78. schôdza

29.11.2022 - 22.12.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.12.2022 o 16:25 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

16:25

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Po prerokovaní bodu 95.
Skryt prepis

5.12.2022 o 16:25 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:40

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som len tak informatívne, či vieme, či aj zajtra bude takto to pokračovať, či máme nejaké informácie, lebo ak tu máme od rána sedieť do jedenástej a nič sa neprerokuje, všetko sa bude len odkladať a prestávky, môžme si nájsť program zmysluplnejší, ako tu sedieť. Či nemáte informácie, či prídu predkladatelia zajtra o tej jedenástej.
Skryt prepis

5.12.2022 o 16:40 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
78. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia
 

8:55

Karel Hirman
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný dobrý deň a bohatého a veselého Mikuláša. Pokiaľ ste si vyčistili topánky, tak ste niečo určite ráno dostali.
Tak ako som spomínal už v prvom čítaní, tento návrh zákona predkladám, ktorým sa mení a dopĺňa č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Má takpovediac tri základné okruhy.
Prvý rieši návrh zákona, návrhom zákona sa teda zabezpečuje implementácia nariadenia Rady Európskej únie 2022/1854 zo 6. októbra tohto roka o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energií. Ide o nastavenie pravidiel pre zavedenie a vyberanie odvodu z nadmerných príjmov z výroby elektrickej energie v zariadení na výrobu elektrickej energie na území EÚ, a teda aj Slovenskej republiky, a toto nariadenie je už účinné od 1. decembra. Tým, ktorým môže týmto nariadením, a má sa teda napomôcť zlepšiť finančnú situáciu štátu na jednej strane, na druhej strane nadmerné zisky, ktoré vyplývajú z enormnej situácie na trhoch s elektrickou elektrinou, aby boli spravodlivo prerozdelené medzi výrobcov a teda spoločnosť, medzi štáty a daňových poplatníkov a v konečnom dôsledku odberateľov elektriny.
Druhý okruh je, ktorý návrh zákona zabezpečuje, je vykonávanie povinností ustanovených čl. 3 nariadením Rady EÚ 2022/879 z 3. júna tohto roka, ktorým sa mení nariadenie EÚ č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, a týkajúce sa uvalenia sankcií na ruskú ropu dodanú do Slovenskej republiky ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo do tretích krajín, to znamená sankčný režim, ktorý Slovenská republika musí dodržať ako člen EÚ.
A tretí, veľmi dôležitý, dôležitá problematika je riešená týmto návrhom zákona tak, že sa dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v zaregulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike, teda v dodávkach tepla, určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením.
Návrh zákona taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva v znení neskorších a, neskorších predpisov o poskytovaní dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
Inými slovami, tento zákon umožňuje, aby sme po 1. januári poskytli pomoc všetkým domácnostiam na území Slovenskej republiky, ktoré sú zásobované teplom centrálnymi systémami vykurovania miest a obcí. Jedná sa zhruba o až 2 milióny obyvateľov. Málokto si uvedomuje, že hlavné dodávky tepla alebo sú realizované v našej krajine práve cez centrálne vykurovanie a bez týchto zmien, ktoré sme navrhli, ktoré navrhujeme, tie, pomoc tým domácnostiam po 1. januári nebude možné poskytnúť napriek všetkým opatreniam, ktoré ministerstvo, vláda, ale aj v súčinnosti s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví sme pripravili a, samozrejme, aj s dodávateľmi tepla.
Podčiarkujem, tieto úpravy sú konzultované a v úzkej súčinnosti s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad nevynechávame, neobchádzame, neeliminujeme jeho činnosť, naopak, riešime situáciu, ktorú ani úrad za súčasnej situácie jednoducho nemá na to právne prostriedky, aby tú situáciu riešil, a preto zavádzame krízovú reguláciu, lebo situácia je naozaj v našej krajine, ale teda nielen v našej krajine, čo sa týka dodávok energií, krízová. Máme vyriešenú elektrinu, máme vyriešený plyn, ale nemáme vyriešené teplo. Pokiaľ toto nebude schválené, jednoducho teplo po 1. januári, ako som už zdôraznil, nebude možné dodávať domácnostiam za ceny, ktoré tieto naše domácnosti, naše, vlastne naše spoločné domácnosti znesú.
Mnohí z vás ste starostami alebo primátormi miest, takže táto problematika je vám veľmi blízka, rozumiete tomu a predpokladám a žiadam o podporu tohto zákona bez ohľadu na politické tričko, lebo to nerieši problém vlády, ale rieši náš spoločný, našich občanov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

6.12.2022 o 8:55 hod.

Karel Hirman

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

8:55

Milan Kuriak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dobrý deň vám prajem. Nebudem dlhšie ako pán minister, aj ja vám prajem bohatého Mikuláša. U nás na Orave bol už včera večer. Deti mi písali, že bol, tak verím tomu, že príde aj dnes tu do Bratislavy a inde.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1875 z 1. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote uznesením, určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 639 z 1. decembra 2022, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 392 z 5. decembra 2022. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 393 z 5. decembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

6.12.2022 o 8:55 hod.

Milan Kuriak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:10

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobré ráno všetkým. Pekného Mikuláša aj za mňa a za klub SaS.
Prejdem rovno k zákonu, ktorý sme mali včera na výbore. Asi dve hodiny sme o ňom diskutovali, dovolím si povedať, že vo veľmi konštruktívnom duchu bez nejakého politikárčenia a rád by som v tomto pokračoval aj dnes. Ale tak ako sa včera ukázalo aj na výbore, môj návrh, ktorý som predkladal aj na poslednej schôdzi, na jeho dopracovanie alebo vrátenie na dopracovanie bol opodstatnený, pretože naozaj bolo predložených šesť pozmeňovákov s celkovo dvadsiatimi siedmimi bodmi.
Jeden z tých pozmeňovákov sme dokonca odsunuli tak, že pán Vons ho má predložiť do parlamentu, ale teda nevidel som ho medzi pozmeňovacími návrhmi. Videl som, teraz po deviatej tam pribudol pozmeňovací návrh pána Petra Kremského a Petra Pčolinského, ktorý bol vypracovaný ministerstvom. Včera sme ho ako členovia výboru dostali aj do schránky a rieši aj veci, ktoré sme ešte namietali na výbore, minimálne tie, ktoré sú vypuklé voči výrobcom z plynu a tým, ktorí majú už dneska zastropované ceny. Takže naozaj s týmto, s týmto pozmeňovacím návrhom sa dá súhlasiť.
Petrovia, dobrá robota, ste tu podpísaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Kľudne pokračujte, pán poslanec.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Hovoril som, že teda nebudem politikárčiť, iba jednu poznámku si dovolím. Keď sme tu boli naposledy v tom prvom čítaní, tak po práve rozprave sa mal jeden poslanec za OĽANO vyjadriť, že Sulík mi mal zakázať predložiť pozmeňovací návrh. Toto ale naozaj som nikdy nepovedal ani to neviem, odkiaľ táto informácia vzišla. Ja som svoj pozmeňovací návrh predložil, obsahoval štyri body. Riešili sme to na výbore, prešli sme si všetky štyri body. Nebudem sa k nim vracať, pretože naozaj si myslím, že sú stále opodstatnené. Riešia jednak to zastropovanie, ktoré dneska je v zákone veľmi široké. Hovorí o tom, že to je od tých 50 do 250 eur a že to stanoví vláda. Ja si myslím, že naozaj stále toto tej vláde neprináleží. Navyše, keďže je to tam tých 50, ohrozuje to naozaj aj memorandum podpísané so Slovenskými elektrárňami. Pán minister dal včera prísľub, že osobne sa postará o to, aby žiadnym spôsobom takéto, takéto nariadenie alebo takýto, takéto stropovanie, ktoré príde z vlády, nezasiahlo do tohto memoranda, takže beriem si tento prísľub ako záväzný. Ja verím, že tomu tak naozaj aj bude.
Boli tam však aj iné body, ktoré sa týkali napríklad práve bioplynových staníc, ktoré dnes nemajú, alebo biomasy alebo iných zdrojov, ktoré majú nejakým spôsobom palivové príplatky, ktoré sa im výrazne zvýšili, a dnes platná regulácia a najmä metodika, akým postupuje ÚRSO, im toto nezohľadňuje a hrozí tam aj likvidácia takýchto výrobcov. Chcem veriť tomu, že ÚRSO bude aj k tomuto pristupovať zodpovedne a vyhne sa tomu.
No a potom tam bol riešený aj moment, kedy sa odoberajú niektoré právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán minister už teraz v úvodnom slove povedal, že je to konzultované aj s úradom. Ja s tým súhlasím alebo teda som si toho vedomý, že určite to konzultovali, ale stále mi pripadá, že takéto náležitosti alebo takéto kompetencie vláde nepatria. A najmä to predlžovanie tých cenových rozhodnutí, ktoré končia k tomu 31. 12., a čakanie až dovtedy, kým sa vydajú nové, a nechávanie tých výrobcov v podstate naozaj, v podstate vystavených riziku toho, že im nebudú tieto kompenzácie poskytnuté, je stále veľmi vysoké. Pán minister aj včera sa vyjadril, že toto si on nedovolí, pretože samotná ústava hovorí o tom, že pokiaľ je obmedzené niekomu nejaké právo, tak toto právo je za primeranú náhradu. Len otázka je, že kedy. V zákone sa hovorí behom štyroch rokov alebo keď to štátny rozpočet dovolí. Títo výrobcovia štyri roky, bohužiaľ, nemajú, a ústavné právo, tak ako je dneska nastavené, hovorí, že áno, máte na to právo, ale musíte sa ho domáhať. To znamená, že v podstate ako keby sa títo výrobcovia mali ísť tohto svojho práva domáhať na súd, a toto mi nepríde úplne fér. Budem rád, ak mi pán minister aj k tomuto zaujme stanovisko, lebo ja to aspoň takto čítam.
Počas samotného výboru okrem týchto pripomienok, ktoré boli prezentované, boli aj ďalšie pripomienky, ktoré prišli od odbornej verejnosti, ktorá nemala možnosť sa zapojiť do skráteného legislatívneho konania. Samotný zákon bol predložený minulý pondelok na vládu, následne v utorok sme ho mali už tu v parlamente, potom včera sa k tomu konal výbor, kde sme, dovolím si povedať, takisto nestihli prebrať úplne do detailov všetky veci, a hlavne ja si nemyslím, že výbor bol tým miestom, kde sme mali tieto pripomienky riešiť. Ja som bol síce na tom ministerstve, ale je to hlavne tá odborná verejnosť, ktorej sa toto bytostne týka, a mám takú obavu, že naozaj ich prístup k tomuto zákonu aj vzhľadom k času, aj vzhľadom k tomu, čo sa, ako to bolo prebrané včera na výbore, bol pomerne limitovaný.
Áno, uznávam, zákon rieši energetickú krízu. Má svoje opodstatnenie. Koniec koncov všetky ostatné zákony, ktoré boli predložené aj ministerstvom hospodárstva do parlamentu, do Národnej rady, sme schválili, pretože neboli rozporuplné. Boli naozaj vysporiadané všetky pripomienky, ktoré sme k tomu mali alebo mohli mať, ale toto je zákon, kde sa stále nachádza ešte veľmi veľa nášľapných mín. Tento zákon vychádza z nariadenia Rady, ktoré bolo, ktoré je platné od 1. decembra, pokiaľ si dobre pamätám, ale bolo prijaté už začiatkom októbra. Takže naozaj ten časový priestor tam bol. Ak by bol tento návrh vrátený na dopracovanie predkladateľovi, tak som presvedčený, že dnes sme tu už mohli mať komplexné riešenie a nie iba pozlátané v rámci tých pripomienok, ktoré tu boli z výboru.
Ako aj pán minister včera sám uviedol, v Nemecku takisto toto nariadenie budú preklápať do svojej legislatívy. Má sa to udiať 16. 12., pokiaľ si dobre pamätám. To znamená, že naozaj ten časový priestor tam stále je, pretože týmto zákonom sa naozaj rieši najmä to, ako budú nastavené príjmy z tých technológií, ktoré sú definované aj v nariadení. Vďaka teda pozmeňovacím návrhom boli niektoré zlimitované.
Takisto sa tam rieši práve tá regulácia, a najmä to teplo, ale práve v tom teple sú tie najväčšie nástrahy, ktoré čakajú na tých dodávateľov. Preto si myslím, že naozaj stále je čas sa o tomto zákone baviť. Šijeme to horúcou ihlou, v mnohých ohľadoch je to také ohýbanie cez koleno, preto opätovne prosím a žiadam a navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ten čas, ten časový priestor tu stále je.
Vieme z toho naozaj urobiť zákon, za ktorý bude vedieť zahlasovať, tak ako za všetky ostatné, ktoré riešili energetickú krízu, vie za to zahlasovať komplet celé plénum. Ale momentálne naozaj tak, ako je tento zákon nastavený, a tak ako neboli niektoré návrhy, respektíve pripomienky zohľadnené a najmä, najmä nebola do toho zahrnutá – alebo teda veľmi limitovane – tá odborná verejnosť, tak vidím tam ešte viacero, viacero prekážok a takých neuralgických bodov, ktoré by mohli v budúcnosti byť nášľapnými mínami a to nielen pre dodávateľov, ale napríklad aj pre budúce vlády, pretože je tam napríklad hrozba, keď sa bavíme o tom štvorročnom vyplácaní tých... štvorročnom zohľadnení v regulácii tých kompenzácií alebo teda strát, ktoré budú generovať dodávatelia, tak tuto je riziko naozaj vytvárania akéhosi ďalšieho historického dlhu. Historického dlhu, ktorý sme tu už raz mali. Tento vznikol vtedy na TPS-ke, bol v objeme 360 mil. eur a tiež sme ho museli sanovať zo štátneho rozpočtu.
Ja dúfam, verím, že k tomuto tak v tomto prípade nedôjde, aj preto chcem vrátiť tento zákon na dopracovanie a bol by som rád, aby sme o tomto hlasovali. Napriek tomu ešte raz veľmi pekne ďakujem aj za tú konštruktívnu debatu včera na výbore a za to, že sa nám podarilo aspoň tie najpálčivejšie body odstrániť. Niekoľko ich tam ešte stále ostáva a ak je vôľa, tak ich naozaj odstráňme.
Ďakujem. 9.48 h.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2022 o 9:10 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:10

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, musím súhlasiť s predrečníkom, chýbajú aj mne tam vyjadrenia odbornej verejnosti, ktoré vďaka skrátenému legislatívnemu konaniu nemohli byť. Podľa mňa je to chyba, že rozhodujeme o niekom bez toho, aby sa mohol k tomu vyjadriť, aby sme mali na to trošku viacej času. Takisto nedá sa nesúhlasiť s tým, že to je ušité horúcou ihlou. Prišlo to na poslednú chvíľu. Vidno to aj z toho, že aké sú odozvy medzi odbornou verejnosťou a priamo prevádzkovateľom niektorých týchto zdrojov energie.
A súhlasil by som aj s tým a budem hlasovať aj za to, ak bude takáto možnosť, že aby sa tento návrh stiahol a bol prichystaný na dopracovanie alebo prepracovanie. Ja viacej poviem v rozprave, mám k tomu ešte nejaké výhrady.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2022 o 9:10 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:25

Peter Kremský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemné, dobré mikulášske ráno. Vážení kolegovia, dámy a páni, chcel by som povedať pár slov k tomuto zákonu a na konci môjho vystúpenia aj prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý sme podali s pánom predsedajúcim Petrom Pčolinským.
Možno začnem tým, že o čom je vlastne celý tento zákon. Z môjho pohľadu v podstate sa dotýka dvoch najdôležitejších vecí, najmä týchto dvoch. Prvá vec je, ako zdaniť nadmerné príjmy z elektriny. Dobre vieme, že ceny elektriny sa dostali často až na desaťnásobky cien, ktoré sme tu mali pred dvoma rokmi. A to, že sú na takýchto cenách, je pre celú ekonomiku a takisto aj obyvateľov obrovský šok. Samozrejme, že občania to zatiaľ nepocítili ani to nasledujúce dva roky nepocítia vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami, ktoré dohodli minister financií Igor Matovič a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík. Je veľmi dôležité, že to boli títo dvaja, nielen Richard Sulík, ako SaS-ka rada pripomína. Treba povedať celú pravdu, lebo polovičná pravda je celá lož, ako sa hovorí. Takže vďaka tomuto naozaj občania nepocítia priamo, nepocítia to na cenách vo svojej zástrčke, ale pocítia to cez ceny tovarov. Pretože keď si, keď idete nakupovať, ja chodím skoro každý týždeň, a všímate si ceny potravín, tak vidíte, že najmä potraviny, ktoré si vyžadujú tepelné spracovanie, výrazne zdraželi. Je to až na dvojnásobok zvyčajne. Mlieko, chlieb, cukor, mliečne výrobky, mäsové výrobky, to sú všetko výrobky, ktoré si vyžadujú tepelné spracovanie. Napríklad vajcia, tie si vyžadujú veľmi veľa svetla, tepla pri chovaní hydiny. Čiže tam vidíte, že tie ceny sú na dvojnásobku, niekedy aj vyššie. A presne toto je dopad vysokých cien elektriny a vysokých cien energie, ktoré si všímame každý z nás a každý z občanov. A toto je niečo, čo, čomu veľa občanov nerozumie.
Voda je stále tá istá, ktorá tečie cez priehrady, cez vodné elektrárne. Jadrové palivo je stále to isté, ktoré vyrába elektrinu v jadrových elektrárňach, a naproti tomu tá elektrina je desaťkrát drahšia, ako je to možné?
Je to možné preto, že veľmi veľa týchto firiem má obrovské zisky. Často to ani nie sú výrobcovia elektriny, často sú to priekupníci alebo obchodníci s elektrinou, alebo dodávatelia, ktorí nakúpili možno v minulosti za veľmi nízke ceny a dnes to predávajú za násobné ceny. A práve to je dôvod, prečo prišlo nariadenie Európskej komisie a prečo prichádza aj tento zákon, ktorý je vlastne transpozíciou tohto nariadenia do slovenskej legislatívy, aby vlastne tieto nadmerné zisky sme zdanili a umožnili mať prospech z nich nie týmto niekoľkým firmám na energetickom trhu, ale všetkým občanom Slovenskej republiky, pretože tie ceny plynu, tie ceny tepla, ktoré boli nedávno ohlásené vládou, samozrejme, aj ceny elektriny veľmi nízke, ten plyn a teplo musí niekto zaplatiť. Jednoducho ten plyn je drahší ako ten, ktorý budete dostávať do svojich plynových kotlov alebo plynových ohrievačov, a ten rozdiel musí niekto zaplatiť. A ten rozdiel sa bude platiť práve aj z tohto výťažku z nadmerných cien elektriny.
Na druhej strane je veľmi dôležité povedať, že to musí byť spravodlivé. To znamená stanovenie tej ceny, nad ktorú sa bude ten výnos zdaňovať, je veľmi citlivá záležitosť. Ja poviem pravdu, že mne je ľúto, že to nie je priamo v tomto zákone. Myslím si, že by to tak malo byť. Nakoniec došlo k dohode, že to bude stanovovať vláda, aby to bolo flexibilnejšie, bude to stanovať vláda nariadením. Ja verím, že to naozaj bude férová, férová hodnota a spravodlivá.
Špeciálne takáto kategória sú napríklad bioplynové elektrárne, o ktorých bola aj diskusia včera na hospodárskom výbore. Bola to veľmi vecná diskusia. Ja si to veľmi vážim aj zo strany pána ministra a jeho úradníkov, aj zo strany Karola Galeka a takisto ďalšej zúčastnenej verejnosti. Mňa mrzí, že tie bioplynky v podstate sa akoby nedostali pod tú hranicu. Pokiaľ viem, práve tie bioplynky sú medzi tými 0,9 MW a 1 MW. Keby vlastne sme zvýšili tú hranicu na 1 MW, tak by vlastne z toho vypadli a takto tam bude naozaj veľmi citlivé, ako sa to celé nastaví, pretože ich náklady vzrástli veľmi vysoko tým, že vlastne aj potraviny zdraželi a vstupy, ich vstupom je v podstate silážna kukurica do veľkej miery. Čiže, čiže tam sa tá cena výrazne zvýšila. Čiže hovorím to len preto, aby som zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby sa táto hodnota, aby sa tieto hodnoty citlivo nastavili, pretože pri niektorých druhoch elektriny je naozaj výrobná cena možno niekde 40 – 50 eur za MWh, ale pri iných je možno 250. Čiže tam je veľmi dôležité, aby sa to podarilo. A ja tiež sa budem na to pýtať, ako sa to nastavuje, prečo tak, či je to spravodlivé, a diskutovať vlastne aj s verejnosťou.
Čiže to je prvý dôvod alebo teda prvá, prvý zmysel tohto zákona – zdaniť tieto nadmerné príjmy z elektriny.
Druhý zmysel zákona je vlastne stanoviť spravodlivé ceny tepla a kompenzovať zvýšené náklady na jeho výrobu. To je tiež veľmi dôležitý cieľ, pretože zhruba polovica domácností na Slovensku žije v bytových domoch s centrálnymi zdrojmi tepla. Ak by sme dobre nenastavili tento systém, mohlo by sa stať, že tieto, niektoré tieto centrálne zdroje tepla by začali vypínať či už z dôvodu, že by občania neplatili, ak by boli tieto ceny tepla veľmi vysoké, alebo z dôvodu, že tieto kotolne alebo tieto spoločnosti, často mestské, vykurovacie by neplatili dodávateľom plynu, pretože jednoducho by dostali málo peňazí od obyvateľov a plyn by bol predražený, a preto by vlastne sa im minuli peniaze, prestali by platiť a jednoducho dodávateľ plynu by ich vypol. Ja by som bol veľmi nerád, keby takýto scenár niekde nastal.
A je veľmi dôležité, aby vlastne vláda a parlament si boli toho vedomí, že človek, ktorému je zima a prípadne ešte hladný, je aj patrične nahnevaný a je pomerne nebezpečnou skupinou pre akúkoľvek vládu a nielen vládu, ale aj mestské autority a kohokoľvek, kto má nejakú zodpovednosť. Čiže je to naozaj také memento, že toto je veľmi výbušná oblasť, ktorú je veľmi dôležité dobre upraviť a tak, aby to bolo spravodlivé.
Na jednej strane vláda stanovila maximálne ceny tepla, dá sa povedať, alebo maximálnu cenu, o ktorú sa zvýši teplo. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby aj pripravila také podmienky pre výrobcov tepla, aby to boli schopní zvládnuť, aby za takéto ceny dokázali dodávať a na druhej strane aby dokázali zaplatiť svoje faktúry za plyn, štiepku alebo čokoľvek, čím vykurujú, niektorí dokonca elektrinu. Čiže vlastne zákon rieši aj tieto záležitosti.
Niektoré z nich z môjho pohľadu nie sú tam riešené úplne šťastne alebo nie sú doriešené, čo verím, že sa ešte podarí v ďalšej príprave tohto systému. Tam ešte možno spomeniem viac. Súvisí to s jednou veľmi dôležitou vecou a tou je, akým spôsobom bude štát riešiť ceny nielen pre domácnosti, pre obyvateľov, ktoré podľa mňa vyriešil veľmi dobre a veľmi elegantne, ale ako ich bude riešiť pre centrálne zdroje tepla, teda kotolne, takisto ako pre verejný sektor a takisto pre firmy. Samozrejme, pod firmami myslím aj akékoľvek občianske združenia, športoviská, proste každého, kto má IČO, ako sa hovorí. Každá z týchto firiem má s energiami veľké problémy. Ja som sa rozprával s mnohými podnikateľmi nielen z oblasti priemyslu a veľkými odberateľmi, ale napríklad prevádzkovateľmi škôl, súkromných športových hál a rôznych takýchto zariadení, ktorým sa napríklad náklady na vykurovanie zvýšili troj-štvornásobne už vlastne minulú zimu, čiže začiatkom tohto roka. A určite, ak hovoríte s nimi, tak viete, že sú to obrovské náklady, ktoré musia znášať. Samozrejme, len časť z toho mohli preniesť do cien a mnohí jednoducho sa rozhodli v zime neotvoriť a zavrieť svoje prevádzky práve preto, že to kúrenie a svietenie je extrémne drahé a jednoducho sa im to nevráti. Vytvárali by len obrovský zisk.
Čiže, čiže je to situácia, ktorú treba veľmi vážne riešiť, a ak takéto prevádzky sú výrobné prevádzky, ktoré zamestnávajú stovky ľudí, tak je to veľký problém. Ak naozaj budú zavierať, tak to bude veľký problém pre zamestnanosť, bude to problém pre sociálnu situáciu v regiónoch a bude to problém pre hrubý domáci produkt tohto štátu. Bude to problém pre daňový systém, pretože prestanú platiť dane. Mnohé z nich majú ešte ako-tak výhodné ceny plynu a elektriny do konca tohto roka. Čiže mnohí z nich uvažujú nad tým, že od budúceho roka jednoducho už neotvoria, že jednoducho po vianočnej dovolenke zavrú a budú čakať, ako sa to vyvinie, čo bude.
Vieme, že niektoré aj výrobné závody už na Slovensku skončili, zavreli a mnohé aj prepustili niekoľko ľudí. Bol som napríklad v závode v Humennom, kde prepustili asi 150 – 200 ľudí. Mnohí sú z tamojšej rómskej osady. Sú to ľudia, ktorí si veľmi ťažko nájdu prácu inde, pretože to je proste jednoduchá montážna práca, ktorú robili, a jednoducho sú v štátnom sociálnom systéme, namiesto priemyselnej firmy ich musí platiť štát, jednoducho povedané. A je to firma, ktorá v podstate možno 30 – 40 % ich nákladov je elektrina, a dôvod, prečo týchto ľudí prepustili, je proste to, že niektoré výrobky si nemôžu dovoliť vyrábať, pretože by ich vyrábali so stratou. Tak jednoducho výroba sa presunula niekde do Turecka, Srbska, kde je tá elektrina zatiaľ lacnejšia, a tí ľudia sedia doma.
A ja by som bol veľmi nerád, aby sa takéto niečo stalo aj v iných fabrikách, aby to začalo masovo takto sa diať, a práve preto chcem povedať pár slov k systému, akým spôsobom štát toto bude kompenzovať. Vieme, že existuje systém dotácií, ktorý sa uplatňuje pre tohtoročné náklady za mesiace august a september. Je to dotačný systém, kde si každá firma žiadosťou žiada na ministerstve hospodárstva vlastne dotáciu nad tú cenu 190 eur za MWh elektriny a 99 eur za MWh plynu. Myslím si, že spätne sa to ani nedalo inak robiť, pretože jednoducho to už je vyfakturované, zaplatené, teda dúfajme, zvyčajne a v takom prípade to môže štát vlastne len spätne, spätne zadotovať a spätne preplatiť. To sa už deje práve tento mesiac. Ešte tam chvíľu trvalo, kým to notifikovala Európska komisia. Takže chcel by som všetkých podnikateľov a teda všetkých, ktorí majú IČO, aj mestá, obce, pokiaľ viem a mestské spoločnosti, vyzvať, aby si uplatnili vlastne takúto vratku, sa dá povedať, tejto ceny nad túto hranicu, ak ju teda platili nad touto hranicou, čo teda mnohí v auguste a v septembri určite, pretože tam boli extrémne ceny elektriny špeciálne, ale myslím, že aj plynu. Tak chcel by som ich vyzvať, aby naozaj sa pozreli na stránku ministerstva hospodárstva, aby požiadali o takúto vratku. Samozrejme, je tam, je tam limit celkovej sumy, čo pre najmä veľké firmy je nedostačujúce, pretože im to nepokryje naozaj tie zvýšené náklady, ale je to aspoň niečo.
Ale keď sa pozreme do budúceho roka, myslím si, že takýto systém by nebol práve vhodný. Prečo? Ak vlastne každá firma, či už priemyselná, alebo iná, v službách si bude pýtať takúto dotáciu od ministerstva hospodárstva, bude to extrémne náročné. Tých firiem, ktoré mali tú cenu nad 200 a nad 100 v auguste a v septembri, bolo oveľa menej, ako ich bude v budúcom roku. Čiže bude to extrémne administratívne náročné. Ja som veľmi zvedavý, ako vlastne tento mesiac zvládne ten informačný systém ministerstva hospodárstva ten nápor. Ja verím, že áno, ale budúci rok by to bolo ešte oveľa náročnejšie.
Ďalšie riziko je možnosť podvodov. Čiže dohoda odberateľov s dodávateľom, že im dá vyššiu cenu, nejak si to rozdelia. Keď to veľmi zjednodušene poviem, slovenská kreativita je nesmierna a dobre vieme, že podobné podvody sa diali pri dotáciách na nájomné. Boli tam úplne vymyslené prevádzky, úplne vymyslené objekty dokonca. Ľudia žiadali na objekty, ku ktorým nemali žiadne vlastnícke právo ani užívateľské, dokonca objekty, ktoré roky sú spustnuté, tak zrazu boli prevádzkami, hej? Tá kreativita je nesmierna. Dokonca istý prevádzkovateľ žiadal dotáciu na strelnicu niekde v lesoch, ktorú že vraj nemôže využívať. No tak samozrejme, strieľalo sa tam naďalej, ale však dotácia od štátu je, tak prečo nepodojiť štát, keď sa to dá? Čiže toto je ďalšie riziko.
Takisto štát v takomto prípade nebude mať možnosť kontrolovať nákupné ceny dodávateľom. Dodávatelia si môžu v podstate vypýtať akúkoľvek cenu. Vieme, že dnes cena na burze stanovuje alebo určuje ceny medzi dodávateľmi, aj keď nejdú cez burzu. To je niečo, čo je vážna deformácia na európskom trhu, že cez burzu ide možno 5 % obchodov, ale aj dvojstranné obchody sa stanovujú podľa cien na burze, pretože jednoducho ten výrobca elektriny vám to nepredá lacnejšie, keď na burze je taká cena. Síce na burze by to nepredal, lebo tam za takú cenu jednoducho nie je dopyt, ale proste tak to stanoví.
Takisto v prípade odberateľov by to bolo veľmi náročné na cash flow, pretože museli by tú veľmi vysokú cenu najprv zaplatiť a potom si ju spätne žiadať od štátu a čakať neviem ako dlho, kým ju dostanú. Čo keby každý mesiac takto prebiehalo, tak by to ohrozilo jednoducho ich hotovostnú situáciu a veľa firiem by meškalo s úhradami a jednoducho by nemali na zaplatenie energií po čase. Čiže zase by došlo k zastavovaniu prevádzok, k vypínaniu a tak ďalej.
Takisto by to znamenalo vyššie výdavky štátu, pretože čím tie ceny budú vyššie, ktoré budú požadovať vlastne tí dodávatelia a štát to nebude mať možnosť kontrolovať, za koľko naozaj reálne nakúpili, tak tým väčšie budú tie štátne výdavky. Ja som to pri elektrine na celý rok odhadol na 3,5 mld. eur. To si myslím, že pre štát by bolo veľmi nebezpečné, takúto obrovskú sumu vydať len na elektrinu pre právnické subjekty a verejný sektor.
A posledná vec, vlastne pokiaľ viem, tak takáto pomoc by bola štátnou pomocou, čiže by si vyžadovala takisto notifikáciu od Európskej komisie.
Na druhej strane je tu možnosť, ktorú ja navrhujem už niekoľko týždňov, a to sú kompenzácie na strane dodávateľov, to znamená, dodávateľ plynu napríklad dodá plyn fabrike, štát stanoví maximálnu cenu 99 eur, dodávateľ tvrdí, že nakúpil za 150, to znamená, že ten rozdiel medzi 99 a 150 si bude žiadať ako kompenzáciu od štátu. Takáto kompenzácia, ako pán minister aj včera spomínal na výbore, je vlastne v ústave alebo teda ústava hovorí, že má nárok na ňu od štátu, pretože štát obmedzil jeho podnikanie, stanovil maximálnu cenu, za ktorú môže predávať, a vlastne ten rozdiel si môže žiadať od štátu a nevyžaduje si to ani súhlas Európskej komisie, keďže nejde o štátnu pomoc, ale ide vlastne o kompenzáciu vyplývajúcu zo zákona. Čiže takto by to malo fungovať, aby naozaj ten podnik alebo mesto, alebo mestský podnik, alebo tepláreň naozaj dostali maximálnu cenu, ktorú budú platiť, aby im to štát povedal, nebudeš platiť za plyn viac ako 99, nebudeš platiť za elektrinu viac ako 199, budeš to mať na faktúre, presne takú sumu, a čo ten dodávateľ potrebuje viac, to si on vybaví so štátom a nebude ti posielať vyššie faktúry. Toto by sa dalo robiť vlastne aj cez informačný systém dodávateľov, ktorý oni si pripravujú pre podobný spôsob kompenzácií pri domácnostiach.
Domácnosti budú takto fungovať od nového roka napríklad pri plyne, že dostanú maximálnu cenu plynu, ktorú štát stanovil, a čokoľvek dodávatelia majú náklady nad túto sumu, to si vlastne vyžiadajú zo štátu a budú to riešiť cez svoj vlastný informačný systém, ktorý pripravujú. Stačilo by ho rozšíriť vlastne aj na firmy a verejný sektor plus pridať doňho elektrinu a vlastne fungovalo by to bez zásahu štátu, bez toho, aby sme na ministerstve museli vytvárať nové pracovné miesta a obrovské náklady a prevádzkovať informačný systém.
Dobre. Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skončil vám čas.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Dobre, čiže urobím to tak, že prihlásim sa ešte do ústnej rozpravy a tam prednesiem pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2022 o 9:25 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Tak, pán kolega, čo sa týka tých bioplynových staníc, čo ste povedali, tak s tým súhlasím. To, že to bude určovať vláda, podľa mňa je problém, lebo to vzbudzuje oprávnenú obavu, keď vidíme, čo táto vláda všetko stvára. A memorandum nie je právne záväzné, takže odvolávať sa naň je dosť tiež také, podľa mňa nie je vhodné. Takže tvrdiť, že ľudia dva roky sa nemusia ničoho báť, je otázne, lebo ak siahneme na výrobcu energie a tú cenu vláda použije nie tak, ako si oni predstavujú, tak možnože je dosť možné, že od toho memoranda môžu odstúpiť, lebo ako hovorím, nie je právne záväzné, takže týmto by som veľmi sa nechválil, alebo proste veľmi to nevyzdvihoval, lebo to môže vypáliť úplne zle.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2022 o 9:40 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dovolím si pár upresnení. Peťo, hovoril si o zdanení cien elektriny, ale toto sa naozaj bude diať iba na strane výrobcov. Ty si hovoril aj o priekupníkoch alebo dodávateľoch. Toto sa, bohužiaľ, nedá aplikovať, pretože ani nariadenie to neupravuje. My sme to napádali ešte ako bývalé vedenie, potom aj Karel Hirman takisto kvôli tomu nezahlasoval práve za toto nariadenie na Rade. Takže toto sa bude týkať naozaj iba výroby, kde tie zisky sú relatívne malé, a to najväčšie nám, bohužiaľ, uniká.
Čo sa týka stanovenia limitov vládou, spomenul si práve bioplynky, ale tieto, paradoxne, práve vláda stanovovať nebude, tieto majú stanovené svoje výkupné ceny, ktoré upravuje ÚRSO, a preto ten môj návrh, v ktorom som navrhoval, aby zohľadnil aktuálne ceny vstupných surovín, ktoré takíto výrobcovia majú.
Potom si hovoril o vypínaní kotolní, že k tomuto dôjde, pokiaľ by neprešiel tento návrh zákona, respektíve pokiaľ by nemali plyn za dobrú cenu. Ale práve toto hrozí, pretože preklápame tohtoročné cenníky, kde dodávatelia majú cenu plynu, za ktorú nakupovali v roku ´21, ale v roku ´23 budú musieť dodávať už za ceny, za ktoré nakúpili v dvadsiatom druhom, a potom v zákone sa píše o kompenzácii v priebehu štyroch rokov alebo zo štátneho rozpočtu a toto bola tá moja pripomienka.
Ty si hovoril o nedostatkoch, ja verím, že sa tým pádom, že podporíš aj ten môj návrh na vrátenie.
Veľa si hovoril o kompenzáciách, tam naozaj dobrá robota zo strany ministerstva hospodárstva, aj keď to nesúvisí priamo so zákonom. Kompenzácie v ústave, k tomu nám hádam povie aj pán minister, lebo ja tam vidím stále iba možnosť domáhania sa súdnou cestou.
A posledné k tomu memorandu. No, vyrokoval to minister Sulík s Igorom, prišlo to od Sulíka, ale dokončil to Karel Hirman a ľudia nám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2022 o 9:40 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolega Peťo Kremský, ďakujem, že si spomenul viacero problémových alebo slabých miest predkladaného zákona. Verím, že sa to teda podarí ešte nejak vylepšiť. Obávam sa, a teda chcem sa ťa spýtať, že ako zákon vyrieši situáciu, ak si ale obchodníci s elektrinou navyšujú ceny a realizujú veľké zisky. Spomínal si to, myslím si, že toto je skôr náš slovenský problém, a obávam sa a podľa mňa ten predkladaný zákon toto nerieši a nevyrieši, pretože je zameraný na výrobcov. No a keď sa pozrieme na Slovensko na realitu, tak majoritným výrobcom sú Slovenské elektrárne. Pri pohľade na ich finančné ukazovatele nevidíme nejaké kladné čísla, skôr naopak, veľké zadlženie a v podstate hrozbu bankrotu.
Zároveň treba jasne povedať, že teda elektrárne súhlasili s predajom elektriny pre občanov za vynikajúcu cenu, tých 61 euro, a zastropovanie ich ďalších teda predajných cien na nízkej úrovni by podľa mňa mohlo ohroziť aj toto memorandum. A teda keď sa pozrieme na Slovenské elektrárne, tak ja si nemyslím, že by malo byť hlavným záujmom vlády, aby elektrárne teda nemali možnosť predávať svoju, svoju produkciu za rozumné ceny, myslím si, že práveže kopu teda predali jej v minulosti aj do budúcej výroby za malé ceny. No ale to chcem povedať, že práve skrachujúce a zadlžené elektrárne by bol skutočný problém a ja si myslím, že Slovenské elektrárne by práve mali mať možnosť a schopnosť naakumulovať zdroje a štát by mal trvať prednostne na ich použití na dostavbu jadrovej elektrárne, štvrtého bloku Mochoviec a tam, ak by sa toto čo najrýchlejšie podarilo zrealizovať, vie byť nejaké memorandum dva, ktoré by dokázalo zabezpečiť zasa za vynikajúcu cenu možnože energiu pre verejný sektor, prípadne pre možno aj súkromný sektor sčasti. Takže toto si myslím, že by sme tiež mali mať na pamäti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2022 o 9:40 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video