78. schôdza

Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Ladislav Kamenický, ktorý sa však nenachádza v rokovacej sále, prepadáva mu poradie na záver. Po ňom pán poslanec Erik Tomáš, ktorý sa tiež nenachádza v rokovacej sále, prepadáva mu poradie. Ďalší, pán Igor Matovič, ktorý sa nenachádza v rokovacej sále, prepadáva mu poradie, potom je tu pán poslanec Richard Takáč, ktorý sa nenachádza v rokovacej sále, rovnako mu prepadáva poradie.
A teraz udeľujem slovo pánovi predsedovi výboru pánovi poslancovi Borisovi Suskovi, ktorý sa nachádza v rokovacej sále, aby sa ujal slova.
Po ňom sa pripraví pán poslanec Tomáš Taraba.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vráťme sa späť k tomu, o čom rokujeme alebo o čom by sme mali dnes rokovať.
V decembri, 16. decembra 2022 bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 454/2022 Z. z. rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky, ktorým prezidentka na základe uznesenia Národnej rady o vyslovení nedôvery svojím rozhodnutím odvolala vládu Slovenskej republiky a poverila ju vykonávaním pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.
Toto je podľa môjho názoru veľmi dôležité a veľmi kľúčové na to, aby sme si povedali, že čo táto vláda vrátane koalície vládnej môže ďalej robiť a čo nemôže robiť, pretože čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že vláda rozhoduje v zbore, a teraz hovorí od a) až po r) písmena, čo môže vláda robiť. Na základe poverenia prezidentky Slovenskej republiky však vláda nemôže robiť všetky činnosti, ktoré môže robiť za štandardnej situácie, kedy vládne s dôverou, teda kedy jej bola vyslovená dôvera v zmysle schválenia programového vyhlásenia vlády.
Ak bola vláda odvolaná, tak prezidentka v zmysle Ústavy Slovenskej republiky poverí, môže poveriť vládu vykonávaním jej pôsobnosti, ale len v rozsahu tých písmen, ktoré sú ho... ktoré som hovoril. No a teraz je veľmi dôležité, čo do toho nespadá, čo vláda nemôže robiť. Nemôže rozhodovať o programe vlády a jeho plnení. Že táto vláda vrátane vládnej koalície nemôže už ďalej rozhodovať o plnení vládneho programu. Ďalej, nemôže rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Ďalej, okrem iných nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. A sú ďalšie veci, o ktorých nemôže, nemôže rozhodovať. A toto sú kľúčové veci.
Teda ešte raz. Nemôže rozhodovať o programe vlády a jeho plnení, nemôže rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky a nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Okrem teda iných.
Ja sa teda pýtam, akú legitimitu má táto vláda ďalej vládnuť a prijímať opatrenia na poli zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky vo veciach otázok vnútornej a zahraničnej politiky a vo veciach plnenia programu vlády, keď na toto poverenie od prezidentky vláda nemá. A teda, keď ju nemá vláda, tak ju nemajú ani vládni poslanci. Preto prezidentka poverila v rámci tohto poverenia na vykonávaní pôsobnosti vlády vládu, aby zabezpečila všetky úkony tak, aby bolo prijaté, aby boli prijaté opatrenia v Národnej rade, aby bolo možné v čo najkratšom možnom termíne konať predčasné parlamentné voľby, najneskôr v prvom polroku roka 2023.
Videli sme tu celý december, zvyšok decembra a celý január cirkus, kde odvolaný premiér zháňal novú sedemdesiatšestku na to, aby mohol pokračovať vo vláde s novou sedemdesiatšestkou, na čo teda poverenie od prezidentky nemal, a ďalej sme tu videli celý cirkus a teraz ho vidíme, ako sa snaží zmeniť, ako sa snaží táto vládna koalícia zmeniť ústavu a dostať do nej ďalšie a ďalšie podmienky, na ktoré nemá legitimitu.
Je rozdiel medzi legálnosťou alebo legalitou a legitimitou. Legalita znamená, že sú v zmysle zákona, teda majú pôsobnosť v zmysle rozhodnutia prezidentky, to je v poriadku, ale nemajú legitimitu. Tieto návrhy, ktoré tu prednáša pani poslankyňa Kolíková, kde sa tu snaží zabetónovať nejakým spôsobom volebný systém v rámci jedného volebného obvodu, resp. návrhy, ktoré predkladá pán poslanec Šeliga, ktoré nesúvisia s vykonaním a uskutočnením krokov na dosiahnutie predčasných parlamentných volieb, nemajú legitimitu. Títo poslanci nemajú legitimitu na to, aby takéto návrhy a už tobôž nie do Ústavy Slovenskej republiky, keďže ich vláda bola odvolaná, aby ich mohli podávať. Samozrejme, legálne, v súlade so zákonom to je, o tom sa nemusíme baviť, ale otázka nejakého právneho, resp. politického oprávnenia na takéto kroky, tak na to naozaj ako vláda v demisii, ako vláda odvolaná, ktorá je len poverená určitými pôsobnosťami, legitimitu nemá. A preto si myslím, že tieto návrhy sú úplne scestné a nemajú, ešte raz, žiadnu legitimitu a my ich, samozrejme, ani nemôžeme podporiť.
Podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prezidentka má dbať na riadny chod ústavných orgánov. Práve toto je ustanovenie, na základe ktorého poverila vládu len tými úkonmi, ktoré majú smerovať k predčasným voľbám, a nie žiadne ďalšie zmeny a úpravy, ktoré sa snaží táto vládna koalícia dostať do zmeny ústavy.
Pokiaľ som hovoril vo svojej faktickej poznámke o selektívnej demokracii, tak ešte raz to treba zopakovať, Ústavný súd v svojom rozhodnutí z roku 2021, keď rozhodoval o prvom referende, povedal jasne, že na to, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie, je potrebná zmena ústavy, a to buď tým spôsobom, že sa do zmeny ústavy dostane oprávnenie Národnej rady rozhodnúť svojím rozhodnutím o skrátení volebného obdobia či už ústavným zákonom, alebo uznesením, alebo iným spôsobom, Ústavný súd nedefinuje, akým spôsobom, ale teda rozhodnutím Národnej rady alebo prostredníctvom referenda. Obidva tieto inštitúty, ako som už citoval vo svojej faktickej poznámke čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sú úplne rovnocenné.
Ja to ešte raz prečítam, pretože to je veľmi dôležité ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 1: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Úplne rovnocenné dva spôsoby výkonu štátnej moci, ktorá pochádza od občanov.
Nerozumiem, naozaj nerozumiem, prečo pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej selektívne vyberá len jednu z nich. Čiže máme tu naozaj pokus o selektívnu demokraciu? Zastupiteľská demokracia môže skrátiť volebné obdobie, ale priama demokracia, občania, od ktorých pochádza všetka štátna moc, nemôžu? Aký to má zmysel? Akú to má logiku? No, má to logiku len tú, že táto vláda bez legitimity tu chce byť ešte do septembra 2023, prípadne až do konca volieb, pretože všetky tieto kroky, ako tu už jeden môj predrečník spomenul, nasvedčujú tomu, že táto vládna väčšina nechce schváliť vôbec túto zmenu ústavy a nechce sa dohodnúť na predčasných voľbách, lebo inak to nedáva zmysel.
Prečo sa bojí táto vláda referenda, keď kvórum referendové je nastavené tak, ako je, tak na to, aby bolo úspešné, je naozaj potrebná taká väčšina, že sa to nedá zneužiť niekoľkokrát za volebné obdobie. Teraz ste videli, že možno ani raz nie. Tak čoho sa bojí pani poslankyňa Kolíková? Prečo nechce zrovnoprávniť, tak ako ústava hovorí, obe formy výkonu štátnej moci a selektívne si vyberá len tú, ktorú môže realizovať zastupiteľská demokracia, teda zástupcovia prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky? Naozaj tu nie je iný dôvod ako ten, že táto vláda sa zubami-nechtami chce udržať najmenej do septembra a pravdepodobne až do konca volebného obdobia napriek tomu, že táto vláda bola odvolaná, napriek tomu, že ako som už vysvetlil, nemá legitimitu na akékoľvek opatrenia z hľadiska zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, vnútornej a zahraničnej politiky, resp. plnenia vládneho programu.
Keby tu bola vôľa, tak tento návrh zákona bol predložený už na novembrovej schôdzi a bol prerokovaný v druhom čítaní v decembri. V decembri sme bez akýchkoľvek pochybností mohli schváliť návrh zákona, ktorý bol predložený pánom poslancom Svrčekom a pani poslankyňou Hajšelovou, a dnes sme tu nemuseli vôbec byť a nemuseli sme sa o tom baviť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ostáva vám sedem sekúnd.

Pardon. Ja len teda poviem, že mojím účelom bolo ešte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý veľmi stručne odôvodním a potom ho prečítam.
To zdôvodnenie je, ten pozmeňujúci návrh je kópia toho, čo sme predložili v referende. Keďže 1 200 000 občanov v referende vyjadrilo vôľu prijať takúto zmenu ústavy, tak si ju dovolím predniesť ako pozmeňujúci návrh, aby sme urobili zadosť vôli občanov s jednou zmenou, že 76 poslancov sme nahradili 90 poslancami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči. Môžete návrh, pozmeňujúci návrh prečítať.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1163), druhé čítanie.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“) predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1163) - druhé čítanie:
V čl. I sa body 1 až 4 nahrádzajú bodmi 1 až 7 v nasledujúcom znení:
"1. V čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a slová v znení: „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.";
2. V čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) predčasným skončením volebného obdobia,“.
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g);
3. V čl. 82 ods. 5 sa za slová „volebného obdobia“ vkladá čiarka a slová: „predčasným skončením volebného obdobia“;
4. V čl. 84 v ods. 4 sa za slová „s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2“ vkladá čiarka a slová v znení: „na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)“
5. V čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie:
„n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.“
6. V čl. 93 ods. 2 sa na konci pripája čiarka a slová v znení: „vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“
7. Čl. 98 odsek 2 znie:
„Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.“."
Čl. II znie:
„Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Vladimír Faič.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, ďakujem ti za kvalifikované vystúpenie. Ja som presvedčený, že tie argumenty, ktoré si tu povedal a ktoré si postavil aj v polohe otázok, najmä v súvislosti s tým, že ten návrh novely ústavy od pána poslanca Svrčeka a pani Hajšelovej je od novembra v parlamente, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú, majú byť naozaj dôvodom k tomu, ak nebudú prijaté, aby nebol prijatý tento návrh novely ústavy a aby vlastne ani predčasné voľby sa neuskutočnili.
Som presvedčený zároveň o tom, že aj pán poslanec Svrček, aj ostatní kolegovia, vedia veľmi dobre, aké podmienky stanovila pani prezidentka pri odvolávaní vlády. Veľmi dobre vedia o všetkých skutočnostiach, aj o tom, akú pozíciu má odvolaná vláda vo vzťahu k ústave. Všetko toto vedia.
Nevystupuje nikto z relevantných predstaviteľov bývalej vládnej koalície, aby zdôvodnil, prečo 30. september, a aby zdôvodnil ostatné veci, ktoré s tým súvisia. Ak ste si všimli, nikto z relevantných predstaviteľov vládnej koalície tu nevystupujú. Vystupujú tí, ktorí možno nie celkom si uvedomujú, o čo ide, a skutočnosti, ktoré najmä v súlade... najmä vo vzťahu k ústave existujú, a, samozrejme, snažia sa čosi obhajovať. Ja, ja im to nezazlievam, samozrejme, ale pravdu tak, ako v mnohých prípadoch vo svojej argumentácii má určite pán poslanec Susko.
Ďakujem.

Pán poslanec Vetrák, posledná faktická poznámka.

Ďakujem za slovo. Ja pár poznámok k tomu, čo odznelo.
Na začiatku toho príhovoru alebo toho prejavu sa hovorilo o tom, že aké má vláda kompetencie. A zaznelo tam aj to, že teda keď vláda niečo nemôže robiť, tak nemali by to potom robiť ani poslanci. Takýto výklad ja osobne považujem za účelový, pretože aj tie obmedzenia právomocí sa netýkajú vlády, ako máme v angličtine ten tzv. government, teda v širšom tej vlády, ale naozaj len toho kabinetu, čiže len ten samotnej vlády.
Čiže určite neobstojí argument, že ak niečo nemôže vykonávať vláda, lebo to má v ústave tak priamo zamedzené, že by to nemohli robiť aj poslanci, lebo to by potom sme hovorili o rozpustení parlamentu, kedy by už zanikal mandát poslanca. Keďže my hovoríme o skrátení volebného obdobia, kedy parlament bude vykonávať svoju funkciu až do predčasných volieb v plnom rozsahu, tak aj poslanci, samozrejme, budú môcť presadzovať to, čo napríklad si presadili do programového vyhlásenia vlády ako celku, alebo to, čo sa hovorí o volebných programoch jednotlivých politických strán.
Ďalšia poznámka, čo môže robiť vláda. No veľakrát je to dosť nejasné a priznávajú to aj ústavní právnici. Čo sú to zásadné opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky? No, výklad väčšiny ústavných právnikov je taký, že je to veľmi široké a záleží na tom, ako to vyhodnotí samotná vláda. Takýto je výklad ústavných právnikov. Čiže to nie je úplne jednoznačná vec. Čo to znamená program vlády? No, pochybujem, že programové vyhlásenie. Ale to je skôr to, že si vláda nemá robiť plány, aké si zvykne robiť, napríklad plán legislatívnych úloh alebo výhľadový plán, ale programové vyhlásenie vlády môže plniť.
A k referendu. Viete, väčšina strán, ktorá je v tomto parlamente, vrátane OĽANO, má pozitívny vzťah k referendu alebo k ľudovému hlasovaniu. Ale museli sme sa dohodnúť štyria a SaS takýto vzťah k tomu nemá. Ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Susko, môžete reagovať na všetky faktické poznámky.

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán poslanec Vetrák, v tom sa asi, asi nezhodneme, pretože, pretože ten výklad môže byť rôzny, ale, ale ústava hovorí jasne, ktoré kompetencie sú vlády a ktoré, ktoré nie sú. A tie, ktoré som vymenoval, tie naozaj nie sú ani v poverení, ktoré je publikované v Zbierke zákonov, pani, pani prezidentky, čiže na to vláda, vláda vôbec nemá ani legalitu, nielen legitimitu.
A ja som hovoril o tom, že poslanci síce tú legalitu na to majú, ale nemajú na to legitimitu, pretože už nedisponujú väčšinou, keďže vláda bola odvolaná. Čiže som hovoril o tom, že nemajú legitimitu. A doteraz naozaj nikto z relevantných poslancov bývalej vládnej koalície neodôvodnil, prečo má byť termín predčasných volieb 30. septembra.
Vy tu stále hovoríte všetci, že je to kompromis. Ale kompromis koho? Medzi kým? Veď tu jasne odznelo z úst podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pčolinského, že strana SME RODINA si vie predstaviť čo najkratší termín volieb, júnový, prípadne májový, takisto ako si to vie predstaviť celá opozícia. Čiže 30. september je termín kompromisný medzi kým? Kto chce dovládnuť až do konca volebného obdobia, že medzi júnovým a februárom 2024 je kompromis september? Niekto tu z vás chce vládnuť v odvolanej demisii ako odvolaná vláda až do februára 2024? Keď kompromisom medzi júnovým termínom a februárom 2024 má byť 30. september? No tomuto ja naozaj nerozumiem. Toto by som naozaj ocenil, keby niekto z vás vysvetlil.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Tomáš Taraba, ktorý sa nenachádza v rokovacej sále, prepadáva mu poradie.
Udeľujem teraz slovo pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru Milanovi Vetrákovi a po ňom sa pripraví ďalší pán poslanec Peter Kremský.
Nech sa páči, pán poslanec Vetrák.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pár slov k tomu, čo, o čom rokujeme, teda k novele ústavy o predčasných voľbách, príp. súvisiacich veciach. Začnem najskôr tým, že, a budeme mať možnosť diskutovať, aj keď bude potom následne, ak prejde novela ústavy predložené uznesenie o skrátení volebného obdobia. A tam, si myslím, že viac patrí tá diskusia, že prečo september a prečo jún a prečo nie iný termín a tak ďalej. Čiže ja by som sa potom venoval skôr tomu dátumu, až keď budeme rokovať o uznesení, ale teraz by som sa rád venoval tomu, o čom rokujeme, a to je novela ústavy.
Neviem, prečo niektorí poslanci majú takú obavu, že toto je posledný mesiac, kedy sa predkladajú legislatívne návrhy alebo sa predkladá novela ústavy. Veď máme tu za chvíľu riadne schôdzu, na ktorej je predložená ďalšia novela ústavy, kde je aj referendum okrem iného z dielne pána Pčolinského a kolektívu. A takisto OĽANO, len už to teraz nechcem miešať, aby, keďže máme na, na stole túto novelu ústavy, má pripravenú novelu, kde je takisto ľudové hlasovanie, kde je takisto referendum, kde je takisto zníženie toho referendového kvóra a ďalšie veci, ktoré sme vo volebnom programe sľubovali. Ale toto nie je teraz téma dňa.
Teraz je téma dňa to, že chceme nejakým spôsobom technicky sa dopracovať k skráteniu volebného obdobia a k predčasným voľbám. A k tomu skráteniu bol vytvorený určitý rámec, ktorý pozostával zo štyroch politických strán. Ten rámec stanovil premiér. Ten rámec si nevyberali poslanci. A my, keď sme sa stretli štyri politické strany, tak sme sa museli vzájomne rešpektovať. To nebolo o tom, že ja tam prídem s niečím a budem tvrdohlavo trvať na tom, lebo tak by sa nikto nikdy nedohodol na ničom. Vy všetci dobre viete, že tu väčšina z nás, ktorí sme, máme pozitívny vzťah k ľudovým hlasovaniam. Máme pozitívny vzťah k referendu. Ale vy dobre viete, že SaS je aj tak dlhodobo nastavená, že skôr ako referendum kvôli stabilite ústavného systému uprednostňujú druhú komoru parlamentu. Veď to viete. Čiže takisto, keby ste vy sedeli za rokovacím stolom so stranou SaS, tak takisto by ste sa k žiadnemu referendu nedopracovali. Jednoducho nedopracovali, lebo to je ich legitímny postoj a... alebo je to ich dlhodobý postoj a je legitímny, my ho neuprednostňujeme, ale oni to majú postavené týmto spôsobom.
Čiže chceme vôbec predčasné voľby? Alebo vy to hráte na nás, že mali by sme si dávať nové, nové požiadavky, aby sme sa k ďalším predčasným voľbám nedopracovali, lebo my sa k predčasným voľbám dopracujeme len vtedy, ak sa dohodneme so stranou SaS, pretože taký formát bol nastavený premiérom a my to rešpektujeme. Sú to bývalé strany vládnej koalície, ktoré spoločne vyhrali voľby, ktoré spoločne zostavili programové vyhlásenie vlády. A myslím si, že sa patrí, aby aj spoločne sa dohodli na tom, že toto volebné obdobie sa ukončí, že aby sa oni dohodli na tom. A pokiaľ jeden partner z týchto štyroch má požiadavku, že tam v tejto konkrétnej novele ústavy nebude ľudové hlasovanie alebo referendum, a cieľom, aj pani prezidentka povedala, dopracujete sa k predčasným voľbám, tak sa k nim dopracujeme aj cez to uznesenie Národnej rady, a nám nič nebráni, aby sme budúci mesiac a ďalší mesiac schválili novelu ústavy, v ktorej priznáme aj ľuďom v referende, v ľudovom hlasovaní možnosť aj skracovať volebné obdobie. Veď pre vás by malo byť najdôležitejšie, keď tak nenávidíte túto vládu, aby skončila čo najskôr aj technicky, aby to bolo možné. Nie aby sme sa tu dohadovali ďalšieho pol roka na tom, či to bude ľudové hlasovanie, či to bude referendum, akým spôsobom sa to spraví. Veď vy by ste mali byť radi, že to tak je, ako to teraz je. A potom sa kľudne bavme, spravme okrúhly stôl. Bavme sa o referende.
A potom sa vás budem pýtať, či chcete znížiť to referendové kvórum, lebo vy ste boli 12 rokov vo vláde a ani raz ste neprišli s návrhom na zníženie referendového kvóra. Veď vy robíte Potemkina od začiatku do konca. Dneska dokonca to, pán Blaha to verejne priznal. Pán Blaha dneska hovorí, že prečo sa bojíte referenda. Však keď tam dáte 50 %, tak aj tak to nikdy nebude platné. Však spravte toho Potemkina. Nehovoril vám to dneska, SaS? Vám to hovoril, spravte Potemkina, tak ako oni robili 12 rokov Potemkina z toho, že tvárili sa a stále sa tvária, že ľuďom chcú dať nejaké práva, a dobre vedia, že 50-percentné kvórum sa aj tak nedosiahne. A takíto neúprimní máme byť aj my?
No ak budeme hovoriť o referende, tak budeme hovoriť o znížení referendového kvóra a som zvedavý, či to potom podporíte. Taký návrh tu bude. On je už pripravený, len som ho nechcel dávať teraz. On tu bude a potom som zvedavý, čo budete hovoriť, keď tu príde to zníženie referendového kvóra a ďalšie veci, ktoré máme vo volebnom programe. (Reakcia z pléna.) No, dajte si, dajte si faktickú poznámku, prosím vás, potom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím, pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Volebný program OĽANO. Nebudem sa tu ním oháňať, ale, lebo vy niektorí sa najradšej oháňate volebným programom OĽANO, ktorí ste pri tom ani neboli, ani neviete, prečo sú tam tie veci doplnené alebo napísané. Vo volebnom programe OĽANO máme napísané, že referendum áno, ale nie o predčasných voľbách. To tam je priamo výslovne napísané. Čiže my by sme sa kľudne mohli vyhovárať, ja by som tu vôbec nemusel diskutovať o referende a predčasných voľbách a ľudovom hlasovaní, my by sme kľudne mohli povedať, že my to máme vo volebnom programe, že my to, my za to, my o tom nemusíme sa ani baviť, ale nie, nie sme takí, my sa chceme o tom baviť. Ale bavme sa vtedy, keď na to bude čas. Pani prezidentka nám dala čas len do konca januára, tak asi toľko času neni, keďže SaS sme nedokázali presvedčiť, a uvidíme, či dokážeme presvedčiť potom v ďalšej novele ústavy iných ako SaS.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany volebného systému, tiež vytrhávanie z kontextu asi nebude tá najlepšia vec, ktorá sa dá robiť, a ani to neni správne, a ak sa odvolávate na to, čo je napísané vo volebnom programe, tak si treba uvedomiť aj ďalšie veci. My vo volebnom programe máme uvedené aj to, že chceme, aby sa urobila nejaká reforma verejnej správy, pretože teraz objektívne odhľadíme od volebných programov, snáď nebudeme robiť násobne niekoľko volebných obvodov, keď zámerom reformy verejnej správy je, aby okresov bolo menej, aby aj nefunkčných obcí bolo menej, lebo také pracovné návrhy sú na tom ministerstve vypracované, ale robí sa na nich dlho, to neni len záležitosť tejto vlády.
A rovnako, keď sa bavíme o volebnom programe, tak potom to berme v kontexte. Urobila sa reforma verejnej správy, no zatiaľ sa ešte neschválila. Tak potom si sadnime a diskutujme o tom, koľko bude volebných obvodov, ak taký systém chceme. Ale vy niektorí sa tvárite, že prečo to my dávame do ústavy, napr. jeden volebný obvod, najmä strana SMER, že veď my o tom ani neuvažujeme, my také nič nechceme robiť. A hovoríte to tak často a tak dôrazne, že práve potvrdzujete, že nad tým uvažujete, lebo ak by ste nad tým neuvažovali, tak prečo by ste to riešili, tak je vám to potom jedno.
Ale nie vám, ale pán Pellegrini tu opakovane verejne hovorí, že on chce zmenu volebného systému na zmiešaný volebný systém. A myslíte, že on sa bude niekoho pýtať, tak ako sa pýtal opozície, resp. nepýtal vôbec na nič, keď bol vo vláde? On sa bude pýtať OĽANA? Pellegrini, keď sa dostane do vlády a bude sa hovoriť o zmiešanom volebnom systéme, on si sadne s OĽANOM a bude sa pýtať OĽANA, čo chce OĽANO? No o tom pochybujem, keďže to neurobil nikdy doteraz.
Čiže to nie je obava alebo nejaká fikcia, to máme dnes potvrdené, že Pellegrini, ak sa dostane do vlády, tak bude minimálne on trvať na tom, aby sa menil volebný systém. A keď vy hovoríte zo SMER-u, že poďme robiť širokú diskusiu, tak k čomu vlastne slúži to, že presunieme zo zákona do ústavy jeden volebný obvod? No práve tej širšej diskusii, pretože len širšia diskusia a kvalifikovaná väčšina, ktorá bude podmienená tou širšou diskusiou, bude viesť k tomu, že sa ten volebný systém zmení. Veď presne robíme to, čo vy vlastne chcete, lebo nemôžme sa tváriť, že chcete širšiu diskusiu, a potom vám vadí, že sa to musí prijať kvalifikovanou väčšinou. To jednoducho nejde dokopy.
A pokiaľ ide o to pomerné zastúpenie. Vy dobre viete, že v Českej republike ten princíp pomerného zastúpenia majú v ústave dlhodobo. Čiže my nerobíme niečo, čo by neexistovalo inde na svete. U našich najbližších susedov, tak ako sme to mali aj za federácie, potom to, potom to, ten pomerný systém prešiel len na jednotlivé republiky, tak naši susedia si to zdôraznili aj priamo v ústave, pretože to považujú za dôležitý princíp, ktorý nechcú meniť. A my máme ten istý názor, a preto to dávame aj do návrhu ústavy. To neznamená, že to je niečo nemenné. Tak ako sa teraz nájde 90 hlasov, aj ďalšia vláda, ktorá nájde 90 hlasov po širšej diskusii, si môže zmeniť ten systém. Rovnako keď SaS niekedy presadí tú druhú komoru parlamentu, tak si dá do ústavy napríklad, že to bude viac volebných obvodov. To bude treba aj tak meniť ústavu kvôli druhej komore. Čiže nedeje sa nič zvláštne, čo by nebolo legitímne a legálne.
A pokiaľ ide o tie veci, čo môže vláda, čo nemôže vláda. V prvom rade je veľmi otázne, či tá novela ústavy, ktorá bola spravená v tom roku 2011, je správna, keď vynecháva niektoré kompetencie, ktoré má vláda. Nehovorím, že všetky, ale sú tam kompetencie, ktoré, na ktoré sa podľa mňa zabudlo a mali byť priznané aj tej vláde s obmedzenou právomocou, pretože vláda s obmedzenou právomocou nie je nelegitímna ani nelegálna. Vláda je vláda, len s obmedzenými právomocami a my chceme ľuďom pomáhať aj naďalej a chceme riešiť veci, ktoré napr. vyplývajú z plánu obnovy a bez ktorých ľuďom nepomôžeme, že to, že prečo chceme do septembra vládnuť okrem iného je aj pomoc ľuďom a okrem iného je aj boj s korupciou a ekonomickou kriminalitou, takže je veľa dôvodov a toto sú tie najdôležitejšie.
Ďakujem pekne.