78. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku pánovi poslancovi Svrčekovi. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka si je vedomé nízkej potravinovej sebestačnosti, hlavne v zelenine, ovocí, v produkcii mäsa a mliečnych výrobkov, a my tento problém riešime komplexne. My sme pripravili krátko po mojom nástupe do pozície ministra pôdohospodárstva strategický materiál, ktorý hovorí o rozvoji slovenského agropotravinárskeho sektoru s výhľadom až do roku 2035. Tento materiál sme schválili na vláde v decembri minulého roku. Slovensko doteraz takýto koncepčný materiál pre poľnohospodárov, prvo-, druhospracovateľov a potravinárov doteraz vo svojej histórii nemalo a tento materiál jasne popisuje to, ktoré oblasti sú rozvoja schopné, ktoré vertikály potravinové máme funkčné, ktoré vieme doplniť, ako čo najefektívnejšie buď regulačnou, alebo intervenčnou stratégiou podporiť rozvoj vertikál a produkciu domácich slovenských potravín.
Práve s ohľadom na túto efektivitu investícií a nastavenia pravidiel sme pripravili nové výzvy na podporu potravinárov a konkrétne z podopatrenia 4.2. My sme pôvodne do tejto výzvy alokovali 170 mil. tým, že sme boli schopní upratať vo fondoch z existujúceho, tzv. starého programového obdobia, ušetrili sme pri revízii fondov a ich výdavkov a výziev z obdobia minulých vlád, povedzme vieme, že "ušetríme" niečo na tzv. kamiónovej výzve a iných problematických výzvach. Zhromaždili sme tieto prostriedky a zvýšili sme alokáciu práve pre potravinárov zo 170 až na 240 miliónov. Ide o historicky bezprecedentne najvyššiu podporu v jednej výzve pre potravinárov, ktorá doteraz na Slovensku nebola.
My sme mali prihlásených mnoho dobrých projektov a tú hranicu alokácie sme nastavili tak, že všetky potravinárske projekty, ktoré splnili formálne požiadavky a dosiahli aspoň 55 bodov, teda sú životaschopné, budú uspokojené. Takže týmto spôsobom sa snažíme riešiť konkurencieschopnosť našich potravinárov. Tieto projekty sú orientované predovšetkým do zvýšenia efektivity energetickej, do automatizácie. To všetko prinesie úspory na strane potravinárov, aby boli konkurencieschopní, aby vedeli zdravé slovenské potraviny za primerané ceny dostať na pulty predajní pre slovenských spotrebiteľov.
Samozrejme, riešime aj akútne problémy, ktoré máme v sektore potravinárstva z dôvodu energetickej krízy. My sme začiatkom tohto roka poskytli do sektora 8 mil. eur na kompenzáciu energeticky náročných prevádzok. My sme práve včera uzavreli ďalšiu výzvu s alokáciou 10 mil. eur, lebo viac nám kapitola rozpočtu neumožňuje. Je nám jasné, že sa tam prihlásili žiadatelia s celkovou požiadavkou až 32 mil., avšak verím, že kombinácia týchto podpôr nám pomôže zastabilizovať potravinárov, zvýšiť ich konkurencieschopnosť.
Keď hovorím o potravinároch, tak si dovolím upozorniť aj na opatrenia, ktoré pripravujeme na podporu tzv. špeciálnej rastlinnej výroby a okrem iného aj skladov, na čo otvoríme výzvu začiatkom budúceho roka od 2. januára špeciálnu rastlinnú výrobu, lebo mnoho potravinárov má aj certifikáciu v tejto oblasti. Tá alokácia bude 16,3 milióna.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Myslím, že minister obrany ju zodpovedal úplne presne. Reakcia vlády je taká, akú spomenul. Spravodajské služby a, samozrejme, aj orgány činné v trestnom konaní sa tejto otázke venujú s patričnou pozornosťou. Tak, samozrejme, aj Policajný zbor sa zaoberá každou informáciou, ktorá zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti. Eviduje aj informácie o nezákonných policajných staniciach, ktoré si čínsky totalitný režim zakladá po celom svete, a to vrátane územia Slovenska. Toho času je realizované preverovanie dostupných informácií, ktoré sa konajú v súčinnosti so spravodajskými službami, tak ako spomínal aj pán minister obrany, a v prípade zistenia spáchania trestnej činnosti bude, samozrejme, Policajný zbor postupovať podľa príslušných právnych predpisov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja som rád, že sa tomu venujú nielen tajné služby, ale aj orgány činné v trestnom konaní, a teda by ma ale zaujímalo, že či viete nejako odhadnúť, lebo je to diskutovaná téma a povedzme, že v iných krajinách tie informácie sú, povedal by som, že konkrétnejšie ako informácie, ktoré teraz poskytol pán minister Naď alebo ktoré vy vo svojich vyjadreniach k tejto téme dávate, že či máte aspoň nejakú predstavu, že kedy by tie informácie mohli mať väčšiu mieru konkrétnosti o tom, že čo sa deje a akým spôsobom budú slovenské orgány postupovať.

Samozrejme, príde k tomu vtedy, pokiaľ tie informácie budú v stave, kedy budú môcť byť referované verejnosti. Tak ako som spomenul, momentálne prebieha preverovanie všetkých možných relevantných skutočností aj v spolupráci so spravodajskými službami, takže v súčasnosti nie je možné povedať viac.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, projekt elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou – Humenné je vo fáze verejného obstarávania na zhotoviteľa. Otváranie predložených ponúk v rámci verejného obstarávania bolo realizované 21. 11. ´22 a aktuálne prebieha vyhodnocovanie predložených ponúk. Dĺžka realizácie projektu, samozrejme v prípade úspešného verejného obstarávania, je stanovená na 810 dní od začatia prác. Konečný termín odovzdania stavby do užívania závisí od termínu podpisu zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom a začatia prác z jeho strany.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi poslancovi, že túto tému priniesol na pôdu Národnej rady, lebo pomaly sa uzatvára rok, v ktorom Slovensko urobilo tento pomerne odvážny krok, čiže žiada od spotrebiteľov, aby pomohli vyčistiť Slovensko, každý jeden, kto užíva plastové obaly, svojím alebo naším spoločným úsilím. Čiže hneď na začiatku treba povedať: vyšlo to. Jeden z hlavných dôvodov, to znamená ochrana prírody, sa naozaj napĺňa, východoslovenské jazerá už nie sú rezervoárom plastových fliaš, ale nielen východoslovenské toky a vodné zdrže sú nepomerne, ale naozaj nepomerne čistejšie. Nie je to jediná, posledná, posledný benefit z tohoto veľkého projektu, je ním aj oveľa viac vybratých umelých hmôt, PET, ale aj hliníka; vybrali sme tento rok už v tejto chvíli ďaleko viac než kedykoľvek v minulosti. Je to recyklovateľné, ako viete, aj podrtený materiál PET fliaš, aj roztavený materiál hliníka sa používa na nové a nové obaly.
Slovenská republika prispieva k ochrane svetových oceánov, pretože rozdrvené PET fľaše, ktoré od nás, keďže sme strechou sveta, skôr či neskôr odtečú do toho mora, po ceste sa drtia až na mikroplasty, ktoré sa dostávajú do rýb a cez tento potravinový reťazec aj do orgánov celého ľudstva. Na tomto nešťastnom postupe už Slovensko nemá taký podiel, ani zďaleka taký podiel, ako malo pred rokom.
Aj napriek počiatočným ťažkostiam teda pripomeniem, že prvého pol roka sa ešte dopredávali fľaše bez toho zetka, bez zálohovania, toto skončilo až v polovici roka, čiže dnešné štatistiky nás trochu klamú. A predsa ak si uvedomíme, že za tých 10 mesiacov, o ktorých máme čísla, bolo do systému vrátených vyše 70 % zálohovaných obalov z takmer miliardy predaných, to znamená, že sa dostalo do recyklácie 740 miliónov. Bez zálohového systému by veľká časť tohoto objemu plastov a hliníka zaťažila prírodu a nemali by sme ju ako druhotnú surovinu. Slovenskí občania teda napomohli, že vlastne ťažíme, dá sa povedať, hliník v tej najčistejšej podobe a ťažíme, získavame dnes pomerne veľmi cenenú surovinu tohoto materiálu PET fliaš, ktorá takisto v takejto miere nebola nikdy v minulosti recyklovaná. Tento odpad bol, vo vodných tokoch bol skládkovaný, čo je veľká, veľký mínus, alebo bol spálený až doposiaľ.
Dôležité pre úspech zálohovania bolo, že sa k nemu všetci zúčastnení, čiže spotrebitelia, výrobcovia aj spracovatelia postavili a aj stavajú pozitívne. Je to jeden z príkladov, dámy a páni, že keď existuje spoločenská zhoda, a to aj medzi politickými elitami, ktorú si ja veľmi vážim, tak slovenský občan sa rozhoduje racionálne. Nie je, nezaťahuje do svojho chovania politické rozpory, nerobí akoby schválne negatívne veci, nemajú to ľudia v sebe, ak im do to... ak ich neprovokujú politické elity. Mám šťastie, že tento systém začal, začal už môj predchodca, a to šťastie v tom zmysle, že aj keď som zákon musel upravovať a nejdem teraz kritizovať to, čo urobil horšie, než mal, pointa je, že ani opozícia nezdvihla kampaň proti zálohovaniu. Dajme si to do porovnania s oveľa smutnejším prípadom boja s covidom a vidíme, aké to bolo dôležité.
Ešte pár čísiel. V polovici roku sme mali 2 635 odberových miest, v tejto chvíli ich je už takmer 3 000. Stále stúpa počet miest veľmi razantne. Do konca októbra bolo uvedených na trh 279 181 724 kusov.
Ešte rýchle nejaké čísla. Takisto teda ten pomer medzi plechovkami a fľašami je asi pol na pol, 45 ku 55 %, viac teda v prospech PET fliaš. Všetko nasvedčuje tomu, že Slovenská republika už prvý rok vyzbiera viac ako 70 % a môže sa priblížiť k definitívnemu cieľu 90 %, ktorý pôvodne mal byť dosiahnutý až za 10 rokov.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som taktiež chcel poďakovať, že táto legislatíva vlastne funguje a prináša úspech. Ja veľa času trávim v lese a vidím, že aj v súčasnosti ľudia plastové fľaše o to menej vyhadzujú do lesa a si ich berú so sebou. Dokonca nám to potvrdili aj technické služby, ktoré spravujú a čistia tie mestské lesy, že je veľmi pozitívny výsledok, a preto som aj túto otázku položil, pretože som na sociálnych sieťach od mojich opozičných kolegov zaznamenal, že miera návratnosti fliaš je len niečo cez 20 %, čomu som ani neveril a som rád, že ste na to poukázali, že miera návratnosti a separovania je vyše 70 %, čo nás vysoko veľmi posunulo.
Len taká otázka pre zaujímavosť, nemáte nejaké skúsenosti zo zahraničia, aká je v súčasnosti miera separácie tam? A pevne verím, že sa nám už na ďalší rok, ako ste spomínali, podarí dostať sa na tú mieru tých 90 % a budeme pomaličky aj lídrami v Európe medzi našimi susedami, ktorí už k tomuto pristúpili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Zasa je pred nami, používalo zálohovanie sedem štátov v Európskej únii. Z týchto bývalých boľševických štátov tam bolo napríklad Chorvátsko, ktoré dosahovalo dobré výsledky. Často sú to turistické krajiny, ktoré si uvedomujú, že keď povedzme na tom pobreží v Chorvátsku nevyriešia tie povaľujúce sa fľaše, tak jednoducho budú mať veľký mínus, a Chorváti sa k tomu tiež postavili veľmi zodpovedne.
Ten priemer všade je ambícia dosiahnuť 90 %. Niekde to dosahujú celé roky, Slovensko má najkratšie zavedený ten systém, ani nie za deväť mesiacov od politického rozhodnutia aj s recyklačnou jednotkou, aj so zvozmi, aj s automatmi, ktorých, ako som už povedal, sú tisíce, sme to naozaj zvládli. Je to financované samotnými výrobcami, čiže presne v duchu filozofie Európskej únie, že znečisťovateľ platí. V tomto prípade výrobcovia investovali desiatky miliónov eur, spotrebiteľa ani štát to nestálo ani euro. A vy ak tých 15 centov za fľašu dáte, tých istých 15 centov za fľašu aj dostanete. Čiže celý systém je vďaka dobrej dohode s výrobcami plastových obalov, ktorí si uvedomili, že áno, štát má isté nástroje, a za druhé si uvedomili naozaj, že Slovensko je znečistené ich obalmi, a napokon sa rozhodli naozaj dobrovoľne tomu zákonu vyjsť v ústrety. Áno, zákon by museli rešpektovať, ale mohli by ho nejak sabotovať, mohli by škodiť tomu alebo viesť kampaň, nič z toho neurobili a ja musím výrobcom plastových obalov a hliníkových vzdať hold, že nám pomohli. Náš príklad medzitým... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)