78. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegyňa, kolegovia, máme predkladaný návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Jednoducho doterajšia právna úprava vymenúva náležitosti zmlúv alebo náležitosti zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov na vzdelávanie, na mzdy, na prevádzku na dieťa, na žiaka, na poslucháča, akokoľvek to nazveme. A tento návrh zákona jednoducho navrhuje, aby sa nejakým spôsobom alebo spôsobom, ktorý je v zákone uvedený, a podľa mňa je správny, odstránili akékoľvek pochybnosti pri výklade zákonného textu, ktorý terajší návrh zákona obsahuje. To znamená, aby ohľadom pripomienok k zmluve, ktorá je medzi školských zariadením a v úvodzovkách štátom ako poskytovateľom tohto príspevku, mohlo dôjsť a malo by dôjsť aj k doplnení o tom, k doplneniu o tom, aby na poskytovateľov neboli kladené príliš nejaké obsedantné alebo nejaké zvláštne podmienky zo strany samosprávy, ktorá dané školské zariadenie buď financuje v plnom rozsahu, alebo z časti.
To znamená, odstráni sa nám bariéra, ktorou niekedy dochádza pri financovaní či už základnej školy, materskej školy, strednej školy, alebo centra voľného času, alebo súkromného centra voľného času, ktorý je nejakým spôsobom zakomponované na danej samospráve. A všetky tieto podmienky v snahe podmieniť financovanie, nejakých spôsobom oklieštiť alebo ubrať danému zariadeniu prostriedky, ktoré by mali slúžiť výlučne na jeho zákonnú prevádzku, nazvime to takto, či už zásahom samosprávy buď vedomím, alebo nevedomím. A poskytované vzdelávanie sa takýmto spôsobom bude motivované uberať snahou vyhnúť sa akémukoľvek financovaniu zo strany zákona, ktorý je v terajšej dobe predložený.
Čiže jednoduchým takýmto príkladom, ak je riaditeľ centra voľného času, základnej školy, strednej školy v konflikte so samosprávou, tak môže dôjsť k skráteniu alebo nejakým obštrukciám na základe financovania daného školského alebo predškolského zariadenia, alebo centra voľného času, alebo hudobnej školy umenia, akéhokoľvek zariadenia, ktoré spadá pod legislatívny proces a pod proces školských zariadení.
Čiže tento zákon by toto značne zamedzoval a bol by na prospech školských zariadení a značne by nejakým spôsobom zviazal ruky samospráve, ktorá by chcela nejako im zvláštnym spôsobom hádzať polená popod nohy školských alebo predškolským zariadeniam, s ktorými má buď nejaký konflikt, alebo tieto finančné prostriedky by chcela posunúť alebo presunúť v rámci svojej kompetencie alebo svojich kompetencií niekam inam, pardon. (Rečník si odkašľal.)
Čiže ja tento návrh zákona považujem za dobrý, aj keď ide naozaj iba o úpravu legislatívnu a o upravené znenie, čiže ja zaňho zahlasovať určite budem a pevne verím, že tento návrh zákona nájde podporu naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem za podporu. Ja som o tomto zákone komunikoval aj s ministrom školstva. Zatiaľ stanovisko nemám, keďže tá mailová komunikácia funguje tak, ako funguje. Nie je to jeho, je to v podstate tým, že sa hromadí tých mailov veľmi veľa. Hovoril som mu to aj osobne, takže čakám na stanovisko. Zvlášť si treba uvedomiť túto dobu, táto veľmi ťažká doba, energetická kríza a tak ďalej, kedy si zriaďovatelia školských zariadení môžu stanovovať podmienky a môžu si vymyslieť čokoľvek, aby tým vlastným školským zariadeniam nedali to, čo majú zo zákona dostať. Takže toto je len odkaz, taká legislatívno-technická úprava, kde sa ten odkaz v podstate dopĺňa do tohto zákona a myslím, že pomôže.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, odstráni sa týmto nespravodlivosť, ktorá v súčasnosti je, a zákon sa bude dať jednoznačne vysvetliť. Nebudú si ho môcť jednotlivé samosprávy vykladať po svojom a uberať takto finančné prostriedky rôznym inštitúciám, ktorí sa na tom závislí, a dochádza tam vlastne, dá sa povedať, k nespravodlivosti. Veľakrát tu ide aj o osobný rozmer, že niekto niekoho nemá rád a tomuto centru voľného času alebo podobne dá menej financií ako inému. Týmto by to bolo jednoznačné a tento zákon podporíme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj keď ide naozaj o legislatívno-technickú úpravu, ale táto legislatívno-technická úprava je veľmi dôležitá a určite pomôže všetkým školským zariadeniam, ktoré sú nejakým spôsobom diskriminované už len z toho titulu, že dochádza k nejakej osobnostnej animozite medzi zriaďovateľom a prevádzkovateľom. Čiže toto sa naozaj odstráni a ak táto legislatívno-technická úprava prejde, čo naozaj pevne verím, že prejde, nebude to mať žiaden vplyv ani na štátny rozpočet, ani na vplyv štátnej alebo verejnej správy. Jednoducho tieto finančné prostriedky, ktoré sú už vopred naakumulované, len prídu naozaj tam, kde prísť majú. To znamená, ak prevádzkovateľ školského zariadenia má nárok na určitý balík peňazí, to znamená z celého balíka samospráva môže, teda mala by mu odovzdať 100%, ale podľa zákona musí mu odovzdať 80%, tých 20% si môže nechať na vlastné prevádzkové náklady čohokoľvek.
Ale ja nevidím dôvod, prečo by, zvlášť je to na takých menších obciach alebo možno troška väčších obciach, kde ešte funguje základná škola 1 – 9, poprípade ešte majú materskú škôlku, tak táto samospráva dokáže naozaj vyfungovať a fungovať iba na základe toho, že má predškolské zariadenie a školské zariadenie. Ak na takejto obci je starosta, starostka a riaditeľ, riaditeľka, ktorí majú medzi sebou nie týždňový, mesačný, ale možno celoročný alebo až generačný konflikt, tak toto je taká dosť závažná pochybnosť a dosť taká zvláštna vec, pretože ak by základná škola dokázala kvalitne kooperovať so samosprávou, tak nemusíme riešiť takéto veci legislatívno-technickou úpravou. Ale hovorím, toto je o medziľudských vzťahoch a práve táto legislatívno-technická úprava tieto vzťahy, ktoré medzi týmito ľuďmi, hovorím, prevádzkovateľ a poskytovateľ, úplne odstráni a zabijeme naozaj dve muchy jednou ranou. Čiže ja tento návrh zákona určite podporím.

Ďakujem pekne. Fakt je tu drobná zmena, tak poprosím o podporu naprieč politickým spektrom. Tak ako som povedal pred chvíľkou vo faktickej, v tejto situácii, keď mestá a obce idú šetriť, tak aby sa nestalo, že budú šetriť na úkor škôl a školských zariadení. Práve preto táto legislatívno-technická zmena. Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi v tom úvodnom slove byť super stručný. To vysvetlenie, čo predpokladám, pardon, že prečo predkladám to, čo predkladám, si nechám na rozpravu, nech je aj šanca reagovať. Takže úvodom, pán predsedajúci, dovoľte len povedať, že predkladám na rokovanie návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 o rodičovskom príspevku. Zavádzame takzvané flexibilné rodičovské, iný spôsob rozloženia toho rodičovského v rámci tých prvých rokov veku toho dieťaťa z príčin, ktoré rád vysvetlím v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 1318. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1376 zo 14. novembra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dôvod na predloženie toho zákona je veľmi jednoduchý. To, čo v praxi robíme zavedením flexibilného rodičovského, je, že by sme v prípade úspešného schválenia alebo prechodu tohto návrhu zákona umožnili ženám rozložiť si tú sumu, ktorú momentálne v rodičovskom poberajú, ktorá je podľa aktuálneho znenia zákona rozložená na tri roky, buď v období troch rokov, alebo ak sa tak rozhodnú v období dvoch rokov. Celková suma, ktorú by za to obdobie prebrali, pardon, za to obdobie pobrali, či tie dva roky alebo tri roky, by sa nezmenila. Tá celková suma, ktorú poberú momentálne v rámci troch rokov, je zhruba 11 514 eur pri rodičoch, ktorí nemali nárok na materské, otcovské, je to menej, 10 080. Tá suma by sa nemenila, avšak dávali by sme im možnosť nepoberať to tri roky, ale poberať to len dva. Pre tých, čo neprepadli z matematiky, z toho logicky vyplýva, že by poberali mesačne viac, a preto, že by si to rozložili tých buď 10 080 eur, alebo tých 11 514 eur na menej mesiacov. Čiže v praxi by to znamenalo, že ak by si za súčasných okolností rozložili to rodičovské na tri roky, tak dostávajú niečo v intervale od okolo 383 eur. Ak by si však rozhodli rodičia, že to chcú poberať v intervale len dvoch rokov, dostávali by až 479 eur 750 centov mesačne. Opäť, celková suma toho rodičovského by sa nezmenila, len by si vybrali skôr a tým pádom, alebo rýchlejším tempom, tým pádom by sa tie mesačné dávky zvýšili, ale poberali by ich o rok kratšie.
A teraz, keď sa nad tým zamyslíte, tie dôvody na navrhovanie zákona sú myslím zrejmé. Kopa žien sa plánuje vrátiť, alebo rodičov, lebo sa nevzťahuje len na ženy, sa plánuje vrátiť do práce v tom období dvoch rokov po narodení dieťaťa, čiže bude mať potom zase vyšší príjem po období dvoch rokov a privítali by tú možnosť nemať tak zásadný pokles v tých prvých dvoch rokoch, kedy naozaj ten príjem potrebujú, lebo nie sú v práci, vypadli z toho pracovného, z toho plného platu a hodilo by sa im mať tých 479 namiesto tých aktuálnych 383 eur. Všetko nám, všetok výskum k tomu, ako sa formuje zdravie a psychické zdravie a pohoda dieťaťa nám hovoria, že práve tie prvé roky sú formatívne a preto zariadiť to tak, aby tie ženy, matky či rodičia vedeli mať vyšší príjem, nemali tak zásadný pokles a s tým súvisiace stresy, sa nám zdá byť aj v súlade s našou, myslím si, zdieľanou preferenciou zabezpečiť čo najbezpečnejšie a čo najpohodlnejšie pohodlie, najväčšie pohodlie pre to dieťa v tých prvých rokoch života.
Je tu aj druhý dôvod a myslíme si, že tento návrh zákona, tak ako ho predkladáme, by mohol viesť aj k zvýšeniu pôrodnosti. Ako? No veľmi jednoducho. Momentálne, keď sa nad tým zamyslíte, v praxi vlastne trestáme tie ženy, ktoré sa rozhodnú mať druhé dieťa v období pred troma rokmi po narodení toho prvého. Ono totiž v praxi môže poberať rodič len jedno rodičovské, čiže keď sa narodí to druhé dieťa, tak mu zanikne nárok na rodičovské pre to prvé. Nám to nedáva zmysel. Nie je veľa vecí, na ktorých sa v tejto sále zhodneme, ale myslím si, že jedna, na ktorej sa zhodneme, je to, že ak chceme mať ako krajina budúcnosť, tak potrebujeme, aby sa začalo rodiť viac detí. Tá naša demografická krivka je skutočne zúfalá a smutná. Prečo potom vlastne trestáme ženy tým, tie, ktoré sa rozhodnú mať druhé dieťa pred navŕšením alebo dovŕšením troch rokov života toho prvého dieťaťa, prečo ich trestáme tým, že im neumožňujeme vlastne dobrať to rodičovské, na ktoré by mali za iných okolností nárok naplno, mi nie je celkom jasné.
Týmto návrhom zákona im dávame tú možnosť. Vyberte si dva roky a nie tri, poberať budete poberať nie 383, ale tie zhruba 479. Do dvoch rokov to vyčerpáte a tým pádom, ak máte druhé dieťa dva a pol roka po narodení toho prvého, o nič neprichádzate, lebo ste si už komplet rodičovské vybrali. A preto si myslíme, že tým ženám, ktoré by za normálnych okolností chceli mať to dieťa, alebo tým rodičom, ktorí by chceli mať to druhé dieťa už do dvoch rokov, ale rozhodnú sa, odložím to, počkám si ešte a potom sa stane, neviem, zmena v pracovnom pomere, možno zmena v zdravotnej situácii matky či otca a už sa k tomu druhému dieťaťu nedostanú, tak tento dôvod na odkladanie druhého dieťaťa, aby tým neprišli o časť rodičovského, tento dôvod touto návrhom, touto novelou zákona berieme späť. Opäť, myslím si, že to dáva zmysel, a preto pevne verím aj pre vašu podporu a vďaka vopred za ňu.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení, mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a predkladá sa s cieľom zosúladiť ustanovenia zákona s požiadavkami formálneho oznámenia Európskej komisie, ktorým iniciovala proti Slovenskej republike nové konanie o porušení zmlúv vedené podľa čl. 258 zmluvy o fungovaní Európskej únie pod č. 2020/2296.
Návrhom zákona sa okrem iného upravujú kompetencie orgánov radiačnej ochrany, kompetencie ministerstva dopravy, výstavby Slovenskej republiky v oblasti štátneho dozoru pri preprave rádioaktívnych materiálov a schvaľovaní prepravných obalových súborov, problematika ožiarenia prírodnými zdrojmi ionizujúceho žiarenia vrátane ožiarenia radónom, a to na pracoviskách a v pobytových priestoroch. Upresňujú sa požiadavky na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a nakladanie s rádioaktívnym materiálom neznámeho pôvodu a opravuje sa rozsah informácií o negatívnych účinkoch ionizujúceho žiarenia, ktoré je potrebné poskytnúť tehotným a dojčiacim ženám.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Je to tlač 1263.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.