s autizmom dospelých, ktorí, k dnešnému dňu napríklad kebyže chcete umiestniť svojho príbuzného v nejakom takomto zariadení, či už dennom, alebo pobytovom, nemáte šancu. Nula miest je na Slovensku. To znamená, že my potrebujeme, aby vznikali aj ďalšie zariadenia, aby rodinní príslušníci si mohli oddýchnuť, pretože tie prejavy napríklad pri autistoch sú také, že oni si ubližujú. Oni ubližujú mamám, otcom, súrodencom. Keď sú vo vyššom veku majú aj rôzne svoje sexuálne potreby. Čo si myslíte, že sa deje v tých domácnostiach, kde sa sestry, matky, staré matky musia brániť pred znásilnením? A toto všetko, čo sa deje v tých rodinách, o čom my nemáme veľakrát ani potuchy, a možno niektorí my máme, ale mnohí, mnohí ľudia netušia, tak sa potom, samozrejme, prenáša aj do tých zariadení, lebo tie poruchy, tá diagnóza proste sa nedá vyliečiť, nedá sa to zo dňa na deň zmeniť. Áno, možno sú lieky, ktoré dokážu trošku to tlmiť, ale tie prejavy prichádzajú aj v týchto zariadeniach. A tak opatrovateľka, ktorá zarába 649 eur, si musí dávať pozor na svoj život, na svoje zdravie, keď sa stará o klienta, ktorý môže mať rôzne ataky, a sú prípady, kedy dochádza, žiaľ, aj k takýmto atakom a k násiliu, konkrétne jedna opatrovateľka je už štvrtý mesiac na péenke, pretože klient po nej v tom amoku, v tom záchvate hodil predmet, zostala v bezvedomí, je PN. Za 649 eur!
Na takýchto klientov my, samozrejme, potrebujeme aj viac zamestnancov. Proste neexistuje, že jeden človek sa dokáže o takéhoto klienta postarať. Čiže my potrebujeme aj diferencovať v tých zariadeniach, o aký typ zdravotného postihnutia ide, aké sú tie potreby tých jednotlivých klientov. My musíme aj chrániť opatrovateľky, opatrovateľov. A, samozrejme, nie je riešenie dať všetkých ľudí pod nejaké lieky, nejak ich tlmiť a už vôbec nie nejak ich priväzovať, hoci v niektorých prípadoch, a to tiež chcem povedať, že hoci si ctím všetky dohovory ohľadom dodržiavania ľudských práv, proste niekedy aj lekári samotní indikujú, že sú okamihy, kedy je bezpečnejšie pre toho klienta, aby bol nejako zafixovaný, aby si nemohol ublížiť alebo ublížiť svojmu okoliu.
Takže chcela som vám aspoň trošku popísať, že s akými všetkými problémami sa stretávajú ľudia v zariadeniach sociálnych služieb. Zároveň chcem zopakovať, že už dnes teda padla dohoda aj s ministrom financií, s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalšími, že pôjde v tomto roku stabilizačný príspevok aj do zariadení sociálnych služieb. Takisto je tu prísľub, že presunieme opatrovateľky z jednej platovej tarify do tej vyššej, aby zarobili viac, pretože si to zaslúžia. Takisto keďže vieme, že nie všetky zariadenia idú podľa týchto taríf, tak pôjde viac finančných prostriedkov na opatrovateľky a iných zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Populácia starne, pribúdajú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, a naša spoločnosť sa nemôže postaviť k týmto ľuďom, k ich rodinám chrbtom.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, by som ešte možno jednu poznámku, súvisí to aj s dofinancovaním teda výpadku pre samosprávy, keďže vieme, že ony sú zriaďovateľmi týchto zariadení, tiež sa pripájam k tej požiadavke, aby bol dofinancovaný tento výpadok. A takisto by som vám chcela odovzdať toto pero (rečníčka nadvihla v pravej ruke pero), Komora opatrovateliek Slovenska, aby ste, pán minister, mysleli na opatrovateľky, keď budete podpisovať rôzne predpisy na vláde.
Ďakujem a nechám vám ho tu. (Minister sedel v pléne, nie na mieste predkladateľa, pozn. red.)

Tri faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvá pani poslankyňa Drábiková.