78. schôdza

Rovnako ako v prípade už spomínaného návrhu na zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť je dôležité nielen čo je tam povedané, ale aj kto to hovorí. No tak povedzme si, kto sa tuná angažoval bezprecedentných, podľa mňa veľmi nepríjemných a urážlivých útokov na pána špeciálneho prokurátora. V prvom rade to bol človek, o ktorého prípadnom vydaní na väzobné stíhanie rozhodoval tento parlament, žiaľ, na takéto väzobné stíhanie o tom, aby sudca rozhodol o väzobnosti ani neumožnil, pretože za toto nehlasovali, ale komplet poslanecký klub jednej z vládnych strán a dvaja poslanci a dve poslankyne najsilnejšej vládnej strany. Potom sa tu angažujú v urážkach špeciálneho prokurátora ľudia, ktorí sa tu dostali na kandidátke extrémistickej strany, ktorej predseda bol už právoplatne odsúdený za používanie neonacistických symbolov, a to konkrétne poslanec, ktorý bol rovnako právoplatne odsúdený za rasistické výroky, ďalší poslanec, ktorý v minulosti cvičil ľudí mafiánskeho bossa, mnohonásobného vraha a ktorý, pokiaľ viem, v súčasnosti čelí trestnému stíhaniu za ekonomické trestné činy na pôde banskobystrickej župy. Tak nám tu pekne vzniká také spojenectvo akejsi červeno-hnedej koalície, ktorej v pozadí neraz drží palce a s ňou spolupracuje aj nemenovaná strana, ktorá je vo vláde, a preto je, myslím, je to veľkým mementom, aby do budúcnosti návrat takýchto síl aj s podporou ďalších nepripustili.

Tí, ktorí sa obávajú o to, či budú ďalej na slobode, z politikov, budú robiť všetko pre to, aby zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a bez ohľadu na to, kedy budú voľby, či predčasné, alebo riadne, jedna z hlavných tém bude otázka Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Lebo Slovensku sa podarilo vytvoriť dve inštitúcie, ktoré sú nezávislé, ktoré, do ktorých politická moc nemôže zasahovať. A toto mnohým nesedí. Už raz sa snažili na Ústavnom súde zničiť špeciálny trestný súd. Aj sa im to podarilo, že Ústavný súd o jeden hlas vtedy ten zákon vyhlásil za protiústavný a potom sa podaril malý zázrak, že vznikol Špecializovaný trestný súd. Fico paradoxne dnes hovorí, že to bola jedna z jeho najväčších politických chýb súhlasiť so zriadením Špecializovaného trestného súdu. A pamätajme si všetci to a viďme, prosím, väčší obraz ako malé čriepky v mozaike, ktoré nám klú oči, ktoré nás vyrušujú. Viďme väčší obraz a ten väčší obraz je to, či Slovensko bude mať vyšetrovací, respektíve prokuratúra bude mať časť, ktorá je nezávislá a ktorá bude schopná nezávisle vyšetrovať tie najzávažnejšie trestné činy. Konečne odišiel Dušan Kováčik. Skončilo mu funkčné obdobie. Teraz tá prokuratúra robí to, čo robiť má na základe zákona a podlieha zákonu, a toto musíme uchrániť. Úrad špeciálnej prokuratúry treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Budem sa snažiť byť stručný a reagovať na posledné faktické poznámky, ktoré boli k môjmu vystúpeniu, aj keď vidím, že niektorí poslanci už teda na to nepočkali. Aj tak budem reagovať.
Pán poslanec Susko spomínal, že v nejakom zvukom zázname vyšetrovateľov sa spomína, že treba urobiť SMER ako zločineckú skupinu. No ja vychádzam z informácií, ktoré boli medializované, keďže opakujem, že zvukové nahrávky zrejme k dispozícii obhajoba nemá. Tiež vychádzam z informácií medializovaných, ale teda čo som si prečítal, tak to je celkom naopak. To znamená, že tam vyšetrovateľ spomínal nejakú tlačovú konferenciu, myslím, inej politickej strany, a tú cituje. Takže preto hovorím, že je veľmi dôležité pri týchto všetkých nahrávkach v zásade trvať minimálne kvôli objektivite na jednej veci. Aby boli zverejnené, ak sú, aj pokiaľ, dajme tomu, z rôznych zdrojov neznámych v celosti. Keď boli zverejnené, a nie je to správne, nie je dobré, že ten únik bol, nahrávky z poľovníckej chaty boli zverejnené celé. Od dobrý deň po dovidenia. Zverejniť jednu alebo dve vety, dokonca ešte prepis urobiť tak, že vlastne opak z toho nakoniec vyznie, nie je podľa mňa správne, nie je to verné pravde a nie je to korektné.
Chcem ale povedať inú vec. Keď spomínal pán poslanec Susko zločineckú skupinu. My sme zverejnili, myslím, včera uznesenie môjho kolegu vtedajšieho zastupujúceho špeciálneho prokurátora doktora Masara, ktorý rozhodol v kauze Súmrak. Ja, pokiaľ máme záujem si tú argumentáciu prečítať, tak vám to naozaj odporúčam, alebo na úrovni ústavnoprávneho výboru. Tu bolo tvrdené, že boli stíhaní poslanci kvôli tomu, že dosadzovali svojich nominantov. To nie je pravda. To nie je pravda. Tá štruktúra je tam úplne presne popísaná, z akého dôvodu tam bola, akí ľudia, akí oligarchovia vstupovali do nominácií, ako doplácali svojich nominantov. Ja si nemyslím, že je súčasťou politických štandardov, aby nominanti v exekutíve, aby ich príjmy boli doplácané konkrétnymi oligarchami. To ja si nemyslím, že je v poriadku. Alebo konkrétni oligarchovia rozhodovali o nomináciách, ktoré sa potom aj stali reálnymi v jednotlivých kľúčových inštitúciách exekutívy, či to bola finančná správa alebo Kriminálny úrad finančnej správy, alebo nominácie na Národnej kriminálnej agentúre. To rozhodne nie je súčasť štandardného fungovania, fungovania politiky.
Odcitujem možno z toho uznesenia, ktoré je zverejnené, a preto, preto odporúčam si ho aj prečítať. O iniciačnom „pohovore" s týmto akýmsi personalistom skupiny, ktorý mal byť N. B., inak osobou zo súkromného podnikateľského prostredia, ktorého úprimný záujem o efektívnu správu veci verejných je v kontexte toho, čo im kladené za vinu sporným vypovedajú okrem Ľudovíta M. a Bernarda S. aj po vznesení obvinenia napríklad aj svedok B. Spomínajú sa tam stretnutia týchto ľudí v priestoroch súkromnej spoločnosti Bonul. Zároveň je ipso facto zrejmé, že túto legitimitu na pozíciu akéhosi personalistu, alebo ako to pomenúva Ľudovít M. consigliereho, musel odniekiaľ Norbert B. získať. Pri náhľade objektívneho pozorovateľa na vec ťažko dospieť k inému dôvodnému podozreniu ako k tomu, že ho získal od Roberta F. a Roberta K.
Chcel by som naozaj, ak chceme diskutovať aj o tejto kauze aj na pôde ústavnoprávneho výboru, samozrejme, že aby sme si rozumeli, za platného právneho stavu je rozhodnutie generálneho prokurátora pre nás záväzné. To neznamená, že je správne, je záväzné. Aj pre nás. Ale my sme preto zverejnili našu argumentáciu, aby bolo zrejmé, prečo sa domnievame, že to rozhodnutie, aj keď je záväzné, je nesprávne a popiera doterajšiu prax Generálnej prokuratúry, ktorá rozhodovala v tomto type konania práve o trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona.
Pán poslanec Suja sa pýtal, či motívom správy Slovenskej informačnej služby malo byť škodiť Úradu špeciálnej prokuratúry. Nie, to hlavný motív nebol. Hlavný motív bol pomôcť konkrétnym ľuďom, ktorí boli alebo sú podozriví, alebo obvinení zo závažnej trestnej činnosti. To bol hlavný motív. Nie škodiť nám, to určite nie.
Pán poslanec Jarjabek sa vyjadroval k mojej politickej minulosti a k tomu môžem povedať, aj keď už pán poslanec z nejakých zrejmých dôvodov tu už nie je, k tomu môžem povedať len, len možno pár poznámok. Vždy je dôležité podľa mňa sa zamerať na skutky, či keď som bol v politike, či na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve vnútra, keď sme riešili aj kauzy týkajúce sa vlastnej koalície, spomeniem kauzu Gorila, ktorá je už dnes tiež znovu v trestnom stíhaní a sú obvinené konkrétne osoby. Ale aj v súčasnosti, keď pôsobím na Úrade špeciálnej prokuratúry a kedy stíhame predstaviteľov rôznych strán, či koaličných, opozičných. Ubezpečujem vás, že nie je nič príjemné stíhať aj osoby, ktoré, ktoré boli mojimi bývalými kolegami a priateľmi. Ale pokiaľ naozaj má platiť rovnosť pred zákonom, tak akékoľvek ohľady a politickú preferenciu, názorovú preferenciu, blízkosti, vzdialenosť musí ísť absolútne, absolútne nabok.
Záverom ešte by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo som povedal, že som presvedčený o tom, že v tejto sále všetci veľmi dobre vedia, že žiadne z tých konaní nie je vedené účelovo. Aký dôvod by mali kariérni prokurátori a vyšetrovatelia viesť trestné stíhania voči nevinným osobám. Mali by ten dôvod, že majú nejakú takú ťažko opísateľnú zvrhlú inklináciu stíhať nevinných ľudí, ktorých si len tak náhodne vytipujú a potom ich začnú stíhať? Aký by tam bol ten motív? A ubezpečujem vás, že keď som aj kandidoval do funkcie špeciálneho prokurátora, tak moja motivácia nikdy nebola vzdialenejšia tomu, čo tu dnes bolo naznačované nejakej politickej pomste.
Ja som z politiky odišiel v roku 2016. Nebol som päť rokov v politike, bol som v advokácii. Vo veľkej úspešnej firme som bol partnerom. Mal som skvelý tím ľudí, veľmi zaujímavé kauzy, asi najzaujímavejšie trestné kauzy na Slovensku, mal som pomerne vysoký príjem, oveľa vyšší, ako mám dnes. Z tejto pozície ísť do úradu, ktorý vediem, by som nikdy nešiel, ak by som mal si realizovať z dávnych rokov nejaké krivdy. Ja som teda žiadne nepociťoval. Ja sa snažím byť nad vecou a nebyť osobný, ani som nikdy osobný nebol. To by som musel byť blázon. Ísť z tej pozície, v akej som bol, do pozície špeciálneho prokurátora z takýchto dôvodov. Išiel som tam vtedy a stále si myslím, že tak to je aj dnes, pretože som pociťoval v tom čase, že je, a aj som to hovoril verejne, že je jedinečná šanca, ktorá tu nebola 30 rokov, Slovensko posunúť smerom, pomerne výrazným krokom smerom k právnemu štátu, smerom k tomu, aby každý akokoľvek bohatý, akokoľvek vplyvný, pokiaľ poruší zákon, niesol svoj diel zodpovednosti. Či je to kamarát, alebo oponent, alebo to je úplne jedno, kto to je. A ja si stále myslím, že, že tá šanca tu je. A určite, keď som do tej funkcie išiel, som predpokladal, že ako pôjdeme vyššie a vyššie v tom, v tom, v tom rebríčku a budeme vyšetrovať čoraz vyššie postavené a vplyvnejšie osoby v našej spoločnosti, že príde protitlak.
Tu myslím, že niekto spomínal, že médiá sú na strane Úradu špeciálnej prokuratúry. No tak si pozrite, ktoré médiá a ktoré média čo píšu a ktoré média kto vlastní. Vzniesli sme obvinenie vo veci Gorila, tak čítajte najbližšie vydania niektorých bulvárnych médií. Nesťažujem sa. S tým som, ako to som očakával, že ľudia, ktorých budeme stíhať, ak majú vplyv a vlastnia médiá, majú, a nemusia hrať podľa pravidiel, kdežto my musíme hrať podľa pravidiel, že ten protitlak bude, bude enormný. Je. A je očakávaný. Na to sa nesťažujem.
Čo som neočakával je, že budú nám kladené prekážky zo strany orgánov presadzovania práva, ktoré by mali byť na našej strane, že keď podáme v závažnej kauze obžalobu, tak z Generálnej prokuratúry príde podanie, že sme ju vlastne podávať nemohli. Z jednej prokuratúry. To by nemalo byť v právnom štáte určite. Čiže Slovenská informačná služba, bohužiaľ, to musím povedať, rok a pol pracuje na tom, dúfam, že aj na iných veciach, aby boli zbrzdené trestné stíhania vedúce do najvyšších poschodí slovenskej politiky a slovenského podnikateľského prostredia.
Tuná opakovane počúvam o správe SIS spred roka a pol a znovu to poviem. Aký je teda dôsledok, aký je ten, to, čo sa udialo, alebo kde je tá koncovka? Že Csaba Dömötör nevidel cez sklo. To je celá manipulácia údajná výpovedí. Za rok a pol. A rok a pol sa tu investovali aj zo strany štátu neuveriteľné prostriedky a sily, aby bolo spochybnené vedenie jednotlivých vyšetrovaní. Ja tých vyšetrovateľov, ktorí tuná sú škandalizovaní, označovaní absolútne nemiestne, poznám. Títo vyšetrovatelia vyšetrovali takáčovcov, sýkorovcov, piťovcov, vyšetrovali Okoličányho, Adamča. V princípe všetky tie najnebezpečnejšie zločinecké skupiny. A vyšetrovali ich tak, že ich predstavitelia týchto zločineckých skupín sú dnes odsúdení právoplatne na dlhoročné tresty odňatia slobody, mnohí z nich na doživotie. Títo vyšetrovatelia si robili len, a robia, len svoju prácu a keď sa ich nezastane nikto z orgánov presadzovania práva, tak ja sa ich zastávať proste budem. Opakovane. Aby mohli robiť svoju prácu.
A preto som sa opakovane obrátil na niektorých poslancov, že ak chcú útočiť na orgány presadzovania práva, nech útočia na mňa, ja som s tým ako v poriadku, viem sa s tým vysporiadať, budem na to reagovať. Ale vždy budem brániť poctivých prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí si robia len svoju prácu, ktorí si ju robia len preto, aby mohli svojim deťom, keď vyrastú, povedať, bojovali sme za správnu vec. Lebo hovorím vám, toto je ich motivácia, nič iné. Mnohí z nich v minulosti volili bývalú dnešnú opozíciu. To neni nič osobné, ale pokiaľ je relevantné podozrenie, relevantné dôkazy, o ktorých by mali rozhodovať v právnom štáte súdy, tak je potrebné konať.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry vo veci Súmrak, k tomu ešte poviem druhú vec a poslednú a tým budem aj končiť, je, je podľa mojej mienky nesprávne, ale je tam ešte jeden problém, o ktorom by asi, asi bolo potrebné diskutovať, pretože aj v tomto prípade dôkaznú situáciu aj právnu kvalifikáciu, aj právnu kvalifikáciu posudzovali súdy konajúce o väzbe, teda Špecializovaný trestný súd a najvyšší súd. A je síce pravdou, že povedal najvyšší súd rozhodovaní o väzbe v tom čase obvineného Roberta K., že nie je v skutkovej vete úplne presne uvedené, v čom malo spočívať a kedy sa malo stať to zosnovanie zločineckej skupiny. Ale povedal najvyšší súd, že z hľadiska kvalifikačného členstvo zločineckej skupine je absolútne v poriadku. Nijakým spôsobom najvyšší súd nespochybnil právnu kvalifikáciu a tam sa skutkové vety ani právna kvalifikácia od rozhodovania Najvyššieho súdu po rozhodnutie prvého námestníka nezmenili. Nijako. Ani jedna čiarka.
A myslím si, že, že, že, a na tom by sme sa mohli zhodnúť možno všetci, že, že v právnom štáte by žiaden prokurátor, žiaden, nemal mať oprávnenie prelomiť rozhodnutia súdov v tej konkrétnej veci, lebo ak niekto v právnom štáte je povolaný chrániť zákonnosť aj ústavnosť, sú to súdy. My tiež niekedy s rozhodnutiami súdov polemizujeme a nesúhlasíme s nimi a môžeme aj kritizovať, to je fajn, ale musíme ich rešpektovať. A záver alebo teda názor niektorých, niektorých aj možno právnikov poslancov, že, že, že generálny prokurátor môže prelamovať fakticky rozhodnutia súdov alebo teda prichádzať k inému záveru o dôvodnosti stíhania ako prídu súdy, ja si myslím, že pre právny štát je ohrozujúci. To by, myslím, že mala byť bazálna vec, na ktorej sa zhodneme, že súdy na konci dňa, či súhlasíme, alebo nie, by mali mať to rozhodujúce slovo v právnom štáte.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za možnosť vystúpiť v záverečnom slove. Ďakujem aj za, aj za rozpravu a diskusiu, z časti sa neviedla vecne, ale to len ja beriem na vedomie, a, samozrejme, že, že, že uvádzam, že my nie sme v stave, ani nikdy nebudeme, reagovať na, na politické argumenty a politické, politické výtky. Budeme si len naďalej robiť svoju prácu tak, ako najlepšie vieme.
A čo sa týka pani poslankyne, tak viete, ono to, samozrejme, že je aj u mojich kolegov frustrujúce. Robíte na nejakom prípade, robíte týždne, robíte mesiace. Robíte dni, robíte večere. Ste pod tlakom, ste škandalizovaní, vaše meno je vláčené a potom jedným šmahom pera sa vraciate naspäť. To je frustrujúce. Keď nebol môj kolega, keď neprešiel doktor Masár výberovým konaním na funkciu môjho zástupcu rozhodnutím prokurátorov Generálnej prokuratúry, ktorí boli vo výberovej komisii, skončilo to 3:2, tak jedna jeho známa mu napísala, že musí to byť v zásade veľmi frustrujúce, keď človek, keď je v inštitúcii, keď si robí svoju robotu, robí si ju ako najlepšie ako vie, tak v zásade je oceňovaný. Či morálne, či inak, či kariérne, proste je mu dané na vedomie, či je to štátna, alebo súkromná, že ak robí svoju robotu dobre, tak minimálne nejaké formálne ocenenie jeho práce niekedy príde od nadriadených. Tak by to malo byť. U nás to je niekedy naopak. Že si ľudia robia svoju robotu, doktor Masár si ju robil excelentne. Je to jeden z našich najlepších kariérnych prokurátorov. A bol zablokovaný. Pretože v jednej citlivej kauze nepostupoval tak, ako si Generálna prokuratúra predstavovala. To je frustrujúce. Aj keď sa vám zdá, že do kauzy dávate to najlepšie, čo viete, silu, energiu a potom sa to vráti naspäť. To je frustrujúce.
Napriek tomu proste musíme ísť ďalej a musíme ísť ďalej, ale chcem vás ubezpečiť, že, že to nevzdáme. Teraz neviem, či nakoniec vyhráme v tom boji, možno že nie. A nevzdáme to určite a to hovorím za, aj za, aj za mojich kolegov prokurátorov špeciálnej prokuratúry, máme tam veľmi výnimočný tím ľudí, ktorí, hovorím, pre mňa sú mimoriadnym, mimoriadnym odborným, ale aj ľudským obohatením, veľa mi dali za tie dva roky. Aj po stránke odbornej, aj po stránke ľudskej, takže ubezpečujem vás, že tuná nejaké také osobné invektívy až taký vplyv na nás mať nebudú, to určite nie. A tie rozhodnutia, ktoré nás posúvajú naspäť častokrát s argumentáciou, ktorá je ťažko obhájiteľná a dokonca v iných prípadoch vôbec nie nasledovaná tá argumentácia, tak to je frustrujúce. Ale s tým proste musíme žiť a napriek tomu, že som to nepredpokladal, keď som do funkcie išiel, že budeme bojovať takpovediac aj s vlastnými, taká je realita, musíme brať na vedomie.
My sme prvostupňová prokuratúra. My nemáme nejaké vlastné analytické legislatívne podporné útvary. My máme veci, kde dozorujeme, rozhodujeme, pojednávame. Každý jeden z nás. Prokurátori špeciálnej prokuratúry v tomto roku končiacom budú mať možno viacerí z nich sto pojednávacích dní. Sto pojednávacích dní. Keď máte dvesto dní a niečo v roku, tak viete, čo to, čo to znamená byť sto dní v pojednávačke, popritom písať obžaloby, študovať spisy, pripravovať výsluchy, vykonávať dozor v prípravnom konaní. Ja som mal asi päťdesiat pojednávacích dní v tomto roku a mám znížení nápad o niečo. Je to extrémne, extrémne náročné a ja som očakával, že, že, že tie iné inštitúcie, keď my sme v tej prvej línii voči tej paľbe, nám budú držať chrbát, že proste ten tyl, to zabezpečenie tylové budeme mať. A nie je to celkom tak vždy a niekedy práve naopak, ešte z toho zozadu príde nejaký, nejaká vlastná, nejaký vlastný granát delostrelecký. Ak ste pozerali film Stratený prápor z prvej svetovej vojny, tak, tak, tak viete, o čom hovorím. Nie je to ľahké byť v takom obkľúčení. Ale budeme bojovať.
Takže ďakujem veľmi pekne a želám vám požehnané adventné obdobie a vám a vašim blízkym požehnané a radostné vianočné sviatky. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Predkladám návrh na prijatie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Cieľom predloženej novelizácie je reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda. Dosť bolo vysvetlené v rámci prvého čítania aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, takže v predmetnom návrhu, len v krátkosti v úvodnom slove, sa navrhuje doplniť možnosť skrátiť prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky dvoma spôsobmi, a to ústavným zákonom alebo referendom, upresňuje sa doterajšie znenie v čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré môže vyvolávať rozdielne interpretácie. Navrhuje sa priamo do textu Ústavy Slovenskej republiky zakotviť povinnosť pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť zverejnenie platného výsledku referenda v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a do čl. 98 sa navrhuje doplniť nový ods. 3, ktorý jednoznačne ustanovuje záväznosť a priamu účinnosť platného výsledku referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Takýto platný výsledok by mal za následok automatické ukončenie prebiehajúceho volebného obdobia a to dňom, kedy je platný výsledok referenda vyhlásený v Zbierke zákonov.
Ja sa však v rámci rozpravy prihlásim aj do rozpravy, pretože mám pripravený aj pozmeňujúci návrh, ale viem, že aj ostatní kolegovia chcú vystúpiť v rámci otvorenej rozpravy, kde by chceli predložiť pozmeňujúce návrhy, takže v úvodnom slove zatiaľ všetko a vystúpim tiež v rámci rozpravy.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor uvedený návrh zákona prerokoval na svojej 136. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru. Návrh správy výboru vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 137. schôdzi.
Stanovisko gestorského výboru ani návrh správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej trojpätinovej väčšiny členov ústavnoprávneho výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa len veľmi v stručnosti krátko vyjadril vôbec k tomuto návrhu zákona ako takému. Myslím si, že na túto tému už bolo aj tu v rozprave, aj v prvom čítaní, aj pri iných príležitostiach už povedané veľa. Vzhľadom však na aktuálnu politickú situáciu len chcem zdôrazniť, že prijatie tohto návrhu ústavného zákona aj vzhľadom na nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že skrátiť volebné obdobie je možné v zásade len na základe ústavného textu, a v ústavnom texte v súčasnosti absentuje tá možnosť skrátiť volebné obdobie, či už formou rozhodnutia zákonodarného zboru, alebo prostredníctvom referenda, absentuje teda v ústave a je potrebné na to, aby takéto niečo sa mohlo udiať, je potrebné novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, čo sa týmto návrhom zákona realizuje. A preto by som chcel požiadať všetkých prítomných poslancov, aby sme vyhoveli aj názoru Ústavného súdu a aby sme podporili tento návrh ústavného zákona.
Okrem toho vzhľadom k tomu, že prebieha, respektíve už bolo vyhlásené, vyhlásené referendum s podobným obsahom, ako je návrh tohto ústavného zákona, tak pociťujeme potrebu doplniť a reagovať na túto situáciu úpravou aj ústavného textu v tom zmysle, že ak by došlo k zmene ústavy v tej veci, ktorej obsahom je už aj vyhlásené referendum, tak aj do budúcna, ak by už bola podaná petícia alebo prípadne vyhlásené referendum a medzičasom do konania takéhoto referenda by došlo k zmene ústavy, v obsahu ktorého bude doručená petícia alebo vyhlásené referendum, tak je potrebné na takúto situáciu mať ústavnú poistku a mať možnosť takéto referendum zrušiť aj vzhľadom na šetrenie finančných zdrojov, aj vzhľadom na to, aby nedošlo k situácii, že sa mení text ústavy, ktorý bol medzičasom, medzičasom zmenený. A z tohto dôvodu teda si dovolím predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý reaguje na túto situáciu a ktorý na základe návrhu petičného výboru vlastne vysloví povinnosť prezidentovi Slovenskej republiky zrušiť už buď vyhlásené referendum, alebo ho nevyhlásiť. V prípade teda ak dôjde napríklad k zmene ústavy, ako som hovoril doteraz.
Myslím si, že takáto ústavná poistka je nevyhnutná aj z hľadiska potom aplikácie návrhov, ktoré by prípadne boli prijaté v referende a ktoré by odporovali už medzitým zmenenému textu ústavy. Z tohto dôvodu teda podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz v zmysle zákona o rokovacom poriadku, vážený pán predsedajúci, oznamujem, že začínam čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1163.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1163) sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa dopĺňa nový bod 2, ktorý znie:
„2. Čl. 95 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa odseku 1, pred konaním referenda na návrh petičného výboru."."
Zostávajúce body sa primerane preznačia.
Skončil som. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Susko, mňa by teraz zaujímalo, ako si to predstavujete prakticky, že prezident zruší vyhlásené referendum na žiadosť petičného výboru. Že petičný výbor sa len tak rozhodne, že á, nechceme referendum, no tak, tak teraz sa obrátia na prezidenta a prezident zruší už vyhlásené referendum. A kedy to môže urobiť? Dva dni pred konaním referenda sa petičný výbor zobudí a povie, že uhm, nechceme referendum, tak prezident zruší to referendum, bude referendum, nebude referendum.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, toto je procesná otázka, ktorú určite vyrieši aplikačná prax, a myslím si, že takisto ako prezident Slovenskej republiky môže vyhlásiť referendum, má na to presne stanovený zákonný postup, tak takým istým spôsobom by vedel prezident aj zrušiť vyhlásené referendum na návrh petičného výboru. Samozrejme, ak to bude mať ako ústavnú povinnosť, čo týmto by sme chceli zaviesť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, istým spôsobom považujem vôbec rokovanie o tomto návrhu ústavného zákona, ktorým zmeníme ústavu, za nešťastné. Už len preto, že vlastne pripúšťame, že parlament Slovenskej republiky nebude spôsobilý dokončiť celé funkčné obdobie a bude musieť byť skrátené toto funkčné obdobie. Čo znamená, samozrejme, na úkor riadneho chodu štátu znovu spustiť celé voľby a skrátiť priestor na to, aby normálne mohla fungovať vláda počas celého štvorročného funkčného obdobia.
Čo je kľúčové pre akékoľvek dôležité zmeny, ktorými prechádza naša krajina, a v podstate aj samotné štvorročné funkčné obdobie sa ukazuje ako krátke. Osobitne, ak sme v čase určitého prerodu aj krajiny, kedy sa ešte stále vysporadúvame s tým, čo je vlastne demokracia, právny štát a bojujeme o tieto kľúčové hodnoty v našej spoločnosti. Avšak politická situácia ukazuje, že naozaj môže nastať taká situácia, že jednoducho nastane pat ako vo vláde, tak sa presunie do parlamentu. A je dobré mať pre túto situáciu riešenie aj v ústave. Zaiste je potrebné, aby jednak vláda mala riadnu oporu v parlamente a parlament mohol riadne fungovať, mohol priímať rozhodnutia. Na základe mandátu, ktorý má od ľudí, ale že je to jednoducho funkčná inštitúcia. Ak dôjde k patu a máme spochybnenú riadny chod, máme spochybnený riadny chod, či už vlády, ale aj parlamentu, tak je dobré v ústave nejaké riešenie mať.
Ukazuje nám to nakoniec aj súčasná situácia, že môže to byť, môže nastať naozaj taký stav aj v parlamente, aj vo vláde, že takéto riešenie ústavné by sme jednoducho mať mali. Ústavný súd povedal jednoznačne vo svojom rozhodnutí, že bolo by na mieste pre predvídateľnosť práva pre takúto situáciu mať zakotvenie priamo v ústave, ak by došlo potenciálne k skráteniu funkčného obdobia, okrem tých situácií, ktoré už, samozrejme, v ústave máme. Ústava sama nepredpokladá, že vlastne dôjde k skráteniu funkčného obdobia samotným rozhodnutím Národnej rady. A rovnako takýto priestor nedáva ani referendu.
Keď sa už bavíme o referende a o tom, či dať takýto priestor zdroju moci, tak určite je na mieste aj sa rozprávať, či vôbec tá technika, s ktorou ráta referendum, je ten priestor a to pomenovanie, ten nástroj, ktorý by mal k tomu viesť. Pretože skôr je na mieste ľudové hlasovanie, ako nakoniec vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu. Preto dovolím si poprieť aj to, že samotná technika ako je navrhovaná samotným ústavným zákonom je jednoducho chybná s ohľadom aj na posledné rozhodnutia Ústavného súdu.
A teraz si dovolím taký malý exkurz, keď porovnávame možnosť skrátiť funkčné obdobie naprieč krajinami, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy a Európskej únie. Žiadny štát Európy a Európskej únie okrem dvoch nemá upravenú, upravené skrátenie volebného obdobia skrz referendom. Sú to len dva štáty, a to je Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Myslím si, že už aj toto by pre nás malo byť asi určitým upozornením, že asi to nie je najvhodnejšie riešenie. Jednoducho zakotviť možnosť, aby sme spúšťali referendum pre skrátenie funkčného obdobia na základe prijatého postupu podľa ústavy znamená, že to vlastne bude mať permanentné, permanentnú volebnú kampaň. A to už nebude naozaj žiadny priestor na to, aby sme mohli normálne fungovať počas riadneho funkčného obdobia. Nakoniec ukazuje sa to nám dnes, ako sa zneužíva referendum na politickú kampaň a zneistenie, či vôbec funkčné obdobie štvorročné má, má svoj riadny základ a môže vydržať do konca, tak ako je predpoklad na základe mandátu, ktorý poslanci dostali.
Ja som presvedčená, že ak dať nejaký priestor na skrátenie funkčného obdobia, tak ho treba dať Národnej rade. Tak máme nastavené brzdy a protiváhy v celom našom ústavnom systéme a v rámci deľby moci práve takýto spôsob je ten, ako vyriešiť patovú situáciu. A preto navrhujem aj pozmeňujúcim návrhom, aby pre takúto situáciu sme nastavili taký mechanizmus ako je nakoniec aj v Českej republike. A ten je postavený na tzv. samorozpustení. To znamená, Národná rada, keď dôjde k takémuto presvedčeniu, že je namieste skrátiť jej funkčné obdobie, tak jednak nie je určite na mieste, aby došlo k skráteniu v krátkom období predtým ako funkčné obdobie má skončiť. A rovnako dať jasný prísny priestor časový na to, do kedy sa tie voľby majú uskutočniť. Jednoducho, aby sme tu nevytvárali priestor k tomu, že to budeme prijímať 13. dôchodky a iný spôsob volebnej kampane, ktorá bude prebiehať rozhodnutiami v Národnej rade.
Preto navrhujem v poslaneckom, poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k tomuto, k tejto zmene ústavy, aby sme teda dali Národnej rade mandát, že tá bude rozhodovať o samorozpustení. Bude k tomu potrebná, samozrejme, kvalifikovaná väčšina, ktorá je trojpätinová. Následne dáme priestor prezidentke, ktorá obligatórne na základe takéhoto rozhodnutia svojím rozhodnutím potvrdí rozpustenie Národnej rady. A tým, že bude v Zbierke zákonov toto rozhodnutie zverejnené, toto bude moment, kedy Národná rada bude rozpustená.
Navrhujem aj v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu riešenie situácie, že počas obdobia, kedy bude rozpustená Národná rada a došlo by k situácii, že je nevyhnutné reagovať, napríklad na obdobie pandémie alebo energetickej krízy, alebo vojny v susednom štáte, rozhodnutiami na úrovni zákona, tak v takom prípade, aby sme predchádzali škodám na životoch, na zdraví, bezpečnosti, tak navrhujem aj tu riešenie. Inak povedané, takéto ústavné právomoci Národnej rady by som, by som navrhla, aby sme zverili parlamentnej rade, a to, samozrejme, s výnimkou uznášania sa na ústave, ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách, politických hnutiach. Ďalej vylúčiť vyslovovanie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, uznášanie sa o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta. Jednoducho vylúčiť, samozrejme, tie rozhodnutia, ktoré nedávajú zmysel, aby parlamentná rada v tomto krátkom období pred voľbami riešila.
Rovnako navrhujem, aby bolo jednoznačne zrejmé, že po samorozpustení dôjde k voľbám do 90 dní od rozpustenia, aby tu nebol priestor na akékoľvek politické zahrávanie sa s tým, kedy vlastne voľby by sa mali uskutočniť. A dovoľujem si teraz v stručnosti, vlastne v stručnosti som odôvodnila tento návrh, takže by som teraz prečítala celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve ústavného zákona sa vypúšťajú slová „mení a".
2. V čl. I 1. bod znie:
„1. Čl. 82 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Ak bola Národná rada Slovenskej republiky rozpustená, voľby sa uskutočnia do 90 dní od rozpustenia.
(7) Ak bola Národná rada Slovenskej republiky rozpustená, do uskutočnenia volieb zasadá Parlamentná rada Slovenskej republiky zriadená podľa ústavného zákona. Parlamentná rada Slovenskej republiky vykonáva ústavné právomoci Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom ustanoveným ústavným zákonom, ktorý sa použije primerane."."
3. V čl. I 2. bod znie:
„2. Čl. 84 sa dopĺňa odsekom šies... odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na prijatie uznesenia o návrhu na rozpustenie Národnej rady Slovenskej republiky."."
4. V čl. I 3. bod znie:
„3. Čl. 86 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) uznášať sa o návrhu na rozpustenie Národnej rady Slovenskej republiky, pardon; takéto uznesenie nie je možné prijať tri mesiace pred skončením volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky,"."
To je bodka, pardon, koniec vety.
5. V čl. I 4. bod znie:
„4. V čl. 102 ods. 1 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak mu to uznesením navrhne Národná rada Slovenskej republiky,"."
6. Čl. I sa dopĺňa 5. bodom, ktorý znie:
„5. Za čl. 154g sa vkladá čl. 154h, ktorý znie:
„Čl. 154h
Ustanovenie čl. 86 písm. n) sa vzťahuje aj na volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začaté v roku 2020."."
Ďakujem pekne, to je celé pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne.
No nemôžem súhlasiť viac s tým, že referendum, tak ako je navrhnuté alebo akokoľvek inak, je ničím iným ako pozvanie na neprerušenú stálu kampaň. Vieme, aké strany víťazia v takýchto kampaniach, komu to prospieva. Určite to neprospieva stranám, ktorá, ktoré sú programovo orientované, ktoré s touto krajinou majú úmysly, seriózne, a prospieva to stranám, ktoré sú v podstate prázdne, bezobsahové, ktoré nie sú hodnotovo orientované, ktoré sú tam len na to, aby udržiavali svoju významnú prítomnosť v politickom živote za všelijakými pochybnými účelmi.
Teda vyslovujem môj osobný názor, že som proti tomu, aby sa umožnilo referendum takýmto zákonom a to tiež preto, že referendum s jednou jedinou výnimkou nikdy na Slovensku nebolo úspešné a z toho je jasné, že účelom tejto navrhovanej úpravy nie je nič iné, len neustále kampaňovať a ohlupovať ľudí.
Ďakujem.