78. schôdza

Marián, veľmi dobre si to zhrnul a myslím, že v tom prvom čítaní bude ešte priestor rozobrať aj detailne tie konkrétne okolnosti, ako to vlastne malo byť celé nariadenie implementované, ale teda keď sa bavíme o tom skrátenom, tak ja si dovolím uviesť aj tú časovú následnosť. Politická dohoda, ktorú dosiahli ministri EÚ pre energetiku na mimoriadnom zasadnutí Rady pre energetiku, ktorej súčasťou je práve aj toto opatrenie, bola prijatá 30. 9., 30. septembra, október, november, polka decembra, pred dva a pol mesiacmi. Samotné nariadenie rady o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energií bolo prijaté hlasovaním členských štátov 6. 10. To znamená naozaj šesť dní na to. Mali sme dva a pol mesiaca na to, aby sa tu urobil riadny proces vrátane pripomienkového konania, vrátane diskusie s odbornou verejnosťou. Toto sa neudialo, jednoducho prišla tu opäť ďalšia atómovka, ktorá ide zničiť našu jednu jedinú rafinériu. Bolo že to vtedy kriku, keď sme zabezpečili, aby Slovnaft vedel vyrábať palivá pre domáci trh, aby tu bola výnimka pre Českú republiku, ako my ideme zlikvidovať Slovnaft. Nakoniec je to práve Igor Matovič, ktorý tento Slovnaft ide takto ničiť.
No a nezabúdajme na to, že z tohto nariadenia vyplývajú aj nejaké ďalšie opatrenia, jedno sme už prijali, bol to zákon o energetike, ktorý tak isto bol šitý veľmi horúcou ihlou a dnes ide výzva dodávateľov energií, ktorí naozaj nevedia, aké budú regulované ceny plynu a elektriny od 1. 1. 2023. Nie je jasné, aké budú stropy pre výrobcov elektriny z jednotlivých technológií. A nikto nevie, ako a kedy sa budú kompenzovať náklady dodávateľov. Takže, bohužiaľ, toto je to, čo sa tu dnes reálne deje, máme tu obrovské škody, ktoré môžu vzniknúť z takto narýchlo ušitých zákonov nedotiahnutých, hoci dávno sme o nich vedeli.

Ďakujem za slovo. Marián, ja súhlasím s tým, že ak prijímame nejaký zákon, mal by to byť, malo by to byť prejednané s tým, koho sa dotkne. A tu jasne si deklaroval, vieme o tom, že so Slovnaftom to nebolo prejednané. Vieme aké, naozaj z druhej strany neviem, aké dôsledky to môže mať, ja si myslím, že to je absolútne nezodpovedné, že sme tu vynechali medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa k tomuto mohli vyjadriť široká verejnosť, aj daný subjekt, čiže Slovnaft. A to nie je prvýkrát, čo niečo takéto tu máme. Pozrime sa, keď sa jednalo o poľovnom zákone alebo návrhu, tak isto s poľovnou komorou to nebolo prejednané a bolo to úplne každému jedno. S lesníkmi nebolo prejednané, keď sa jednalo o prevody pozemkov, s ľuďmi žijúcimi na vidieku. A takto to je skoro pri každej dôležitej veci. Obchádzame ľudí, ktorých zákon bude sa priamo dotýkať, bude mať dopad na ich život. Preto absolútne súhlasím s tým, čo si povedal.

Ďakujem pekne. Ja chcem len poďakovať obom kolegom za ich faktické poznámky, no toľko. Ďakujem.

Ja chcem len reagovať na to vystúpenie pána poslanca vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu. Absolútne súhlasím s tým, že jednoducho treba rešpektovať zásady legislatívneho procesu, dlhodobo tieto pravidlá sám som presadzoval tak z pohľadu odbornej verejnosti, aj kdekoľvek som mohol túto vec komunikovať. Na druhej strane chcem len jednu vec povedať, že, bohužiaľ, to je, nazvem to, prepáčte, emotívne je taký deň, aký je, tragédia tejto krajiny, že jednoducho nevie v čase krízy zomknúť hlavy okolo jedného stola, pozrieť si do očí, pomenovať, čo je principiálne, čo nie je principiálne, kde sa lámu ľady, vyhodnotiť si situáciu a jednoducho dať na bok zbytočné, zbytočné politikárčenie, a túto námietku skráteného legislatívneho konania v tomto konkrétnom návrhu považujem za vec, ktorá naozaj nemení žiadnym spôsobom fungovanie právneho štátu, nijakým spôsobom nezasahuje do stability vzhľadom na okolnosti, v ktorých žijeme. Ak by sme tu boli pred februárom 2022, nemusíme sa vôbec o tomto baviť, je to jednoznačné, čo ste povedali, podpíšem, vyhlásim, vetujem, robím čokoľvek vo svojom mene, hej, ako môžem ako minister, keby som bol v tom čase ministrom.
My dnes nežijeme normálnu dobu, nežijeme normálnu dobu, normálne okolnosti, čo neznamená, že máme rezignovať na právny štát a rezignovať na právne zásady, ale táto doba si vyžaduje, aby sme naozaj vedeli vyhodnocovať, kde v zákonoch máme právo a možnosť postupovať tak, aby sme dosiahli cieľ. A ja si myslím, že toto je presne ten prípad, kde stačí zomknúť sily a jednoducho sa zhodnúť na tom, to nariadenie bolo prijaté 6. októbra, jednoducho v čase, keď som aj ja nastúpil do kresla, sme intenzívne riešili principiálne veci, ako nastaviť reguláciu, ako nastaviť prínos, ceny energií, zastropovanie a podobne.
Čiže dnes hovoriť, že sa zneužíva skrátené legislatívne konanie v tomto konkrétnom prípade, podľa mňa je mimo misu, mimo chápania reality politickej, pretože ak to dnes nedáme do skráteného, kľudne to dajme potom riadne, ale za následok by to malo to, že jednoducho nepostihneme príspevkové obdobie 2023 a ohľadne výšky potom sa, samozrejme, môžem baviť v osobitnom samotnom návrhu, a to už verím, že bude vecne niekto iný odôvodňovať, nie je to môj rezort. Ale vyjadrujem sa čisto v tom zmysle, že máme problém v tom, že politikárčime tam, kde netreba politikárčiť, a toto je presne to miesto, kde si myslím, že vyčítať skrátené legislatívne konanie v tomto prípade, teraz za tejto situácie vnútropolitickej a najmä medzinárodnej, nie je na mieste.
Ďakujem.

Ďakujem, poviem aj ja pár slov, aj keď pán minister to v podstate povedal za mňa. Ja len chcem pripomenúť, že stále rozhodujeme o skrátenom legislatívnom konaní, to je prvá vec. Druhá vec je tá, že naozaj takýto zákon o zdanení Slovnaftu máme v parlamente dlhé mesiace, ale vieme, že ten, kto ho blokoval, bola práve strana SaS. A tretia vec, súhlasím, že takýto zákon by mal ísť bežným konaním, otázka, či to bolo možné, neviem to úplne presne posúdiť, možno áno, možno nie. V každom prípade, no opravím pána ministra, že pokiaľ by tento zákon nebol schválený do konca tohto roka, tak už by nebolo možné zdaniť rok 2022. Vlastne tento zákon hovorí o tom, že aj spätne vlastne rok 2022, ktoré boli v podstate mimoriadne výnosy z roku 2022. Čiže v podstate ako keby opravujeme tým to, čo sa kvôli SaS-ke nepodarilo vlastne počas tohto roka a myslím si, že blokovať takéto niečo naozaj iba preto, že máme dobrého sponzora, asi by nebolo správne.
Myslím si, že to je presne to, čo odlišuje veľké národy od malých národov, že v ťažkých chvíľach dokážu držať spolu, ťahať za jeden povraz a postaviť sa za dôležité veci. Takže myslím si, že máme naozaj ešte priestor rásť do toho, aby sme boli veľkým národom a v tom veľmi rozhoduje aj taká jednota v dôležitých veciach. Takže želám celej našej krajine aj dnes jednotu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 7. decembra 2022 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ukotvuje všeobecná úniková doložka, ktorá je aktivovaná na európskej úrovni. V súčasnosti zosúladením už predloženého rozpočtu verejnej správy na rokovanie Národnej rady s platným limitom verejných výdavkov, ak by bol schválený Národnou radou po predložení rozpočtu verenej správy, môže spôsobiť problematické financovanie podpory domácností a podnikateľských subjektov v čase energetickej krízy. Prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v riadnom legislatívnom procese, by mohlo ohroziť čerpanie podpory podnikateľského sektora a domácností. Ak by sa nezabezpečilo splnenie míľnika plánu obnovy a odolnosti, mohli by štátu vzniknúť značné hospodárske škody.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o schválenie predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verenej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, štyria kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1393 z 8. decembra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách .... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galis.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
.... verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1337, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh na skrátené legislatívne konanie na svojej 119. schôdzi dňa 8. decembra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 419, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, v skrátenom legislatívnom konaní na jej 78. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nebudem sa opakovať. Myslím, že sme tu stále menej a nikto nový nepribudol, čiže tie výhrady, ktoré ku skrátenému legislatívnemu konaniu sú vlastne veľmi totožné, len teda číslo je už zasa o jedno väčšie, možno 106., alebo 107., každopádne úplne presne do posledného to spočítané nemám, poďme teda ale k tomu samotnému, teda o čom teraz sme.
Takže dnes sa vláda snaží prijať, poviem, smiešnu papierovú verziu výdavkových limitov, pretože teda hrozia hospodárske škody. K samotným výdavkovým limitom poviem, poviem teda až priamo v prvom čítaní, ale teda pár faktov je dôležitých spomenúť už pre samotné rozhodovanie o tom, či teda vôbec plénum podporí skrátené legislatívne konanie. Smutných je viacero faktov.
O výdavkových limitoch sa rokovalo takmer dva roky. Je to v programovom vyhlásení vlády a v marci 2022 teda boli výdavkové limity konečne prijaté. I keď to trvalo dlho a nie sú prijaté formou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale teda len zákonom o rozpočtových pravidlách, ich prijatie každopádne v marci tohto roku vytvorilo dostatočný čas na ich reálne zapracovanie do rozpočtu verejnej správy pre roky 2023 až 2025. Určite k samotnému prijatiu pomohol fakt, že sme si ako krajina túto povinnosť dali ako míľnik v pláne obnovy, splnenie tiež bolo deklarované v žiadosti o prvú platbu a táto prvá platba už bola Slovensku aj zaplatená. Čiže vlastne už krajina dostala zaplatené za to, že aplikuje výdavkové limity.
No na reálne zapracovanie však bolo potrebné sa dohodnúť ešte na metodike, no a, bohužiaľ, ministerstvo financií podporované vetom SME RODINA dokázali schválenie metodiky blokovať, to je fakt, dodnes deň ešte nie je prijatá, a teda ja to poviem na rovinu, ten jasný zámer nemať výdavkové limity v rozpočte 2023 bol evidentný. No pravda je tiež to, že škrt cez rozpočet však urobila vládnej koalícii Európska komisia, ktorá jasne povedala, že veď bez reálneho zapracovania výdavkových limitov do rozpočtu pre roky 2023 až 2025, to znamená do tohto aktuálneho, hrozí pozastavenie preplatenia druhej platby plánu obnovy a odolnosti, resp. zastavenie celého plánu obnovy a odolnosti. Už len dodám, že, bohužiaľ, zasa sme raz unikátna krajina, prvá, ktorá sa pokúsila podviesť Európsku komisiu v pláne obnovy, a popri hroziacich škodách, áno, tie hrozia, ak nám zastavia plán obnovy, tak to sú škody, tak hrozí Slovensku aj veľký reputačný problém. No na tejto situácii, zasa to tak nejak stiahnem na to, čomu čelíme, je jediné pozitívum, keďže teda vláda, ako sme počuli od pána ministra, zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie hroziacimi hospodárskymi škodami, znamená to, že minister financií konečne priznal existujúci problém, a teda tento pokus o podvod.
Kľúčové však je, že navrhnutý spôsob vypojenie výdavkových limitov, ako aj v stave, teda keď aj v Európe, v Európskej únii je generálny pardon, je absolútne zlé riešenie. My totiž tie výdavkové limity potrebujeme ako krajina, potrebujeme ich pre ozdravenie našich slovenských verejných financií. To prepájanie s Európskou úniou má veľa, veľa problémov, ktoré si môžeme potom povedať bližšie, ale už len toto by mohlo zasa nám zasvietiť kontrolkami, toto riešenie, to sú slová samotnej RRZ, nebolo nijak konzultované s Rozpočtovou radou. Samotná rada hovorí, že sa o riešení dozvedela v momente jeho predloženia do Národnej rady a už toto hovorí za veľa.
Ja už akože ťažko hovorím, ťažko k tomu niečo povedať. Som presvedčený teda, že ani toto skrátené legislatívne konanie týmto pádom nespĺňa zákonné náležitosti a hlavne, ale hlavne tu je problém aj ten, že to nerieši problém. Je akurát dôkazom toho teda, že minister financií zase raz má neúctu k dodržiavaniu zákonov, nepočúva odborníkov, nekonzultuje s nimi a jednoducho tento problém bol mesiace dopredu upozorňovaný. Upozorňovalo na to slovenské zastúpenie Európskej komisie, upozorňovala na to Rozpočtová rada, my sme o tom hovorili. Proste zasa sa rieši na poslednú chvíľu niečo, čo malo a mohlo byť a bolo dostatok času na to, aby bolo vyriešené.
Čo sa týka stanoviska SaS, toto SLK-áčko nevieme podporiť, správnym riešením by totiž bolo stiahnuť predložený rozpočet, zapracovať do neho formu výdavkových limitov a nielen pre rok ´23, kde sa teda už teraz hovorí, že vlastne ich spĺňa, ale aj pre roky ´24 a ´25, to je ten hlavný princíp výdavkových limitov, že teda disciplinujú krajinu dlhodobo. No a následne teda znovu predložiť rozpočet a prerokovať ho v Národnej rade.
Toľko som chcel, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, môžem vymenovať všetkých troch kolegov, ktorí počúvali.
Ďakujem pekne, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ani sa nečudujem, že ich neni viacej, keď sme tu traja, plus predkladateľ. Predsedajúceho nerátam, ty tu musíš byť tak či tak.
Marián, toto je vláda podvodníkov, tak prečo sa zamýšľaš a čuduješ sa, že chcú podviesť aj Európsku úniu alebo hocikoho? To je normálne. U Matoviča ma to neprekvapuje a verím, že nie ani teba.
A ešte jedna vec, všetci sa tu oháňate peniazmi z plánu obnovy, ale ľudia nevedia, že tie peniaze z plánu obnovy to je len pôžička, že ich budeme musieť vrátiť aj s úrokmi. Toto by bolo vždy treba povedať, aby si to ľudia uvedomili, že tie peniaze nie sú zadarmo. My ich vrátime aj s úrokmi. Osem miliárd dostaneme, asi deväť budeme musieť vrátiť. A keby sme ich mohli využiť tak ako chceme, zmysluplne, ja neviem, na zníženie rozdielu, ja neviem, v poľnohospodárstve alebo v potravinárstve, tak nepoviem ani pol slova. Ale koľko z tohto plánu obnovy ide, asi dve miliardy ide ekoteroristom, ktoré peniaze budú úplne rozkradnuté a minuté na sprostosti. Nepovedal by som ani pol slova, že si ich požičiavame, keby sme ich chceli minúť zmysluplne. Ale vieme, ako tie peniaze dopadnú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, Američania majú také dobré príslovie: žiadny obed nie je zadarmo, peniaze nerastú na stromoch. Všetky peniaze akoukoľvek formou požičané sa jedného dňa, samozrejme, musia vrátiť, a to je koniec koncov o tej dlhodobej udržateľnosti, to, čo sa tu snažíme vlastne aj výdavkovými limitmi riešiť, aby sme sa nezadlžovali nad mieru, ktorú vieme zvládnuť my, naše deti a naši vnuci. Ďakujem pekne.