78. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely ústavy je jedným z celého radu pokusov novelizovať Ústavu Slovenskej republiky a je podľa môjho názoru tiež potvrdením, akým spôsobom by sa k ústave pristupovať nemalo. Rozumiem tomu, že niekedy sa vyskytne potreba čiastkovo novelizovať text základného zákona štátu, ale takáto potreba v súčasnosti podľa môjho názoru akútne neexistuje a ide skôr o politickú objednávku, ako o snahu zdokonaliť text ústavy. Napokon vyplýva to aj z dôvodovej správy, kde sa hovorí, že cieľom návrhu je, po prvé, splniť verejný prísľub Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, že predloží návrh novely Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia. Čo mi príde ako veľmi zvláštny dôvod na novelizovanie ústavy, že pán predseda Národnej rady dá nejaký prísľub a teda jeho poslanci s tým návrhom prídu, nie je to dôvod na novelizáciu ústavy, ktorý by mal byť relevantný pre kohokoľvek iného, ale, samozrejme, že kolega a kolegyne uvádzajú aj druhý dôvod, a teda reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa teda týka možnosti uskutočnenia referenda o skrátení volebného obdobia. To by som sa podrobnejšie pristavil, keďže to je podstatou veci a o tom, o tom sú aj tie snahy novelizovať ústavu, ktoré tu už boli v minulosti a toho sa týka aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Kolíková.
Zacitujem z dôvodovej správy. Ústavný vývoj v priestore strednej a východnej Európy podnietil Benátsku komisiu k vydaniu stanoviska, v ktorom vyjadrila svoj názor, že: „Skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave." Obdobný názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze a teda bolo to aj v rozprave, ktorú sme tu mali predpoludním, kde sa pán navrhovateľ, pán poslanec Svrček, pýtal pani poslankyne Kolíkovej, že v ktorých krajinách reagovali na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že by úprava referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu mala byť v ústave.
Tak ja by som uviedol na pravú mieru, o čom hovorí rozhodnutie Ústavného súdu. To rozhodnutie Ústavného súdu nehovorí nič o tom, že by mala byť v ústave takáto úprava. Rozhodnutie Ústavného súdu hovorí iba o tom, že pokiaľ takáto úprava nie je vyslovene zmienená v ústave, tak sa referendum o skrátení volebného obdobia nemôže konať. To, či bude alebo nebude v ústave upravené, že môže byť referendum o skrátení volebného obdobia, je výlučne vecou slobodného rozhodnutia ústavodarcu, výlučne sa Národná rada ústavnou väčšinou môže rozhodnúť, že dá takéto ustanovenie do ústavy alebo nedá takéto ustanovenie do ústavy. Čiže aj táto argumentácia je falošná. Vôbec Národnej rade nevyplýva žiadna povinnosť zmeniť ústavu, dokonca ani zaoberať sa takouto zmenou ústavy. Môže sa tým zaoberať, keď s tým príde poslanec alebo skupina poslancov, ale nemá takúto povinnosť. A napokon v samotnej dôvodovej správe sa hovorí názor Benátskej komisie, že skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie. Vy tam máte hrubým písmom potom to, že ak už to tam má byť, tak to musí byť výslovne zakotvené v dotknutej ústave, ale túto časť ste napísali, ale ignorujete to, a ja si naozaj myslím, že skracovanie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a nemali by sme sa k nemu uchyľovať ani na Slovensku.
Ďalší argument proti predloženému návrhu zákona dáva ďalšia časť dôvodovej správy, kde píšete, že medzi jednotlivými členskými štátmi Rady Európy môžeme v súčasnosti nájsť dva štáty, zdôrazňujem slovo dva, ktorých právny poriadok predpokladá možnosť ľudového hlasovania o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy samotného ľudu. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Tak z celej Rady Európy tu máme dva štáty, pričom teda Lichtenštajnsko má nejakých 40-tisíc obyvateľov, čiže ani medzi 10 najväčších slovenských miest by sa nedostalo. Je to veľkokniežatstvo, ani nie úplne konštitučná monarchia, lebo teda tie oprávnenia monarchu sú tam pomerne silné aj na, teda neporovnateľne silnejšie s konštitučnými monarchiami, aké inak poznáme v Európe, tak to by som asi za vzor nedával. Rovnako to Lotyšsko je, doplnilo si svoju ústavu z nejakých vnútropolitických dôvodov, ale nie preto, že by odvolávanie parlamentu referendom bola nejaká vysnívaná možnosť, na ktorej by sa zhodli ústavní právnici.
Keďže sme v druhom čítaní, vyjadril by som sa aj k pozmeňujúcim návrhom, a teda bude to aj súvisieť s tým, čo som hovoril, jednak pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska, ktorý, nevidím v ňom žiadnu logiku, hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa ods. 1 pred konaním referenda na návrh petičného výboru. Takže na jednej strane, na jednej strane majú občania právo na vyhlásenie referenda, na druhej strane petičný výbor de facto to môže zrušiť a je to zjavne reakcia na súčasnú situáciu, SMER prišiel s referendom, ktorého výsledkom asi bude, že sa, bude tak isto neúspešné ako boli tie doterajšie. A keby náhodou ešte bol tento návrh zákona schválený, tak ešte bude aj zbytočné, ale zdá sa mi zvláštne dávať takéto svojvoľné ustanovenie do ústavy. Nie je z neho jasné naozaj, že v akom okamihu, v akej fáze, koľko dní pred konaním referenda je možné ešte zrušiť, lebo teoreticky deň pred konaním referenda petičný výbor oznámi prezidentovi, že ho chce zrušiť. Čo potom? Potom ho prezident zruší? Lebo bude mať tú povinnosť vyplývajúcu z ústavy.
No samozrejme, že v demokratických krajinách existuje spôsob, akým ukončiť funkčné obdobie parlamentu pred predpokladaným riadnym termínom volieb, ale tie štandardné spôsoby sa odvíjajú od ústavnej tradície tej-ktorej krajiny a nesúvisia s týmito dvoma spomínanými výnimkami, Lichtenštajnsko a Lotyšsko, s tým, že by niekto zvonku inicioval rozpustenie parlamentu. Obvykle to súvisí s tým, že parlament je nefunkčný, teda nedokáže vytvoriť funkčnú vládu a teda vysloví nedôveru vláde alebo nevysloví dôveru vláde, alebo sa uznesie na tom, že sa rozpustia. V tom prípade hlava štátu rozpustí parlament a má právo alebo povinnosť v závislosti od tej-ktorej konkrétnej ústavnej úpravy parlament rozpustiť, nedeje sa to však na základe toho, že by politické sily, ktoré sú nespokojné s výsledkami volieb a ktoré sú nespokojné s aktuálnym zložením parlamentu, iniciovali referendum, ktoré rozpustí alebo odvolá parlament. Obvykle sú tam aj nejaké časové obmedzenia, koľko po voľbách, koľko pred voľbami, v akej situácii áno a v akej situácii nie, to všetko v predloženom návrhu chýba.
Ak sa má zmeniť ústava, tak sa má zmeniť spôsobom, aký je navrhnutý v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kolíkovej, ktorý by zavádzal štandardnú úpravu, tak ako funguje napríklad v Českej republike, aj keď je pravda napríklad to, čo hovoril pán poslanec Svrček, že tá situácia je trochu odlišná, keďže v Českej republike majú dvojkomorový parlament a druhá komora môže prevzať právomoci rozpustenej dolnej komory. Na Slovensku nemáme hornú komoru, ktorá by takúto právomoc mohla urobiť, tak prišli sme s návrhom, že by dočasne a obmedzený okruh právomoci vykonávala parlamentná rada a keby sme boli v normálnom procese zmeny ústavy, no tak by to nebolo riešené v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by to výsledkom nejakej dlhšej diskusie a širšieho konsenzu politických síl, ale pri tom spôsobe, akým sa na Slovensku pristupuje k ústave, museli sme reagovať na ten návrh a predložili sme pozmeňujúci návrh, ktorý dal by mechanizmus skrátenia volebného obdobia do štandardnej formy, aká funguje napríklad v Českej republike, nie úplne identicky, ale veľmi podobnej, podobnej forme. Nie do tej neštandardnej, ktorú navrhujú predkladatelia.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dostála. Ako prvý pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel, pán poslanec Dostál, spýtať, že či je to problém, že to majú len dva štáty. Keby to mali tri alebo štyri, tak to už nie je problém? Alebo či je problém, prečo by sme nemohli my byť tretím štátom? Či nám v tom niečo bráni? Alebo či je problém, že by to bolo v ústave, či s tým má niekto problém okrem vás. Lebo ja si myslím, že nevidím tu nijaký zákonný alebo nejaký morálny, alebo hocijaký iný problém, aby sme toto prijali.

Pán poslanec Miloš Svrček.

Áno, ďakujem za slovo.
Ja by som išiel od začiatku, ako pán poslanec Dostál aj spomínal, že v dôvodovej správe je uvedená aj veta, ktorá odkazuje na verejné vyjadrenia alebo verejný prísľub pána predsedu Národnej rady, že by sa to malo riešiť takýmto návrhom zákona. No však dôvodová správa je o tom, aby uviedla dôvody, že čo je za tým, však sú to normálne verejné prísľuby, ktoré aj dal, verejne sa vyjadroval k danej téme, takže ja si osobne nemyslím, že by to mal byť nejaký legislatívny problém, že je to v dôvodovej správe, alebo nejaký morálny problém. Pán predseda Národnej rady je takisto poslancom Národnej rady, ktorý má zákonodarnú iniciatívu, môže prichádzať s takýmito návrhmi, takže my na klube sme sa dohodli, že to dáme spoločne aj s kolegyňou Hajšelovou, takže nevidím v tom problém alebo nejakú výčitku, že by to nemalo byť uvedené v dôvodovej správe.
Čo sa týka tých dvoch štátov, tak áno, je to polemické, že dva štáty v rámci Rady Európy z tých 47 to majú explicitne upravené v ústave, ale na druhej strane máte iné ustanovenia v ústavách jednotlivých štátov Rady Európy, ktoré majú možnosť zrealizovať referendum, čiže v rámci toho referenda ľudia sa môžu vyjadrovať k akýmkoľvek otázkam. To, že majú len vyslovene dva štáty explicitne ustanovené, že referendom môžete ukončiť alebo skrátiť volebné obdobie, ja si osobne nemyslím, že je to nejaký problém, ktorý nás má limitovať v tom, že majú to len dva štáty, tak Slovensko to nemôže mať. Sú aj iné inštitúty, ktorými môžu ukončiť to volebné obdobie, napríklad ako v Českej republike, ako ste spomínali, samorozpustením alebo referendami, alebo inštitútom zastupiteľskej demokracie referendom, ako to majú iné ústavy aj naša, samozrejme, ale my máme nález Ústavného súdu, rozhodnutie, ktoré nám jasne povedalo, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Svrček, samozrejme, však môžte napísať, že cieľom návrhu je splniť verejný prísľub predsedu Národnej rady Kollára, veď to je vaše sväté právo, len som sa nad tým pozastavil, lebo som sa s tým ešte v žiadnej dôvodovej správe nestretol a prišlo by mi napríklad mne nejaké smiešne, keby som ja do dôvodovej správy napísal, že cieľom predkladaného návrhu je splniť prísľub predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý dal. Tak ja teraz idem predložiť nejaký, nejaký návrh, ale však v poriadku, ale hovorím to, to nie je podstata tej, podstata tej diskusie, a, samozrejme, že áno, tak môžme byť treťou krajinou, ktorá bude mať referendum upravené, referendum o predčasných voľbách upravené v ústave, ale nemyslím si, že by to bolo dobré. To je pre mňa tiež iba nejaký podporný argument, že v demokratických krajinách a najmä v zabehnutých demokratických krajinách, ktoré majú nejakú parlamentnú tradíciu, nie je obvyklé, aby sa volebné obdobie parlamentu ukončovalo referendom.
Hovoril som, sú rôzne modely, sú modely, keď, keď sám parlament rozhodne o tom, že sa, že sa rozpustí, alebo sú modely, keď nastanú určité situácie. Hlava štátu má možnosť rozpustiť parlament alebo skrátiť volebné obdobie, ale ako uvádza aj Benátska komisia, skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je v západnej demokracii cudzie, aj ja si to myslím, že je to západnej demokracii cudzie, vôbec nám nevyplýva povinnosť z rozhodnutia Ústavného súdu, aby sme to tak upravili, aby sme tento cudzí prvok zavádzali. A opakujem, iba dve krajiny, z toho jedna je maličké veľkokniežatstvo so silným postavením monarchu a druhé je postkomunistická krajina ako my, kde sa to dostalo do ústavy skôr z vnútropolitických dôvodov ako ústavných.

Pán poslanec Dostál bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy tiež, ale ešte ako mu dám slovo, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, aby sme vedeli, aká dlhá ešte zhruba bude rozprava k tomuto bodu. Takže do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Benčík a pán poslanec Vetrák, končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Najskôr teraz vystúpi pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ako som spomínal aj v úvodnom slove, nebudem vyslovene ísť podľa viet, ktoré sú ustanovené v dôvodovej správe. Ja by som možno chcel nadviazať aj na rozhodnutie Ústavného súdu, alebo možno priblížiť, že o čom je ten inštitút referenda. Pre mňa inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Čiže vyslovene to je silný inštitút zastupiteľskej demokracie, ktorý máme explicitne ustanovený aj v Ústave Slovenskej republiky.
Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita na Slovensku ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi krajinami, ako sú napríklad Švajčiarsko. Vo Švajčiarsku, určite viete, ten inštitút referenda je silno zastúpený, tam majú referendá pomaly každý víkend a vyjadrujú sa ku každej otázke, ktorá je stanovená v tom, v tej spoločenskej realite. A od vzniku štátu, od vzniku Slovenskej republiky v ´93, aj keď sa držíme faktov a výsledkov v rámci jednotlivých referend, tak inštitút referenda nenašiel také silné spoločenské uplatnenie.
Samozrejme, je tu polemika, že či náhodou tá hranica 50 % plus jeden občan nie je vysoká, v minulosti to boli aj legislatívne návrhy, ktoré napríklad zakotvovali alebo ustanovovali z opozície v minulom volebnom období, že by sa tá hranica 50 % znížila na 30 %, ale nenašiel takýto návrh oporu. Potom ďalšie otázky, čiže toto je polemika aj pre, nielen pre ústavných právnikov, možno aj tuto na pôdu Národnej rady, a určite viete, že len jedno referendum bolo v histórii úspešné, a to pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ja by som možno ešte spomenul v rámci rozhodnutí Ústavného súdu nález Ústavného súdu z ´95 roku, ktorý si dovolím vyslovene zacitovať, a jedná sa tam o to: „Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo od občana, alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť." Jedná sa o rozhodnutie, o nález z 2. mája 1996 42/1995.
Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa môjho názoru najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda. Referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe veci verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada nechce alebo nemôže, nedokáže prijať potrebné rozhodnutie. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je podľa môjho názoru týmto, čo sme predložili spoločne s kolegyňou, posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa správy veci verejných. Toto nikto nemôže nejak napadnúť alebo nejak žeby negatívne vnímal túto informáciu alebo myšlienku, že ľudia by mali mať možnosť aktívne sa spolupodieľať na správe veci verejných. Takéto posilnenie podľa môjho názoru, čo sa týka účasti občanov na rozhodovacích procesoch, je žiaduce podľa môjho názoru aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade v minulosti ukazovali len svoje úmysly, a práve tu by sa malo posilniť aj postavenie občanov Slovenskej republiky.
Čo sa týka nálezu Ústavného súdu z ´21, z 2021, o ktorom som rozprával aj v úvodnom slove, tu musím upriamiť pozornosť na viaceré závažné fakty. A to je to, že súd uznal, že ústavná úprava referenda je nedostatočná, následkom čoho je aj naliehavá potreba objasniť právnu silu, záväznosť, účinky platne prijatého výsledku referenda. Zároveň Ústavný súd priznal aj, že je potrebné uvedomiť si hranicu výkladu, a to je znenie samotnej Ústavy Slovenskej republiky, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, respektíve prípadná zmena niektorých čŕt referenda je už v rukách samotného ústavodarcu. Čiže samotný Ústavný súd povedal, že v prípade ak nie je tá úprava, súčasná úprava súčasnej ústavy dokonalá, je na strane ústavodarcu, aby to riešil.
Okrem toho podľa môjho názoru pozitívom rozhodnutia Ústavného súdu je aj fakt, že súd konečne jednoznačne a definitívne uznal, že návrh prijatia referenda má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona. V minulosti totižto samotný Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pripúšťal dve alternatívy. To znamená, že rozhodnutie prijať, prijaté v referende má právnu silu obyčajného zákona, ale aj ústavného zákona, teda táto otázka bola sporná. Preto dnes na základe tohto rozhodnutia z 2021 možno ustáliť, do akej skupiny hierarchie týchto právnych noriem môžeme výsledok referenda zaradiť. Čiže je to dôležité určite pre stabilitu ústavného aj právneho systému v rámci našej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň v náleze konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánu verejnej moci založeného ústavou pre jeden konkrétny prípad. Čiže takáto zmena je možná len formou zmeny právnej normy alebo právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať na všetky prípade v období po nadobudnutí účinnosti takejto zmeny. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobia v rámci Národnej rady, napríklad aj nás ako orgánu verejnej moci, ani takýmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení. Čiže práveže toto, čo stále hovorím aj od úvodného slova, aj vo faktických poznámkach a mali sme to aj v prvom čítaní, Ústavný súd nám jasne dal kontúry a taký smer cesty, že kadiaľ by sme sa mali uberať, a teraz je karta na strane ústavodarcu, lebo my sme aj zákonodarcovia, ale aj ústavodarcovia, a práve z toho dôvodu by sme to mali riešiť touto zmenou.
Ja absolútne rešpektujem aj predložené pozmeňujúce návrhy, niektoré politické strany majú iné nazeranie na inštitút referenda, my máme iné nazeranie, podľa môjho názoru aj podľa názoru mojich kolegov v poslaneckom klube SME RODINA by ten inštitút referenda mal určite mať výraznejšiu silu, pretože pre mňa je zastupiteľská demokracia asi to najväčšie, najsilnejšie potvrdenie demokracie. Takže práve z tohto dôvodu sme prišli do pléna s týmto návrhom, ale v rámci rozpravy chcem ešte predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože v rámci tej diskusie ešte aj po výboroch vyvstala otázka, že čo v období od prijatia rozhodnutia v referende až po obdobie, keď sa budú konať volebné, teda voľby, parlamentné voľby.
Takže ja ešte v rámci aj predloženého pozmeňujúceho návrhu, ktorý v rozprave predložím, chcem navrhnúť z dôvodu presného určenia skončenia volebného obdobia Národnej rady, ak sa o skrátení volebného obdobia rozhodne referendom, presne explicitne aj zadefinovať, čo sa bude diať v období od vyhlásenia výsledku referenda až po stanovenie volieb do parlamentu. Podľa úpravy v návrhu zákona by deň, dátum skončenia volebného obdobia musel byť uvedený už v samotnej petícii, čo môže byť z hľadiska ústavných, ale aj zákonných lehôt problematické určiť, keďže je ťažké odhadnúť napríklad obdobie, za ktoré sa vyzbiera dostatočný počet podpisov pod petíciu, či prezident Slovenskej republiky využije svoje ústavné právo a obráti sa s posúdením referendovej otázky na Ústavný súd. Takto navrhované skončenie volebného obdobia by bez následných ústavných zákonných úprav mohlo spôsobiť, že volebné obdobie Národnej rady by sa mohlo skončiť skôr ako nasledujúcimi voľbami do Národnej rady a do konania týchto volieb by právomoci Národnej rady Slovenskej republiky nemal kto vykonávať.
Zároveň je to v podstate aj trošku porovnateľné s tou situáciou, ktorú upravuje pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej, pretože ona to rieši vznikom a fungovaním parlamentnej rady, ale ja som aj vyjadril sa vo faktickej poznámke, že parlamentnú radu by sme mali nechať pôsobiť len v tých situáciách, ktoré to stanovuje ústavný zákon, ktorý to jasne ako popisuje, kedy sa môže parlamentná rada zvolať a kto je jej členom. Takže ja si myslím, že táto situácia by mala byť riešená skôr týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, a zároveň posúvam aj dobu účinnosti alebo deň nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona, pretože dnes už máme dosť vysoký termín a osobne si myslím, že v Zbierke zákonov by sa mal tento návrh zákona zverejniť a nadobudnúť účinnosť ústavne komfortným spôsobom aj z časového hľadiska.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I bode 3 sa slová „dňom v ňom uvedeným" nahrádzajú slovami „dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky".
2. V čl. II sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 4 v čl. 154h sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. A len v krátkosti. Ja ďakujem aj za diskusiu aj v prvom čítaní, aj počas rokovania jednotlivých výborov, hlavne na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Chápem, že sú tu aj otázky týkajúce sa počtu štátov Rady Európy, ktoré to majú explicitne stanovené, ale sám som aj sa vyjadril v rámci tejto rozpravy, že áno, môžu to mať dva štáty stanovené, je tu Lichtenštajnsko, ktoré je malé kniežactvo, ale na druhej strane iks štátov má ďalšie ústavné mechanizmy a inštitúty, ktoré majú stanovené napríklad inštitút referenda, kde sa môže riešiť táto otázka skončenia volebného obdobia, ak sa na tom uznesie dostatočný počet občanov daného štátu a zároveň týmto potom ústavným procesom dôjde k uskutočneniu toho referenda. Potom máme iks štátov, ktoré majú možnosť samorozpustiť sa a ukončiť to volebné obdobie daného štátu. Čiže to, že to majú len dva štáty vyslovene takto stanovené, nás nelimituje v tom, aby sme my riešili túto otázku. A už je len na rozhodnutí Národnej rady a členov Národnej rady ako ústavodarcov, že či dajú zelenú takémuto návrhu alebo takémuto spôsobu riešenia tejto situácie.
Ďakujem pekne.