78. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, rád by som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý dnes najskôr stručne odôvodním.
Na základe požiadaviek z prostredia sociálneho podnikania, ako aj po preštudovaní odborných pripomienok v pripomienkovom konaní a po konzultáciách s ministrami a štátnymi tajomníkmi, ktorí boli na ministerstve hospodárstva a ministerstve spravodlivosti, som sa rozhodol pripraviť tento pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh je v podstate o tom, že vylučuje rodinné podniky z návrhu zákona, práve tento bod, ktorý pán minister spomínal, že je to na diskusiu. Áno, je to na diskusiu, vlastne v tomto zákone ako keby sa len definujú rodinné podniky a nie je tam žiadne nárokové plnenie, ktoré, ktoré bude, ktoré by malo byť v zákone prijaté až potom, keď vlastne ministerstvo financií alebo európske fondy nabehnú a sa definuje, odkiaľ, koľko a za akých podmienok sa tieto zdroje budú čerpať. Ja si však myslím, že oveľa lepšie je to urobiť tak, ako bol urobený zákon o sociálnom podnikaní, to znamená komplexný zákon so všetkým, čo musí, akú pridanú hodnotu musí priniesť ten sociálny podnik a aké mu štát za to zagarantuje zvýhodnené podmienky.
Myslím si, že zákon o sociálnom podnikaní, ktorý sa pripravoval, pripravil sa dobre, nakoniec tie roky, štyri roky, kde funguje, tak je vidieť, že naozaj to neni zákon na to, aby sa niekto na tom obohacoval, ale naozaj, naozaj plnil tú, plnil tie podmienky, ktoré sú tam, a preto, a preto vlastne bol aj ten dôvod, alebo moje, moje nazeranie na to je také, že urobme k tomu komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde komplet zadefinujeme podporu a tak zároveň, čo tie rodinné podniky za to, aký benefit nášmu štátu dajú.
Takže to je odôvodnenie, teraz pristúpim k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I sa vypúšťa 1. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I 5. bod znie:
"5. V § 2 odsek 10 znie:
"(10) Novým podnikom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, podnikateľ, ktorá ku dňu podania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (ďalej len "žiadosť o štatút") existuje najdlhšie jeden rok alebo ktorá v období jedného roka pred podaním žiadosti o štatút nevykonávala hospodársku činnosť viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace."."
3. V čl. I sa vypúšťa 46. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa vypúšťa 50. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa vypúšťa bod 66.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I 67. bode § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová "oblasti rodinných podnikov".
7. V čl. I sa vypúšťa 68. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I 69. bod znie:
"69. V § 25 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
"d) vedie
1. register registrovaných sociálnych podnikov (ďalej len "register sociálnych podnikov"),
2. register organizácií sektora sociálnej ekonomiky,
e) poskytuje alebo sprístupňuje bezodplatne v elektronickej podobe osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov^70ab) na základe odôvodnenej písomnej žiadosti alebo písomnej dohody, ktorá obsahuje účel spracovania, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť, z registra sociálnych podnikov, z registra organizácií sektora sociálnej ekonomiky a z informačného systému sociálnej ekonomiky orgánom štátnej správy, súdom, obciam, vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 70ab znie:
^"70ab) Napríklad zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 358/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."
9. V čl. I v 70. bode § 25 ods. 1 písm. i) sa slová "sociálnych podnikov a rodinných podnikov" nahrádzajú slovami "a sociálnych podnikov".
10. V čl. I sa vypúšťa 71. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťa 72. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I v 73. bode § 25 ods. 4 sa vypúšťajú slová "a na konci sa pripájajú tieto slová "a v oblasti rodinných podnikov"."
13. V čl. I v 88. bode v § 26 ods. 12 a 105. bode § 34 ods. 10 sa slová "§ 27e" nahrádzajú slovami "§ 27c".
14. V čl. I v 96. bode úvodnej vety sa slová "vkladajú § 27c až 27e, ktoré vrátane nadpisov znejú" nahrádzajú slovami "vkladá § 27c, ktorý vrátane nadpisu znie", § 27c a 27d sa vypúšťajú a § 27e sa označuje ako § 27c.
15. V čl. I 97. bod znie:
"97. V § 28 odseky 2 až 4 znejú:
"(2) Ministerstvo práce uloží pokutu 1 000 euro registrovanému sociálnemu podniku za porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 9 alebo povinnosti podľa § 15 ods. 4.
(3) Ministerstvo práce uloží organizácii sektora sociálnej ekonomiky pokutu
a) do 1 000 euro za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 12,
b) od 1 000 euro do 10-tisíc euro za vydanie potvrdenia podľa § 26 ods. 10 v rozpore so skutočným stavom, ktorý poznala alebo musela poznať.
(4) Ministerstvo práce môže uložiť pokutu od 100 euro do 1 000 euro tomu, kto používa označenie "registrovaný sociálny podnik" alebo skratku "r. s. p." a nie je registrovaným sociálnym podnikom."."
16. V čl. I sa vypúšťa 98. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. V čl. I sa vypúšťa 99. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I v 100. bode v § 29 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "a na konci sa pripájajú tieto slová: "a konanie o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku"."
19. V čl. I v 101. bode v § 29 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "žiadosti o evidenciu a žiadosti o registráciu".
20. Článok II sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
21. Článok III znie:
"Čl. III
Zákon č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., č. 562/2004 Z. z., č. 24/2007 Z. z., č. 657/2007 Z. z., č. 659/2007 Z. z., č. 477/2008 Z. z., č. 547/2011 Z. z., č. 9/2013 Z. z., č. 537/2013 Z. z., č. 204/2014 Z. z., č. 87/2015 Z. z., č. 272/2015 Z. z., č. 361/2015 Z. z., č. 389/2015 Z. z., č. 91/2016 Z. z., č. 125/2016 Z. z., č. 141/2017 Z. z., č. 264/2017 Z. z., č. 52/2018 Z. z., č. 373/2018 Z. z., č. 311/2019 Z. z. č. 390/2019 Z. z. č. 198/2020 Z. z., č. 312/2020 Z. z., č. 403/2021 Z. z., č. 111/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 7 sa dopĺňa odsekom 21, ktorý znie:
"(21) Pred zápisom údaju o registrovanom sociálnom podniku^15ace) do ďalších právnych skutočností registrovaný súd z predložených listín preverí, či zapísanej osobe bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 15ace znie:
"^15ace) § 7 ods. 10 druhá veta zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2022 Z. z."
Ďakujem, pán predseda, skončil som s citovaním, s citovaním pozmeňujúceho návrhu a doplnil by som ešte pár vecí k uvedenému zákonu.
V uvedenom zákone okrem toho, že do tohto zákona idú, samozrejme, rodinné podniky, kde som dal pozmeňujúci návrh, aby v tomto zákone neboli, tak jedná sa aj o zvýšenie príspevku sociálnym podnikom pre zdravotne znevýhodnených občanov. Ja som rád, že všetky príspevky sa zjednotili. Tam boli veľmi malé rozdiely a vlastne dneska je to, dneska je to 50 % z ceny práce po danú dobu pre všetkých, ktorí nie sú zdravotne, ale sociálne znevýhodnení, to znamená dlhodobo nezamestnaní, alebo inak, iné cieľové skupiny, ktoré sú identifikované, ktoré môžu poskytnúť, ktorým štát môže poskytnúť tento príspevok, takže toto je pozitívne, toto vlastne vyplynulo z praxe.
Ďalej príspevky pre sociálne podniky sa presunuli do zákona o zamestnanosti. Tam mám tiež pozmeňujúci návrh, kde sa pre osoby, ktoré sú, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ale nie sú identifikované ako invalidní občania, po posúdení, po posúdení posudkovým lekárom vlastne zvyšuje, resp. znižuje, ako bola doterajšia čiastka 75 % z ceny práce, ale zvyšuje sa im o 5 %, ako bol návrh, a ja si myslím, že tých 60 %, ktoré je návrh, je dostatočná a spravodlivá, ak sa takáto osoba naozaj potvrdí cez posudkového lekára, že to jeho znevýhodnenie zdravotné je dosť znevýhodnené na to, aby, aby tento príspevok dostal.
Čo je na zamyslenie v tomto zákone, tento zákon to nerieši, ale vyplácania platov v hotovosti. Viete, ten zákon tým, že aby sa tie peniaze naozaj nerozkradli, tak bola podmienka, že ak chce ten žiadateľ, ten sociálny podnik preplatiť časť tej mzdy od štátu, tak najprv musí dať plat a musí dať odvody sociálne a zdravotné a poslať potvrdenie o tom, že to splnil, až tak má nárok, alebo môže si nárokovať na tieto peniaze. Nechápem, prečo to niektorí musia vyplácať v hotovosti. Ja som viedol aj sociálny podnik, aj predtým obecné podniky a tak ďalej, vždycky, a zamestnával som rôznych ľudí a vždycky podmienka bola, aby si zriadili účet. A verte či neverte, za tých dvadsať rokov som nemal taký problém, aby niekto prišiel a povedal, že on si ten účet nemôže zriadiť. Dokonca aj keď bol problém s exekútormi, tak akonáhle na toho zamestnanca sme poslali prvú platbu do Sociálnej alebo zdravotnej poisťovne, tak okamžite sa exekútor na ďalší mesiac ozval. Čiže on si to zistil cez tieto organizácie a predtým, než sme mu tú mzdu vyplatili, sme museli tieto peniaze zadržať a poslať exekútorovi. Takže ani toto neni argument.
Čiže, ale zase ministerstvo, keďže každý rok každý sociálny podnik musí poslať nejakú správu, tam si vie vyžiadať, prečo to vyplácajú v hotovosti to zdôvodnenie, dokonca doteraz sú tzv. krajské poradné orgány sociálnej ekonomiky, ktoré chodia na konzultácie alebo kontroly, neviem, jak to správne nazvať, ale tak oni takisto by si, myslím, že mali zisťovať, že prečo, aký dôvod je vyplácať tieto peniaze v hotovosti. Lebo pokiaľ to ide bezhotovostne, tak tam je akási, akási väčšia dôvera a istota že tie peniaze naozaj tí zamestnanci v plne výške, v plnej výške dostanú.
Zachytil som práve pri konzultácii na ministerstve, chcem, pán minister, poďakovať, že naozaj ten váš prístup, že nájdu si vaši pracovníci čas aj vy si nájdete čas, aby proste všetky takéto vážnejšie zásahy do sociálnych zákonov, ako napríklad teraz do týchto dvoch, naozaj ja to obdivujem, že si nájdete čas a máte záujem naozaj hľadať schodné riešenia a nemyslíte si, že ten váš názor ministerský je ten najmúdrejší alebo najsprávnejší, tak toto oceňujem. Ale vlastne pri tej debate vyšlo, že tie sociálne podniky majú na tom medzitrhu práce robiť akúsi tú štartovaciu úlohu a že toto, tie výsledky nie sú až také dobré, ako sme očakávali. Tak je to možno pravda, ale ja zase, ja verím číslam, ja by som si poprosil v tomto smere aj nejakú analýzu možnože od vašich pracovníkov, máte nejaké, Inštitút zamestnanosti, ale aj ja spolupracujem s vysokými školami, ktoré sa venujú tejto téme, či už ekonomická univerzita, alebo univerzita pôdohospodárstva, regionálny odbor v Nitre, tak takisto poprosím pani profesorky, keď majú priestor, aby, aby to nejakým spôsobom vyhodnotili, aby sme sa aj v tejto veci pohli ďalej, lebo podľa mňa práve tento nástroj je veľmi dôležitý na to, aby sme aj ten medzitrh práce riešili. A ja si myslím, že sú opatrenia alebo nástroje, ktoré máme v tomto zákone, ktoré keď niečo nefunguje a vieme vylepšiť, tak to vylepšime.
Keď sa zakladali sociálne podniky, tak jednou z motivácií tých sociálnych podnikov bolo, že naozaj máme na Slovensku mestá a obce, regióny, kde nie sú žiadne aktivity. A aj keď tam máme samosprávu, zvolíme si tam starostu alebo primátora a teraz naozaj myslím tie okresy na juhu Slovenska a prihraničné oblasti na východe Slovenska a ten starosta, primátor napriek tomu, že má snahu, chce, tak vlastne nemal žiadny nástroj rozvíjať nejakým spôsobom tú zamestnanosť alebo akékoľvek aktivity, čo sa týka regionálneho rozvoja. A všetko, čo sa týka regionálneho rozvoja, tak keď tam je najvyššia nezamestnanosť, tak, samozrejme, tento, tento problém musí riešiť ako prvý. A ja som vnímal zákon o sociálnom podnikaní alebo zákon o sociálnych podnikoch ako vhodný nástroj na to, aby, systematický nástroj, lebo tie zdroje sú naozaj nárokovateľné, aby mohol ten, túto vec rozvíjať.
Takže ja som veľmi rád, že súčasná opozícia a koalícia, aj bývalá koalícia a terajšia opozícia a všetci to vnímajú rovnako a že nikto sa nechce túto systematickú pomoc toho sociálneho podnikania snažiť nejakým spôsobom zastaviť alebo zrušiť, lebo naozaj je to nástroj, kde systematicky a si myslím, že aj veľmi účelne je riešiť aktívnu politiku trhu práce. A najväčšiu výhodu majú tie znevýhodnené regióny, kde je ten potenciál tých pracovníkov, na ktorý je možno dostať ten príspevok, lebo je tam najvyššia nezamestnanosť, vlastne najväčší.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda Ledecký, s nemým úžasom počúvam, o čom vy tu rozprávate. Ja všetkých veľmi pekne prosím, aby zabudli na tých stratených 20 minút tu v Národnej rade, tento pozmeňovák určite nepodporili. A ja som veľmi zvedavý, ako bude reagovať pán bývalý štátny tajomník Oravec, ktorý na konferencii asociácie malého a stredného podnikania osobne sa vyjadril, že podporuje zákon o rodinných podnikoch.
Čo vlastne robíte?! Na jednej strane na hospodárstve ste dali obrovské množstvo peňazí, 40 eur na hodinu pochybným brigádnikom, ktorí roznášali myšlienku rodinných podnikov, dali ste spústu peňazí na brožúry, na konferencie, na youtube a tak ďalej, a potom vystúpite s týmto? No je akože čo, to je pomsta bývalým koaličným partnerom? O čo sa tu teraz hrá?! Či ako, či je to, sa bojíte toho, že nejaká skupina veľkých, veľkých výrobcov a nechcem nazvať oligarchov, aj keď sú, budú ohrozovať nejakými maličkými podnikateľmi? Či budete závidieť tým rodinám, že si zarobia trošku peňazí a nemusia robiť daňové podvody a kradnúť a mohli si čestne zarobiť, že babička sa môže starať o vnúčatá? Toto závidíte?! Prepáčte, je mi smutno.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Počúval som kolegu Ledeckého veľmi pozorne a musím povedať, že za posledné obdobie výrazne zosasil. Poznám ho niekoľko rokov ako konštruktívne človeka, ktorý sám zriadil sociálny podnik, ktorý je v sociálnej oblasti doma, ale nechápem, prečo chce zabrániť rodinnému podnikaniu, prečo chce oslabiť tie malé slovenské firmy. Tomu vôbec, vôbec nerozumiem.
Pán kolega, samozrejme, že váš návrh nepodporím a budem apelovať na všetkých zdravo zmýšľajúcich poslancov v tejto sále, aby rovnako tento váš návrh nepodporili.

Ďakujem pekne za slovo.
No, možno na rozdiel od mojich predrečníkov ja mám záujem a chcem podporiť rodinné podnikanie. Má plne opodstatnenie, v Európe to nie je žiadna novota a práve preto som bol veľmi potešený, že na ministerstve hospodárstva bola prijatá akási stratégia rodinného podnikania. Z toho som očakával, že ministerstvo hospodárstva pripraví legislatívu, ktorá bude riešiť toto. No ale čo sa stalo? No asi sa ministri nedohodli, vláda nedohodla, ja neviem, kto sa nedohodol, no tak sa to dalo medzi sociálne podnikanie. Ale, priatelia, sem to nepatrí.
Skúsme si pozrieť, čo navrhujete, ako prerozdeľovať zisk pri tých, pri tom rodinnom podnikaní. Pre mňa úplne nepochopiteľne. Po prvé, na vzdelávanie členov, áno, beriem, to má svoju logiku a opodstatnenie. No ale po druhé, na prilepšenie k dôchodku členom rodiny. Po tretie, na zaplatenie lepšieho lekára. Prosím vás, čo to je, kto je lepší lekár, kto je horší lekár? A po štvrté, na zaplatenie a prilepšenie rekreačných pobytov. Veď toto je všetko protisociálne! Sociálne podniky majú úplne inak rozdelený, prerozdelenie zisku na úplne iné účely. Ale toto je pre papalášov, toto rozdelenie zisku, takto, ako ho dávate. Akože na lepšie rekreácie, na lepších lekárov, na lepšie dôchodky. To nie je o rodinnom podnikaní, to je mi ľúto, v tomto prípade podporujem rodinné podnikanie, ale riadna legislatíva, ktorá by ho zadefinovala, aby to na základe toho mohlo bežať. Ale opakujem, my riešime sociálne podnikanie, ktoré chválapánubohu sa pekne rozvinulo, ide a preboha týmto ho nenabúrajme!
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, musím povedať, že k zakotveniu rodinného podnikania ja rovnako ako môj predrečník nesúhlasím s tým, aby bolo v zákone o sociálnej ekonomike. A to hovorím aj napriek tomu, že ja som si podporu rodinného podnikania doniesol zo svojho predchádzajúceho pôsobenia na ministerstve hospodárstva, a preto sme pokračovali v schémach na podporu rodinného podnikania na ministerstve hospodárstva a pridali sme k tomu akčný plán na podporu rodinného podnikania, kde sme sa snažili riešiť legislatívu, ktorá by pomáhala všetkým rodinným firmám, kde sme pripravili návrhy, ako, aby mohol v prípade napríklad smrti živnostníka, podnikateľa, aby mohli disponovať účtom, aby mohla si rodinná firma plniť svoje povinnosti. Navrhovali sme zmeniť zákon o verejnom obstarávaní, aby zase v prípade smrti živnostníka, podnikateľa mohla firma fungovať ďalej. A navrhovali sme rozšírenie výnimky z nelegálneho zamestnania na dvojosobové eseročky.
Všetky tieto opatrenia už boli schválené, napríklad v prípade zamestnávania aj vo výdatnej spolupráci s ministerstvom práce. A ja som vnímal ministerstvo práce ako, a dokonca by som to povedal osobne, seba a pána ministra Krajniaka ako dvoch ľudí, ktorí mali na rodinnom podnikaní a jeho podpore najväčší záujem v predchádzajúcej vláde.
Tam, kde sme sa nezhodli, bolo to, že kde má byť zakotvené rodinné podnikanie. My sme od samého začiatku hovorili, že nie v zákone o sociálnej ekonomike. Bolo to tam dané v lete minulého roka do legislatívneho procesu bez nášho vedomia, jednostranne ministerstvom práce. Väčšina firiem nechce, aby boli označené rodiny firiem, aby boli zakotvené v zákone o sociálnej ekonomike.
A teraz, keď som počúval, že akým spôsobom ste to uchopili, to je absolútna tragédia! Byrokratický proces registrácie a dokonca ešte aj pokuty za to, že tie firmy pri registrácii niečo nesplnia. Katastrofa!

Pán Karahuta, v minulosti sa podporili sociálne podniky v stovkách miliónov slovenských korún a tie peniaze sa roztratili, nie všetky chvalabohu, niektoré sa vrátili a bolo to preto, lebo dali sa peniaze na sociálne podniky, ale nijakým spôsobom neboli tie sociálne podniky zadefinované. To znamená, my sme dali stovky miliónov na niečo, nezadefinovali sme to a v nádeji sme očakávali, že to bude fungovať. No tak keď niekomu dáte, určenému človeku stovky miliónov a nedáte mu pravidlá, tak len naivný človek si myslí, že sa to nerozkradne, a rozkradlo sa to. A preto si myslím po tejto skúsenosti, aj keď vznikal zákon o sociálnom podnikaní, tak keď si ten zákon podrobne preštudujete, tak všade vlastne tá prvotná myšlienka bola, aby nebola možnosť tie peniaze rozkradnúť. Najprv ten podnikateľ musí zaplatiť, až potom ten štát mu dá nejaké benefity. Bez tohoto, bez tohoto tam nejde. A ja naozaj, keď ja som mal obecné podniky a vlastne v tejto oblasti som dlhé-dlhé roky pôsobil, a preto si myslím, že práve z tejto obavy, aby sa pripravil komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde sa zadefinujú všetky podmienky, aké štát dá z toho benefity, čo od tých, od tých rodín za to očakáva, alebo od tých rodinných podnikov za to očakáva a to je, to je jediná moja obava.
A druhá vec, ktorá je ešte k tomu, ja si myslím, že nám nehorí pod zadkom, že máme, máme naozaj priestor takýto zákon pripraviť, lebo momentálne nie sú žiadne zdroje ani zo štátneho rozpočtu, ani z európskych fondov na to, aby sme to museli zo dňa na deň pripraviť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne. Ani som nečakal takú náruživú diskusiu o tejto téme. Priznám sa, že ma to trochu prekvapilo a možno by som odporučil všetkých, ktorí sa tak náruživo tu vyjadrovali, že by možno mohli počúvať tých, ktorých sa to naozaj týka, napríklad skúsiť ísť na konferenciu o sociálnej ekonomike, ktorá sa každý rok pravidelne koná, kde som teda ja a ešte aj pán Ledecký raz boli jediní politici, ktorí si týchto ľudí reálne vypočuli. Konkrétne išlo o konferenciu aliancie pre sociálnu ekonomiku.
A musím vám povedať, že tak ako je ten zákon navrhnutý, tak bola proti nemu spísaná petícia. Možno to vás obhajcov prekvapí, ale túto petíciu proti tomuto zákonu podpísalo 173 sociálnych podnikov. Opakujem, 173 sociálnych podnikov. Takže ak chce niekto sa venovať tejto problematike, opäť odporúčam, tak ako to robím ja a možno aj niektorí moji kolegovia, naozaj sa rozprávajte s tými ľuďmi, o ktorých ide. Pretože prijímať zákony len tak, aby ste nepoznali ich názory, je veľmi nebezpečné.
A preto chcem vyhlásiť, že pokiaľ nebude podporený pozmeňujúci návrh pána kolegu Ledeckého aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložím v tejto chvíli ja, strana HLAS – sociálna demokracia a predpokladám, že aj väčšina opozície tento zákon nepodporia. Teda myslím aspoň tej skutočnej opozície. Pretože tu už, aj ako pani prezidentka povedala, nikto nevie, kto je a kto nie je opozícia.
Ten pozmeňujúci návrh, ktorý, samozrejme, potom prednesiem, tak ako si to vyžaduje rokovací poriadok, najprv zdôvodním a to zdôvodnenie sa týka niekoľkých oblastí.
Po prvé, navrhujem, aby v bode 1 alebo v bode 1 sa navrhuje vypustenie novelizačného bodu, ktorý má znížiť finančnú podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, čo povedie k strate možnosti pre týchto ľudí, aby sa plnohodnotne zaradili do spoločnosti, ako to umožňuje súčasné znenie zákona. Zdôvodnenie zmeny zo strany ministerstva je neakceptovateľné, nakoľko ministerstvo neuskutočnilo žiadnu analýzu tých reálnych nákladov navyše pri zamestnávaní týchto ľudí a zároveň ako opatrenie proti možným podvodom zavádza inú zmenu v zákone, a to rozhodovanie zo strany posudkových lekárov úradov práce, čím sa vlastne dosiahne to objektívne posúdenie lekármi úradov práce a napokon to bude samotný úrad práce, ktorý bude o podpore v zmysle zákona rozhodovať.
Mám tu aj kopec príkladov jednotlivých sociálnych podnikov z Nitry, z Trenčína, z Martina, z Bratislavy, ktorí uvádzajú jednotlivé životné situácie týchto zdravotne postihnutých ľudí, a zníženie toho vyrovnávacieho príspevku naozaj skomplikuje tú situáciu. Môžem vám ich tu čítať, ale pokojne vám ich aj odovzdám, aby ste videli, ako konkrétne reagujú sociálne podniky.
Tá druhá zmena, v bode 2 sa navrhuje precizovanie, to je čisto technicko-legislatívna úprava, ktorou dochádza k úprave ustanovenia § 27 ods. 2 písm. b) za účelom dosiahnutia zrozumiteľnosti predmetného ustanovenia v aplikačnej praxi. Doterajšia aplikačná prax totiž ukazuje, že pri výklade a praktickom používaní súčasné znenie vedie k nedorozumeniam a pochybnostiam o jeho aplikácii.
Navrhované znenie je presnou transpozíciou ustanovenia smernice EP a Rady o DPH, jej prílohy III, ktorou sa ustanovuje zoznam, v ktorom sa, ktorým sa, ktorou sa ustanovuje zoznam dodaní tovarov a poskytovaní služieb, na ktoré sa môžu uplatniť znížené sadzby uvedené v článku 98. Táto príloha pod bodom 15 uvádza: "dodanie tovaru a poskytnutie služby zo strany organizácií, ktoré členské štáty uznávajú ako sociálne prospešné a ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť alebo činnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia."
Súčasné znenie možno považovať za učebnicový príklad tzv. gold­platingu, ktorý predstavuje podľa interpretácie Európskej komisie rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou, najmä smerníc, v procese transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona je plne v súlade s princípom zabránenia goldplatingu, na ktorého uplatnení existuje široká spoločenská zhoda, pretože prispieva k zrozumiteľnosti legislatívy a transparentnosti jej uplatňovania, čo posilňuje kvalitu podnikateľského prostredia.
A po tretie, v bode 3 sa navrhuje rozšírenie výnimky z verejného obstarávania pre registrované sociálne podniky, a to pokiaľ má byť predmetom zákazky uskutočňovanie stavebných prác registrovaným sociálnym podnikom, ktorej predpokladaná hodnota nepresahuje 15-násobok zákazky s nízkou hodnotou. Uvedené navrhujeme z dôvodu, že v súčasnosti v platnom znení zákona o verejnom obstarávaní je ustanovená výnimka z verejného obstarávania pre registrované sociálne podniky v prípade uskutočňovania stavebných prác pre zákazky s nízkou hodnotou, avšak tento limit sa v praxi ukázal ako veľmi nízky pre stavebné práce. Zároveň v prípade zavedenia tejto výnimky z verejného obstarávania sa navrhuje ustanoviť aj obmedzenie maximálnej miery plnenia zákazky zo strany subdodávateľov.
Zároveň sa predkladaným návrhom zavádza výnimka z povinnosti postupovať ako verejný obstarávateľ, ak by verejný obstarávateľ poskytol viac ako 50 % finančných prostriedkov na tovar, služby alebo stavebné práce registrovanému sociálnemu podniku v rámci investičnej pomoci podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súčasnosti v platnom znení zákona o verejnom obstarávaní už takúto výnimku majú napríklad poľnohospodári, ktorí dostávajú dotácie zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (rozpočtu Európskej únie), a filmári, resp. audiovizuálni tvorcovia, ktorí sú zapísaní v špeciálnom zozname podľa zákona o audiovízii, pričom výnimka je obmedzená v prípade stavebných prác. Navrhovaným doplnením písmena c) by sa táto výnimka vzťahovala aj na registrované sociálne podniky. Registrované sociálne podniky sú špeciálne kontrolovanou kategóriou subjektov, pri ktorých štát už vykonáva pomerne prísny dohľad, a zároveň sú to podnikateľské subjekty, ktorým štát chce za prísnych podmienok poskytovať verejné zdroje.
Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. registrovaný sociálny podnik musí spĺňať podmienky podľa § 5 ods. 1, teda byť sociálnym podnikom; podľa predvetia § 5 ods. 1 musí byť sociálny podnik subjektom sociálnej ekonomiky a podľa § 4 ods. 1 písm. a) sú subjektmi sociálnej ekonomiky len entity, ktoré nie sú väčšinovo riadené štátnym orgánom, štátny orgán ich z väčšej časti nefinancuje, nevymenúva ani nevolí štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúva ani nevolí viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu. Inými slovami, registrovaný sociálny podnik môže byť založený regionálnou samosprávou alebo jej podriadenými organizáciami, ale nie štátom.
Zoznam verejných obstarávateľov v § 7 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní pritom hovorí, že verejný obstarávateľ je
a) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2,
e) združenie právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne verejní obstarávatelia uvedení v písmenách a) až d).
Zakladateľom ani zriaďovateľom subjektu sociálnej ekonomiky teda nemôže byť verejný obstarávateľ podľa písmena a) ani akákoľvek právnická osoba ním úplne alebo z väčšej časti financovaná, keďže tá spadá pod písmeno d). Spomedzi verejných obstarávateľov teda regionálny sociálny podnik môže byť zriadený iba obcou, VÚC alebo ich podriadenými organizáciami, alebo teoreticky ešte združením právnických osôb, v ktorých majú štátne orgány menšinu a väčšinu majú obce alebo VÚC, respektíve v nich štát nemá zastúpenie vôbec a ide iba o združenie samosprávy. Vo všetkých týchto prípadoch je oprávnené, aby podnik nemusel robiť pri svojej činnosti verejné obstarávanie.
Dámy a páni, tak ako som hovoril na začiatku, predniesol som vám výhrady a zároveň pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike zo strany tých najkompetentnejších, teda zo strany sociálnych podnikov, respektíve Aliancie pre sociálnu ekonomiku. Takto si to títo ľudia žiadajú, títo ľudia z praxe, a nielen teda v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu, ale aj pozmeňujúceho návrhu od pána Ledeckého.
A teraz ešte dovoľte, aby som... možte mi asi vypnúť čas a prečítam teda ten pozmeňujúci návrh v presnom znení. Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1214).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. IV sa vypúšťa bod 4.
Doterajšie body 5 až 10 sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. VI sa vkladá nový článok VII, ktorý znie:
"Čl. VII
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 369/2018 Z. z., zákona č. 317/2019 Z. z., zákona č. 318/2019 Z. z., zákona č. 368/2019 Z. z., zákona č. 344/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 346/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. a zákona č. 222/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 27 ods. 2 písmeno b) znie:
"b) tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva oprávnenému zákazníkovi, pričom oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy."."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
3. Za čl. VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 248/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č.112/2018 Z. z., zákona č.177/2018 Z. z., zákona č. 269/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 215/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 141/2021 Z. z., zákona č.187/2021 Z. z. (nepriamo), zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 64/2022 Z. z., zákona č. 86/2022, Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z. a zákona č. 151/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 13 písmena u) sa na začiatok vkladajú slová "uskutočnenie stavebných prác podľa odseku 14,".
2. V § 1 ods. 13 písm. u) bod 1 znie:
"1. pri ktorých je registrovaný sociálny podnik ich
i) dodávateľom alebo
ii) verejným obstarávateľom".
3. V § 1 ods. 14 písm. a) sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
4. V § 1 sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15, ktorý znie:
"(15) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 15-násobok finančného limitu podľa § 5 ods. 3 písm. d) a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, ak podiel zákazky, ktorý registrovaný sociálny podnik zadá subdodávateľom, nepresiahne 35 % predpokladanej hodnoty zákazky."
Doterajšie odseky 15 až 17 sa označujú ako odseky 16 až 18.
5. V § 1 ods. 17 sa slová "až 14" nahrádzajú slovami "až 15".
6. § 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku v rámci investičnej pomoci podľa osobitného predpisu;^29b) to neplatí, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, na poskytnutie služieb, na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 3 a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 29b znie:
„29b) § 17 zákona č. 112/2018 Z. z. v znení zákona neskorších predpisov."
7. V § 10 ods. 10 celom texte sa slová „až 14" nahrádzajú slovami „až 15"."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som s presným prednesením pozmeňujúceho návrhu a pri tejto príležitosti chcem opäť poprosiť vedenie, vedenie parlamentu, aby zmenilo rokovací poriadok tak, aby sme toto nemuseli všetci podstupovať. Už som to raz urobil.
Ďakujem pekne za pochopenie aj za pozornosť. Pekný deň.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Tomáš vo svojom úvode, teda v úvode svojho vystúpenia povedal, že by chcel, aby boli viac počúvané sociálne podniky pri tvorbe tohto zákona. Ja by som k tomu dodal opätovne, že by som bol rád, keby boli viac počúvané rodinné podniky, ktoré boli do tohto zákona zaradené bez toho, aby samotné firmy o to prejavili záujem. A môžem to povedať preto, lebo na ministerstve hospodárstva sme mali zriadenú a je ešte stále funkčná skupina, volala sa medzirezortná pracovná skupina pre podporu rodinného podnikania, boli tam všetky reprezentatívne podnikateľské organizácie a kľúčové rezorty vrátane rezortu práce. My sme takúto skupinu mali, počúvali sme rodinné firmy a výsledkom bol ten návrh akčného plánu pre podporu rodinného podnikania. Ministerstvo práce takúto skupinu nemalo, systematicky s firmami nekomunikovalo, napriek tomu jednostranne zaradilo rodinné podniky do zákona o sociálnom podnikaní, o čo teda tie firmy s výnimkou jednej organizácie, a to je asociácia malých a stredných podnikateľov, všetky ostatné firmy zásadným spôsobom boli proti tomu, aby boli do tohto zákona zaradené, pretože nechcú byť, v úvodzovkách, degradované na nejaké sociálne podniky, pretože sú to plnohodnotné podnikateľské subjekty.
A, pán minister Krajniak, ty vieš veľmi dobre, aký bol názor podnikateľskej sféry, lebo si si ho bol nútený vypočuť na tripartite, a teda myslím si, že v tomto prípade si nedostával žiadnu chválu, ale bol si terčom, terčom kritiky. A musím to skonštatovať s poľutovaním, pretože naozaj som vnímal dvojicu Krajniak – Oravec ako tandem na podporu rodinného podnikania, bohužiaľ, niekedy dobrý zámer v prípade ministerstva práce nestačí, potrebná je aj realizácia a nie jednostranná, ale v kooperácii so všetkými ostatnými.
Ďakujem. A to sa nestalo.