78. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len poďakovať Edovi Kočišovi, že spomenul Ulič, lebo to je fakt vážny problém a takisto obce, ktoré možno fakt nikto z nás nepozná, ale takisto tam žijú ľudia a dotkne sa ich tento zákon. Edo, ďakujem.

Ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Ďurica.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Bolo povedané pomerne dosť a tá rozprava už sa schyľuje ku koncu. Ja by som naozaj len chcel upozorniť na to, že enviropolícia a celkovo problematika ochrany životného prostredia by sa mala zamerať hlavne na tie najvážnejšie problémy, ktoré na Slovensku sú a to sú skutočne tie osady a to, čo sa tam páli, to, čo sa tam v rámci škodlivín produkuje. Tam by bolo dobré, keby sme sa pozreli najskôr a potom, potom sa bavme o tom, kde inde sa v rámci Slovenska a v rámci vidieka znečisťuje životné prostredie. A máme tu pána ministra dnes už v podstate neexistujúcej vlády a verím tomu, že tento apel počuje a že naozaj tieto orgány, pokiaľ sú vytvorené a pokiaľ fungujú v rámci, v rámci štátu, tak sa konečne začnú týmto zaoberať a nebudú, nebudú selektívne pristupovať k ľuďom, ktorí znečisťujú životné prostredie. Pretože pre nás je, samozrejme, otázka životného prostredia a celkovo vnímania či už lesov, alebo vidieka jedna z priorít, len nás trápi práve to, že v situácii, kde sa výrazne znečisťuje životné prostredie, kde sa narúšajú medziľudské vzťahy, kde obyvatelia, ktorí žijú pri týchto lokalitách, sa nemôžu dovolať spravodlivosti ani vymôcť práva, tak tam sa akoby nekoná alebo nie že akoby nekoná, tam sa naozaj nekoná a kompetentní sa na to pozerajú, vnímajú to, všetci to vnímame, veď to nie sú veci, ktoré sú tu zo dňa na deň a bolo by na čase, aby sa práve na tieto, na tieto miesta zamerala enviropolícia. Pretože tam sa pália káble, tam sa pália naozaj chladničky, práčky staré, tam sa robí s olovom zo starých batérií. Toto je skutočný problém znečisťovania prostredia.

Faktickou bude reagovať pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Naozaj najväčším problémom, na ktorý som chcel upozorniť, je aj z môjho lokálpatriocizmu naozaj problém lesohospodárskeho podniku Ulič. Pretože môže rozprávať, kto chce, čo chce, ako chce a kedy chce, žiaden mäkký turizmus túto hladnú, hladovú dolinu, ale naozaj že hladovú dolinu nezachráni. Lesohospodársky podnik Ulič zamestnával desiatky a stále ešte, chválabohu, zamestnáva desiatky zamestnancov, ale donedávna zamestnával desiatky živnostníkov, ktorí pomáhali pri ťažbe, ktorí pomáhali pri výsadbe a ktorí pomáhali pri ochrane životného prostredia nie len v Bukovských vrchoch, ale pri ochrane celej Stariny. A to si naozaj dovolím povedať, že je veľmi výsostná a veľmi zaujímavá oblasť, pretože je to zásobárňou pitnej vody pre celé východné Slovensko.
Škoda, že tu nie sú odborníci zo SaS-ky, aby sa troška tejto problematike povenovali. Ale myslím si, že problematika dronov a kontrolovania splodín z komínov občanov na vidieku je oveľa lukratívnejším pojmom a dojmom, ako by naozaj vedeli pomôcť ľuďom žijúcim na vidieku a nie len prázdnymi rečami, ale naozaj aj skutkami. Pretože táto reforma, o ktorej spomínali kolegovia v rozprave, nebola žiadnou reformou. To bola totálna deforma, ktorá prešla tak mizivým počtom poslancov v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, že je to až hanba. Tak dôležitý zákon, ktorý prešiel, jednoducho prešiel iba 76 poslancami, čo je naozaj mizivé číslo. Čiže ani vládna koalícia nedokázala presvedčiť vládnych poslancov, aby za túto deformu národných parkov hlasovala, ale ekoteroristické organizácie a ekoteroristické bunky, ktoré sú ruka v ruke s ministerstvom životného prostredia, jednoducho mali veľký jasot, veľké oslavy, že sa im podarila táto veľkolepá myšlienka.

Ďakujem. O slovo sa prihlásil spravodajca, nech sa páči.

Ja len, páni kolegovia, čo teda oprávnene si robíte starosti o osud LPM Ulič. Chcel by som vám len pripomenúť, že ak ste pozorne sledovali vlastne, že čo sme vlastne schválili, či už teda s tesnou väčšinou alebo inou väčšinou pri tej reforme národných parkov, tak delimitácia na území národného parku Poloniny s výnimkou chránených území s najvyšším stupňom ochrany ešte neprebehla. Čiže je veľmi pravdepodobné, pokiaľ nebudete lokalizovať tie problémy presne, tak mám za to, že ide o pozemky, ktoré stále má v správe LPM Ulič, a teda celkom iný rezort, rezort pôdohospodárstva. Čiže až po schválení zonácie na celom území národného parku štátne pozemky sa dostanú pod správu Správy národného parku. Čiže vaša kritika je možno z časti oprávnená, ale uplatňujete ju na nesprávnom mieste, na nesprávnom rezorte.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce, chce ešte pred ukončením rozpravy, pán minister, chcete vystúpiť? (Reakcia ministra: "Nie.") Dobre. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Dámy a páni, ďakujem za veľmi plodnú debatu. Ja som si naozaj robil poznámky. Pokiaľ nešlo o omyly alebo lži, tak ich preverím. Skutočne zákon o ovzduší smeruje k ochrane občana na prvom mieste. Na Slovensku zomiera 5-tisíc ľudí ročne nezavinene, ktorí by mohli žiť ďalej a ktorí zomierajú na znečistené ovzdušie.
Všetky príklady rôznych stromov, ktoré boli videné vo Veľkej Fatre alebo v Poloninách, sú zavádzanie, pretože s týmto výrubom nemá vôbec nič národný park, delimitácie tam neprebehli a rečníci dobre vedia, že klamú. Alebo ak to nevedia, no tak tým je to smiešnejšie, lebo tvrdia, že tam boli, že to poznajú, že chránia vidiečanov, ale plačú potom na nesprávnom hrobe. Až bude vo Veľkej Fatre aj v Poloninách dokončená zonácia, uisťujem všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, že tam žiadne takéto kusy dreva, aké boli tu opisované, sa vyvážať nebudú, naši museli, aj tento rok bolo slúžiť obyvateľom, ktorí žijú v obciach v tomto okolí. To, že z politických dôvodov sa rozoštváva ešte aj proti ochrane nášho prírodného dedičstva, je psychopatická úchylka tohoto parlamentu, ktorá verím, že skôr či neskôr z tých lavíc zmizne.