78. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/2020 Z. z. o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.
Európska únia v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine schválila balík makrofinančnej pomoci vo forme zvýhodnených pôžičiek vo výške 5 mld. eur. Na krytí rizika tejto pôžičky sa podieľajú všetky štáty Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky je možné poskytnúť záruky iba novelizáciou tohto zákona, ktorý upravuje mimoriadne štátne záruky. Urýchlené vyplatenie financií Ukrajine je kľúčové vzhľadom na možnú destabilizáciu ukrajinského hospodárstva v prípade likvidnej medzery, čo by následne ovplyvnilo aj susedské krajiny, susedné krajiny, medzi nimi aj Slovenskú republiku ako susediaci štát.
Možná destabilizácia ukrajinského hospodárstva spolu s následnou platobnou neschopnosťou ukrajinskej vlády plniť si svoje záväzky a vyplácať platby môže priviesť, poviesť k ďalšiemu vážnemu zhoršeniu situácie v Slovenskej republike, čo by poviedlo k značným hospodárskym škodám pri zvládaní tejto krízy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1358 zo 14. novembra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/2020 o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 296/2021 o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov, je to tlač 1300, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 112. schôdzi 24. novembra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 406, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/2020 o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 296/2021 o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov, je to tlač 1301, v skrátenom legislatívnom konaní na 78. schôdzi.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.

Takže hlasovať budeme na najbližšom možnom hlasovaní. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia vlády predstaviť na dnešnom rokovaní návrh na udelenie súhlasu Národnej rady pre ministra financií pred hlasovaním o vstupe Chorvátska do Európskeho mechanizmu pre stabilitu a o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov ESM. Materiál sa týka dvoch bodov.
Po prvé, 1. januára 2023 Chorvátsko vstúpi do eurozóny, s čím je spojený aj jeho vstup do ESM, ktorý si bude vyžadovať aktualizáciu príspevkového kľúča ESM na základe najnovšieho alokačného kľúča Európskej centrálnej banky na rok 2020.
Po druhé, k 1. januáru ´23 uplynie obdobie, na ktoré bola Estónsku udelená dočasná korekcia príspevkového kľúča do ESM. Táto výnimka bola udelená členským štátom, ktorých HDP na obyvateľa v čase vzniku mechanizmu nedosahoval 75 % priemeru EÚ, a to na obdobie 12 rokov od vstupu do eurozóny, čiže v minulosti aj Slovensko. V tomto kontexte dochádza k aktualizácii príspevkového kľúča, ktorá musí byť potvrdená rozhodnutím Rady guvernérov ESM. Podľa nášho zákona o ESM sa takéto hlasovanie v Rade guvernérov vyžaduje, na takéto hlasovanie vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Je dôležité zdôrazniť, že týmto rozhodnutím nedochádza k zmene splateného kapitálu Slovensku v ESM. A tak, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi preto požiadať vás o udelenie súhlasu pre hlasovanie o vstupe Chorvátska do Európskeho mechanizmu pre stabilitu a o aktualizácii kľúča pre určenie príspevkov v Rade guvernérov ESM.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady pre ministra financií pred hlasovaním v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru k návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1361 zo 14. novembra 2022 pridelil návrh na udelenie súhlasu, na udelenie súhlasu na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na udelenie súhlasu v stanovenom termíne.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 404 zo dňa 24. novembra 2022 vyslovil súhlas s návrhom na udelenie súhlasu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s hlasovaním ministra financií o vstupe Chorvátska do Európskeho mechanizmu pre stabilitu a o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu v súlade s rámcovou zmluvou.
Z uznesenia výboru pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 415 zo dňa 29. novembra 2022 túto správu výboru. Týmto uznesením zároveň výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a predkladať návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

No, podľa mojich informácií by sme teda mali hlasovať najbližšie zajtra. Takže o tomto bode by sme teda mali hlasovať zajtra.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. (Zaznievanie gongu.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ctení občania, naša krajina, tak ako som to zdôraznil už pri prvom čítaní tejto novely zákona o pozemkových úpravách, ktorú predkladám spolu s pánom kolegom poslancom Martinom Feckom, trpí veľkým ekologickým dlhom. Tento dlh by sme mohli, jeho genézu, vystopovať za dlhé desaťročia. Mohli by sme spomenúť kolektivizáciu, ktorá rozorala medze a vytvorila veľké lány, nemôžme však všetko hodiť práve len na tie staré časy, my v nich totižto pokračujeme veľmi účinne a smutne. Opäť máme záujem mať veľké plochy, na ktorých sa traktor nemusí ani zastaviť, lebo to sú zdržania ekonomické, a preto tie chýbajúce remízy, aleje, vetrolamy, poldre, zasakovacie pásy, cesty poľné a mnoho ďalších vecí, ktoré nazývame jednotným názvom zelená infraštruktúra, v krajine chýbajú.
A to chýbanie je naozaj nie nejaká estetická chyba, aj keď ono je to aj estetika, pretože krajina, ktorá je členená týmito prvkami, je vo svojej podstate krásna, vľúdna, ale je to oveľa horšie. Takáto krajina je vysušovaná alebo, naopak, ničená prívalmi dažďa. Nemá odolnostný potenciál. To je pojem, ktorý sa používa aj v lesníctve, aj v poľnohospodárstve. Môžme si pod ním predstaviť veľmi jednoduchú závislosť, že krajina má odolávať klimatickým zmenám bežným, tobôž keď sme vystavovaní v posledných rokoch veľmi jasným dôkazom, že klimatické zmeny nie sú také bežné, ktoré súvisia so striedaním ročných období, ale sú naozaj veľmi ničivé. Tohtoročná štatistika, ktorá hovorí, že sucho, ktoré sme zažili a ktorého dôsledky stále pretrvávajú, má alebo lepšie povedané nemá konkurenciu za posledných 500 rokov, je veľmi znepokojujúca a určite je potrebné, aby sme v tejto súvislosti sa pokúsili urobiť nejakú nápravu.
Ja prečítam, to chcem oznámiť v tejto chvíli, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele, ktorá, ktorý by mal vylepšiť istý mechanizmus. Ja aj priznám, že vlastne toto vylepšenie došlo na základe toho, že sme si zvážili svoje úmysly s pánom poslancom Feckom, a vlastne keď aj z opozície, priznajme to, však je to, toto je tá správna sála, kde sa máme baviť o zlepšeniach, zazneli pri prvom čítaní isté výhrady, zamysleli sme sa nad ním s Martinom a sme si povedali, že áno, prečo nie, myslím, že to pochádzalo, proste niekto to tu prečítal, myslím, že v mene kolegu, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že sme sa zamysleli nad tou podstatou, a preto ten pozmeňujúci návrh v závere svojho vystúpenia prednesiem.
My môžme povedať, že zákony máme dobré. Zákon o pozemkových úpravách hovorí o tom, že treba okrem sceľovania pozemkov, odveký to problém, zdedený po uhorskom dedičskom práve, že treba dávať do krajiny tie spoločné zariadenia, tie zelené prvky. Treba, ale nedávajú sa. V tom je základný problém. Tieto prvky nám bolestne chýbajú. Ony tu nie sú, zničili sme ich a nevraciame ich do krajiny naspäť. A preto trpí krajina a my si to neuvedomujeme, ale trpíme my a trpia potomci, pre ktorých túto krajinu máme odovzdať slušnú. A preto ten pomer, ja budem hovoriť o peniazoch, ale nebudem pýtať s Martinom Feckom žiadne nové peniaze, dnes sme už o peniazoch počuli pomerne veľa v súvislosti so štátnym rozpočtom. My chceme len spravodlivejšie rozdelenie peňazí, ktoré prichádzajú na pozemkové úpravy.
Počuli sme už od minulých vlád, že každý rok pôjde 30 mil. na pozemkové úpravy. My sami s Martinom sme pýtali ako predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva ďalšie milióny aj z fondu obnovy na tento účel. Nebolo to vypočuté. Ale my teraz nehovoríme, že ideme pýtať ďalšie peniaze, my chceme povedať, že ideme pýtať spravodlivé rozdelenie, aby sme si uvedomili, že to takto ďalej nemôže ísť. Nemôžme stále v rámci pozemkových úprav, kde v zákone máme pekne napísané, že aj spoločné zariadenia, tá zelená infraštruktúra je veľmi dôležitá, pripúšťať realitu, že zákon je síce pekne napísaný, ale my, jeho vykonávatelia, ignorujeme dôležitú časť. A všetky peniaze, ktoré idú na pozemkové úpravy, idú len na tú časť, ktorá sa nazýva sceľovanie, komasácie.
Nikto nepopiera, že to je vážny problém, ale veľmi ľahko si všetci uvedomíme, že ak urobíme sceľovanie, hoc by sme ho urobili absolútne do konca, že by sme tie milióny drobných parciel scelili do tých takých celkov, že by každý vlastník mal napísané na elvéčku len jedna jednina, čo je, samozrejme, ideálny stav, ktorý nikdy nedosiahneme, ale keby aj, tak si dajme otázku: A čo sa zmení v krajine z hľadiska jej odolnostného potenciálu, z hľadiska zelenej infraštruktúry? Odpoveď je úplne jasná a presná. Nezmenilo by sa v takomto prípade vôbec, vôbec nič. A bez toho, aby som chcel spolu s pánom poslancom Feckom, ktorý rozumie naozaj pozemkovej držbe tak ako nikto iný, to si kľudne môžme povedať, v tejto sieni zákonnosti a je to jeden z najlepších odborníkov na túto oblasť na Slovensku, nuž, v takomto prípade naozaj môžme povedať, že pozemkové úpravy, ak nepôjdu smerom aj práve k tomu, aby sme dokázali vniesť do krajiny tieto prvky, tak bude absolútny problém v budúcnosti s údržbou našej krajiny.
A výsledok je nasledovný. To číslo už by tu mohlo niekde aj svietiť, ja som ho tu zopakoval už veľakrát, 3 557. Nie je to okrúhle číslo, ale napriek tomu je hodné zapamätania. Máme toľko katastrálnych území na Slovensku a z týchto 3 557 katastrálnych území, ktoré máme, ani v jednom neboli urobené pozemkové úpravy komplexné, tudíž aby sme tam okrem komasácie mali aj zelené prvky vnesené podľa projektu krajinných architektov, ktorí stále ako keby boli odsúvaní na bočnú koľaj pri pozemkových úpravách. Konzultovali sme to aj s odborníkmi, aj s vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, s univerzitou poľnohospodárskou v Nitre. Stále je jasné, že keď sa dajú peniaze na pozemkové úpravy, tak bez toho, aby som v tom videl nejaký dôvod na výčitku, tak geodeti dostanú takmer všetko a krajinní ekológovia, odborníci, ktorí rozumejú krajine, nedostanú vôbec nič alebo dostanú peniaze na nejaký projekt. Dobre, projekt je dôležitý, samozrejme, ale tento projekt sa nikdy nezrealizuje.
Takže náš návrh, ktorý sme predložili v prvom čítaní s pánom poslancom Feckom, bol relatívne jednoduchý a dovolím si zopakovať jeho podstatu. My navrhujeme v prospech našej krajiny, aby sme všetky prostriedky, ktoré dávame na pozemkové úpravy a nevieme teda, koľko ich bude, vieme, že štátny rozpočet má svoje limity, a vôbec v tejto chvíli nehovoríme o tom, koľko tých peňazí má byť, lebo potrieb je vždy viacej ako prostriedkov na ich krytie, to je asi tá najzákladnejšia ekonomická poučka a nikdy nebude to inak, vždy budem mať väčšie predstavy ako možnosti. Takže tie prostriedky, ktoré prídu bez ohľadu na ich veľkosť, či to bude tisíc, milión alebo sto miliónov, samozrejme, preháňam v týchto číslach, aby sa rozdelili tak, aby minimálne 40 % z takto určených prostriedkov zo štátneho rozpočtu išli na spoločné zariadenia, na tú zelenú infraštruktúru, tak často spomínané prvky, ktoré nám v tej krajine chýbajú.
A keď sme predniesli pri prvom čítaní ten návrh a ja som povedal, že zo strany opozície zaznela celkom konštruktívna kritika, že síce myšlienka je dobrá, ale vykonateľnosť môže byť problémová, tak sme si to s Martinom uvedomili a sme teda spolu s právnikmi vypracovali pozmeňujúci návrh, ktorý chcem teraz predniesť a ktorý znie nasledovne:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jána Mičovského a Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 1254), znenie:
1. V čl. I sa mení znenie § 18a nasledovne:
„Štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy, na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov."
Odôvodnenie nasleduje, to som v podstate sa snažil vysvetliť. Predpokladám, že zrozumiteľne, resp. odpovieme na otázky, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť vznesené. Ten prvý návrh totižto uvažoval s tým, že v každom roku sa musí dosiahnuť tento pomer, ale práve vďaka tomu upozorneniu z koaličných, z opozičných radov sme si uvedomili, že by sa to ťažko sledovalo a že oveľa jednoduchšie je povedať, že pri každom vstupe peňazí na pozemkové úpravy bude potrebné zachovať tento pomer že minimálne 40 %. Niekomu sa to môže zdať, to číslo, veľké, ono je v skutočnosti malé, pretože ak na pozemkové úpravy sa vynakladá zhruba v jednom katastri okolo 300-tisíc eur, tak na projektovanie a hlavne realizáciu tých spoločných zariadení treba často viac ako milión eur. Takže ak by sme chceli dodržať tento pomer, tak by sme museli povedať, že tam treba dať 70 %. Ale rešpektujeme, že aj komasácie musia pokračovať a sceľovanie pozemkov je veľká úloha, ktorá bude presahovať ešte nejedno volebné obdobie nejedného parlamentu, ale aby sme začali pracovať, aby to číslo 3 557, to znamená všetky katastrálne územia, ktoré na Slovensku máme a z ktorých ani jedno nie je z hľadiska tej zelenej infraštruktúry dobudované, aby sa začalo meniť. Aby sme mali prvé desiatky území, ktoré v súlade s týmto návrhom novely zákona o pozemkových úpravách sa začnú vykonávať, a verím, že aj s pochopením a s podporou obyvateľov v obciach, lebo tí môžu povedať: Prosím vás pekne, ja už chcem mať konečne, aby bolo všetko scelené.
Ale ja sa obraciam aj z tohto miesta na všetkých obyvateľov vlastne celého Slovenska, keďže vieme, že ani jeden kataster neni v poriadku po tejto stránke, že myslime aj na to, že krajinu potrebujeme mať odolnú, krásnu a zdravú a to žiadna komasácia nevyrieši. A nevyrieši to, samozrejme, ani týchto 40 %. My neponúkame žiadny zázračný všeliek. Ponúkame len prvý dôležitý krôčik k tomu, aby krajina začala byť viacej zelená, aby sme o tom nielen rozprávali tak často, ale aby sme v tomto zmysle aj začali konať.
Toľko v úvodnej reči. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1772 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, čo je pod tlačou 1254, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 652 z 25. novembra 2022 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady bol neuznáša... nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o bode I zo spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 270 zo dňa 29. novembra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Ctená snemovňa, prijmite moje ospravedlnenie, lebo som sa pred chvíľočkou práve dopustil porušenia rokovacieho poriadku. Mrzí ma to a chcem to hneď aj napraviť. Ja som totižto pozmeňujúci návrh predniesol v úvodnej reči a mojou povinnosťou je tak urobiť až v rozprave. Takže aby boli naplnené slová zákona, dovoľte, aby som ešte raz predniesol už teraz v rozprave pozmeňujúci návrh poslancov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jána Mičovského a Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 1254)
1. V čl. I sa mení znenie § 18a nasledovne:
„Štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov."
To je znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, spolunavrhovateľ kolega Mičovský, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, to, čo spomínal kolega Mičovský, nebudem opakovať. Poviem iba jedno, že do budúcna, a budem to tvrdiť stále, že prioritou bude na našom území tých 49-tisíc kilometrov štvorcových, čo tu máme, prioritou bude jedna vec, a to udržať tú vodu maximálne čo najdlhšie na našom území, aby sme nezahynuli suchom. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči. A práve jedna z možností, ako túto, ja hovorím, katastrofickú situáciu odvrátiť zo Slovenska, je aj spriechodnenie projektov pozemkových úprav. Komplexných, ako to stále vo všetkých správach uvádzame alebo uvádzali minulí, minulé vlády, že ako boli robené. A prakticky vyzerá, že z tých 430 katastrálnych území, ktoré máme, z tých 3 557, ktoré sú... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem poprosiť kolegov v zadných radoch, ak majú záujem zapojiť sa do rozpravy, tak aby na to využili potom príslušné zariadenie, keď budem vyzývať na prihlásenie sa ústne do rozpravy. Písomne to už možné nie je.
Ďakujem.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže chcem, aby sme ukázali, že sme kultúrny národ, ktorý keď už ide do toho územia raz za 200 rokov, aby to územie bolo spravované a pripravené tak, aby ďalšie generácie mali udržateľne aj pitnú vodu a ďalšiu úžitkovú vodu a ďalšie benefity, ktoré z pozemkových úprav vyplývajú, a prípadne zo spravovania poľnohospodárskej a lesnej krajiny, aby sme im to zabezpečili.
Keďže som tu s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k nášmu spoločnému návrhu, ktorý má päť bodov, neni to po prvýkrát, dával som to aj na minulej schôdzi, respektíve na predchádzajúcej, kde mi to bolo vytknuté, že je to ako prílepok, tým pádom áno, dobre, opravujem sa a dávam to do zákona, ktorý je plnohodnotne ten zákon, ktorý aj ja novelizujem, a je to zákon 330 o pozemkových úpravách.
Chcel by som vyzvať aj z tohto miesta, pretože budem to neustále opakovať, že musíme si vážiť pracovníkov, ktorých chceme, aby nám tieto pozemkové úpravy robili, pretože oni budú garanti. Oni sú tým správnym orgánom, neni je tam správny orgán ani kataster, ani Slovenský pozemkový fond, správnym orgánom v tomto konaní je okresný úrad, odbor pozemkový a lesný. Máme ich na Slovensku 49. Aby bolo jasné národu slovenskému, že koľko, v jakom rozsahu sa pohybujeme, a prakticky na odborníkoch, tých štátnych úradníkoch, ktorí musím povedať, že sú poddimenzovaní, či už personálne, materiálne a ináč a takisto by mohli ísť do štrajku, že chcú mať zvýšenie platov a všetkého možného, ktoré sa im nedostáva a momentálne sú pod ministerstvom vnútra. Tak, samozrejme, nezabudnime na nich, že na nich bude stáť, aké, ako tie pozemkové úpravy, hovorím nie o komasácii, ale pozemkové úpravy, to znamená komasácia a krajinotvorba, budú v budúcnosti vyzerať.
Nebudem sa opakovať, asi viete, že máme rozbehnutých teraz 146 katastrálnych území, v ktorom idú, 130 sme sa snažili s pánom Mičovským, 16 sme zdedili, ktoré boli už urobené predtým. Veľká oblasť sú oblasť Tokaja, kde veľa obcí je tam, tam sú, samozrejme, vinice. Tokaj, to je naša perla, ktorú máme. Takže bolo to ako prednostne dané, takže nechcem sa rozvíjať aj v tejto téme, ale každopádne nezabudnime, že ak chceme mať kvalitu prác, musíme tú kvalitu práce z tých príslušných úradníkov, áno, štátnych úradníkov, to nerobí samospráva, robí to väčšinou, hovorím o tých veľkých pozemkových úpravách, nehovorím o jednoduchých pozemkových úpravách, tak štát garantuje aj výsledok tejto činnosti.
Takže poďme teraz k tomu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som si dovolil predložiť už v legislatívnom procese, ako to má vyzerať. Takže čo vlastne sa tam ide pozmeňovať. V definícii pôvodnej zákona 330/1991 sa hovorí v § 2, akým spôsobom je zadefinované osídlenie. Budem citovať: "Osídlením sa na účely tohto zákona rozumie sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva."
Toto sme si uvedomili, že pri pozemkových úpravách máme teraz jednoduché pozemkové úpravy, ktoré musíme riešiť, a naši kolegovia z tejto komunity v parlamente, poslanci a poslankyňa mi to môžu aj dosvedčiť, že prakticky je to pálčivá otázka, ak chceme s touto, s týmto etnikom ďalej pracovať a urobiť tak, ako to má mať, aby tam mali aj tú, to zázemie sociálne a aby mali, by som povedal, vytvorené podmienky, tak sme, v mojom pozmeňujúcom návrhu budem dávať, že k tomu sa doplní, že toto osídlenie, ktoré bolo zadefinované, ktoré som teraz citoval, sa dopĺňa s tým, že "s prihliadnutím na jeho súčasné využitie a budúce hospodárenie". To znamená, že chceme, aby sa aj rozvíjalo, pretože toto je zmyslom jednoduchých pozemkových úprav v týchto územiach, ktoré na Slovensku vyzerá, že máme tisíc osád plus-mínus. Takže viac-menej je pred nami veľký balík peňazí, ktorý musí sa nejakým spôsobom skumulovať do výsledného efektu, ktorý bude mať nejakú hlavu a pätu. Keď to nebude mať hlavu a pätu, ani radšej do toho nejdime, hovorím, a počkajme a pripravme to tak, aby to malo zmysel. Pretože ináč, hovorím, je, sú to zbytočne vynaložené peniaze, čas a energia, ktoré nemá budúcnosť. Takže dávame tak, aby to bolo na súčasné a budúce využitie.
Potom, na druhej strane máme tu ešte aj zadefinované v tomto § 2 aj hospodárske dvory. Viete, akože naše hospodárske dvory, ktoré, hovorím teda o poľnohospodárskych hospodárskych dvoroch, ktoré vznikali ku prvému, k dvadsiatemu štvrtému... 1991, kedy bol zákon prijatý o pôde, zákon 229, tak ako viete, za socializmu, keď sa išli etablovať hospodárske dvory, tak nebol potrebný žiadne majetkoprávne vysporiadanie. Žiadne majetkoprávne vysporiadanie, kde budeme stavať maštale, či to bude mať pol hektára, dva hektáre, päť hektárov, jedno, pretože z titulu, hovorím o 50. rokoch, tí starší niečo možnože budeme ešte registrovať, že sme možnože trošku tak lízli ten čas, ktorý toto tam vznikalo a prakticky pri kolektivizácii sa hovorilo, že na pozdvihnutie živočíšnej výroby sa musia tie hospodárske dvory etablovať v území, a začali sa budovať maštale, senníky, hnojiská, silážne žľaby a ďalšie veci, ktoré prakticky boli bez majetkoprávneho vysporiadania.
V súčasnosti veľa tých hospodárskych dvorov vlastne už je v intraviláne. Prakticky možnože aj niektoré sú aj obostavané, proste je teraz tam problém, respektíve sú na okraji intravilánov a je problém s, by som povedal, ľuďmi, ktorí sa sťažujú, ako to tam všecko nejakým spôsobom im to životné prostredie nejak naburáva, tak preto sme viac-menej prijali z praxe nejakú výzvu, aby sme prakticky tie hospodárske dvory udržali v tomto nejakom objeme, aký tam ony teraz majú, aby sme to ďalej nerozširovali. A ja by som povedal, že by sme mali ešte znižovať, lebo veľa hospodárskych dvorov má také preluky, ktoré by mohli byť využité na iné, je to niekde za nejakou ohradou. Takže beriem tak, že dávame aj to, aby to budúce využitie týchto bolo zaetablované do rozmerov, ktoré boli k tomu 24. júnu ´91. To znamená, ten ďalší rozvoj nejako veľmi nepredpokladáme.
Samozrejme, nehovoríme o tom, že keby niekto tam chcel byť, nejaký nový hospodársky dvor nemôže založiť. To je, samozrejme, blbosť. Ale hovorím, že momentálne chceme, aby sme maximálne sa vyhli tým rôznym sťažnostiam vlastníkov, že nie sú, nemajú nájomné zmluvy na tých hospodárskych dvoroch, ide im to cez maštaľ, on si to nevie vysporiadať, sú tam naťahovačky. Takže nechceme, aby ďalšie vznikali takéto nejaké boje. Ale myslím si, že toto, to je iba taký, by som povedal, 10 % z toho všetkého toho problému, ako si vysporiadať hospodárske dvory. Máme tam možnosť cez § 8, ktorý hovorí, že jednoduché pozemkové úpravy môžeme robiť aj na hospodárskych dvoroch a vysporiadať si to cez toho, kto bude iniciovať, či už vlastník, alebo obec, alebo samospráva. Takže to je môj druhý bod.
V treťom bode, tam, samozrejme, to je iba legislatíva, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dáme do skratky pod ministerstvo, to myslím, že to je logické, nejaké us... logická úvaha, ktorá, sme tam zabudli v minulosti dať tú skratku.
No a najdôležitejšie, najdôležitejším bodom je asi bod, ktorý hovorí o § 8g ods. 2, kde hovoríme o tých, vysporiadanie tých osád, skupín a vyzerá, že tam tie obce, ktoré nemajú územný plán, a to sú u nás do 2 000 obyvateľov, ktorých tých obcí majú, možnože 80 % je takto postavených. Tak takticky aby ten územný plán garantoval nejaké vyjadrenie obce, že bude v súlade s, by som povedal, zabezpečením všetkých povinností zo zákona 369 o obecnom zriadení, že obec má vytvárať priaznivé podmienky pre svojich obyvateľov, či už na bývanie, športovanie, kultúru, na všecko možné. Takže dávame tak, že keďže naši pracovníci, ktorí dostanú projekt jednoduchých pozemkových úprav na vysporiadanie marginalizovanej nejakej osady prakticky, aby neboli vo vzduchoprázdne, takže obec bude garantovať, že všetky, by som povedal, že ten obvod, ktorý bude mať určiť on zo zákona, tá obec, keďže nemá územný plán, že ten obvod je v súlade s bezpečnosťou hlavne týchto obyvateľov, ktorí tam potom majú v tejto osade bývať a rozvíjať alebo nerozvíjať. To už nechávam na jednotlivé obce. Tak v takomto duchu dáme ďalší pozmeňujúci návrh.
No a posledný je, ktorý tam dám, jednoducho je to 60 na 30. Áno, je to pri, projekt pozemkových úprav má niekoľko etáp, okolo osem etáp a v druhej etape sa dotýkame tzv. všeobecných zásad funkčného usporiadania územia. To znamená, povieme, čo v tom území môžme mať, respektíve na čo to územie je spôsobilé, a tam prakticky dávame to na nástenku obecnú, samozrejme, aj verejnou vyhláškou, ako to hovorí zákon, aby sa mohli ľudia oboznámiť, ako je toto územie teraz rozškatuľkované. A bolo tam 60-dňová lehota. Keďže pozemkové úpravy sa konajú 3 až 7 rokov, takže prakticky každý mesiac a týždeň je dobrý, ak môžme to nejakým spôsobom skrátiť, pretože budeme to ešte robiť nie 30 rokov, budeme ešte 50 rokov robiť pri súčasnej nejakej, by som povedal, nastavenej finančnej možnosti tohto štátu. Vyzerá, že máme pripravených nejakých 150 mil. na tých päť rokov, každý rok 30 mil., ako to pani Matečná schválila ešte, myslím, že pred tromi-štyrmi rokmi ako to tam bolo, takže áno, táto vláda tiež v tom pokračuje. Takže berme takto, že chceme skrátiť to konanie, a preto tie všeobecné zásady funkčného hospodárenia nechávame, že budú iba 30 dní na tej obci visieť, pretože z doterajšej skúsenosti vieme, že najviac pripomienok prišlo v tých prvých dňoch a tam ten ďalší mesiac, prakticky tam to bolo možno nejaká jedna desatina z tých pripomienok. Takže beriem takto, že tu skracujeme aj tú lehotu na 30 dní.
Toto by bolo tak v skratke zdôvodnenie, akým spôsobom sa teraz môj pozmeňujúci návrh teda dotkne zákona 330.
Chcem ešte povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, že vám do toho skáčem, ale v zmysle schváleného programu aj dohody na poslaneckom grémiu, o 10.30 h budem musieť prerušiť schôdzu. Ak ten pozmeňujúci návrh máte na viac ako štyri minúty, myslím, že by nebolo dobré prerušiť v priebehu čítania pozmeňujúceho návrhu, takže urobme to pravdepodobne teraz, ak to máte dlhšie ako na štyri minúty.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Viete čo, máme ešte faktické k tomu (rečník ukázal rukou na elektronickú tabuľu v sále), takže berem takto, že asi, asi to prerušíme a hotovo, bude to rozumnejšie.