78. schôdza

Pán Karahuta, v minulosti sa podporili sociálne podniky v stovkách miliónov slovenských korún a tie peniaze sa roztratili, nie všetky chvalabohu, niektoré sa vrátili a bolo to preto, lebo dali sa peniaze na sociálne podniky, ale nijakým spôsobom neboli tie sociálne podniky zadefinované. To znamená, my sme dali stovky miliónov na niečo, nezadefinovali sme to a v nádeji sme očakávali, že to bude fungovať. No tak keď niekomu dáte, určenému človeku stovky miliónov a nedáte mu pravidlá, tak len naivný človek si myslí, že sa to nerozkradne, a rozkradlo sa to. A preto si myslím po tejto skúsenosti, aj keď vznikal zákon o sociálnom podnikaní, tak keď si ten zákon podrobne preštudujete, tak všade vlastne tá prvotná myšlienka bola, aby nebola možnosť tie peniaze rozkradnúť. Najprv ten podnikateľ musí zaplatiť, až potom ten štát mu dá nejaké benefity. Bez tohoto, bez tohoto tam nejde. A ja naozaj, keď ja som mal obecné podniky a vlastne v tejto oblasti som dlhé-dlhé roky pôsobil, a preto si myslím, že práve z tejto obavy, aby sa pripravil komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde sa zadefinujú všetky podmienky, aké štát dá z toho benefity, čo od tých, od tých rodín za to očakáva, alebo od tých rodinných podnikov za to očakáva a to je, to je jediná moja obava.
A druhá vec, ktorá je ešte k tomu, ja si myslím, že nám nehorí pod zadkom, že máme, máme naozaj priestor takýto zákon pripraviť, lebo momentálne nie sú žiadne zdroje ani zo štátneho rozpočtu, ani z európskych fondov na to, aby sme to museli zo dňa na deň pripraviť.

Teraz udeľujem slovo písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Erikovi Tomášovi, po ňom bude vystupovať pán poslanec Jozef Lukáč.
Nech sa páči, pán Tomáš.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne. Ani som nečakal takú náruživú diskusiu o tejto téme. Priznám sa, že ma to trochu prekvapilo a možno by som odporučil všetkých, ktorí sa tak náruživo tu vyjadrovali, že by možno mohli počúvať tých, ktorých sa to naozaj týka, napríklad skúsiť ísť na konferenciu o sociálnej ekonomike, ktorá sa každý rok pravidelne koná, kde som teda ja a ešte aj pán Ledecký raz boli jediní politici, ktorí si týchto ľudí reálne vypočuli. Konkrétne išlo o konferenciu aliancie pre sociálnu ekonomiku.
A musím vám povedať, že tak ako je ten zákon navrhnutý, tak bola proti nemu spísaná petícia. Možno to vás obhajcov prekvapí, ale túto petíciu proti tomuto zákonu podpísalo 173 sociálnych podnikov. Opakujem, 173 sociálnych podnikov. Takže ak chce niekto sa venovať tejto problematike, opäť odporúčam, tak ako to robím ja a možno aj niektorí moji kolegovia, naozaj sa rozprávajte s tými ľuďmi, o ktorých ide. Pretože prijímať zákony len tak, aby ste nepoznali ich názory, je veľmi nebezpečné.
A preto chcem vyhlásiť, že pokiaľ nebude podporený pozmeňujúci návrh pána kolegu Ledeckého aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložím v tejto chvíli ja, strana HLAS – sociálna demokracia a predpokladám, že aj väčšina opozície tento zákon nepodporia. Teda myslím aspoň tej skutočnej opozície. Pretože tu už, aj ako pani prezidentka povedala, nikto nevie, kto je a kto nie je opozícia.
Ten pozmeňujúci návrh, ktorý, samozrejme, potom prednesiem, tak ako si to vyžaduje rokovací poriadok, najprv zdôvodním a to zdôvodnenie sa týka niekoľkých oblastí.
Po prvé, navrhujem, aby v bode 1 alebo v bode 1 sa navrhuje vypustenie novelizačného bodu, ktorý má znížiť finančnú podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, čo povedie k strate možnosti pre týchto ľudí, aby sa plnohodnotne zaradili do spoločnosti, ako to umožňuje súčasné znenie zákona. Zdôvodnenie zmeny zo strany ministerstva je neakceptovateľné, nakoľko ministerstvo neuskutočnilo žiadnu analýzu tých reálnych nákladov navyše pri zamestnávaní týchto ľudí a zároveň ako opatrenie proti možným podvodom zavádza inú zmenu v zákone, a to rozhodovanie zo strany posudkových lekárov úradov práce, čím sa vlastne dosiahne to objektívne posúdenie lekármi úradov práce a napokon to bude samotný úrad práce, ktorý bude o podpore v zmysle zákona rozhodovať.
Mám tu aj kopec príkladov jednotlivých sociálnych podnikov z Nitry, z Trenčína, z Martina, z Bratislavy, ktorí uvádzajú jednotlivé životné situácie týchto zdravotne postihnutých ľudí, a zníženie toho vyrovnávacieho príspevku naozaj skomplikuje tú situáciu. Môžem vám ich tu čítať, ale pokojne vám ich aj odovzdám, aby ste videli, ako konkrétne reagujú sociálne podniky.
Tá druhá zmena, v bode 2 sa navrhuje precizovanie, to je čisto technicko-legislatívna úprava, ktorou dochádza k úprave ustanovenia § 27 ods. 2 písm. b) za účelom dosiahnutia zrozumiteľnosti predmetného ustanovenia v aplikačnej praxi. Doterajšia aplikačná prax totiž ukazuje, že pri výklade a praktickom používaní súčasné znenie vedie k nedorozumeniam a pochybnostiam o jeho aplikácii.
Navrhované znenie je presnou transpozíciou ustanovenia smernice EP a Rady o DPH, jej prílohy III, ktorou sa ustanovuje zoznam, v ktorom sa, ktorým sa, ktorou sa ustanovuje zoznam dodaní tovarov a poskytovaní služieb, na ktoré sa môžu uplatniť znížené sadzby uvedené v článku 98. Táto príloha pod bodom 15 uvádza: "dodanie tovaru a poskytnutie služby zo strany organizácií, ktoré členské štáty uznávajú ako sociálne prospešné a ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť alebo činnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia."
Súčasné znenie možno považovať za učebnicový príklad tzv. gold­platingu, ktorý predstavuje podľa interpretácie Európskej komisie rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou, najmä smerníc, v procese transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona je plne v súlade s princípom zabránenia goldplatingu, na ktorého uplatnení existuje široká spoločenská zhoda, pretože prispieva k zrozumiteľnosti legislatívy a transparentnosti jej uplatňovania, čo posilňuje kvalitu podnikateľského prostredia.
A po tretie, v bode 3 sa navrhuje rozšírenie výnimky z verejného obstarávania pre registrované sociálne podniky, a to pokiaľ má byť predmetom zákazky uskutočňovanie stavebných prác registrovaným sociálnym podnikom, ktorej predpokladaná hodnota nepresahuje 15-násobok zákazky s nízkou hodnotou. Uvedené navrhujeme z dôvodu, že v súčasnosti v platnom znení zákona o verejnom obstarávaní je ustanovená výnimka z verejného obstarávania pre registrované sociálne podniky v prípade uskutočňovania stavebných prác pre zákazky s nízkou hodnotou, avšak tento limit sa v praxi ukázal ako veľmi nízky pre stavebné práce. Zároveň v prípade zavedenia tejto výnimky z verejného obstarávania sa navrhuje ustanoviť aj obmedzenie maximálnej miery plnenia zákazky zo strany subdodávateľov.
Zároveň sa predkladaným návrhom zavádza výnimka z povinnosti postupovať ako verejný obstarávateľ, ak by verejný obstarávateľ poskytol viac ako 50 % finančných prostriedkov na tovar, služby alebo stavebné práce registrovanému sociálnemu podniku v rámci investičnej pomoci podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súčasnosti v platnom znení zákona o verejnom obstarávaní už takúto výnimku majú napríklad poľnohospodári, ktorí dostávajú dotácie zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (rozpočtu Európskej únie), a filmári, resp. audiovizuálni tvorcovia, ktorí sú zapísaní v špeciálnom zozname podľa zákona o audiovízii, pričom výnimka je obmedzená v prípade stavebných prác. Navrhovaným doplnením písmena c) by sa táto výnimka vzťahovala aj na registrované sociálne podniky. Registrované sociálne podniky sú špeciálne kontrolovanou kategóriou subjektov, pri ktorých štát už vykonáva pomerne prísny dohľad, a zároveň sú to podnikateľské subjekty, ktorým štát chce za prísnych podmienok poskytovať verejné zdroje.
Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. registrovaný sociálny podnik musí spĺňať podmienky podľa § 5 ods. 1, teda byť sociálnym podnikom; podľa predvetia § 5 ods. 1 musí byť sociálny podnik subjektom sociálnej ekonomiky a podľa § 4 ods. 1 písm. a) sú subjektmi sociálnej ekonomiky len entity, ktoré nie sú väčšinovo riadené štátnym orgánom, štátny orgán ich z väčšej časti nefinancuje, nevymenúva ani nevolí štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúva ani nevolí viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu. Inými slovami, registrovaný sociálny podnik môže byť založený regionálnou samosprávou alebo jej podriadenými organizáciami, ale nie štátom.
Zoznam verejných obstarávateľov v § 7 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní pritom hovorí, že verejný obstarávateľ je
a) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2,
e) združenie právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne verejní obstarávatelia uvedení v písmenách a) až d).
Zakladateľom ani zriaďovateľom subjektu sociálnej ekonomiky teda nemôže byť verejný obstarávateľ podľa písmena a) ani akákoľvek právnická osoba ním úplne alebo z väčšej časti financovaná, keďže tá spadá pod písmeno d). Spomedzi verejných obstarávateľov teda regionálny sociálny podnik môže byť zriadený iba obcou, VÚC alebo ich podriadenými organizáciami, alebo teoreticky ešte združením právnických osôb, v ktorých majú štátne orgány menšinu a väčšinu majú obce alebo VÚC, respektíve v nich štát nemá zastúpenie vôbec a ide iba o združenie samosprávy. Vo všetkých týchto prípadoch je oprávnené, aby podnik nemusel robiť pri svojej činnosti verejné obstarávanie.
Dámy a páni, tak ako som hovoril na začiatku, predniesol som vám výhrady a zároveň pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike zo strany tých najkompetentnejších, teda zo strany sociálnych podnikov, respektíve Aliancie pre sociálnu ekonomiku. Takto si to títo ľudia žiadajú, títo ľudia z praxe, a nielen teda v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu, ale aj pozmeňujúceho návrhu od pána Ledeckého.
A teraz ešte dovoľte, aby som... možte mi asi vypnúť čas a prečítam teda ten pozmeňujúci návrh v presnom znení. Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1214).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. IV sa vypúšťa bod 4.
Doterajšie body 5 až 10 sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. VI sa vkladá nový článok VII, ktorý znie:
"Čl. VII
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 369/2018 Z. z., zákona č. 317/2019 Z. z., zákona č. 318/2019 Z. z., zákona č. 368/2019 Z. z., zákona č. 344/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 346/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. a zákona č. 222/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 27 ods. 2 písmeno b) znie:
"b) tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva oprávnenému zákazníkovi, pričom oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy."."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
3. Za čl. VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 248/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č.112/2018 Z. z., zákona č.177/2018 Z. z., zákona č. 269/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 215/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 141/2021 Z. z., zákona č.187/2021 Z. z. (nepriamo), zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 64/2022 Z. z., zákona č. 86/2022, Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z. a zákona č. 151/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 13 písmena u) sa na začiatok vkladajú slová "uskutočnenie stavebných prác podľa odseku 14,".
2. V § 1 ods. 13 písm. u) bod 1 znie:
"1. pri ktorých je registrovaný sociálny podnik ich
i) dodávateľom alebo
ii) verejným obstarávateľom".
3. V § 1 ods. 14 písm. a) sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
4. V § 1 sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15, ktorý znie:
"(15) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 15-násobok finančného limitu podľa § 5 ods. 3 písm. d) a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik, ak podiel zákazky, ktorý registrovaný sociálny podnik zadá subdodávateľom, nepresiahne 35 % predpokladanej hodnoty zákazky."
Doterajšie odseky 15 až 17 sa označujú ako odseky 16 až 18.
5. V § 1 ods. 17 sa slová "až 14" nahrádzajú slovami "až 15".
6. § 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku v rámci investičnej pomoci podľa osobitného predpisu;^29b) to neplatí, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, na poskytnutie služieb, na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 3 a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 29b znie:
„29b) § 17 zákona č. 112/2018 Z. z. v znení zákona neskorších predpisov."
7. V § 10 ods. 10 celom texte sa slová „až 14" nahrádzajú slovami „až 15"."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som s presným prednesením pozmeňujúceho návrhu a pri tejto príležitosti chcem opäť poprosiť vedenie, vedenie parlamentu, aby zmenilo rokovací poriadok tak, aby sme toto nemuseli všetci podstupovať. Už som to raz urobil.
Ďakujem pekne za pochopenie aj za pozornosť. Pekný deň.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Oravec, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Tomáš vo svojom úvode, teda v úvode svojho vystúpenia povedal, že by chcel, aby boli viac počúvané sociálne podniky pri tvorbe tohto zákona. Ja by som k tomu dodal opätovne, že by som bol rád, keby boli viac počúvané rodinné podniky, ktoré boli do tohto zákona zaradené bez toho, aby samotné firmy o to prejavili záujem. A môžem to povedať preto, lebo na ministerstve hospodárstva sme mali zriadenú a je ešte stále funkčná skupina, volala sa medzirezortná pracovná skupina pre podporu rodinného podnikania, boli tam všetky reprezentatívne podnikateľské organizácie a kľúčové rezorty vrátane rezortu práce. My sme takúto skupinu mali, počúvali sme rodinné firmy a výsledkom bol ten návrh akčného plánu pre podporu rodinného podnikania. Ministerstvo práce takúto skupinu nemalo, systematicky s firmami nekomunikovalo, napriek tomu jednostranne zaradilo rodinné podniky do zákona o sociálnom podnikaní, o čo teda tie firmy s výnimkou jednej organizácie, a to je asociácia malých a stredných podnikateľov, všetky ostatné firmy zásadným spôsobom boli proti tomu, aby boli do tohto zákona zaradené, pretože nechcú byť, v úvodzovkách, degradované na nejaké sociálne podniky, pretože sú to plnohodnotné podnikateľské subjekty.
A, pán minister Krajniak, ty vieš veľmi dobre, aký bol názor podnikateľskej sféry, lebo si si ho bol nútený vypočuť na tripartite, a teda myslím si, že v tomto prípade si nedostával žiadnu chválu, ale bol si terčom, terčom kritiky. A musím to skonštatovať s poľutovaním, pretože naozaj som vnímal dvojicu Krajniak – Oravec ako tandem na podporu rodinného podnikania, bohužiaľ, niekedy dobrý zámer v prípade ministerstva práce nestačí, potrebná je aj realizácia a nie jednostranná, ale v kooperácii so všetkými ostatnými.
Ďakujem. A to sa nestalo.

Pán poslanec Tomáš, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne, pán kolega. Ja podobne poviem ako Janko Richter, že tu nikto nemá žiadny problém s rodinnými podnikmi alebo s rodinným podnikaním, ale nepatrí to do tohto zákona o sociálnej ekonomike, to je jednoducho zjavné. Ešte raz zopakujem to, že aliancia pre sociálnu ekonomiku má s týmto zákonom výrazný problém v takomto znení, 173 sociálnych podnikov proti a pokiaľ neprejdú tie pozmeňujúce návrhy a prejde zákon v takomto pôvodnom znení, my ho, samozrejme, nepodporíme, ale pokiaľ by prešiel, tak ja avizujem vopred, že pri prvej možnej príležitosti prídeme s novelou tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Jozef Lukáč a po ňom pani poslankyňa Eva Hudecová.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil, v princípe prichádzam s pozmeňujúcim návrhom, ktorý v siedmich bodoch vlastne mení alebo dopĺňa zákon. Ide o technicko-legislatívne úpravy, takže nemení nič zásadného, čo sa týka obsahu zákona.
No, myslím si, že rozprava, ktorá zaznela, je veľmi konštruktívna, čo oceňujem. Je to aj výsledkom práce pána ministra, ale aj poslancov, ktorí jednoducho po dlhšej dobe vidím, že môžu sa správať k sebe normálne. Za to všetkým kolegom vopred ďakujem. A teraz by som prikročil k prečítaniu pozmeňovacieho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Lukáča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1214).
1. V čl. I 9. bode § 5 ods. 5 písm. c) sa slová „na krytie účtovnej straty, ak na krytie“ nahrádzajú slovami „na krytie účtovnej straty do výšky daňovej straty, ak na krytie tejto“.
2. V čl. I sa za 25. bod vkladá nový bod, ktorý znie:
„26. V § 7 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Na základe písomnej žiadosti registrovaného sociálneho podniku ministerstvo práce vydá duplikát osvedčenia o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení alebo pri zmene obchodného mena, názvu, adresy sídla alebo miesta podnikania registrovaného sociálneho podniku.“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
3. V čl. I 46. bode § 15e ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Na základe písomnej žiadosti registrovaného rodinného podniku ministerstvo práce vydá duplikát osvedčenia o priznaní štatútu registrovaného rodinného podniku pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení alebo pri zmene obchodného mena, adresy sídla alebo miesta podnikania registrovaného rodinného podniku.“
4. V čl. I 46. bode § 15f ods. 3 písm. b) sa slová „na krytie účtovnej straty, ak na krytie“ nahrádzajú slovami „na krytie účtovnej straty do výšky daňovej straty, ak na krytie tejto“.
5. V čl. I sa za 72. bod vkladá nový 73. bod, ktorý znie:
„73. V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) vydáva duplikát osvedčenia podľa tohto zákona.“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
6. V čl. I sa za 82. bod vkladá nový 83. bod, ktorý znie:
„83. V § 26 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Na základe písomnej žiadosti organizácie sektora sociálnej ekonomiky ministerstvo práce vydá duplikát osvedčenia o priznaní postavenia strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení alebo pri zmene obchodného mena, názvu alebo adresy sídla organizácie sektora sociálnej ekonomiky.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
7. V čl. I 89. bode § 27 ods. 2 písm. a) a 96. bode § 27e ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo názov".
Všetko, ďakujem, skončil som.

Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Ak teda... Chcete ešte pokračovať? (Reakcia rečníka.)
Takže udeľujem slovo pani poslankyni Eve Hudecovej a potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozprávky.
Nech sa páči, pani poslankyňa.