78. schôdza

29.11.2022 - 22.12.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

1.12.2022 o 11:51 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 11:51

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, schválením programu schôdze sme schválili aj zmeny, ktoré sme dohodli na grémiu, to znamená upravené tie rokovacie dni aj rokovacie prestávky, aj to, že piatky okrem 2. decembra sa nehlasuje, napriek tomu spravodajca k štátnemu rozpočtu určil termín hlasovania na deň, kedy sa nehlasuje. To znamená, že tento termín nie je určený, lebo nemôže on zmeniť rozhodnutie Národnej rady, čiže toto treba zosúladiť. Buď teda zvoláme grémium, dohodneme inak, alebo sa dá, nejakým procedurálnym návrhom sa stanoví termín hlasovania na deň, kedy sa hlasuje.
A taktiež by som chcela poprosiť, že teraz nám nie je jasné, že či, o tomto prvom čítaní že kedy budeme hlasovať. (Reakcie z pléna.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Teraz hneď, áno, že teraz som to spomínal, že jak to prerokujeme, hneď to odhlasujeme.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ale tam môže byť rozprava dlhšia v prvom čítaní.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Tak uvidíme, aká bude. Uvidíme, aká bude.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
No, bude rozprava.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.12.2022 o 11:51 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:51

Vladimíra Marcinková
Skontrolovaný text
Dobrý deň. Ja by som chcela pripomenúť členom európskeho výboru, že o trinástej máme zasadnutie výboru. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.12.2022 o 11:51 hod.

Mgr.

Vladimíra Marcinková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:51

Zuzana Šebová
Skontrolovaný text
Ja takisto by som chcela pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru, či na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, 13.05 h máme výbor tam, kde obyčajne. Ďakujem.
Skryt prepis

1.12.2022 o 11:51 hod.

Ing.

Zuzana Šebová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:51

Karel Hirman
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod ďakujem za hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní, rešpektujem a veľmi si to cením. Predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia nariadenia Rady Európskej únie 2022/1854 zo 6. októbra tohto roka o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie. Ide o nastavenie pravidiel pre zavedenie a vyberanie odvodu z nadmerných príjmov z výroby elektrickej energie v zariadení na výrobu elektriny na území Slovenskej republiky.
Toto nariadenie nadobudlo účinnosť práve dnes, a preto je v skrátenom legislatívnom konaní. A je to nariadenie, ktoré je záväzné pre všetky členské krajiny Európskej únie. Napriek tomu, že ja osobne som proti nemu hlasoval aj spolu s kolegyňou z Poľska, ale to boli iné súvislosti, nie kvôli samotným daniam, ale tam si možno spomeniete, sa jednalo o stanovenie cien plynu na zastropovanie cien plynu.
Návrhom zákona sa tiež zabezpečuje vykonávanie povinnosti ustanovených článkom nariadenia Rady EÚ 2028/879 z 3. júna 2022, ktorým sa mení nariadenie Európskej únie č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruskej federácie, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, týkajúcich sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú do Slovenskej republiky ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo tretích krajín. Jedná sa teda o sankčný režim, ktorý musí Slovenská republika implementovať a rešpektovať.
V neposlednom rade návrhom zákona sa súčasne precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti, čo je veľmi dôležité, v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením.
Toto opatrenie je nevyhnutné na to, aby sme mohli po 1. januári udržať ceny dodávok tepla z centralizovaných zdrojov pre domácnosti na území Slovenskej republiky na úrovni, ktoré si budú môcť dovoliť, pretože bez tohto jednoducho nemáme nástroj ani ÚRSO a, ale ani vláda a my spoločne na to, aby sa tie ceny tepla, hovorím, mohli byť na úrovniach, ktoré naše domácnosti unesú, znesú. Doteraz sme riešili elektrinu, plyn, ale potrebujem, aby ste si uvedomili, a to málokto si uvedomuje, že zhruba 1,8 až 2 mil. občanov Slovenskej republiky má dodávky tepla zabezpečované centrálnym systémom vykurovania. Keďže táto oblasť je špecifická, je vyše zhruba 800 dodávateľov tepla, nie je to možné riešiť tak ako pri elektrine a plyne všeobecným hospodárskym záujmom, ale museli sme doslova a do písmena na zelenej lúke spolu s kolegami z ÚRSO, ministerstva hospodárstva a dodávateľmi tepla vytvoriť mechanizmus, ktorý v tomto osobitnom krízovom čase neúmerného nárastu cien energií a surovín, z ktorých sa to teplo vyrába, hlavne teda zemného plynu, ale povedzme aj drevnej štiepky, aby sme tie ceny mohli takpovediac skrotiť na úroveň, ktorá, ktorú si naše domácnosti budú môcť dovoliť, a kompenzácia rozdielu ceny aby bola dodávateľom tepla kompenzovaná z nášho štátneho rozpočtu.
Návrh zákona tiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o poskytovaní dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla, to som práve vysvetľoval, že toto tiež potrebuje mať vláda alebo minister, a to je jedno, ktorýkoľvek v akomkoľvek zložení, jednoducho k dispozícii na to, aby sme tie naše domácnosti uchránili pred cenovým šokom po 1. januári. To je ďalší dôvod, prečo to predkladám v skrátenom legislatívnom konaní, a napriek všetkému úsiliu, ktoré sme mali s kolegami z ministerstva hospodárstva, sme jednoducho vypracovanie tohto návrhu nevedeli fyzicky legislatívne pripraviť skôr. Z týchto dôvodov si dovoľujem poprosiť vás o podporu predloženého zákona a som pripravený na vecnú a korektnú diskusiu o tomto predložení návrhu zákona, tak aby sme mohli ho schváliť a po 1. januári mať v našich domácnostiach teplo za ceny, ktoré budú pre našich občanov prijateľné.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

1.12.2022 o 11:51 hod.

Karel Hirman

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:51

Milan Kuriak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328). Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

1.12.2022 o 11:51 hod.

Milan Kuriak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:51

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Peťo, zabudol si, že je tam potom ešte aj ústna rozprava, tak uvidíme.

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Tam sa hlásiš, hej?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Tam sa nehlásim, ja si myslím, že bude mi tých 20 minút stačiť. (Reakcia spravodajcu.) Desať?

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, viete dobre, že keď vediem ja schôdzu, tak sa ani nestihnete do ústnej prihlásiť.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Každopádne ja som veľmi rád, že tu máme ďalší zákon, ktorý má ľuďom aj našim podnikateľom pomôcť v energetickej kríze. Veľa takýchto zákonov sme už aj koniec koncov podporili, a to aj v rámci opozície, pretože naozaj to, čo dnes zúri vonku, jednak je to tá vojna na Ukrajine, má priamy vplyv aj na našu ekonomiku, aj na tie ceny energií a jednoducho bez takejto priamej, adresnej pomoci to naše hospodárstvo a naše domácnosti jednoducho nezvládnu. Avšak nemôžme podpisovať a hlasovať za akékoľvek bianko šeky, ktoré sa nám sem dostanú do parlamentu, a vidím aj v tomto zákone niekoľko takýchto bodov, ktoré sú na určite ďalšie prerokovanie, či už v rámci parlamentu, či už v rámci ministerstva, ale napr. aj rokovania s odbornou verejnosťou. To, čo sa nám podarilo definovať, je hneď niekoľko rozporov napr. s našou národnou alebo európskou legislatívou. Ideme z rýchlika, ideme pomáhať ľuďom, podnikateľom, ale naozaj nerobme chyby, ktoré by sa nám mohli neskôr vypomstiť.
Ako už aj pán minister povedal, implementujeme nariadenie, ktoré vstúpilo dnes do platnosti. Ja som predtým v tej mojej prvej reči nesprávne uviedol, že už to je platné od septembra, za čo sa ospravedlňujem, ale napriek tomu niektoré krajiny už dokázali implementovať aj do svojej legislatívy časti z tohto nariadenia a trochu konkrétnejším a adresnejším spôsobom, ako sa to dnes nachádza v tomto návrhu zákona. Slovenská republika na rokovaní, keď sa hlasovalo o tomto nariadení, nesúhlasila, takisto to pán minister už spomínal, bolo to naozaj najmä kvôli tomu, že tie dopady na Slovensko, alebo tie prínosy pre Slovensko sú dnes minimálne. Chápem, že týmto zákonom sa snažíme z toho vytiahnuť maximum, avšak ešte raz hovorím, poďme do toho, ale nepodpisujme žiadne bianko šeky.
Včera sme absolvovali aj rokovanie priamo na ministerstve hospodárstva, kde sme si niektoré nejasnosti tak nejak upratali, pretože samotný zákon je pomerne ťažko čitateľný, vychádza z českého, ktorý, dovolím si povedať, je naozaj na prvé prečítanie veľmi adresný, veľmi jasný, a napriek tomu v tej našej, v našom návrhu, návrhu ministerstva hospodárstva vyvstalo zopár rôznych bodov, ktoré vyvolali najmä v odbornej verejnosti mnoho otáznikov.
Podarilo sa nám vyjasniť si napr. otázku nastavenia stropov, na koho by sa mali vzťahovať. Viem, že v ďalšom konaní by sa napr. mali tieto vzťahovať iba na to, čo je určené podľa ods. 1.
To znamená, naozaj z tohto vypadnú kogenerácie. To znamená, tí, ktorí vyrábajú elektrinu a teplo z plynu, pretože práve v ich prípade, pokiaľ by na nich sa mali vzťahovať stropy a ich náklady by prevyšovali tieto stropy, tak by išli do mínusu a jednoducho mohli by akurát tak zatvoriť svoje prevádzky, čím by bola ohrozená takisto dodávka ako elektriny, ale najmä toho tepla. Čiže to som veľmi rád, že sa nám na ministerstve podarilo vyjasniť, že naozaj toto bude predmetom nejakej zmeny.
Pre mňa bola otázna aj dĺžka platnosti tohto opatrenia, pretože samotné nariadenie Európskej komisie, Európskej rady, pardon, hovorí o dĺžke trvania do 30. júna 2023. V našom zákone sa hovorí o dĺžke trvania až do konca roku 2024. Majú aj iné krajiny takéto nariadenie implementované spôsobom, že tá dĺžka je presiahnutá, a má to aj svoju logiku. A takisto som prijal argumentáciu ministerstva hospodárstva. Spočíva to najmä v tom, že pokiaľ by sme to dali iba na pol roka, tak každý jeden výrobca by mohol, ten, ktorý bude mať zastropované ceny a nespadá napríklad do nejakého povinného výkupu alebo je dotovaný, dohodnúť si ceny so svojím odberateľom v prvom polroku iné, nižšie a potom by sa to vykompenzovalo v rámci toho druhého polroka. Takže áno, aj tento argument a túto definíciu vnímam.
Takisto ide o skrátené legislatívne konanie. S tým súhlasíme, jednoducho máme tu posledný mesiac, v rámci ktorého môžme niečo urobiť ako pre naše domácnosti, tak i podnikateľov v rámci tejto energetickej krízy.
No ale stále to, čo tam ostáva otvorené, sú stropy pre jednotlivé inframarginálne technológie, ktoré by mali byť následne určené nariadením vlády. Avšak v zákone sa hovorí o tom, že tieto stropy by mali byť od 50 do 250 eur za MWh, čo je strašne široký diapazón a naozaj toto je tým bianko šekom, ktorý nechávame na vláde, a tam vidím asi také tie najväčšie prekážky, kvôli ktorému nemôže tento zákon, tak ako bol predložený, byť schválený v parlamente. A poviem aj konkrétne, konkrétne technológie alebo konkrétne možnosti, ktoré by mohli nastať.
V zásade to, čo rozlišuje aj zákon, sú podporované a nepodporované technológie. Tie podporované dotované majú stanovené stropy v rámci výkupných cien, ktoré sú dané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, to je jasné. Napríklad máme fotovoltiky, ktoré dnes v rámci prolongácie alebo vďaka našej prolongácii majú ten strop kdesi pri 250, 270 eurách, tie sú v podstate, tie sú v podstate v suchu. Ale máme tu aj technológie, a ony navyše nemajú žiadne palivové náklady, ale sú tu aj iné technológie, ktoré, bohužiaľ, im tie náklady stúpli. Bavíme sa najmä o bioplynových staniciach alebo o technológiách na spracovanie a spaľovanie biomasy. A v ich prípade, bohužiaľ, aj v dôsledku vojny a tejto krízy došlo k rapídnemu nárastu takýchto nákladov, ale ich výkupné ceny sú stále tie, ktoré boli definované napríklad pred desiatimi rokmi cenovým rozhodnutím, cenovým rozhodnutím. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má možnosť zmeniť tieto palivové príplatky alebo zohľadniť tieto palivové príplatky, bohužiaľ, metodika úradu stále vychádza z toho, že je to zmena takýchto nákladov v rámci uzavretého obdobia, čiže bavíme sa o rozdiele medzi rokom 2020 a 2021. Ale to, kde došlo k takému najväčšiemu nárastu, je, paradoxne, práve rok 2022. To znamená opäť v ich prípade, kedy Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadní napríklad deväťeurový nárast v rámci tohto obdobia, ale im reálne to stúplo o 50 eur, ale ich stropom bude stále tento, táto výkupná cena, ktorá bola stanovená regulačným úradom. Čiže toto je taký prvý bod, ktorý by sme vedeli ošetriť aj napríklad v rámci pozmeňovacieho návrhu a to tým, aby naozaj úrad dostal tú kompetenciu zohľadniť práve takýto nárast a zvýšiť tieto palivové príplatky.
Avšak máme tu ešte jeden veľmi dôležitý moment, a to je jadrová elektrina, alebo elektrina vyrobená v jadrových zariadeniach. Asi viete, že na Slovensku sa vyrobí z elektriny 52 až 55 % práve v jadrových elektrárňach. Máme jedného takéhoto výrobcu, sú to Slovenské elektrárne, ktoré majú v podstate 90 % svojej produkcie práve z jadra. Slovenská republika tam má 34-percentný podiel. A aby to nebolo málo, tak memorandum, ktoré bolo dohodnuté vo februári tohto roku, hovorilo práve o tom, že áno, Slovenské elektrárne poskytnú na budúci rok elektrinu v objeme 6,1 TWh za 61 eur práve pre všetky slovenské domácnosti. To znamená, bude za to elektrina k dispozícii, to je koniec koncov aj ten prvý bod, ktorý bol dnes avizovaný po vláde, že v prípade elektriny tuná k žiadnemu navýšeniu nedôjde. Parádne! Ale tú elektrinu musíme mať k dispozícii. A práve v tom memorande a aj následne tej zmluve, ktorá bola vypracovaná, ktorá bola minulý týždeň schválená Európskou komisiou, sa hovorí o tom, že vláda, parlament jednoducho nemôžme prijať nejaké žiadne dodatočné zdanenie takýchto Slovenských elektrární ako protihodnotu za to, že nám poskytujú týchto 6,1 TWh. S výnimkou európskych, európskych rozhodnutí. Ale aj tieto, ako je napríklad toto nariadenie, musia byť implementované v minimálnom rozsahu. A ten minimálny rozsah, keď dnes si zoberiete súčasný návrh zákona, je stanovený od 50 do 250 euro, ale nariadenie hovorí o 180, od čoho sa máme v podstate odvíjať.
A čo by sa teda mohlo stať? My dnes podpíšeme alebo schválime bianko šek, v ktorom povieme, že dobre, vláda sa bude hýbať v rozmedzí od 50 do 250 eur, ale vláda nakoniec sa dohodne na 179 napríklad, čo už je pod to minimum, ktoré je v nariadení, a Slovenské elektrárne povedia, bohužiaľ, 6,1 TWh vám jednoducho neschválime. V tomto ja vidím taký ten najväčší problém a možno, možnože by aj Slovenské elektrárne nakoniec pristúpili na nejakú nižšiu hodnotu, ale určite tých 50 eur, ktoré nepokryjú ani len tie prevádzkové náklady a odpisy, v tomto prípade by ony jednoducho išli do toho, že by odstúpili od takejto zmluvy, a tým pádom by ani len tá elektrina pre tie domácnosti na budúci rok nebola.
Pre predstavu, v Nemecku práve takýto strop pre inframarginálne technológie, konkrétne pre jadro, je v Nemecku určený na úrovni 130 eur. To sú referenčné náklady 100 euro plus 30 euro fixná položka. V Belgicku takisto 130 euro, vo Francúzsku je to 100 euro, v Českej republike 70. Ale v Českej republike majú z jadra, práve ten výrobca v rámci svojho portfólia iba 45 %. To znamená, že vie si aj v rámci toho portfólia toto veľmi dobre vykryť. ČEZ nie je nijakým spôsobom zadlžený a takisto nestavia žiadnu elektráreň, ako je to v prípade našich Mochoviec.
Takže naozaj, ak by sme schválili zákon v tomto znení, tak ako je predložený, vidím tu veľké riziko toho, že v konečnom dôsledku možnože by to znamenalo príjem do štátneho rozpočtu, ale na druhej strane by jednoducho nebola táto lacná elektrina.
Okrem tých opatrení z nariadení sú v návrhu aj veci z môjho pohľadu... alebo v tomto návrhu zákona sú aj veci, ktoré sú nad rámec toho nariadenia. Konkrétne sa tam zavádza tzv. krízová regulácia, ktorá odoberá právomoci regulačnému úradu. Z tohto pohľadu ja tam vidím zásah, ktorý závažným spôsobom zasahuje do nezávislosti regulácie, umožňuje určovať ceny vláde bez príslušných procesných garancií. Jedná sa v podstate o zmocnenie vlády autoritatívne a najmä politicky dané ako možnosť vypnúť na nejaký potrebný čas pôsobnosť iného demokratického orgánu. V tomto je to ten nezávislý regulačný úrad, ktorý má dnes veľmi významné právomoci v energetike, ktoré sú dokonca zakotvené aj v tých európskych smerniciach, a nikde sa tam nepíše o tom, že vypnite regulačný úrad a dajte tieto právomoci práve vláde, ktorá bude o tomto v nejakom, v nejakom období rozhodovať.
Ten rozpor je hlavne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá od členských štátov požaduje, aby cenovú reguláciu vykonával nezávislý úrad.
Keď... toto je teda tá druhá časť, ktorá zrejme nebola písaná, alebo nepochádza z ministerstva hospodárstva. Vnímam to, že táto problematika vždycky na každej jednej rade ministrov pre energetiku spadala pod ministerstvo hospodárstva. Koniec koncov ja som takisto chodil na tieto rady a riešili sme tam presne tieto problémy. Ale už samotný návrh zákona hovorí o rôznych odvodoch, hovorí o daniach, a teda z môjho pohľadu by mal spadať do kompetencií ministerstva financií, pretože ak niekto povie, že to je energetika, to je hospodárstvo, to je rada pre energetiku, nemôže všetko sa sťahovať automaticky na ministerstvo hospodárstva. Lebo aj tieto rady boli rady ministrov pre energetiku, a my nemáme ministerstvo pre energetiku. Čiže keď, tak bol by som veľmi rád, ak by niektoré z týchto opatrení, najmä napríklad to, prečo tie výdavkové stropy, teda pardon, tie stropy pre inframarginálne technológie tam nemáme definované, prečo sa tam nedostali, aby nám vysvetlil aj minister financií Igor Matovič, a teda ak tam raz budú dané vládou, tak na akej úrovni budú.
Väčšina krajín, ktoré už zaviedli, transponovali toto nariadenie, toto konzultovali aj s odbornou verejnosťou. U nás tomu tak nebolo, tento návrh sme dostali v pondelok, alebo teda prešiel vládou v pondelok, dneska, dnes máme štvrtok. Skrátené legislatívne konanie sme podporili, pretože naozaj je potrebné sa o tomto baviť, prednášať a teda hovoriť aj o týchto rizikách, ktoré by takýto zákon priniesol. Ja dúfam, že som bol dostatočne jasný. Určite tam vidím priestor aj pre pozmeňovacie návrhy, ale tých, tých prekážok, pre ktoré nevieme dnes zahlasovať, je príliš veľa a riziko, že naše pozmeňovacie návrhy sú, toto riziko je príliš veľké, chcel by som navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis

1.12.2022 o 11:51 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

12:06

Juraj Šeliga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Keď bola o tomto debata aj na poslaneckom grémiu, tak SaS si vypýtala viac času, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto zákonom. Sme v prvom čítaní a ty, Karol, hovoríš, že ani nejdete skúšať dávať pozmeňujúce návrhy, ani rokovať, lebo to treba vrátiť. Minister hovorí, že je pripravený rokovať, koaliční partneri alebo koalícia, poslanci naprieč spektrom sú ochotní o tomto rokovať, lebo je to zákon, ktorý naozaj pomáha ľuďom doslova v ich peňaženkách. Takže nerozumiem tomuto postupu. Je to také, také skoro ako vždy, že najprv sa na niečom dohodneme... (zatlieskanie v sále) a potom otočíte.
Veď pozri, vy to máte právo blokovať v druhom čítaní, tam nehlasujte, ale aspoň to posuňme ďalej. To mi príde fér, že normálnym spôsobom sa dostaneme do druhého čítania, bude tu veľká rozprava a nikto ti neláme prsty, alebo teda myslím vám, v tom najlepšom slova zmysle, a aby ste potom za to hlasovali. Ale podľa mňa aj vzhľadom na to, že o čom je tento zákon a ako sa dotýka peňaženiek, tak je fér to posunúť do druhého čítania, tam sa baviť aj o posilnení regulátora, o tom všetkom, čo si hovoril.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

1.12.2022 o 12:06 hod.

PhD.

Juraj Šeliga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

12:06

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Juraj, ak si počúval, ja som sa dotýkal najmä tých stropov pre tie technológie a toto my v parlamente nevyriešime. Toto je naozaj niečo, čo musí byť stanovené či už ministerstvom financií, alebo ministerstvom hospodárstva. Musí tam prebehnúť naozaj debata s tou odbornou verejnosťou. Pokiaľ toto bude určené a bude to definované presne tak, ako to majú napríklad v Českej republike, kde majú pre každú jednu technológiu stanovený strop, tak potom sa o tom poďme baviť. A tak isto rýchlo, ako sme vedeli dostať do skráteného legislatívneho konania tento návrh zákona, ja kľudne všetkými desiatimi podporím aj ďalšie skrátené legislatívne konanie. Teda neviem presne, aký je tam ten proces, ale tak ako je dnes tento zákon nastavený, je to iba bianko šek vláde, ktorej, bohužiaľ, ja nedôverujem.
Skryt prepis

1.12.2022 o 12:06 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:21

Peter Kremský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, určite nebudem tak dlho hovoriť ako pán poslanec Galek.
Sme v prvom čítaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Máte aj menej času, pán poslanec.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Jasne, takže myslím si, že je zbytočné tu robiť nejakú rozsiahlu odbornú diskusiu. Budeme teraz hlasovať len o tom, či to posunieme do druhého čítania.
Mne je veľmi ľúto, pán kolega Galek, že chodíš tu s pozmeňujúcim návrhom, diskutujeme o ňom s ministrom a rozprávame sa o zmenách, ktoré by sme tam mohli urobiť, a potom ty prídeš a povieš: lebo, proste my to nepodporíme, lebo, lebo je to zlé, lebo Sulík zakázal alebo neviem kvôli čomu. Je mi to veľmi ľúto, lebo naozaj diskutujeme na odbornej úrovni vždy. Teším sa na diskusiu na hospodárskom výbore, ktorú budeme mať k tomuto návrhu. Ja tiež mám niekoľko pozmeňujúcich návrhov pripravených a diskutujeme o tom vecne. Takže myslím si, že to je presne spôsob, akým by sa tento zákon mal preberať. Takže mrzí ma, že ste sa dostali do pozície čím horšie, tým lepšie tuto spolu so SMER-om a ďalšími. Je mi to ľúto, ale, žiaľ, sami ste si zvolili svoj osud a každý deň nás o tom presviedčate.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.12.2022 o 12:21 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:21

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Peťo, ja som sa snažil byť naozaj vecný a poukázať na jednotlivé problémy, ktoré tento zákon prináša. Ak ste presvedčení o tom, že ten zákon je dobrý, tak jednoducho moju pripomienku alebo teda môj návrh neschválite a potom pôjdeme do druhého čítania, v druhom čítaní predložíme pozmeňovacie návrhy. To je štandard. Ale ja si myslím, že omnoho viacej férové by bolo tento návrh dopracovať riadne a dostať ho v takej forme, v akej má byť. Možno nie z ministerstva hospodárstva, ale skôr z ministerstva financií, ktorému prísluší.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2022 o 12:21 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video