78. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Účelom môjho vystúpenia je predniesť, ako bolo avizované, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a teda tak urobím bez ďalšieho.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Michala Luciaka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 1184.
V bode 1. čl. I bod 1 znie:
"1. V § 28 ods. 2 štvrtá veta znie: "Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o záručnej, zaručenej konverzii^8ae) sa nepoužijú." a na konci sa pripája táto veta: "Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8ae znie:
"^8ae) § 35 až 39 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov."."
2. V čl. I za bod 1 vkladajú sa nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 35 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
3. V § 143 sa číslo "90" nahrádza číslom "120"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
²⁶⁾ Nariadenie Európskej únie č. 2015/848 v platnom znení."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II sa slová "1. decembra 2022" nahrádzajú slovami "1. februára 2023".
Ďakujem. Skončil som.

Toľko pán poslanec Baránik v rozprave. A teraz by mal vystúpiť pán poslanec Dostál, ktorý sa však nenachádza v rokovacej sále, takže keďže je posledný, prepadáva mu poradie. A keďže už nikto iný, takže stráca úplne poradie. Dávam teda možnosť teraz prihlásiť sa ústne do rozpravy, páni poslanci. Konštatujem, že nikto sa nehlási ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem o záverečné slovo. Nie. Pán spravodajca, môžem teda konštatovať, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. Z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1322. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1380.
Opäť udeľujem slovo pánovi poslancovi Vetrákovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1322.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážení páni kolegovia, v poslednej dobe evidujem, že viacerí poslanci parlamentu majú vstupovať do trestnoprávnych kódexov z rôznych dôvodov. A niektoré sú viac či menej objektívne, ale nie o všetkých sa to dá takto povedať. Máme aj na tejto schôdzi návrhy povedzme pána poslanca Tarabu, ktoré sú už v druhom čítaní, ktoré pomerne rozsiahlo prepracúvajú viaceré ustanovenia Trestného zákona, trestného kódexu. Ja som takúto ambíciu nemal. Snažím sa v tejto novele Trestného zákona reagovať na dve konkrétne otázky, ktoré, o ktorých sa diskutuje už dlhodobo.
Prvou z nich je, či je vhodné mať v Trestnom zákone obligatórne prepadnutie majetku ako trest. Aj vzhľadom na ten posledný vývoj, ktorý je či už na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni a aj pred Ústavným súdom nakoniec.
A druhá otázka, ktorá, o ktorej sa takisto dlhodobo diskutuje, je, či je hranica alebo suma, ktorú, kedy sa konanie považuje za trestný čin, či tá suma je stanovená vhodne, keďže bola alebo v hodnej výške, keďže bola stanovená už v roku 2005, odkedy platí Trestný zákon a máme rok 2022 a predsa len všetky parametre, ktoré sú určujúce pre ekonomiku, ale nakoniec aj ten základný parameter, cez ktorý sa prepočítavala tá výška, odkedy sa určité konanie považuje za trestný čin, už sa od tej doby zvýšila a zmenila.
K tej prvej otázke krátko uvediem, že máme aktuálne na Ústavnom súde podanie zo strany opozičných poslancov, ktoré z môjho pohľadu nie je motivované len výlučne odborne. Je motivované aj tým, že odkedy nastúpila táto vláda alebo odkedy prevzala moc táto vláda v roku 2020, tak sa naozaj uvoľnili ruky vyšetrovateľom, prokurátorom, a teda reálne aj hrozí rôznym nominantov bývalých vlád, či už to boli, bol SMER alebo v zásade aj HLAS, reálne hrozia tresty prepadnutia majetku.
Druhá vec je, že aj na medzinárodnej úrovni, keď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu preskúmaval smernicu pri jednom z podaní zo strany dotknutého subjektu zo zahraničia, tak uviedol, že nie je správne a nezodpovedá to celkom účelom smernice Európskej únie, keď trestný čin prepadnutia majetku je obligatórny a keď nemôže sudca posúdiť, či má dotknutému, alebo či má páchateľovi trestného činu prepadnúť celý majetok, alebo má prepadnúť iba časť majetku. Náš zákon, náš Trestný zákon je postavený pomerne prísne a to tak, že sudca nemá na výber. Ak spácha, ak je spáchaný určitý trestný čin, ide najmä o korupčné trestné činy alebo aj ďalšie ekonomické trestné činy, ale aj drogové trestné činy, tak za určitých podmienok je povinný obligatórne rozhodnúť o prepadnutí majetku. A takto to, takto to za, by som povedal, spravodlivé nepovažuje ani Súdny dvor Európskej únie. A v rozhodnutí, ktoré vydal minulý rok, konštatoval, že by trestné poriadky alebo trestnoprávne kódexy členských štátov mali byť nastavené trochu, nazvem to, mierumilovnejšie. Ale mierumilovnejšie v tom zmysle, že sudca by mal byť ten, ktorý rozhoduje o tom, či má prepadnúť celý majetok alebo len časť. A v tomto duchu je formulovaný aj návrh, ktorý predkladám. A to tak, aby naozaj záležalo na sudcovi, či páchateľovi trestného činu prepadne celý majetok alebo iba jeho časť.
Ja to robím aj z dôvodu, že ak by Ústavný súd sa stotožnil s tou argumentáciou, ktorú nám ponúka Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, tak by a zrušil by alebo vyhlásil príslušné ustanovenia Trestného zákona za protiústavné, tak by sme sa dostali do stavu, kedy by platila oveľa horšia úprava ako tá, ktorú navrhujem. A navyše by mohli aj páchatelia, a teda už odsúdení páchatelia trestných činov, požadovať odškodnenie za to, že im v minulosti bol uložený neprimeraný test.
Ja, samozrejme, sa nebránim diskusiám. Nemyslím si, že je to až také horúce, že to musíme hneď na najbližšej schôdzi schváliť. Ale nedá sa úplne predpokladať, kedy by Ústavný súd o tom mal rozhodnúť. Ja vychádzajúc aj z toho, že je to podanie už na súde takmer dva roky, mám obavu, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti, a teda som predložil takýto návrh zákona.
Pokiaľ ide o tú sumu, od ktorej sa má určité konanie považovať za trestný čin, tak tam je to jednoducho určitý matematický prepočet, ktorý keby sme boli dôsledný, tak by sme nezvyšovali tú dolnú hranicu na 500 euro, ale by sme ju zvyšovali ešte vyššie na 700 euro, pretože kedy, odvíja sa to od určitého ekonomického parametra, ktorý sa odvtedy už takto podstatným spôsobom navýšil a dnes by to zodpovedalo sume 700 euro. Ale zobrali sme si za príklad Českú republiku, kde v Českej republike takisto sa určité konanie považuje za trestný čin až od sumy, ktorá zodpovedá 500 eurám, takže sme si za vzor zobrali Českú republiku. A myslím si, že to je, je to primera, primerané aj kvôli tomu, že skutočne inflácia a ďalšie ekonomické parametre sa už zmenili od roku 2005, a treba na to prihliadnuť, čím sa zároveň, ale to nie je primárnym cieľom, čím sa zároveň aj odbremenia určitým spôsobom hlavne policajti, vyšetrovatelia, že nebudú už zaťažovaní určitými, vyšetrovaním určitých činov, ktoré v zásade podľa dnešných parametrov by sa mali považovať za priestupky, nie za trestné činy.
Takže tam ide skôr o naozaj objektívnu určitú valorizáciu tej, tej sumy, ktorá v roku 2005 bola nastavená určitým spôsobom, ktorý zodpovedal vtedajším, vtedajšiemu vývoju ekonomiky, ekonomickým parametrom a dnes už v roku 2022 to tak nie je. Takže to sú dve také základné úpravy a, samozrejme, Trestný poriadok ja som novelizoval alebo navrhujem novelizovať kvôli tomu, aby sme v situácii, kedy zvyšujeme sumu, od kedy sa určité konanie bude považovať za trestný čin, nespôsobili to, že by špeciálna prokuratúra bola vynechaná z teda, z, ako orgán činný v trestnom konaní pri ekonomických trestných činoch a trestných činoch korupcie. Čiže zachovávame aj naďalej pôsobnosť špeciálnej prokuratúry pri riešení tých trestných činov v trestnom konaní, ktoré má aj dnes napriek tomu, že tú sumu od kedy sa určité konanie považuje za trestný čin zvyšujeme. Takže to je jediný dôvod, prečo otvárame aj Trestný poriadok. Je to určite je to taká minimalistická novelizácia, ktorá bude, by mala byť ešte medzi, prvým, druhým čítaním vylepšená o to, o určité špecifické situácie. Napríklad pri prepadnutí majetku, poviem, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, že ak máte príjem alebo majetok, ktorý bol nadobudnutý čiastočne z legálneho príjmu a čiastočne z nelegálneho, tak treba to nejakým spôsobom vyriešiť aj zákone, ktorá časť bude posudzovaná v prípade, že by mal byť uložený trest za tak, za ako, ako vhodná primeraná z hľadiska prepadnutia majetku a podobné špecifické situácie, s ktorými sa už vysporiadava aj medzirezortné pripomienkové konanie k vládnemu návrhu zákona, takže malo a bolo už aj skončené. Teraz prebiehajú rozporové konania. Čiže ja sa rád nechám inšpirovať aj tým, čo vyvstane z tohto pripomienkového konania ako ustálená dohoda medzi tými, ktorí sa zúčastňovali tohto pripomienkového konania tak, aby to bolo aj odborne doladené. A to by som medzi prvým, druhým čítaním ešte o to by som vylepšil tento návrh zákona. Teda určite tie špecifické situácie, ktoré treba zohľadňovať pri ukladaní trestu prepadnutia majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Teraz pán spravodajca Juraj Šeliga prednesie spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystupujem v prvom čítaní ako spravodajca určený na ústavnoprávnom výbore. Návrh zákona spĺňa z formálnej právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým aby gestorský výbor prerokoval tento návrh zákona v druhom čítaní do 30. januára 2023.
Zo znenia aj z toho, čo povedal pán navrhovateľ, je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam rovnako návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výbore, tak ako to určil predseda Národnej rady.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.