78. schôdza

Ja som rád, pán kolega, že ste nadhodili otázku práve špekulatívnych nafúknutých cien medzi dodávateľmi a odberateľmi elektrickej energie, pretože ako ste spomínali, iba päť percent stanovenia ceny medzi dodávateľmi a odberateľmi ide cez burzu, zbytok sú bilaterálne kontrakty. No a ja som sa pýtal aj pána ministra túto otázku, že ako je ošetrené to, že však keď tam má ísť päť miliárd na kompenzácie, že tu nedôjde proste k nejakému nafukovaniu cien, lebo však keď to platí niekto tretí, tak prečo by to niekoho trápilo, tým pádom sa ten trhový mechanizmus vypína. No a on mi tu hovoril vtedy o nejakom indexovaní cien. Len problém, je zaujímavé to, že dva dni dozadu Nemecko ohlásilo, že toto považujú za vážny problém, potenciálne manipulovanie cien, a stanovujú teraz legislatívu, že všetci, ktorí budú žiadať preplatenie nejakého rozdielu ceny, budú musieť tie kontrakty dávať na posúdenie takej obdobe ako protimonopolného úradu na Slovensku, aby sa pozrelo na to, že či naozaj tie ceny sú v danom čase a v danej lokalite opodstatnené a že sú, že sú primerané. Práve preto, že sa veľmi nízko stanovila tá cena pre domácnosti a štát bude všetko v podstate prekrývať, ten rozdiel, tak je objektívne, že bohatší ľudia nebudú mať žiaden dôvod šetriť s elektrickou energiou, proste pôjdu tak, ako išli tento rok, lebo oni to na tých účtoch neuvidia, ale štát to uvidí, on to bude musieť prekryť. No a práve preto, práve ten mechanizmus je kľúčové nastaviť tak, aby tu nedochádzalo k obrovským, k obrovským únikom, pretože naozaj tie miliardy, to sú zdroje, ktoré mohli byť použité v ideálnom prípade na čokoľvek iné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi vítam tento návrh zákona a ďakujem pánovi ministrovi, pracovníkom na ministerstve hospodárstva, ale aj predsedovi hospodárskeho výboru Petrovi Kremskému, ale aj ďalším kolegom poslancom, aj pánovi Galekovi za plodnú diskusiu na včerajšom výbore. Vážim si úsilie všetkých hľadať spôsoby a podmienky pre výrobcov a dodávateľov tepla, aby dokázali túto ťažkú situáciu zvládnuť. Bez ochoty a pomoci štátu by to nešlo. Začalo zimné obdobie a obdobie mrazov, je veľmi potrebné, aby sa urýchlene našlo riešenie. Nielen na Orave, ale aj v severských častiach Slovenska nás bežne prekvapia mrazy aj mínus 20, 30 stupňov. Ľudia na Slovensku potrebujú mať v tejto, v týchto dňoch, mesiacoch istotu, že budú mať zabezpečené, budú mať zabezpečené dodávky energií a tepla.
Vďaka opatreniam vlády ceny energií a tepla pre domácnosti, energie sú zastropované, čo sa týka dodávok tepla, tam sa tiež výrazne vyšlo v ústrety. Ja by som chcel z tohto miesta aj možno vyzvať a poprosiť, aby sa hľadali aj riešenia, ako pomôcť pri kompenzácii domácnostiam, ktoré nekúria elektrikou, plynom alebo inými zdrojmi, ale kúria pevným palivom. Týka sa to veľa domácností a tu zatiaľ, zatiaľ sa na nich nejak nehľadí, že možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Poviem len pár slov, lebo však budem v rozprave pokračovať.
Pán Suja, to memorandum bolo uzavreté vo februári, marci, ale potom bola uzavretá zmluva so Slovenskými elektrárňami, to vám možno ušlo, a tá je, samozrejme, záväzná. Takže... Prosím? (Reakcia z pléna.) No tak, tak ja viem tak, že bola uzavretá, podpísaná, možno ešte niekto nepodpísal, dobre.
A pokiaľ ide o kotolne, ja si myslím, že práve toto by riešil ten systém, ktorý ja navrhujem, čiže systém kompenzácií, kde aj kotolne dostanú maximálnu cenu plynu a čo bude nad túto cenu, tak vlastne ich dodávateľ si bude žiadať od štátu ako kompenzáciu. Pretože potom práve tie kotolne by mohli dodržať tú cenu tepla, ktorú teda majú stanovenú pre obyvateľov a nielen obyvateľov, ale aj školy, nemocnice často a verejné budovy v mestách a obciach.
K tým obchodníkom, pán Viskupič, a Slovenské elektrárne, no neviem o tom, že Slovenské elektrárne by boli v nejakej takej stratovej a v ťažkej situácii. Keď pozerám na ich bilanciu, tak im rastú tržby každý rok a aj zisk majú celkom slušný. V minulom roku alebo teda ´21 skoro 33 miliónov eur. Samozrejme, kešová situácia môže byť trošku iná v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale tá je aj horšia v súvislosti s tým, že ony keď predávajú na burze elektrinu, tak musia tam skladať obrovské záruky, čiže podľa mojich informácií už veľmi ani nepredávajú cez burzu, pretože jednoducho to si žiada tak obrovské kešové prostriedky, že jednoducho na to nemajú. Práve preto je dôležité pomôcť im vlastne tými dvojstrannými zmluvami, aby to mohli dodávať na Slovensko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže budem sa to snažiť stihnúť za päť minút, ale to len vďaka nátlaku predsedajúceho.
Ja by som sa mohol k tomuto vyjadriť, mne tam vadí pri niektorých tých výrobcoch elektriny, energie, ako je napríklad bioplynky. Bioplynky ideme určovať im výstup, ale ony majú vstup, ktorý kolíše. To neni ako veterné elektrárne a solárne elektrárne. Máme, drvivá väčšina bioplyniek na Slovensku je od 0,91 do 0,99 MW a len asi päť bioplyniek na Slovensku máme, čo je okolo 2 MW.
To znamená, že je reálna hrozba, že tieto malé elektrárne, bioelektrárne ohrozíme, bioplynky ohrozíme a môžu skrachovať. Samozrejme, tie, čo majú vlastné družstvá alebo proste nejaký prísun materiálov, ktoré, na ktoré majú priamo vplyv a palivové zložky, tie nie, ale ktoré to nakupujú, tie sú veľmi-veľmi závislé na tom vstupe. Takže my ideme regulovať výstup, ale vstup môže skákať, ako chce.
Je takisto veľké riziko, ako som povedal, že toto môže byť pre nich likvidačné. A ak chceme byť nezávislí na iných palivových zložkách, z ktorých sa vyrába energia z nich, tak nemôžme si dovoliť, že budeme riskovať pád týchto bioplyniek. A už teraz máme informácie z bánk, že áno, veľa z týchto bioplyniek má problém. Ja neviem, prečo sme to nemohli nahať, ako je to v Čechách, nad ten 1 MW, ale museli sme to dať na 0,9, ako nerozumiem tomu.
Ďalší veľký problém, ktorý tam vidím, že máme tam výnimku, kde majú tie prečerpávacie stanice a biometán. Ale ja sa pýtam, keď má biometán výnimku, koľko elektrární máme z biometánu na Slovensku, kde sa vyrába energia. No ja vám poviem, páni kolegovia, kolegyne, ani jednu. Tak nerozumiem, prečo to tu je. Nemáme ani jednu z biometánu. Prečo? Chystáme to pre niekoho? Chceme to alebo je to tam omylom? Keby sme tam dali bioplynky, beriem to. Mohli by sme ich zastropovať tým výkonom, už keď sme dali tých zvyšných päť, je mi to úplne jedno, ale takto tam niečo dávame, čo ani na Slovensku nie je. Tak ja si myslím, že toto je návrh, ako povedal predrečník, vhodný na to, aby sme ho stiahli z rokovania a dopracovali. Lebo v takomto znení, v akom je, ho nemôžme podporiť.
A čo sa týka, už som to povedal, neviem, či bolo počuť, že memorandum nie je právne záväzne. Pán Kremský povedal, že je uzavretá zmluva s elektrárňami. Áno, je uzavretá, ale nie je podpísaná. To znamená, ako keby ani nebola. Takže toto je ďalší problém, že môže nastať to, čo som povedal, že áno, sľubujeme ľuďom, že budú mať dva roky zastropovanú cenu energie, ale toto vôbec nemusí nastať, vážení kolegovia, kolegyne. A my aj napriek tomu ideme teraz prijať niečo, čím dokážeme zlikvidovať väčšinu bioplynových staníc. Lepšie povedané každú, ktorú, ktorá nemá vlastné družstvo alebo vlastné polia, týmto ohrozíme, dokonca podľa mňa zlikvidujeme.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby sa tam zmenilo to jedno slovo z "biometánu" na "bioplyn". Lebo nevidím absolútne žiaden dôvod biometánu, keď nie je na Slovensku ani jeden výrobca elektrickej energie z biometánu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že len jedna takáto stanica je, ale aj tá nevyrába elektrickú energiu. A to už nehovorím ten proces, aký je náročný pri tom biometáne na rozdiel od bioplynu.
Ďakujem.

Chcel by som sa vyjadriť k tomu limitu, pretože s týmto súhlasím, tých 0,9 je tam nastavených kvôli tomu, že na Slovensku sme mali pravidlá tak, aby do 1 MW elektrárne nepotrebovali tzv. osvedčenie o súlade s energetickou koncepciou Slovenska, ktoré v tom čase prakticky, keď sa pripájali takéto zariadenia, nebolo možné získať, lebo tam boli určité obmedzenia najmä na SEPS-ke. A teda väčšina takýchto zariadení bola do 1 MW; bavíme sa možno o 400 zariadeniach, ktoré sú tým grom, kde vieme inframarginálne, takéto inframarginálne technológie zdaniť. Čiže tuná ja naozaj problém nevidím.
Týka sa to nielen bioplynu, ale napríklad aj fotovoltiky. Takisto majú predané niektoré z nich, ktoré sú vystúpené z povinného výkupu, elektrinu za povedzme za 400 eur, zatiaľ čo napríklad výkupná cena je pre nich iba 250 a všetko medzitým sa zdaní. To, čo je kritické v prípade bioplynu, je, že oni nemajú zohľadnené tie palivové príplatky. To znamená nárast tých vstupov. A toto bol, toto bol ten pozmeňovák, ktorý som predkladal na výbore a ktorý mi, bohužiaľ, neprešiel. Súčasná metodika ÚRSO zohľadňuje iba uzatvorené obdobie, to znamená roky ´20 a ´21, kde ten nárast nebol takýto dramatický, a preto hrozí zánik takýchto bioplyniek. Včera tam bol koniec koncov aj zástupca jednej asociácie, ktorý hovoril o tom, koľko z nich už naozaj zatvorilo svoje brány. A toto nám bude v budúcnosti v tom mixe chýbať. Ale s tou hranicou súhlasím.
Čo sa týka tej zmluvy a memoranda. Memorandum je uzatvorené. Zmluva je schválená Európskou komisiou. Čaká sa na jej podpis, ale musí sa ešte predtým schváliť u akcionárov. Tu dôverujem ministrovi Karlovi Hirmanovi, že naozaj urobí všetko pre to, aby aj tie ceny, tak ako budú nastavené v tom rozhodnutí vlády, žiadnym spôsobom nenarušili práve ani memorandum, ani zmluvu, tak ako sa k tomu zaviazal aj včera na výbore, tak dúfam, že to tam tak aj bude.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Čiže tak ako kolega Miro Suja vo svojej rozprave poznamenal, že pokiaľ nie je podpísaná zmluva medzi akcionármi a Slovenskou republikou, tak v podstate tá zmluva je také fluidum, také vákuum, ničím neviditeľné, ničím neuchopiteľné. Čiže stále sa bavíme iba o niečom, čo snáď bude, ale zatiaľ ešte stále nie je.
Čo sa týka bioplynových staníc, tak veľké výrobné družstvá, ktoré naozaj na mnohých hektároch produkovali alebo produkujú silážnu kukuricu, tak tie nebudú mať problém so vstupným nákladom pri výrobe bioplynu vo svojich vlastných bioplynových staniciach. To je jednoducho holý fakt. Lenže máloktorá výrobná bioplynová stanica má takéto zmluvy podpísané buď s nejakým družstvom, ktoré pre nich výlučne túto silážnu kukuricu pestuje, ale väčšina týchto bioplynových staníc naozaj túto silážnu kukuricu ako základnú vstupnú surovinu musí nakupovať. Teraz tie ceny nieže kolíšu, ale teraz tie ceny enormne opäť vzrástli. Pretože aj tie výrobné družstvá zazmluvňujú niečo, čo ešte nevypestovali, ale zazmluvňujú to už na budúci rok. Čiže tieto bioplynové stanice sú naozaj ohrozené. A keď chceme zachovať, v úvodzovkách, nejakú biodiverzitu nášho vstupného nejakého, vstupných vecí, čo sa týka energetiky, že chceme mať ten náš energetický sektor vyvážený, to znamená, že chceme mať klasickú výrobu tepla z plynu, chceme mať klasickú výrobu tepla zachovanú z nejakej fotovoltaiky v rámci prevodu na elektrickú energiu, ale zároveň chceme zachovať aj bioplynové stanice, tak tieto bioplynové stanice by mali byť nejakým spôsobom zastropované minimálne na nejakú vstupnú cenu toho nákladu. Čiže ak toto neurobíme, ak toto nejakým spôsobom sa nebude riešiť, tak naozaj tento segment hospodárstva doslova a do písmena zanikne.

Ďakujem kolegom za reakcie. Áno, keď pozreme, že veterné elektrárne a solárne elektrárne majú ten vstup rovnaký, slnko svieti, vietor fúka, na nich to nemá dopad. Ale ako povedal kolega predrečník, že áno, napríklad pri tej kukurici, tam tá cena rastie hocijako. Takže nie je problém pri veterných a solárnych, že im určíme nejakú tú výstupnú cenu, lebo vstup ony majú stále rovnaký, ale pri tých bioplynkách nám ten vstup skáče. Ja hovorím na to, že toto riziko je tam.
Takže ďakujem predrečníkom za ich reakcie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ešte krátko dokončím z môjho minulého vystúpenia.
Hovoril som o tom, že pre štát by bolo, alebo aj pre štát, aj pre odberateľov na úrovni verejného sektora, firiem by bolo oveľa výhodnejšie a jednoduchšie kompenzovať náklady na energie na strane dodávateľov. Možno spomeniem len to, že keď sa stanoví takáto maximálna cena plus kompenzácie možnože iba časť, možno 90 % iba, tak by to nebolo štátna pomoc. Samozrejme, v ústave je len to, že si o to musí požiadať vlastne cestou súdu. Ale keďže takéto právo je, tak je to relatívne vymožiteľné.
Ďalšia vec je, že vlastne štát by mal žiadosti o kompenzácie priamo od dodávateľov a nie odberateľov. Čiže neboli by ich desaťtisíce, ale bolo by ich niekoľko desiatok, možno stoviek. Takisto štát by mal oveľa väčšiu kontrolu nad tým, za akú cenu sa tieto energie nakupujú, pretože keď dodávateľ chce kompenzáciu od štátu, tak, samozrejme, štát môže žiadať, aby mu ukázal, za koľko tie energie nakúpil, kde, od koho, kedy, za koľko a tak ďalej. A samozrejme, takisto je veľmi dôležité, aby štát tlačil na to, aby vznikali dlhodobé zmluvy, dvojstranné zmluvy medzi výrobcami elektriny na Slovensku a takisto dodávateľmi plynu na niekoľko rokov, čo je trhové opatrenie, ktoré by štát nestálo nič a prinieslo by stabilitu vlastne firmám, verejnému sektoru a tak ďalej.
To, čo je úplne najhoršie pre všetkých, je neistota, ako to bude od nového roka, ako bude to vyzerať, čo nám štát vykompenzuje za aký čas. Zatiaľ sa tu hovorilo o prvých troch mesiacoch iba. Čo bude ďalej? Samozrejme, to je perspektíva, ktorá je či pre priemysel, alebo pre verejný sektor extrémne krátka, pretože potrebujú riešiť minimálne budúci rok plus ďalšie roky. Čiže prihováram sa za to, aby naozaj tu vznikol systém, ktorý bude prehľadný a bude dopredu vlastne plánovateľný, aby aj firmy si mohli do cien svojich výrobkov zakomponovať reálne ceny energií, ktoré dostanú konkurenčné, nie desaťnásobné oproti minulosti, a aby mohli takto fungovať a konkurovať aj svojim zahraničným vlastne súperom na trhu.
Dobre. To, dúfame, ešte bude predmetom diskusií, že sa to neobmedzí len na domácnosti. Tie sú, samozrejme, najdôležitejšie, ale takisto verejný sektor a firmy sú veľmi kľúčové, za aké ceny budú mať energie, pretože od toho závisí ekonomický rast, zamestnanosť, ale aj ceny pre obyvateľov. Čo z toho, že človek bude mať dobrú cenu elektriny, dobrú cenu plynu, tepla, keď potom príde do obchodu a chlieb tam bude stáť možno 10 eur. Asi trošku mu ten úsmev zamrzne, aj keď doma má teplo.
Takže odôvodním teraz pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spolu s Petrom Pčolinským. Ide tam o to, že zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý, ktoré sú zapojené do systému výkupu, to znamená dostávajú pevnú cenu za megawatt svojej elektriny, ktorú dodávajú na trh, chceme ich vlastne vyňať spod tohto zákona. To znamená, že by sa na nich nevzťahovala možnosť dodatočného zdanenia, keďže ony nepredávajú tú svoju elektrinu na trhu priamo, ale sú v systéme výkupu a takisto vlastne preberajú zodpovednosť za odchýlku. Čiže v podstate dostávajú pevnú cenu za elektrinu a nie je dôvod, aby tam vlastne museli podávať tieto hlásenia, zbytočnú administratívu a takisto aby štát to tam kontroloval a prepočítaval. Jednoducho ony dostanú pevnú cenu cez OKTE, cez SPP a potom SPP si to predáva do trhu, samozrejme, v súčasnosti za vyššiu cenu. Čiže verím, že podľa tohto zákona aj SPP vlastne bude predmetom zdanenia za nadmerné zisky z energií.
Čiže prečítam veľmi krátky pozmeňujúci návrh a doplňujúci poslancov Petra Kremského a Petra Pčolinského k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328). Prepáčte. (Rečník si odkašlal.) Som veľa čokolády zjedol na toho Mikuláša. (Reakcia spravodajcu.) Ale nie, v pohode. V pohode.
1. V čl. I v bode 5 § 25c ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) v zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie,".
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
2. V čl. I v bode 5 § 25f ods. 2 sa slová „výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny" nahrádzajú slovami „vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny".
3. V čl. I v bode 5 § 25f sa vypúšťa odsek 3.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a takisto za otázky, odpoviem vo faktickej.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja jediný som nezablahoželal šťastného Mikuláša alebo bohatého Mikuláša. Ja si myslím, že táto vláda dáva mikulášsky darček slovenským občanom každý deň, tak nechcem si z nich robiť ešte srandu, že im to takto budem hovoriť. A teraz konkrétne k veci.
Pán Kremský, vymožiteľnosť práva je u nás strašne dlhá a finančne náročná. Takže hovoriť, že sa môžu domáhať na súde, je dosť také tiež, si myslím, nefér. Kým sa domôžu nejakej pravdy, tak sťažovatelia môžu dávno skrachovať. Mňa len mrzí, že včera v tom pôvodnom znení vášho pozmeňujúceho návrhu bol aj ten strop od 1 MW a že teraz sa to vytratilo a takto nám vznikli tie problémy, o ktorých tu hovoríme. Mohlo to tam ostať. Ja si myslím, že vôľa naprieč politickým spektrom by bola alebo by sa našla, ak chceme byť energeticky čo najviac nezávislí. Keď nie, tak potom neviem, na čo sa tu hráme.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo vašej rozprave ste zase poznamenali iba to, že áno, chcete sa nejakým spôsobom podieľať alebo chcete nejakým spôsobom diverzifikovať tú energetickú nezávislosť. Jednoducho, aby ten náš segment na tom energetickom portfóliu Slovenskej republiky bol nejakým spôsobom nastavený tak, aby každý ten dodávateľ si našiel to svoje miesto a jednoducho obhospodaroval ten segment, ktorý je preňho príznačný alebo dôležitý. Ale tak, ako poznamenal kolega Suja, naozaj tam bolo dobré zakomponovať tú hodnotu toho jedného megawattu. A ak by to tam zostalo, myslím si, že by to neublížilo nikomu, práve naopak, bioplynové stanice by sa necítili ohrozené a nemuseli by riešiť možno od budúceho kalendárneho roka – od januára, od februára 2023 – možno holú existenciu. Čiže ak by toto zostalo zakomponované, ak by ste takýto pozmeňujúci návrh dali, tak bolo by to vyriešené k spokojnosti aj týchto malých dodávateľov elektrickej energie, ktoré ju vyrábajú v rámci bioplynových staníc. Čiže tieto vstupy, ktoré ony majú, jednoducho nebudú ničím kompenzované a stanú sa naozaj nie konkurencieschopnými na trhu. Čiže oproti veterným elektrárňam, oproti slnečným vlastne kolektorom alebo slnečným elektrárňam, ktorých tu máme na Slovensku naozaj požehnane, tieto bioplynové stanice nebudú adekvátne konkurencieschopné.
Čiže asi toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.