78. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Romana Tabák, ktorá nie je prítomná.
Takže bude nasledovať otázka pána poslanca Dostála na ministra vnútra Romana Mikulca, ale pán minister nie je prítomný, nerozumiem prečo. (Reakcia z pléna.) Je to možné, pán poslanec, ale vzhľadom na to, že minister vnútra nie je prítomný v sále... (Reakcia z pléna.) Tu je! Tak nepočítal, že bude odvolaný, čiže je tu. Čiže môžme pristúpiť k otázke. Pán poslanec Dostál sa pýta:
"Európske vlády a tajné služby začali robiť kroky voči nezákonným policajným staniciam, ktoré si čínsky totalitný režim zakladá po celom svete, a to vrátane územia Slovenska. Napríklad česká Bezpečnostná informačná služba na túto správu ihneď zareagovala a potvrdila, že sa o spomínané aktivity zaujíma a vyhodnocuje ich. Aká je reakcia našej vlády? Aké kroky realizujeme?"
Nech sa páči, pán minister, päť minút.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Myslím, že minister obrany ju zodpovedal úplne presne. Reakcia vlády je taká, akú spomenul. Spravodajské služby a, samozrejme, aj orgány činné v trestnom konaní sa tejto otázke venujú s patričnou pozornosťou. Tak, samozrejme, aj Policajný zbor sa zaoberá každou informáciou, ktorá zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti. Eviduje aj informácie o nezákonných policajných staniciach, ktoré si čínsky totalitný režim zakladá po celom svete, a to vrátane územia Slovenska. Toho času je realizované preverovanie dostupných informácií, ktoré sa konajú v súčinnosti so spravodajskými službami, tak ako spomínal aj pán minister obrany, a v prípade zistenia spáchania trestnej činnosti bude, samozrejme, Policajný zbor postupovať podľa príslušných právnych predpisov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku, nech sa páči. Pána poslanca Dostála zapnite!
Už máte.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja som rád, že sa tomu venujú nielen tajné služby, ale aj orgány činné v trestnom konaní, a teda by ma ale zaujímalo, že či viete nejako odhadnúť, lebo je to diskutovaná téma a povedzme, že v iných krajinách tie informácie sú, povedal by som, že konkrétnejšie ako informácie, ktoré teraz poskytol pán minister Naď alebo ktoré vy vo svojich vyjadreniach k tejto téme dávate, že či máte aspoň nejakú predstavu, že kedy by tie informácie mohli mať väčšiu mieru konkrétnosti o tom, že čo sa deje a akým spôsobom budú slovenské orgány postupovať.

Môžete reagovať, pán minister.

Samozrejme, príde k tomu vtedy, pokiaľ tie informácie budú v stave, kedy budú môcť byť referované verejnosti. Tak ako som spomenul, momentálne prebieha preverovanie všetkých možných relevantných skutočností aj v spolupráci so spravodajskými službami, takže v súčasnosti nie je možné povedať viac.

Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Šudík, ale tá už bola zodpovedaná, na pána ministra školstva. Ale nasleduje jeho ďalšia otázka na ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala a otázka znie:
"Pán minister, v akom štádiu sú prípravy na realizáciu projektu elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou – Humenné? Aký je predpoklad, kedy bude trať slúžiť verejnosti?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, projekt elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou – Humenné je vo fáze verejného obstarávania na zhotoviteľa. Otváranie predložených ponúk v rámci verejného obstarávania bolo realizované 21. 11. ´22 a aktuálne prebieha vyhodnocovanie predložených ponúk. Dĺžka realizácie projektu, samozrejme v prípade úspešného verejného obstarávania, je stanovená na 810 dní od začatia prác. Konečný termín odovzdania stavby do užívania závisí od termínu podpisu zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom a začatia prác z jeho strany.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku.
Nasledovať bude otázka pani poslankyne Romany Tabák. Nie je v sále.
Pán poslanec Šudík s otázkou č. 18, ktorá bola práve zodpovedaná.
Potom opäť pán poslanec Šudík na pána ministra životného prostredia Jána Budaja a otázka znie:
"Pán minister, ako hodnotíte zálohovanie fliaš a plechoviek na Slovensku? Splnilo zálohovanie očakávanie ministerstva?"

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi poslancovi, že túto tému priniesol na pôdu Národnej rady, lebo pomaly sa uzatvára rok, v ktorom Slovensko urobilo tento pomerne odvážny krok, čiže žiada od spotrebiteľov, aby pomohli vyčistiť Slovensko, každý jeden, kto užíva plastové obaly, svojím alebo naším spoločným úsilím. Čiže hneď na začiatku treba povedať: vyšlo to. Jeden z hlavných dôvodov, to znamená ochrana prírody, sa naozaj napĺňa, východoslovenské jazerá už nie sú rezervoárom plastových fliaš, ale nielen východoslovenské toky a vodné zdrže sú nepomerne, ale naozaj nepomerne čistejšie. Nie je to jediná, posledná, posledný benefit z tohoto veľkého projektu, je ním aj oveľa viac vybratých umelých hmôt, PET, ale aj hliníka; vybrali sme tento rok už v tejto chvíli ďaleko viac než kedykoľvek v minulosti. Je to recyklovateľné, ako viete, aj podrtený materiál PET fliaš, aj roztavený materiál hliníka sa používa na nové a nové obaly.
Slovenská republika prispieva k ochrane svetových oceánov, pretože rozdrvené PET fľaše, ktoré od nás, keďže sme strechou sveta, skôr či neskôr odtečú do toho mora, po ceste sa drtia až na mikroplasty, ktoré sa dostávajú do rýb a cez tento potravinový reťazec aj do orgánov celého ľudstva. Na tomto nešťastnom postupe už Slovensko nemá taký podiel, ani zďaleka taký podiel, ako malo pred rokom.
Aj napriek počiatočným ťažkostiam teda pripomeniem, že prvého pol roka sa ešte dopredávali fľaše bez toho zetka, bez zálohovania, toto skončilo až v polovici roka, čiže dnešné štatistiky nás trochu klamú. A predsa ak si uvedomíme, že za tých 10 mesiacov, o ktorých máme čísla, bolo do systému vrátených vyše 70 % zálohovaných obalov z takmer miliardy predaných, to znamená, že sa dostalo do recyklácie 740 miliónov. Bez zálohového systému by veľká časť tohoto objemu plastov a hliníka zaťažila prírodu a nemali by sme ju ako druhotnú surovinu. Slovenskí občania teda napomohli, že vlastne ťažíme, dá sa povedať, hliník v tej najčistejšej podobe a ťažíme, získavame dnes pomerne veľmi cenenú surovinu tohoto materiálu PET fliaš, ktorá takisto v takejto miere nebola nikdy v minulosti recyklovaná. Tento odpad bol, vo vodných tokoch bol skládkovaný, čo je veľká, veľký mínus, alebo bol spálený až doposiaľ.
Dôležité pre úspech zálohovania bolo, že sa k nemu všetci zúčastnení, čiže spotrebitelia, výrobcovia aj spracovatelia postavili a aj stavajú pozitívne. Je to jeden z príkladov, dámy a páni, že keď existuje spoločenská zhoda, a to aj medzi politickými elitami, ktorú si ja veľmi vážim, tak slovenský občan sa rozhoduje racionálne. Nie je, nezaťahuje do svojho chovania politické rozpory, nerobí akoby schválne negatívne veci, nemajú to ľudia v sebe, ak im do to... ak ich neprovokujú politické elity. Mám šťastie, že tento systém začal, začal už môj predchodca, a to šťastie v tom zmysle, že aj keď som zákon musel upravovať a nejdem teraz kritizovať to, čo urobil horšie, než mal, pointa je, že ani opozícia nezdvihla kampaň proti zálohovaniu. Dajme si to do porovnania s oveľa smutnejším prípadom boja s covidom a vidíme, aké to bolo dôležité.
Ešte pár čísiel. V polovici roku sme mali 2 635 odberových miest, v tejto chvíli ich je už takmer 3 000. Stále stúpa počet miest veľmi razantne. Do konca októbra bolo uvedených na trh 279 181 724 kusov.
Ešte rýchle nejaké čísla. Takisto teda ten pomer medzi plechovkami a fľašami je asi pol na pol, 45 ku 55 %, viac teda v prospech PET fliaš. Všetko nasvedčuje tomu, že Slovenská republika už prvý rok vyzbiera viac ako 70 % a môže sa priblížiť k definitívnemu cieľu 90 %, ktorý pôvodne mal byť dosiahnutý až za 10 rokov.