78. schôdza

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Milan Vetrák ako jediný, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja teraz nebudem komentovať tie doterajšie vstupy, ale keďže je potrebné spraviť ešte jeden taký legislatívno-technický pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, tak by som sa sústredil v tomto svojom príspevku len na prečítanie a krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Nakoľko sa navrhuje, že daň z osobitnej stavby sa vyrubuje podaním oznámenia, ktoré sa považuje za daňové priznanie, tak je potrebné určiť aj záväzný vzor a jeho zverejnenie. Ten vzor bude stanovovať finančná správa a bude ho zverejňovať na svojej webovej stránke, to bude potom vlastne predmetom toho pozmeňujúceho návrhu. A takisto ešte je potrebné stanoviť prechodné ustanovenie, že prvým zdaňovacím obdobím je, teda čo je prvým zdaňovacím obdobím. To potom prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu. Toľko k odôvodneniu. Je to veľmi krátke. Vychádza to zo stanoviska parlamentnej legislatívy, všetky tie stanoviská poznáte, smerujú k vylepšeniu návrhov zákonov, ktoré predkladáme, a toto boli také naozaj veľmi podnetné veci na vylepšenie návrhu zákona, ktoré sme, ktoré som ako navrhovateľ aj spolu s ďalšími spolunavrhovateľmi akceptoval, takže teraz by som aj rád ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa - dobre som prečítal? Ďakujem - na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1181.
Návrh poslancov, spomenutých poslancov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 8 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "vzor oznámenia určí Finančná správa Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle."
Koniec úvodzoviek aj celého novelizačného bodu.
2. V čl. I sa za § 10 dopĺňa § 11, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 11
Prechodné ustanovenie
Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť."
Koniec tohto novelizačného bodu a aj celého pozmeňujúceho návrhu.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nebudem mať také dlhé záverečné slovo ako k tomu predchádzajúcemu návrhu, ale pár slov ešte na porozumenie najmä verejnosti, lebo mám taký trochu pocit, že teraz za posledné dva dni sa veľa vecí odohralo v kuloároch, urobili sa rôzne dohody a zrazu verejnosť len vníma, že je tu nejaký rozpočet, nejaká dohoda na rozpočte a nie celkom asi sa presne rozumie, že čo sa vlastne deje. Kým sa k tomu dostanem, tak ešte pár poznámok k samotnej dani z osobitnej stavby.
Pán predseda finančného výboru načrtol, že je diskutabilná tá výška samotnej sadzby. Áno, ja som to spomenul tiež vo svojom úvodnom slove a už tu nevidím predsedu hospodárskeho výboru Petra Kremského, ktorý ako jediný prišiel s nejakým alternatívnym návrhom na inú sadzbu a tá spočívala v tom, že nebudeme násobiť v tom vzorci teda dĺžku alebo súčet dĺžky všetkých tých rúr toho plynovodu, ktoré vedú Slovenskom, ale keď tie rúry idú vedľa seba viaceré, tak sa budú započítavať len raz. Ak by sme to tak spravili, tak v tomto alternatívnom návrhu dostaneme namiesto 177 predpokladaných miliónov eur ročne z tejto dane pre štát, by sme dostali iba 50 miliónov. Že to, že je to naozaj, že radikálny pokles a z toho, keďže tá firma je na 50 % vlastnená štátom, tak reálne to, toho súkromníka, ktorý tam má podiel a manažérsky vplyv, by sme dostali vlastne len 25 miliónov. Pri tom návrhu, ktorý ako alternatívny spomínal Peter Kremský ako predseda hospodárskeho výboru, a žiadny iný ďalší návrh, ktorý by bol nejakým možno kompromisom medzi tými sumami tu nebol. Že keby bol, tak tiež by sa dalo o tom rozprávať, ale z môjho pohľadu napríklad a nie som jediný, ten pokles zo 177 miliónov na 50 je skutočne radikálny na to, aké zisky táto spoločnosť dosahuje ešte stále napriek kríze a aké mala najmä pred krízou, kedy z nich benefitovala a nič z toho formou tejto dane neodvádzala.
Potom ďalšia, druhá poznámka je, že teda nie majoritným, ale manažérsky vplyv v tejto spoločnosti, teda v Eustreame má podnikateľská skupina EPH, ktorá má aj veľmi slušné postavenie v Slovenských elektrárňach a ja som očakával, že ak od nás teda, lebo na tých výboroch to zaznelo, že by od nás chcela táto firma nejakú ústretovosť, tak ja som očakával, že bude aj nejaká ústretovosť zo strany Slovenských elektrární pri riešení energetickej krízy a namiesto toho, aby sme videli ústretovosť, vidíme, že vypovedávajú memorandum, že sú s nimi problémy, tak potom akú ústretovosť by chceli od navrhovateľov tohto zákona títo súkromní podnikatelia očakávať? A akú ústretovosť by chceli očakávať za teda situácie, kedy v tejto skutočne kríze, ktorú všetci prežívame či už ekonomickej, alebo energetickej, si vlastne majiteľ tej podnikateľskej skupiny, ktorá z veľkej časti, teda alebo ktorá má manažérsky vplyv v Eustreame a ktorá má aj veľký podiel v Slovenských elektrárňach, keď si v čase tejto veľkej krízy kupuje neďaleko Paríža exkluzívny zámok. Tak asi nie je na tom tak zle, že by potreboval od nás pomoc.
To je na vysvetlenie, že prečo sa mne osobne, ja som nemal veľký záujem ísť do nejakých takých radikálnych kompromisov, aké napríklad alternatívy navrhovali niektorí poslanci, teda spomenul som Peťa Kremského, ale nebol asi jediný. A ako som už spomenul, my sme osobitný odvod presunuli na február, v zmysle ktorého mala táto firma platiť ďalších 30 mil. eur, ktoré už nebude musieť zaplatiť, čiže nejaký ústupok tam predsa len nakoniec urobený bol.
No a teraz pokiaľ ide o tú dohodu a tam naozaj budem sa snažiť byť stručný. My sme sa so stranou SaS pri rozpočte snažili dosiahnuť tzv. win win solution, teda riešenie, s ktorým je aspoň čiastočne spokojná každá strana. A vy si pamätáte, že SaS veľmi záležalo na tom, aby ku každej dani, ktorá sa zavedie, bola nejaká, nejaký protinávrh v zmysle zníženia inej dane alebo niečo, čo je ako keby protiváha tomu navyšovaniu. A preto sa zrazu pri dani z plynovodu objavuje zníženie správnych poplatkov na registráciu motorových vozidiel a zrušenie koncesionárskych poplatkov ako protiváha. Preto sa pri dani z liehu objavuje ako protiváha, teda je tam aj daň z hazardu, to je zase ešte na tú stranu jednu, ale potom sa tam objavuje ako protiváha zníženie DPH na gastro a športoviská, čiže toto je, toto je filozofia, ktorú preferuje SaS a my sme im pri týchto dvoch zákonoch vyšli v ústrety. Ale zase SaS nám vyšla v ústrety pri dani z ropy, pretože daň z ropy nemá žiadnu protiváhu. A daň z ropy je najväčšia položka z tej dane. To pôvodne mala byť 500 mil., teraz bude o 130 mil. nižšia kvôli tomu zníženiu sadzby zo 70 na 55. Ale tam napríklad SaS ustúpila od tej požiadavky, že tam bude nejaká protiváha a tam pri tom najväčšom balíku peňazí zase oni ustúpili nám a my im ustupujeme pri týchto teda iných zákonoch, ktoré už nemajú až taký pozitívny vplyv na rozpočet, ale pomerne veľký tiež, lebo oproti 500 mil. alebo mínus tých 130 mil. je aj táto daň z rúry „iba 177“, aj keď je to pomerne veľké číslo, ale je to stále menšie než daň z ropy. To len na vysvetlenie, že je tu snaha, aby aj SaS bola čiastočne spokojná aspoň a ona je s niektorými vecami stále aj v tejto dohode nespokojná, rovnako my. Aj my sme čiastočne spokojní a s niektorými vecami nie sme až tak spokojní.
Takže to na vysvetlenie, akým spôsobom sa tá dohoda robila a k samotnému, k samotnej registrácii a zníženiu poplatku z registrácie motorových vozidiel, to je niečo, s čím my nemáme problém ako takým, keby ste sa spýtali aj predsedu hospodárskeho výboru Peťa Kremského, tak on s tým je v poriadku, on je s tým spokojný, len sme to nechceli viazať práve na daň z rúry pôvodne, no ale ako kompromisne sa to dá prežiť, ako sa povie.
A pokiaľ ide o koncesionárske, sami si asi viacerí pamätáte, že v minulosti Jozef Viskupič tu v parlamentne navrhoval zrušenie koncesionárskych poplatkov. Čiže to nie je nejaký koncept, ktorý nám nie je známy, len sme to zase pôvodne nechceli spájať s daňou z plynovodu.
No a posledná poznámka. Súčasťou dohody pokiaľ ide o zrušenie koncesionárskych poplatkov je aj záväzok, že sa vypracuje taká právna úprava, ktorá zabezpečí RTVS stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu. Prečo je tento záväzok dôležitý? Je dôležitý práve preto, aby v budúcnosti nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu alebo aby alebo k žiadnemu v podstate, dúfam, že ani nedochádza a nedochádzalo, ale aby nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu cez peniaze RTVS, lebo RTVS by mala byť naozaj verejnoprávna televízia a v čo najväčšej miere nezávislá, ideálne úplne. Čiže sú aj úvahy, že takéto stabilné financovanie zo strany štátneho rozpočtu by malo byť dokonca prijaté možno vo forme ústavného zákona, ale nechcem predbiehať, ak sa aj nepodarí ústavný zákon, tak by to malo byť zabezpečené vo forme zákona tak, aby sa televízia nemusela doprosovať a aby nestačilo len šmahom ruky v tom rozpočte zmeniť číslo a televízia jednoducho bude na tom zle. Čiže toto je nevýhoda zrušenia tých koncesionárskych poplatkov, treba na to dávať pozor, hoci samo osebe je to v prospech ľudí, že nebudú musieť platiť, tomu rozumiem, len mali by sme si dať záležať aj na tom, aby RTVS potom nezostala v nejakom vzduchoprázdne, kde bude odkázaná na to, kto bude aktuálne pri moci a potom ak by sa to tak stalo, tak to by určite malo neblahý vplyv či už na spravodajstvo alebo aj ďalšie poskytovanie tých služieb, ktoré televízia vo vzťahu k verejnosti má.
Ďakujem pekne za slovo.

Záverečné slovo, pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujeme za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pokračujeme v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu, pardon, áno, o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023. (Reakcia z pléna.) Nie? (Predsedajúci telefonuje služobným telefónom.)
Kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále, ide o vopred vykomunikovaný postup, takže vraciame sa k bodu 96, tlači 1217, vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach, o slovo sa hlási pán minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorému týmto udeľujem slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.)

Ja iba ohlásim termín hlasovania zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Týmto sa otvára rozprava. Poprosím aj pána poslanca Šefčíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu k tomuto bodu. Ďakujem veľmi pekne.
Do rozpravy sa ako jediný hlási pán poslanec Marián Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.