78. schôdza

Ďakujem. Ja budem iba stručný.
Pani kolegyňa Zemanová, tvrdenie, že pri rozpočte myslíme na seba, je klamstvo, ktoré ste ničím v rozprave nepodložili. Pre vás zo strany SaS je rozpočet podľa vášho tvrdenia hanbou. Je typické pre stranu SaS, že akákoľvek pomoc najzraniteľnejším je neprijateľná, a to vo vašej strane, v jej názve máte solidarita. Kde ste, prosím, ako komu solidárni? Ja som to za dva a pol roka nejak extra nepostrehol. Naopak, máte problém pomáhať a byť solidárni k rodinám s deťmi, dôchodcom, vdovám, sirotám, zdravotne postihnutým a ďalším najzraniteľnejším skupinám. Zoznam by bol dlhý, ale nemám na to tak veľa času. Vy radšej pomáhate a ste solidárni k zvieratkám, psíkom, vtáčikom, chrobáčikom, pštrosím vajciam, ale na prvom mieste by mali byť ľudia a tí najzraniteľnejší, ktorí pomoc najviac potrebujú, a na tých akosi v strane SaS nemyslíte. A práve štátny rozpočet je rozpočtom, ktorý chce pomáhať práve najzraniteľnejším a nejak udržať chod tohto štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Po takejto krátkej kultúrnej vložke od pštrosích vajec prejdeme naspäť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Áno, na rok 2023 bol zostavený v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy po zohľadnení makroekonomických a východiskových rámcov. Ja keďže sa venujem skôr tej oblasti dopravy a výstavby, tak by som svoju pozornosť chcel sústrediť predovšetkým na tieto oblasti, a len tak v krátkosti, kapitálové výdavky na prebiehajúce projekty predovšetkým v kapitole rezortu dopravy sú už alokované v kapitolách a vo všeobecnej pokladničnej správe sú výdavky iba na projekty, ktoré musia prejsť posúdením Útvaru hodnoty za peniaze.
Rovnako tak je v rozpočte zverejnený aj zoznam 15 najväčších investičných projektov, ktoré sa budú financovať v roku 2023. Ten vychádza z investičných plánov vybratých kapitol, ktoré ho, aj keď s oneskorením, vypracovali. Napríklad aj zo správy Najvyššieho kontrolného úradu môžeme vyčítať, že aj NKÚ odporúča rozšíriť tento zoznam o všetky známe investičné projekty, ktoré sú, alebo ktoré sa majú v nasledujúcom období financovať. Medzi najväčšie investičné projekty v roku 2023 patrí predovšetkým prebiehajúca výstavba úsekov diaľnic a rýchlostných ciest ako napríklad Hubová – Ivachnová v druhej fáze, Prešov – severný obchvat, I. etapa či Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.
Kapitálový rozpočet rezortu dopravy dosiahne v roku 2023 hodnotu 1,6 miliardy eur, čo je o 527 miliónov eur viac ako v roku 2022, pričom vzrásť má zdroj štátneho rozpočtu o 346 miliónov eur, ale aj zo zdrojov Európskej únie o 205 miliónov eur. Ja chcem preto aj oceniť alokovanie takýchto výdavkov na pokračujúce veľkoplošné opravy ciest a zároveň aj súhlasím s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý upozorňuje, že v návrhu rozpočtu chýbajú dostatočné výdavky na rekonštrukcie ciest prvej triedy.
Cieľom verejných investícii a politík v doprave by určite malo byť rozvíjanie dopravy tak, aby umožnila prepravu tovarov a osôb rýchlo, kvalitne, bezpečne a čo s najnižšími negatívnymi externalitami a za primeranú cenu v oblastiach, kde to súkromný sektor najmä pre ekonomickú nevýhodnosť nezabezpečuje vôbec, respektíve v požadovanom rozsahu alebo kvalite, alebo za požadované cestovné. Ja chcem oceniť pozitívny krok pre rozvoj verejnej dopravy, ktorým je určite schválenie plánu dopravnej obslužnosti pre železničnú dopravu z roku 2021.
Dokument predovšetkým má poslúžiť v ďalších rokoch ako východisko pre vytvorenie integrovaného plánu pre autobusovú, vlakovú a mestskú hromadnú dopravu. Kvalitná doprava a dobre prepojená verejná doprava pomôže vyvážiť trend nárastu počtu automobilov na obyvateľa a z dlhodobého pohľadu môže tento trend zvrátiť.
Je veľmi dobré aj, že prioritou v prevádzke cestnej infraštruktúry je oprava ciest prvej triedy vzhľadom na ich veľmi zlý stav a 40 % ciest prvej triedy je v nevyhovujúcom stave, je dobré to, že sa aj na ministerstve dopravy a v rezorte dopravy snažia zabezpečiť ten základný dopravný štandard, ktorý si aj my ako motoristi požadujeme. Opatrenie smerujúce k zvýšeniu bezpečnosti na cestách priniesli napríklad od roku 2010 do roku 2020 zníženie počtu úmrtí v cestnej doprave o 33 % a priblížili Slovensko k priemeru Európskej únie. Pokles úmrtnosti voči krajinám Európskej únie s najnižšou úmrtnosťou sa však v posledných rokoch spomalil.
Čo sa týka dopravy, tak samozrejme, že tým hlavným pozitívom, čo som aj hovoril, je navýšenie rádovo niekoľko stoviek miliónov eur v rámci rozpočtu verejnej správy, ale ja by som chcel dať možno aj taký apel do budúcna aj zostavovateľom alebo navrhovateľovi tohto návrhu zákona, a to je taký vzor po Českej republike, ktorý má vytvorený Státní fond dopravní infrastruktury. Pomocou tohto fondu totižto, kolegovia, by sme vedeli spolufinancovať opravy a výstavby ciest druhej a tretej triedy a miestnych komunikácii, za ktoré zodpovedajú práve samosprávy. Najmä menšie mestá a obce často nemajú na opravu komunikácii dostatok prostriedkov, čím sa výrazne znižuje kvalita života ich obyvateľov, ktorí sú roky nútení cestovať po rozbitých a nebezpečných cestách. Rozsah oblastí podpory fondu dopravnej infraštruktúry závisí od sumy, s ktorou bude fond disponovať pri dostatočnom naakumulovaní finančných prostriedkov a práve prostredníctvom týchto prostriedkov je možné oblasť podpory stanoviť širšie. Čiže mohla by byť podporovaná aj výstavba cyklotrás, mohla by byť podporovaná výstavba ciest prvej triedy, samozrejme diaľnic, rýchlostných ciest, je tam zaangažovaná do toho aj železničná doprava. Hovorím, že máme ten vzor po Českej republike, ten fond, Štátny fond rozvoja dopravní infrastruktury platí dlhé roky. Len pre vašu informáciu, my sme ho mali aj v rámci podmienok Slovenskej republiky vytvorený, bol zriadený a ešte, tuším, ak sa nemýlim, bol zrušený exministerkou financií Brigitou Smögnerovou a za tých 22 rokov si musíme pomáhať tým spôsobom, ako máme teraz nastavený.
Podľa mojich informácii aj rezort dopravy pripravil taký legislatívny návrh na svojom rezorte, ktorý by z časti bol porovnateľný s týmto státním fondom v Českej republike, ale, bohužiaľ, ak mám správnu informáciu, tak po rokovaniach s ministerstvom financií sa táto zmena zastavila a nepokračuje sa v nej ďalej. Čiže z mojej strany tiež chcem posunúť taký apel do budúceho roka, keď sa bude riešiť aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, určite predstavitelia exekutívy, vlády, choďte touto cestou, pretože je to veľmi dobrý prostriedok na to, aby sme sa posunuli pri zvýšení počtu kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Dokonca, keď som si aj spätne pozeral tú komunikáciu medzi dopravou a financiami, tak ešte aj dokonca v minulom volebnom období bolo do toho zaangažované združenie SK8, čiže všetkých vúciek, a predstavitelia vúciek sa vyjadrovali tiež veľmi kladne a pozitívne, aby takáto legislatívna úprava bola predložená a hlavne, aby samosprávne kraje mohli po vyše 20 rokoch zápasenia s odstraňovaním investičného dlhu v cestách druhej a tretej triedy, ktorý zdedili od vlády bez alokácie adekvátnych finančných zdrojov, riešiť a posunúť sa pozitívnym smerom.
Od údržby a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest by som sa chcel dostať, lenže mám poslednú minútu a pol, k takým najdôležitejším úsekom. V rámci TEN-T koridorov, ktoré prechádzajú cez Slovenskú republiku, sú určite najdôležitejšie D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou, vieme dobre, aká je situácia na Ukrajine. Ukrajina sa bude musieť postaviť na nohy a budeme určite veľmi silno musieť participovať na ekonomickom zlepšení a postavení Ukrajiny na nohy v budúcich desaťročiach, a momentálne existujúce cesty prvej triedy medzi Košicami a štátnou hranicou na to nebudú postačujúce. Momentálne veľmi pozitívne vnímam, že sa rieši projektová štúdia, multimodálna štúdia na výstavbu diaľnice D1 medzi Bidovcami a štátnou hranicou, ktorá má posúdiť ten najlepší variant. Ja si osobne myslím, že vyjde štvorpruh, pretože je tam veľmi vysoká intenzita dopravy, určite je tento úsek jeden z najdôležitejších. Samozrejme, nemôžem opomenúť diaľnicu D3 na Kysuciach od Poľska po Žilinu a veľmi dôležitú časť úseku Via Karpatia medzi Nižným Komárnikom a Prešovom, je to zhruba 80 km, je tam, tuším, deväť úsekov, pričom, samozrejme, pochopiteľne aj objektívne chápem poľskú stranu, poľského ministra infraštruktúry Adamčíka, ktorý, nie je mesiaca, aby netelefonoval na Slovensko a tlačil aj slovenskú správu, stranu, aby išla do výstavby tohto dôležitého úseku, pretože Via Karpatia je prepojenie Baltiku s gréckym Solúnom, ako aj s Rumunskom. Takže taký apel z mojej strany.
Sústreďte sa, exekutíva, v budúcom roku aj na riešenie státního fondu rozvoja dopravnej infraštruktúry a na výstavbu a prípravu projektov týchto troch veľmi mimoriadne dôležitých infraštruktúrnych projektov, ktoré som spomínal.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Svrček, mňa zaujal záver vášho vystúpenia o tom štátnom fonde a tých pripravovaných investíciách a vzhľadom na zmenu rokovacieho poriadku pripravenú, schválenú v predchádzajúcom volebnom období, ste nepovedali všetko, čo ste k tej téme chceli povedať, tak ako mňa by zaujímalo, keby ste to prípadne dokončili vo faktickej poznámke.

V rámci toho fondu by sa mali koncentrovať národné, európske, prípadne súkromné finančné zdroje a okrem spolufinancovania veľkých projektov samospráv alebo rozvoja ciest prvej triedy by sa z fondu mohli uvoľňovať aj prostriedky na sanáciu mimoriadnych udalostí, napríklad na regionálnych cestách. Ako som aj spomenul, ministerstvo opravy a výstavby pripravilo a spracovalo návrh fondu dopravnej infraštruktúry, tuším je to odbor stratégií, ktorý pripravil po komparácii a po vzore okolitých krajín návrh vytvorenia a fungovania fondu dopravnej infraštruktúry, no a bola by v ňom stála zásoba financií na pravidelnú, kontinuálnu údržbu a výstavbu.
Keď môžem porovnať z akých zdrojov je financovaný tento fond v Českej republike, tak sú to napríklad dane z minerálnych olejov, je tam príjem z diaľničného mýta, taktiež buď nejaké príjmy z poplatkov, ktoré sa dotýkajú dopravy a ciest, takže viem, že táto legislatívna úprava je pripravená a fakt ako objektívne môžem povedať, potom ako vidíme, že koľko zdrojov finančných prostriedkov je alokovaných v tomto českom štátnom fonde pre dopravnú infraštruktúru, v Slovenskej republike v rámci výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj železníc by to určite veľmi pomohlo a bol by to určite veľký progres v rámci zvyšovania počtu kilometrov na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v programovom vyhlásení vlády sa koalícia zaviazala priorizovať potravinárstvo, zvýšiť potravinovú sebestačnosť, potravinovú bezpečnosť, čo sa podľa tohto návrhu rozpočtu nepodarí. Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza sa jednoznačne významnou mierou podpísali na návrhu rozpočtu, ale opatrenia ani návrh rozpočtu nepomôžu sektoru pôdohospodárstva tak, ako by sme očakávali. Ak už návrh štátneho rozpočtu z dielne rezortu financií vytvára deficit na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 8 mld. eur, potom by som očakávala jednoznačnú podporu sektoru pôdohospodárstva.
Už dnes veľakrát odznelo, a ja to zopakujem, že v záujme udržateľnosti verejných financií, ako aj v záujme dodržiavania záväzkov voči Bruselu, Slovensko malo zaviesť výdavkové limity. Nestanovením výdavkových limitov, ale rovnako aj neplnením iných stanovených cieľov, ako je napríklad pre niektorých také nevinné odloženie súdnej reformy, Slovensko môže prísť o finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, keďže plnenie týchto stanovených cieľov sú jednoznačnými podmienkami Európskej komisie na ich čerpanie. Navyše sme prijali zákon, ktorým sme zaviedli do rozpočtu výdavkové limity, čo znamená, že absencia limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok je tak porušenie zákona. Však, pán kolega Kuriak? Čiže nie tak, že zákon je v súlade so zákonom, nie je.
Kým v roku 2020 výdavky na pôdohospodárstvo dosiahli 1 % HDP, v roku 2023 to bude len 0,8 HDP. V budúcom roku bude rozpočet pre ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nižší takmer o pol milióna eur. Najviac utrpí program rozvoja vidieka, teda projektové podpory, čo je aj logické v súvislosti s končiacim programovým obdobím. Je to však jediný rezort, ktorému sa rozpočet v budúcom roku kráti.
Chcem podotknúť, že Slovensko je v čerpaní peňazí v programovom období 2014 – 2020 na posledných miestach v rámci Európskej únie, pričom čerpať tieto peniaze môže len do konca roku 2023. A hovorím to preto, lebo sa to týka aj a najmä rezortu pôdohospodárstva. Čerpanie peňazí, napríklad z operačného programu Rybné hospodárstvo, je tak mizerné, že slovenský sektor akvakultúry a spracovania rybích produktov zlým riadením operačného programu už prišiel o viac ako 8,3 mil. eur a je vysoko pravdepodobné, že zo zostávajúcich peňazí dokážeme vyčerpať len asi 1 mil. eur a aj to len na štátnu propagáciu konzumácie sladkovodných rýb a na administráciu.
Rovnaké obavy sú aj s čerpaním finančných prostriedkov na už vyhlásené výzvy pre potravinárov v sume 240 mil. eur, keďže výzvy boli vyhlásené na, pre potravinárov na poslednú chvíľu a možno očakávať, že mnohí potravinári tieto peniaze vyčerpať nestihnú, aj keď hneď budú mať projekt schválený, pretože nebudú, nestihnú urobiť verejné obstarávanie a jednak nie sú v dobrej kondícii a banky im neposkytnú úvery.
To, čo potravinári a poľnohospodári potrebujú, je odškodnenie za ceny energií, ktoré kontinuálne rastú od leta minulého roka a na prelome rokov 2021, 2022 už boli dvojnásobné. Doteraz sa nedočkali kompenzácií a mnohí malí a strední podnikatelia buď skrachovali, alebo sú v zlej kondícii a banka im už úver jednoducho neposkytne. To je dôvod, prečo napríklad pekári nedokážu čerpať vyčlenené peniaze, a teda výzvy mali byť vyhlásené a projekty vyhodnotené oveľa skôr, ako sa hovorí, kto včas dáva, dvakrát dáva.
A tieto problémy sa premietajú do historicky najvyšších cien poľnohospodárskych surovín a potravín. Saldo zahraničného obchodu za europotravinárskymi komoditami a medziročne zvýšilo až o 14,6 %, nízka produktivita a zvyšujúce sa záporné saldo znamenajú silnú a rastúcu závislosť Slovenska od dovozu potravín, čo ohrozuje strategickú bezpečnosť štátu. A v tomto roku bolo v štátnom rozpočte pridelených na štátnu pomoc 90 mil. eur, kým na rok 2023 je plánovaných 61 mil. eur, z ktorých 30 mil. je určených len na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach, pričom kompenzácie cien energií v rozpočte nie sú.
V návrhu ma vyrušuje tiež informácia, že pridelené finančné prostriedky pre rezort nepostačujú na zabezpečenie plnenia úloh, tak sa to tam konštatuje. Rovnako podmienenie navýšenia mzdových prostriedkov zavedením správnych poplatkov je v dnešnej kríze doslova absurdné. Jednak tieto peniaze skončia v štátnom rozpočte a nie na účte rezortu pôdohospodárstva, čiže ich presun na účet ministerstva pôdohospodárstva závisí od plnenia dohody, čo možno bude platiť jeden rok, ale nemôžme povedať, že to bude platiť už ďalší.
A po druhé, výber peňazí nemôže postačovať na navýšenie miezd pre inšpektorov štátnej veterinárnej a potravinovej správy. A to vyslovuje domnienku, pretože vyčíslenie predpokladu výberu správnych poplatkov súčasťou rozpočtu nie je, ale štátni zamestnanci vykonávajúci kontroly však nie sú len na štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Ministerstvo počíta s navýšením inšpektorov na ÚKSUP-e, to je úrad pre kontrolu a skúšobníctvo pre pôdohospodárstvo, v súvislosti s rozširovaním právomocí, kde pre nich nájde peniaze na mzdy, keď to nie je navrhované v štátnom rozpočte. Nehovoriac o tom, že v týchto ťažkých krízových časoch zaťažuje podnikateľov platením správnych poplatkov, o ktorých oprávnenosti zavedenia môžme polemizovať, zákon takúto možnosť totižto neposkytuje. Rezortu celkovo chýba 2 mil. eur na mzdy pre rozpočtové organizácie. Kde ich chce nájsť, nevieme.
Budúci rok bude mimoriadne ťažký pre občanov, ale rovnako pre potravinárov a poľnohospodárov. Rozpočet predpokladá dvojciferný rast spotrebiteľských cien a pokles reálnych miezd, ale vyrábať potraviny musíme a na to rezort nemyslí, keďže štátnu pomoc plánuje oproti minulému roku nižšiu o 30 mil. eur. V texte sa uvádza, že pozitívne majú vplývať na investície z plánu obnovy a odolnosti, tieto financie však neviem, ako majú pozitívne vplývať, pretože plán obnovy a odolnosti na sektor pôdohospodárstva, keď rezort nedostal ani cent a rezort životného prostredia nie je ochotný rovnako vyčleniť ani cent, čo sa týka napríklad na krajinotvorbu alebo pozemkové úpravy.
Na záver poviem len toľko, že ja tento návrh zákona nepodporím. Nič ma o tom nepresvedčí, je to populistický predvolebný zákon, ktorý nemá nič spoločné s korektnosťou, s férovosťou. Ako tímlíderka pre pôdohospodárstvo za stranu Sloboda a Solidarita som sklamaná z toho, ako málo myslela vláda na sektor pôdohospodárstva. Pritom keby zrazu nemali čo jesť a bol by nedostatok základných potravín, zrejme by si tento problém aj všimli. Poľnohospodársky a potravinársky sektor sú pre nás kľúčové, no nie každý si to uvedomuje a, žiaľ, ani táto vládna koalícia, preto zopakujem ešte raz, že tento návrh zákona ja nepodporím.
Ďakujem.

K tomu, prečo považujem celý návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 za zlý, som sa vyjadril vo svojom prvom vystúpení, v tomto druhom vystúpení by som sa chcel trochu venovať dopadom rozpočtu a dopadom legislatívnych zmien, ktoré s rozpočtom súvisia, na financovanie samospráv.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o reforme verejnej správy a mali vzniknúť viaceré komisie a pracovné skupiny, v rámci ktorých by sa rozpracovali návrhy na pokračovanie decentralizácie. Vláda svojimi návrhmi opakovane siaha na zdroje, z ktorých je financovaný chod slovenských samospráv, a to bez toho, aby takéto vážne zásahy realizovala systémovo na základe pripravených reforiem, častokrát to ide mimo riadneho legislatívneho procesu, pozmeňujúcimi návrhmi, poslaneckými návrhmi, skráteným legislatívnym konaním. Je preto otázka, prečo vláda dosiaľ nepripravila žiadne reformy na pokračovanie decentralizácie a systémových reforiem týkajúcich sa kompetencií a financovania územných samospráv. Možno je odpoveďou aj to, že reálne nemáme určeného člena vlády, ktorý by sa touto témou zaoberal, a nemáme ani splnomocnenca vlády, na ktorého by táto úloha bola delegovaná, ako to bolo v minulosti za Dzurindových vlád. Lenže ani to nezbavuje vládu zodpovednosti za realizáciu toho, čo sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, práve naopak.
Platí, že daňovo-odvodové bremeno pracujúcich ľudí na Slovensku je vysoké, preto sa dá rozumieť snahám o znižovanie daní alebo aj o zvýšenie daňového bonusu, prosto snahám, aby ľuďom z ich príjmov zostalo v ich peňaženkách viac. Lenže ak sa to robí tak, ako to robí táto vláda, a tzv. prorodinný balíček bol toho exemplárny príklad, je to na úkor daňových výnosov, z ktorých samosprávy financujú svoje služby pre obyvateľov a systémovo sa nenavýšia zdroje, o ktoré takto samosprávy vláda pripraví, tak tie samosprávy, ktoré musia mať bežné rozpočty podľa zákona vyrovnané, na rozdiel od celoštátneho rozpočtu, budú musieť zvýšiť ceny za služby, ktoré ľuďom poskytujú, a tak sa zámer z veľkej časti minie účinku, respektíve ostane tu dobrá vláda, dobrý Matovič, ktorý dáva, a zlé samosprávy, ktoré berú. Ale je to perfídne, lebo to ukazuje, že vláde vlastne o ľudí nejde, lebo im dá niečo, čo im niekto iný bude musieť vzápätí zobrať. Preto je potrebné systémové reformy financovania samospráv zrealizovať a takou systémovou reformou rozhodne nie je návrh pána poslanca Kuriaka, jedného zo spravodajcov, ktorý tu nesedí, nikto tu nesedí zo spravodajcov, ten návrh iba, pozmeňujúci návrh dáva samosprávam dočasne aj podiel z dane z príjmu právnických osôb.
Z podielových daní, ktoré samosprávam beriete, sa financuje chod ich originálnych kompetencií, lenže ešte je tu prenesený výkon štátnej správy, teda kompetencie, ktoré v rámci decentralizácie vykonávajú samosprávy pre obyvateľov v mene štátu. To sú napríklad stavebné úrady, matriky, školské úrady, register obyvateľov a adries, starostlivosť o životné prostredie a ďalšie. Dlhé roky platí, že vláda protiústavne v rozpočtových kapitolách príslušných ministerstiev nevyčleňuje na prenesený výkon také zdroje, aké sú samosprávy nútené vynakladať na ich reálny chod pri poskytovaní služieb obyvateľom. Neboli vykonané audity, ktoré by do detailu spočítali, aké sú tie náklady. Ale tí, čo máme skúsenosti z pôsobenia v samosprávach, vieme, že neraz štát nechá samosprávy dofinancovávať prenesený výkon z ich vlastných zdrojov, podotýkam v rozpore s tým, čo hovorí ústava, že prenesený výkon štátnej správy musí byť štátom financovaný. Musia byť prenesené aj finančné zdroje. Nestačí to, čo štát dáva samosprávam, ani na samotné mzdové náklady, už nehovoriac o nejakých súvisiacich iných bežných nákladoch alebo kapitálových.
Návrh rozpočtu verejnej správy pre nasledujúce roky síce v niektorých kompetenciách prináša mierny nárast financovania preneseného výkonu, ktorý v mene štátu realizujú pre obyvateľov územné samosprávy, avšak ak sa pozrieme na očakávanú infláciu plus z poloviny nárast platov na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je zrejmé, že vláda naďalej nebude hradiť samosprávam to, čo by im podľa ústavy a zákonného rámca hradiť mala. A tento príklad nedofinancovania preneseného výkonu štátnej správy nám hovorí, že napriek plánovanému astronomickému deficitu štát reálne nekryje ani to, čo podľa zákona ukryť má. A tak je to aj v iných sférach. Modernizačné deficity v tejto krajine tak neustále rastú a týmto sa podobáme na to neslávne Grécko, ktoré tiež v papieroch vykazovalo lepší stav než v skutočnosti bol.
Ako som spomínal, včera na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj boli predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenka, únie miest, páni Tréger a Rybníček, a upozornili, že to, čo má vládna koalícia v úmysle spraviť s rozpočtom, ale teda najmä so zmenou zákona o dani z príjmov a s daňovým bonusom, môže mať pre samosprávy až likvidačný dopad. Zacitujem z materiálu, ktorý poskytli poslancom: Navrhované zvýšenie daňového bonusu má významný až likvidačný dopad na samosprávu, ktorá za posledné štyri roky vôbec nezbohatla a budúci rok si bude môcť dovoliť toľko, čo v rokoch 2015 až ´17. Prepad o 6 až 8 rokov dozadu. Namiesto vlastných daňových príjmov, ktoré rástli dvakrát rýchlejšie ako samospráve, rozdáva štát z rozpočtov samospráv. Mestám a obciam zoberie ročne sumu, ktorú boli schopné ročne posledné roky investovať. V kombinácii s rastúcimi cenami a mzdami budú okrem zastavenie investícií nútené obmedzovať služby, menej opravovať či kosiť, škrtať dotácie napríklad aj na šport, sociálne služby či kultúru, dvíhať poplatky v školách, v zariadeniach pre seniorov, vstupné na športoviská, dvíhať dane a ani to nemusí stačiť, keďže dlhová brzda ich v roku 2024 potrestá za vysoký dlh štátu, za ktorý vôbec nemôžu, keďže podiel samospráv na dlhu verejnej správy predstavuje približne 1,5 až 2 % celkového verejného dlhu.
A teda samosprávy upozorňujú, že hrozí zastavenie investičných projektov, opráv ciest a chodníkov, opráv školských budov a iných budov samospráv, menej čistenie a údržby, nižšia intenzita kosenia a zastavenie výsadby stromov, zníženie intenzity či času svietenia verejného osvetlenia, zastavenie opráv, údržby a výstavby nových detských ihrísk, zatvorenie zimných štadiónov a plavární, redukcia alebo zrušenie kultúrnych a spoločenských podujatí, redukcia spojov a zhoršenie intervalov v MHD, zastavenie dotácií pre šport, kultúru, sociálne služby vrátane dotačných programov pre občianske združenia, cirkvi a cirkevné organizácie, zvýšenie dane z nehnuteľností, dani za ubytovanie, prepúšťanie zamestnancov samosprávy, zvýšenie úhrad v sociálnej oblasti a tak ďalej a tak ďalej.
Ako som povedal, návrh zákona považujem za zlý nielen pre jeho dopady na samosprávu. A vzhľadom na to, dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) a § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, a teda dávam to do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby si poznačil, že som takýto návrh dal. Lebo v zmysle rokovacieho poriadku § 83 ods. 1 sa o takomto návrhu hlasuje ako o prvom. Čiže vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Prajem dobré ránko všetkým prítomným. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, návrh, predkladám teda návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré ďalšie zákony.
Predkladám teda, naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej mimoriadne nepriaznivej situácie na trhu s energetickými komoditami, teda aj s elektrinou, aj s plynom, ktorá ohrozuje cenovú dostupnosť dodávok týchto komodít a aj tepla v systéme centrálnych vykurovaní pre naše domácnosti. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1383 z 29. novembra 2022 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1327), s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 132. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Uznesením č. 391 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na 78. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Budem stručný, lebo veľa vecí sme si vydiskutovali aj priamo na ministerstve ohľadom tohto zákona, lebo niektoré neboli úplne jasné.
Ide o skrátené, teda ide momentálne o rokovanie o tom, či skrátime konanie k tomuto zákonu, takže k zákonu sa vyjadrovať nebudem. Ide o to, že máme dnes energetickú krízu. V rámci energetickej krízy prijímame mnohé opatrenia, veľa zákonov sme naozaj už aj bez nejakej veľkej diskusie schválili, lebo naozaj boli potrebné. Dnes ideme implementovať nariadenie Európskej rady, ktoré bolo prijaté ešte koncom septembra. Väčšina krajín ho už prijala, implementovala do svojej legislatívy. Treba veľmi férovo povedať, že Slovensko a Poľsko sa v tomto prípade zdržali, pretože naozaj ten zákon alebo teda to nariadenie nie je úplne dobré a určite neprospeje všetkým krajinám. Tie mnohé výhrady sme už komunikovali. Bolo to to zastropenie, ktoré žiadnym spôsobom nepostihne mnohé technológie alebo keď ich postihne, tak, naopak, ich môže výrazným spôsobom zlikvidovať. Napriek tomu máme tú povinnosť, musíme to do tej legislatívy preniesť.
Ja súhlasím s tým, aby sme sa o tom bavili aj v rámci skráteného legislatívneho konania, hoci si myslím, že prichádza pomerne neskoro, lebo od septembra nám už ubehli dva mesiace, a týmto spôsobom by bolo dobré, aby sme mali pred tým aj možno nejakú diskusiu, najmä s tou odbornou verejnosťou, ktorá v tomto prípade sa o tom dozvedela vlastne až prvýkrát v pondelok. Bol okolo toho veľký poprask, hlavne okolo niektorých ustanovení, ktoré neboli úplne tak jasne napísané, ako to bolo v prípade českého zákona. Ale chápem, je to jednoducho urgencia, je to niečo, čo treba prijať, a tá diskusia koniec koncov môže byť aj tu v parlamente. To znamená, prejdime teraz tým skráteným, poďme do toho prvého, následne do toho druhého. Som presvedčený, že tam bude aj viacero možností na zmenu. Avšak v rámci tohto zákona sú aj niektoré opatrenia, ktoré sú nad rámec tohto nariadenia, a niektoré tam zase, naopak, chýbajú, a v prípade niektorých, ako je napríklad krízová regulácia, je otázne, že či je potrebné skrátené legislatívne konanie.
Samozrejme, berieme to momentálne ako balíček, takže bavme sa o tom ako o balíčku. Ja si myslím, že to skrátené vo všeobecnosti opodstatnenie má, avšak tie kľúčové prvky, ktoré sa tam nachádzajú, si myslím, že sú skôr charakteru odvodového. Teda tento zákon je svojím spôsobom daňovým zákonom a mal by byť skôr v kompetencii ministerstva financií ako ministerstva hospodárstva, a teda bol by som radšej, keby ho obhajoval a predkladal sám pán minister Matovič. Verím, že aj k tomuto zákonu sa vyjadrí a dostaneme aj od neho k tomu nejaké ďalšie relevantné informácie v rámci rozpravy.
Ďakujem, za mňa toľko.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko v záverečnom slove pán minister? Nie.
Pán spravodajca? Tak isto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 (tlač 1193).
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Igora Matoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Györgya Gyimesiho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalšou v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Mária Kolíková, ktorú v tejto chvíli nevidím v sále, takže stráca poradie. A po nej je ďalšia v poradí pani poslankyňa Jana Žitňanská.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

[Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 (o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025), tlač 1193.]