78. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No už nás je tu stále menej a menej (povedané s úsmevom), takže zasa si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teda vzišiel zo všeobecnej dohody a spoločne teda bol pripravený k tomuto, k tomuto zákonu. Nebudem sa nijak vyjadrovať k samotnej dani z rúry, ktorú popísal teda pán kolega Vetrák, asi by sa možno dalo o tej sadzbe hovoriť, ale dobre, je, ako je. Ja by som teda povedal ďalšie dve veci, ktoré budem dopĺňať pozmeňujúcim návrhom, a to je, a to je zníženie a zekologizovanie registračnej dane, to znamená dane, ktorú alebo poplatku, ktorý platí, platia ľudia, keď si kupujú motorové vozidlo, a teda dovoľte mi zasa pár, pár slov tak k tomu, ako to teda je a ako bude.
Meníme teda týmto pozmeňujúcim návrhom spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá tým, že do tohto výpočtu poplatku sa zavádza parameter ekologickej prevádzky vozidla. Táto zmena vlastne sleduje zavedenie ekologického aspektu a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda tých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie.
Aktuálny stav teda, ktorý je, bol vlastne, bol zavedený a teda je na základe výkonu vozidla, a teda je tam tabuľka, ktorá definovala vek, vek vozidla, a teda čím bol vek vozidla vyšší, tým bola táto daň nižšia, čo sa na prvý pohľad akoby zdá, že v poriadku, ale na druhej strane to znamená, že teda bola preferencia starších vozidiel, menej ekologických vozidiel a jednoducho proste nebolo, nebolo, nebolo to dobré. No a zároveň to bola akoby určitá forma majetkovej dane, ktorú nemá zavedené v podstate takmer žiadna, žiadna krajina Európskej únie, čiže aj, aj toto je dôvod, prečo od tohto teraz upúšťame a bude ten registračný poplatok zavedený ako určitá vlastnosť výrobku, a to teda kombinácia ekologických parametrov a teda následne výkonu, výkonu vozidla.
Samozrejme, teda táto zmena umožní Slovensku, aby to teda bolo podobne, ako v ostatných členských štátoch, aby teda aj, aj tá, tento registračný poplatok motivoval ku kúpe ekologických vozidiel. Čo sa týka toho, koľko to bude pre občanov znamenať, tie prepočty sú, samozrejme, robené veľmi ťažko, pretože to závisí na skladbe, aké vozidlá budú ľudia kupovať, aká skladba výkonu, aká skladba toho, či to bude elektromobil, hybrid alebo teda štandardné spaľovacie vozidlo, ale teda tie nejaké prepočty ukazujú, že dokopy by mali ľudia zaplatiť asi o 32 mil. menej, takže vlastne je to niečo, čo uvoľní, uvoľní občanom, vlastne zníži ich platby. Teda ten rozpočet, vplyv na rozpočet verejnej správy je teda vo výške cca 32 mil. Toto zavádza, resp. bude tam stále zachované zvýhodnenie či už, či už hybridov, alebo teda aj elektrických vozidiel, ktoré budú platiť v tomto momente stále vlastne ten najnižší poplatok, ako teda formy ekologickej alebo ekologickejšej mobility.
To je vlastne k prvému bodu pozmeňujúceho návrhu. K druhému bodu pozmeňujúceho návrhu... (K rečníckemu pultu pristúpila pracovníčka Kancelárie NR SR podávajúc rečníkovi inštrukcie k ďalšej časti jeho vystúpenia.) Pardon, chvíľočku prosím. Dobre, ďakujem, ďakujem.
Takže druhým, druhým bodom pozmeňujúceho návrhu je zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a teda ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu zákonom stanovenej výške, ktorý sa, samozrejme, bude ročne zvyšovať o mieru inflácie. Nechcem nejak veľmi, ten čas je už, už teda je veľa hodín, ale toto bola jedna z vecí, kde teda SaS tento, tento návrh sme chceli dlhodobo presadiť. Máme pocit, že je to teda ďaleko efektívnejšie riešenie, ďaleko, ďaleko modernejšie riešenie a zároveň treba povedať aj to, že bude menej byrokracie. Len samotné ročné náklady na výber, ktorý je niekde vo výške, výber koncesionárskych poplatkov, ktorý je niekde vo výške 75 mil. eur ročne, je takmer 2,5 mil., hej? To, to sa nezdá, proste to je len ten samotný výber. Ale to je na strane akoby tej verejnej správy. Ale keď si zoberieme, tak väčšina ľudí, či už to platia ako SIPO alebo akýmkoľvek proste prevodom, to tiež stojí peniaze, čiže ľudia takisto vlastne majú s tým nejaké náklady. Potom sa ešte nebavme, samozrejme, celé oddelenie teda v RTVS, ktoré robí celú túto správu poplatkov, samozrejme, ich, ich evidenciu, ich vymáhanie. To tiež sú náklady, ktoré vlastne neprinesú nič, lebo vám to prinesie len ten príspevok alebo teda ten koncesionársky poplatok, ale stojí vás to ďalšiu energiu, takže toto všetko sa dá, sa dá vlastne týmto zrušiť.
No a potom máme tu ešte ďalší level, a to je, že aj firmy museli platiť vlastne podľa počtu svojich zamestnancov za služby RTVS bez ohľadu na to, či televíziu mali, alebo nemali alebo rozhlas, ale to ešte budiš. Ale tá celá administratíva okolo toho, to ďalšie zasa prinášalo, prináša náklady teda aj v sfére podnikateľskej. Takže aj týmto vlastne sa to celé zjednoduší. Čiže zasa je to riešenie, ktoré milióny vlastne mesačných pravidelných platieb a ich evidencie a úradovania a všetkého nahradí povedzme niekoľkými povedzme dvanásť, dvanástimi platbami do roka, kde, kde teda príde, prídu vlastne priamo zo štátneho rozpočtu.
Takže toľkoto, toľkoto k vysvetleniu. Keď budú nejaké otázky, tak však, samozrejme.
A dovolím si prečítať, prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 433/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z, zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 603, 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112 Z. z., pardon 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č.495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 700, pardon, 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213, 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č., zákona č. 506/2013 Z. z.. Nie v pohode. Zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2019, 2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 352/2021 (správne 532/2021, pozn. red.) Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 (správne 265/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2002 (správne 325/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z. a zákona č. 429/2022 Z. z. sa mení takto:
1. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 sa vzorec "RP = P_kw x RV_1-n^" nahrádza vzorcom "RP = P_kw x EKV".
2. V prílohe časti Vl. Doprava položke 65 sa slová "RV_1-n - koeficient zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúci zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2" nahrádzajú slovami "EKV - ekologický koeficient vozidla".
3. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 tabuľka č. 2 znie:
"Tabuľka č. 2
Emisná norma, Dátum prvej registrácie*, Dátum prvej registrácie*, Ekologický koeficient vozidla
Veterán (viac ako 40 rokov bez rozdielu paliva) - do 31. 12. 1982 - 0,10
Položka OEV č. 18:P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Nafta, Nafta+HEV
Euro 1 - od 1. 1. 1983 do 31. 12. 1996 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2000 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2005 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2010 - 0,70
Euro 5 - od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2015 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 9. 2015 do 31. 8. 2019 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1.9.2019 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Benzín, Benzín+HEV, Benzín+LPG, CNG a kombinácia s iným palivom, LPG a kombinácia s iným palivom, LNG a kombinácia s iným palivom
Euro 1 - od 1. 7. 1992 do 31. 12. 1995 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1999 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2004 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2009 - 0,70
Euro 5 - od 1. 9. 2009 do 31. 8. 2014 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 1. 2014 (správne od 1. 9. 2014, pozn. red.) do 31. 8. 2017 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1. 9. 2017 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Elektrina, kombinácia palivo+PHEV (Plug-ln hybrid), H2
Všetky emisné normy - 0,20
Poplatok sa zníži najviac na 33 eur.
* Kritériá časového rozmedzia dátumu prvej registrácie (stĺpec č. 2 a 3) sa použijú len, ak motorové vozidlo nemá pridelenú emisnú normu Euro."
4. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 Poznámkach sa vypúšťa bod 4.
Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 4."."
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V doterajšom čl. II sa slovo "predpisu ^90a)" nahrádza slovom "príjmov^79g)" a označenie odkazu 90ab a poznámky pod čiarou k odkazu 90ab nahrádza odkazom 90ac a poznámkou pod čiarou k odkazu 90ac.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"ČI. IV
Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona 264/2012 (správne 264/2022, pozn. red.) Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 20 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len "nárokovateľný príspevok") určený na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska v sume podľa § 20a ods. 2,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49 sa vypúšťa.
2. § 20 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) sa ich pripísaním na účet Rozhlasu a televízie Slovenska považujú na účely podľa osobitného predpisu⁵³⁾ za vyčerpané na určený účel."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53 znie:
"⁵³⁾ § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 20a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Nárokovateľný príspevok na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje v sume nárokovateľného príspevku na predchádzajúci rozpočtový rok upravený o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období od 1. júla roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a ktoré sa končí 30. júnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Nárokovateľný príspevok podľa prvej vety sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára príslušného rozpočtového roka."
4. Za § 27a sa vkladá § 27b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠27b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady za služby verejnosti, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2023 je najmenej 41 500 000 eur.
(3) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2024 je najmenej 83 000 000 eur. Nárokovateľný príspevok sa o mieru inflácie podľa § 20a ods. 2 upravuje prvýkrát v roku 2024."
5. § 28 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. čl. I zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 314/2019 Z. z. a zákona č. 126/2021 Z. z."
Nový článok IV nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
A to je všetko, kolegovci. Ďakujem pekne za trpezlivosť a takisto podporím, poprosím o podporu či už tohto pozmeňujúceho návrhu, alebo celého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja teraz nebudem komentovať tie doterajšie vstupy, ale keďže je potrebné spraviť ešte jeden taký legislatívno-technický pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, tak by som sa sústredil v tomto svojom príspevku len na prečítanie a krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Nakoľko sa navrhuje, že daň z osobitnej stavby sa vyrubuje podaním oznámenia, ktoré sa považuje za daňové priznanie, tak je potrebné určiť aj záväzný vzor a jeho zverejnenie. Ten vzor bude stanovovať finančná správa a bude ho zverejňovať na svojej webovej stránke, to bude potom vlastne predmetom toho pozmeňujúceho návrhu. A takisto ešte je potrebné stanoviť prechodné ustanovenie, že prvým zdaňovacím obdobím je, teda čo je prvým zdaňovacím obdobím. To potom prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu. Toľko k odôvodneniu. Je to veľmi krátke. Vychádza to zo stanoviska parlamentnej legislatívy, všetky tie stanoviská poznáte, smerujú k vylepšeniu návrhov zákonov, ktoré predkladáme, a toto boli také naozaj veľmi podnetné veci na vylepšenie návrhu zákona, ktoré sme, ktoré som ako navrhovateľ aj spolu s ďalšími spolunavrhovateľmi akceptoval, takže teraz by som aj rád ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa - dobre som prečítal? Ďakujem - na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1181.
Návrh poslancov, spomenutých poslancov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 8 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "vzor oznámenia určí Finančná správa Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle."
Koniec úvodzoviek aj celého novelizačného bodu.
2. V čl. I sa za § 10 dopĺňa § 11, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 11
Prechodné ustanovenie
Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť."
Koniec tohto novelizačného bodu a aj celého pozmeňujúceho návrhu.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Nebudem mať také dlhé záverečné slovo ako k tomu predchádzajúcemu návrhu, ale pár slov ešte na porozumenie najmä verejnosti, lebo mám taký trochu pocit, že teraz za posledné dva dni sa veľa vecí odohralo v kuloároch, urobili sa rôzne dohody a zrazu verejnosť len vníma, že je tu nejaký rozpočet, nejaká dohoda na rozpočte a nie celkom asi sa presne rozumie, že čo sa vlastne deje. Kým sa k tomu dostanem, tak ešte pár poznámok k samotnej dani z osobitnej stavby.
Pán predseda finančného výboru načrtol, že je diskutabilná tá výška samotnej sadzby. Áno, ja som to spomenul tiež vo svojom úvodnom slove a už tu nevidím predsedu hospodárskeho výboru Petra Kremského, ktorý ako jediný prišiel s nejakým alternatívnym návrhom na inú sadzbu a tá spočívala v tom, že nebudeme násobiť v tom vzorci teda dĺžku alebo súčet dĺžky všetkých tých rúr toho plynovodu, ktoré vedú Slovenskom, ale keď tie rúry idú vedľa seba viaceré, tak sa budú započítavať len raz. Ak by sme to tak spravili, tak v tomto alternatívnom návrhu dostaneme namiesto 177 predpokladaných miliónov eur ročne z tejto dane pre štát, by sme dostali iba 50 miliónov. Že to, že je to naozaj, že radikálny pokles a z toho, keďže tá firma je na 50 % vlastnená štátom, tak reálne to, toho súkromníka, ktorý tam má podiel a manažérsky vplyv, by sme dostali vlastne len 25 miliónov. Pri tom návrhu, ktorý ako alternatívny spomínal Peter Kremský ako predseda hospodárskeho výboru, a žiadny iný ďalší návrh, ktorý by bol nejakým možno kompromisom medzi tými sumami tu nebol. Že keby bol, tak tiež by sa dalo o tom rozprávať, ale z môjho pohľadu napríklad a nie som jediný, ten pokles zo 177 miliónov na 50 je skutočne radikálny na to, aké zisky táto spoločnosť dosahuje ešte stále napriek kríze a aké mala najmä pred krízou, kedy z nich benefitovala a nič z toho formou tejto dane neodvádzala.
Potom ďalšia, druhá poznámka je, že teda nie majoritným, ale manažérsky vplyv v tejto spoločnosti, teda v Eustreame má podnikateľská skupina EPH, ktorá má aj veľmi slušné postavenie v Slovenských elektrárňach a ja som očakával, že ak od nás teda, lebo na tých výboroch to zaznelo, že by od nás chcela táto firma nejakú ústretovosť, tak ja som očakával, že bude aj nejaká ústretovosť zo strany Slovenských elektrární pri riešení energetickej krízy a namiesto toho, aby sme videli ústretovosť, vidíme, že vypovedávajú memorandum, že sú s nimi problémy, tak potom akú ústretovosť by chceli od navrhovateľov tohto zákona títo súkromní podnikatelia očakávať? A akú ústretovosť by chceli očakávať za teda situácie, kedy v tejto skutočne kríze, ktorú všetci prežívame či už ekonomickej, alebo energetickej, si vlastne majiteľ tej podnikateľskej skupiny, ktorá z veľkej časti, teda alebo ktorá má manažérsky vplyv v Eustreame a ktorá má aj veľký podiel v Slovenských elektrárňach, keď si v čase tejto veľkej krízy kupuje neďaleko Paríža exkluzívny zámok. Tak asi nie je na tom tak zle, že by potreboval od nás pomoc.
To je na vysvetlenie, že prečo sa mne osobne, ja som nemal veľký záujem ísť do nejakých takých radikálnych kompromisov, aké napríklad alternatívy navrhovali niektorí poslanci, teda spomenul som Peťa Kremského, ale nebol asi jediný. A ako som už spomenul, my sme osobitný odvod presunuli na február, v zmysle ktorého mala táto firma platiť ďalších 30 mil. eur, ktoré už nebude musieť zaplatiť, čiže nejaký ústupok tam predsa len nakoniec urobený bol.
No a teraz pokiaľ ide o tú dohodu a tam naozaj budem sa snažiť byť stručný. My sme sa so stranou SaS pri rozpočte snažili dosiahnuť tzv. win win solution, teda riešenie, s ktorým je aspoň čiastočne spokojná každá strana. A vy si pamätáte, že SaS veľmi záležalo na tom, aby ku každej dani, ktorá sa zavedie, bola nejaká, nejaký protinávrh v zmysle zníženia inej dane alebo niečo, čo je ako keby protiváha tomu navyšovaniu. A preto sa zrazu pri dani z plynovodu objavuje zníženie správnych poplatkov na registráciu motorových vozidiel a zrušenie koncesionárskych poplatkov ako protiváha. Preto sa pri dani z liehu objavuje ako protiváha, teda je tam aj daň z hazardu, to je zase ešte na tú stranu jednu, ale potom sa tam objavuje ako protiváha zníženie DPH na gastro a športoviská, čiže toto je, toto je filozofia, ktorú preferuje SaS a my sme im pri týchto dvoch zákonoch vyšli v ústrety. Ale zase SaS nám vyšla v ústrety pri dani z ropy, pretože daň z ropy nemá žiadnu protiváhu. A daň z ropy je najväčšia položka z tej dane. To pôvodne mala byť 500 mil., teraz bude o 130 mil. nižšia kvôli tomu zníženiu sadzby zo 70 na 55. Ale tam napríklad SaS ustúpila od tej požiadavky, že tam bude nejaká protiváha a tam pri tom najväčšom balíku peňazí zase oni ustúpili nám a my im ustupujeme pri týchto teda iných zákonoch, ktoré už nemajú až taký pozitívny vplyv na rozpočet, ale pomerne veľký tiež, lebo oproti 500 mil. alebo mínus tých 130 mil. je aj táto daň z rúry „iba 177“, aj keď je to pomerne veľké číslo, ale je to stále menšie než daň z ropy. To len na vysvetlenie, že je tu snaha, aby aj SaS bola čiastočne spokojná aspoň a ona je s niektorými vecami stále aj v tejto dohode nespokojná, rovnako my. Aj my sme čiastočne spokojní a s niektorými vecami nie sme až tak spokojní.
Takže to na vysvetlenie, akým spôsobom sa tá dohoda robila a k samotnému, k samotnej registrácii a zníženiu poplatku z registrácie motorových vozidiel, to je niečo, s čím my nemáme problém ako takým, keby ste sa spýtali aj predsedu hospodárskeho výboru Peťa Kremského, tak on s tým je v poriadku, on je s tým spokojný, len sme to nechceli viazať práve na daň z rúry pôvodne, no ale ako kompromisne sa to dá prežiť, ako sa povie.
A pokiaľ ide o koncesionárske, sami si asi viacerí pamätáte, že v minulosti Jozef Viskupič tu v parlamentne navrhoval zrušenie koncesionárskych poplatkov. Čiže to nie je nejaký koncept, ktorý nám nie je známy, len sme to zase pôvodne nechceli spájať s daňou z plynovodu.
No a posledná poznámka. Súčasťou dohody pokiaľ ide o zrušenie koncesionárskych poplatkov je aj záväzok, že sa vypracuje taká právna úprava, ktorá zabezpečí RTVS stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu. Prečo je tento záväzok dôležitý? Je dôležitý práve preto, aby v budúcnosti nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu alebo aby alebo k žiadnemu v podstate, dúfam, že ani nedochádza a nedochádzalo, ale aby nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu cez peniaze RTVS, lebo RTVS by mala byť naozaj verejnoprávna televízia a v čo najväčšej miere nezávislá, ideálne úplne. Čiže sú aj úvahy, že takéto stabilné financovanie zo strany štátneho rozpočtu by malo byť dokonca prijaté možno vo forme ústavného zákona, ale nechcem predbiehať, ak sa aj nepodarí ústavný zákon, tak by to malo byť zabezpečené vo forme zákona tak, aby sa televízia nemusela doprosovať a aby nestačilo len šmahom ruky v tom rozpočte zmeniť číslo a televízia jednoducho bude na tom zle. Čiže toto je nevýhoda zrušenia tých koncesionárskych poplatkov, treba na to dávať pozor, hoci samo osebe je to v prospech ľudí, že nebudú musieť platiť, tomu rozumiem, len mali by sme si dať záležať aj na tom, aby RTVS potom nezostala v nejakom vzduchoprázdne, kde bude odkázaná na to, kto bude aktuálne pri moci a potom ak by sa to tak stalo, tak to by určite malo neblahý vplyv či už na spravodajstvo alebo aj ďalšie poskytovanie tých služieb, ktoré televízia vo vzťahu k verejnosti má.
Ďakujem pekne za slovo.

Ja iba ohlásim termín hlasovania zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.