78. schôdza

29.11.2022 - 22.12.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

7.12.2022 o 14:10 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:40

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vy máte ľudí za naozaj nesvojprávnych hlupákov, pani Kolíková, pretože inak sa toto vysvetliť nedá. Tak čoho sa bojíte? Keď raz sa nebojíte postaviť pred tých ľudí a uchádzať sa o podiel na moci tým, že vás volia v normálnych legitímnych voľbách, prečo vám toľko vadí, že by mali títo istí občania právo vás potom odvolať, keď s vami nie sú spokojní? Veď sami to tu prízvukujete, že na Slovensku bolo iba jedno jediné referendum platné. To znamená, že tu nie je nejaká tradícia alebo pravidelná vôľa ľudí chodiť na tieto referendá a rozhodovať o týchto otázkach. Čo, samozrejme, mňa mrzí. A to už hlavne preto, že tu máme 50-percentné kvórum. To znamená, ak by niekto mal odvolať vládu, tá vláda by musela byť natoľko katastrofálna, že by vyslovene motivovala viac ako 50 % platných voličov v tomto štáte, aby ju odvolať išli, aby išli vyjadriť tento svoj názor v referende, čo tu naozaj nie je tradícia.
To znamená, že ak vezmeme do úvahy tieto skutočnosti, natoľko, koľko tá vláda musí tým ľuďom ublížiť, aby ju išli v tom referende odvolať, je úplne na mieste, aby toto právo mohli mať. A jediný dôvod, prečo to tu predkladáte, je, že sa reálne takýchto referend bojíte. Ale tak, ak idete ku moci s víziou pomôcť ľuďom, vládnuť s cieľom zlepšovať kvalitu života týchto ľudí a robiť rozhodnutia, ktoré budú v prospech života týchto ľudí, života ich detí a budúcnosti celého štátu, tak sa predsa nemôžete báť, že sa viac ako 50 % platných voličov, milióny ľudí zdvihne a pôjde vám vyjadriť v referende nesúhlas. Ak sa toho bojíte, tak vy potom nejdete do politiky s nejakými čestnými a zodpovednými úmyslami, ale práve naopak. Idete tam do toho, čo tu povedal môj predrečník pán Baránek. Rozumiete?
Veď ja si neviem predstaviť človeka, ktorý by rešpektoval demokraciu a rešpektoval, že právo alebo že moc pochádza od ľudí, a na druhej strane nechcel dovoliť tým ľuďom, aby mohli reálne o moci rozhodovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2022 o 12:40 hod.

Bc.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:40

Ján Benčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za to, za pozmeňovací návrh, ktorý umožňuje kultivovaným a ústavne akceptovateľným spôsobom v nevyhnutnom prípade skrátiť volebné obdobie. Je to vo veľkom kontraste s tým, čo sa navrhuje v pôvodnom návrhu zákona, teda možnosťou skrátiť, skrátiť volebné obdobie referendom. Prečo? Jasným prípadom je to, ako s referendom zaobchádza strana SMER, ktorá v spolupráci s extrémistami dva roky burcuje verejnú mienku, dvíha vášne spoločnosti. Potom príde, zozbiera podpisy, príde s nejakými otázkami, ktoré predloží pani prezidentke, a tá, keďže je viazaná dodržiavaním zákonov a tým, že má dbať na ústavnosť, sa celkom oprávnene obráti na Ústavný súd, pretože jedna z jej, z tých otázok na ňu pôsobí dojmom, že odporuje Ústave Slovenskej republiky. No a čo sa stane potom, keď Ústavný súd dá za pravdu pani prezidentke?
SMER, jeho predseda a ďalší útočia na pani prezidentku, nazývajú ju Sorosovou slúžkou, americkou agentkou a zorganizujú ďalšie zbieranie podpisov na ďalšie referendum, kde je opäť jedna z otázok, s ktorou sa musí obrátiť na Ústavný súd. Ústavný súd konštatuje, že jedna z tých otázok odporuje ústave, no a pani prezidentka potom na základe toho vyhlási referendum len s jednou otázkou. No a keď strana SMER vidí že podľa prieskumov verejnej mienky, že referendum zrejme nebude úspešné, príde zrazu s návrhom, aby petičný výbor mohol už vystaviť vyhlásené referendum, aby teda pani prezidentka bola dokonca povinná už ňou vyhlásené referendum zrušiť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2022 o 12:40 hod.

Ján Benčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:40

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne. Zaujala ma napríklad tá vec alebo veta, ktorá je spomenutá aj v dôvodovej správe k tomuto ústavnému návrhu, že len v dvoch krajinách zo 47 z Rady Európy – Lichtenštajnsko a Lotyšsko, majú tieto úpravy zakotvené aj v ústave. Len rozdiel oproti ostatným krajinám je v tom na Slovensku, že my máme z minulého roka rozhodnutie nálezu Ústavného súdu, ktorý nám jasne hovorí, že teraz je karta na strane Národnej rady, respektíve ústavodarcu, aby to riešil. Čiže ja by som sa možno aj opýtal, že v ktorých ďalších štátoch došlo k takémuto rozhodnutiu z najvyššej tej inštitúcie o ochrany ústavnosti a ktoré tieto štáty majú takéto možno rozhodnutia, ktorými sa národné alebo tieto parlamenty mali zaoberať.
Samozrejme, že aj iné štáty majú možnosť samorozpustenia, ako Česká republika, ale vyslovene toto by ma zaujímalo, že či aj iné úpravy toto obsahujú. Čo sa týka ešte parlamentnej rady, tu by som bol dosť opatrný, pretože parlamentná rada podľa ústavného zákona má presne taxatívne vymedzené ustanovenia, kedy môže zasadať. Tuším je tam predseda, podpredsedovia Národnej rady, predsedovia výborov, podpredsedovia výborov, predsedovia klubov a ide o vyslovene výnimočné situácie, kedy ide k ohrozeniu štátu a bezpečnosť, bezpečnosti štátu. Tuším je to vojnový stav alebo výnimočný stav. Čiže tu by som bol trošku ako opatrný. Aj keď vy tam máte v tom pozmeňujúcom, že ďalšia Národná rada, respektíve v ďalšom volebnom období by tom mala potvrdiť alebo zrušiť tie rozhodnutia. Takže tu by som bol ešte na takých pochybách a u mňa je to taká, také polemické.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2022 o 12:40 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:40

Boris Susko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kolíková, asi sa zhodneme na tom, že v štáte všetká moc pochádza od, od občanov. Dokonca, respektíve hovorí to aj samotný Čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo. To, že občania svoju moc prenesú na volených zástupcov, to neznamená, že im tá originálna kompetencia a právomoc sa odoberá. Oni ich len dočasne poverujú svojich volený, volených zástupcov. A z tohto dôvodu teda nesúhlasím s tým, že tí občania, ktorí takto majú originálnu kompetenciu a originálnu moc v štáte, že by nemali mať právo rozhodovať v referende aj o týchto otázkach.
Naša ústava hovorí jednoznačne čo nemôže byť predmetom referenda a všetko ostatné predmetom referenda môže byť. To, že Ústavný súd povedal, že to musí byť zakotvené v ústave, je len, je len nedokonalosť ústavného textu, ale z dnešného znenia ústavy zasa je všetko, čo nie je vylúčené a je predmetom verejného záujmu, tak, tak môže byť predmetom referenda. Čiže toto, to s týmto nemôžem súhlasiť.
A to, čo ste povedali, že by tu boli permanentne nejaké referendá počas volebného obdobia, s tým tiež nie je možné súhlasiť, lebo vyzbierať 350-tisíc podpisov nie je úplne jednoduchá záležitosť. Občania nedajú svoj podpis len tak na hocičo. To, že sa teraz podarilo vyzbierať najprv 650-tisíc podpisov a potom ďalších vyše 400-tisíc podpisov, je naozaj dôsledkom toho, že občania sú nespokojní s tým, ako funguje táto vláda. A to takáto situácia tu nebude permanentne, čiže takúto obavu, takáto obava je podľa mňa úplne neprimeraná.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2022 o 12:40 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:40

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja rešpektujem váš postoj, pani poslankyňa, v pozmeňujúcom návrhu, chcel by som ale uviesť, že celý tento proces v súlade s predloženým návrhom zákona je treba vnímať s celkovou politickou situáciou, ktorá tu je. Predsa táto vládna koalícia začala s ústavnou väčšinou, 94 hlasmi. Postupne odchodom z poslaneckých klubov sa zredukoval tento počet. Teraz je tu stav, že jedna zo strán vládnej koalície celá odišla z vládnej koalície.
Aký je vlastne cieľ, ak teda sa, pani poslankyňa, chcete venovať riešeniu, dovolím si povedať, tejto ústavnej krízy, aký je váš zámer, aký je váš cieľ a ako ho dosiahnuť. Tým, že na jednej strane ste odišli z vlády a na druhej strane odmietate niektoré akty, ktoré sú napríklad referendum alebo iné, na riešenie tejto situácie. Alebo sú to len gestá, ktoré teda aj v súvislosti s odchodom z vládnej koalície produkujete?
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2022 o 12:40 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:55

Mária Kolíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja skúsim zhrnúť tú reakciu s ohľadom na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli.
No najprv k pánovi poslancovi Svrčekovi. Ja som úplne nepochopila teraz, čo vám mám k tomu povedať, že teraz však nejde o to, aké rozhodnutia kde boli prijímané na úrovni ústavných súdov, ale hádam dôležitý je výsledok. Akú právnu úpravu si v tých krajinách zaviedli. A ako som povedala, referendum alebo teda nejaký spôsob vracať sa späť k zdroju moci počas funkčného obdobia majú len v tých dvoch krajinách v rámci Európy. A teraz nie iba priestor Európskej únie, ale členské štáty Rady Európy. Tak hádam asi to by mohlo byť nejakým upozornením. A opätovne hovorím, zaiste je to aj kvôli tomu, že ten parlament musí v nejakom čase normálne fungovať a voľby sú tu na to, aby sme si pýtali od nich mandát. A vtedy sa spovedáme ľuďom. Proste tak je nastavená ústava. Tak máme brzdy vyváženej moci nastavené.
A vložiť, keby sme aj o tom uvažovali, referendum, no tak hádam nebudeme spúšťať referendum krátko po voľbách. Ako to je naozaj len o tom mať permanentnú volebnú kampaň, že nemáme úprimne záujem na tom, aby tu normálne fungoval štát. Ako však isteže my máme zdroj moci. Na základe zdroja moci od ľudí my sme tu. Veď samozrejme, máme od toho odvodený mandát. Ale máme tu preto štvorročné funkčné obdobie, aby sme niečo urobili. Tak nemôžme byť v nonstopkampani. A tak ako je postavené, postavený vlastne celý návrh, je o tom, že máme byť nonstop v kampani. A keď by sme už o tom uvažovali, tak potom by to mal byť naozaj potom nejaký vymedzený priestor, keď dôjde teda k patovej situácii. Ale podľa mňa potom tú patovú situáciu máme my vyriešiť ako tí, čo ten mandát máme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2022 o 12:55 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
78. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní
 

13:55

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády predstavil na dnešnom rokovaní vládny návrh zákona, ktorý pán predsedajúci spomenul.
Novela zákona v prvom rade reaguje na vojnu na Ukrajine. Európska únia v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom schválila balík makrofinančnej pomoci vo forme zvýhodnených pôžičiek vo výške päť miliárd eur. Vzhľadom na zvýšené riziko pri požičiavaní Ukrajine je výška krytia až na úrovni 70 %, z ktorých 9 % kryje rozpočet Európskej únie a zvyšok členské štáty vo forme záruk. Pre poskytnutie týchto mimoriadnych záruk, štátnych záruk a podpísanie dohody o zárukách s Európskou komisiou je potrebná novelizácia zákona 149/2020, ktorý upravuje mimoriadne štátne záruky.
Predkladaná zmena zákona teda rozširuje možnosť ministerstva financií poskytovať mimoriadne štátne záruky Európskej komisii aj pre výnimočnú finančnú pomoc Ukrajine dohodnutú na úrovni Európskej únie. Zákon zároveň reaguje na zmenu príspevkového kľúča v rámci európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktorý je osobitnou formou mimoriadnej štátnej záruky. Ide o technickú pomoc, technickú zmenu, ktorou sa výška záruk krytých Slovenskou republikou fixuje na pomerne často meniaci sa príspevkový kľúč v zmysle zmluvy o európskom mechanizme pre stabilitu, pričom zmena tohto kľúča si takto nebude vyžadovať duplicitný legislatívny proces.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis

7.12.2022 o 13:55 hod.

Mgr.

Igor Matovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

13:55

Anna Mierna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1899 zo 6. decembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru pre financie a rozpočet určil za spravodajkyňu výboru mňa, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

7.12.2022 o 13:55 hod.

Ing.

Anna Mierna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:10

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely ústavy je jedným z celého radu pokusov novelizovať Ústavu Slovenskej republiky a je podľa môjho názoru tiež potvrdením, akým spôsobom by sa k ústave pristupovať nemalo. Rozumiem tomu, že niekedy sa vyskytne potreba čiastkovo novelizovať text základného zákona štátu, ale takáto potreba v súčasnosti podľa môjho názoru akútne neexistuje a ide skôr o politickú objednávku, ako o snahu zdokonaliť text ústavy. Napokon vyplýva to aj z dôvodovej správy, kde sa hovorí, že cieľom návrhu je, po prvé, splniť verejný prísľub Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, že predloží návrh novely Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia. Čo mi príde ako veľmi zvláštny dôvod na novelizovanie ústavy, že pán predseda Národnej rady dá nejaký prísľub a teda jeho poslanci s tým návrhom prídu, nie je to dôvod na novelizáciu ústavy, ktorý by mal byť relevantný pre kohokoľvek iného, ale, samozrejme, že kolega a kolegyne uvádzajú aj druhý dôvod, a teda reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa teda týka možnosti uskutočnenia referenda o skrátení volebného obdobia. To by som sa podrobnejšie pristavil, keďže to je podstatou veci a o tom, o tom sú aj tie snahy novelizovať ústavu, ktoré tu už boli v minulosti a toho sa týka aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Kolíková.
Zacitujem z dôvodovej správy. Ústavný vývoj v priestore strednej a východnej Európy podnietil Benátsku komisiu k vydaniu stanoviska, v ktorom vyjadrila svoj názor, že: „Skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave." Obdobný názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze a teda bolo to aj v rozprave, ktorú sme tu mali predpoludním, kde sa pán navrhovateľ, pán poslanec Svrček, pýtal pani poslankyne Kolíkovej, že v ktorých krajinách reagovali na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že by úprava referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu mala byť v ústave.
Tak ja by som uviedol na pravú mieru, o čom hovorí rozhodnutie Ústavného súdu. To rozhodnutie Ústavného súdu nehovorí nič o tom, že by mala byť v ústave takáto úprava. Rozhodnutie Ústavného súdu hovorí iba o tom, že pokiaľ takáto úprava nie je vyslovene zmienená v ústave, tak sa referendum o skrátení volebného obdobia nemôže konať. To, či bude alebo nebude v ústave upravené, že môže byť referendum o skrátení volebného obdobia, je výlučne vecou slobodného rozhodnutia ústavodarcu, výlučne sa Národná rada ústavnou väčšinou môže rozhodnúť, že dá takéto ustanovenie do ústavy alebo nedá takéto ustanovenie do ústavy. Čiže aj táto argumentácia je falošná. Vôbec Národnej rade nevyplýva žiadna povinnosť zmeniť ústavu, dokonca ani zaoberať sa takouto zmenou ústavy. Môže sa tým zaoberať, keď s tým príde poslanec alebo skupina poslancov, ale nemá takúto povinnosť. A napokon v samotnej dôvodovej správe sa hovorí názor Benátskej komisie, že skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie. Vy tam máte hrubým písmom potom to, že ak už to tam má byť, tak to musí byť výslovne zakotvené v dotknutej ústave, ale túto časť ste napísali, ale ignorujete to, a ja si naozaj myslím, že skracovanie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a nemali by sme sa k nemu uchyľovať ani na Slovensku.
Ďalší argument proti predloženému návrhu zákona dáva ďalšia časť dôvodovej správy, kde píšete, že medzi jednotlivými členskými štátmi Rady Európy môžeme v súčasnosti nájsť dva štáty, zdôrazňujem slovo dva, ktorých právny poriadok predpokladá možnosť ľudového hlasovania o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy samotného ľudu. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Tak z celej Rady Európy tu máme dva štáty, pričom teda Lichtenštajnsko má nejakých 40-tisíc obyvateľov, čiže ani medzi 10 najväčších slovenských miest by sa nedostalo. Je to veľkokniežatstvo, ani nie úplne konštitučná monarchia, lebo teda tie oprávnenia monarchu sú tam pomerne silné aj na, teda neporovnateľne silnejšie s konštitučnými monarchiami, aké inak poznáme v Európe, tak to by som asi za vzor nedával. Rovnako to Lotyšsko je, doplnilo si svoju ústavu z nejakých vnútropolitických dôvodov, ale nie preto, že by odvolávanie parlamentu referendom bola nejaká vysnívaná možnosť, na ktorej by sa zhodli ústavní právnici.
Keďže sme v druhom čítaní, vyjadril by som sa aj k pozmeňujúcim návrhom, a teda bude to aj súvisieť s tým, čo som hovoril, jednak pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska, ktorý, nevidím v ňom žiadnu logiku, hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa ods. 1 pred konaním referenda na návrh petičného výboru. Takže na jednej strane, na jednej strane majú občania právo na vyhlásenie referenda, na druhej strane petičný výbor de facto to môže zrušiť a je to zjavne reakcia na súčasnú situáciu, SMER prišiel s referendom, ktorého výsledkom asi bude, že sa, bude tak isto neúspešné ako boli tie doterajšie. A keby náhodou ešte bol tento návrh zákona schválený, tak ešte bude aj zbytočné, ale zdá sa mi zvláštne dávať takéto svojvoľné ustanovenie do ústavy. Nie je z neho jasné naozaj, že v akom okamihu, v akej fáze, koľko dní pred konaním referenda je možné ešte zrušiť, lebo teoreticky deň pred konaním referenda petičný výbor oznámi prezidentovi, že ho chce zrušiť. Čo potom? Potom ho prezident zruší? Lebo bude mať tú povinnosť vyplývajúcu z ústavy.
No samozrejme, že v demokratických krajinách existuje spôsob, akým ukončiť funkčné obdobie parlamentu pred predpokladaným riadnym termínom volieb, ale tie štandardné spôsoby sa odvíjajú od ústavnej tradície tej-ktorej krajiny a nesúvisia s týmito dvoma spomínanými výnimkami, Lichtenštajnsko a Lotyšsko, s tým, že by niekto zvonku inicioval rozpustenie parlamentu. Obvykle to súvisí s tým, že parlament je nefunkčný, teda nedokáže vytvoriť funkčnú vládu a teda vysloví nedôveru vláde alebo nevysloví dôveru vláde, alebo sa uznesie na tom, že sa rozpustia. V tom prípade hlava štátu rozpustí parlament a má právo alebo povinnosť v závislosti od tej-ktorej konkrétnej ústavnej úpravy parlament rozpustiť, nedeje sa to však na základe toho, že by politické sily, ktoré sú nespokojné s výsledkami volieb a ktoré sú nespokojné s aktuálnym zložením parlamentu, iniciovali referendum, ktoré rozpustí alebo odvolá parlament. Obvykle sú tam aj nejaké časové obmedzenia, koľko po voľbách, koľko pred voľbami, v akej situácii áno a v akej situácii nie, to všetko v predloženom návrhu chýba.
Ak sa má zmeniť ústava, tak sa má zmeniť spôsobom, aký je navrhnutý v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kolíkovej, ktorý by zavádzal štandardnú úpravu, tak ako funguje napríklad v Českej republike, aj keď je pravda napríklad to, čo hovoril pán poslanec Svrček, že tá situácia je trochu odlišná, keďže v Českej republike majú dvojkomorový parlament a druhá komora môže prevzať právomoci rozpustenej dolnej komory. Na Slovensku nemáme hornú komoru, ktorá by takúto právomoc mohla urobiť, tak prišli sme s návrhom, že by dočasne a obmedzený okruh právomoci vykonávala parlamentná rada a keby sme boli v normálnom procese zmeny ústavy, no tak by to nebolo riešené v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by to výsledkom nejakej dlhšej diskusie a širšieho konsenzu politických síl, ale pri tom spôsobe, akým sa na Slovensku pristupuje k ústave, museli sme reagovať na ten návrh a predložili sme pozmeňujúci návrh, ktorý dal by mechanizmus skrátenia volebného obdobia do štandardnej formy, aká funguje napríklad v Českej republike, nie úplne identicky, ale veľmi podobnej, podobnej forme. Nie do tej neštandardnej, ktorú navrhujú predkladatelia.
Ďakujem.
Skryt prepis

7.12.2022 o 14:10 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:10

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel, pán poslanec Dostál, spýtať, že či je to problém, že to majú len dva štáty. Keby to mali tri alebo štyri, tak to už nie je problém? Alebo či je problém, prečo by sme nemohli my byť tretím štátom? Či nám v tom niečo bráni? Alebo či je problém, že by to bolo v ústave, či s tým má niekto problém okrem vás. Lebo ja si myslím, že nevidím tu nijaký zákonný alebo nejaký morálny, alebo hocijaký iný problém, aby sme toto prijali.
Skryt prepis

7.12.2022 o 14:10 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video