78. schôdza

Ďakujem pekne.
No nemôžem súhlasiť viac s tým, že referendum, tak ako je navrhnuté alebo akokoľvek inak, je ničím iným ako pozvanie na neprerušenú stálu kampaň. Vieme, aké strany víťazia v takýchto kampaniach, komu to prospieva. Určite to neprospieva stranám, ktorá, ktoré sú programovo orientované, ktoré s touto krajinou majú úmysly, seriózne, a prospieva to stranám, ktoré sú v podstate prázdne, bezobsahové, ktoré nie sú hodnotovo orientované, ktoré sú tam len na to, aby udržiavali svoju významnú prítomnosť v politickom živote za všelijakými pochybnými účelmi.
Teda vyslovujem môj osobný názor, že som proti tomu, aby sa umožnilo referendum takýmto zákonom a to tiež preto, že referendum s jednou jedinou výnimkou nikdy na Slovensku nebolo úspešné a z toho je jasné, že účelom tejto navrhovanej úpravy nie je nič iné, len neustále kampaňovať a ohlupovať ľudí.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek.

Vy máte ľudí za naozaj nesvojprávnych hlupákov, pani Kolíková, pretože inak sa toto vysvetliť nedá. Tak čoho sa bojíte? Keď raz sa nebojíte postaviť pred tých ľudí a uchádzať sa o podiel na moci tým, že vás volia v normálnych legitímnych voľbách, prečo vám toľko vadí, že by mali títo istí občania právo vás potom odvolať, keď s vami nie sú spokojní? Veď sami to tu prízvukujete, že na Slovensku bolo iba jedno jediné referendum platné. To znamená, že tu nie je nejaká tradícia alebo pravidelná vôľa ľudí chodiť na tieto referendá a rozhodovať o týchto otázkach. Čo, samozrejme, mňa mrzí. A to už hlavne preto, že tu máme 50-percentné kvórum. To znamená, ak by niekto mal odvolať vládu, tá vláda by musela byť natoľko katastrofálna, že by vyslovene motivovala viac ako 50 % platných voličov v tomto štáte, aby ju odvolať išli, aby išli vyjadriť tento svoj názor v referende, čo tu naozaj nie je tradícia.
To znamená, že ak vezmeme do úvahy tieto skutočnosti, natoľko, koľko tá vláda musí tým ľuďom ublížiť, aby ju išli v tom referende odvolať, je úplne na mieste, aby toto právo mohli mať. A jediný dôvod, prečo to tu predkladáte, je, že sa reálne takýchto referend bojíte. Ale tak, ak idete ku moci s víziou pomôcť ľuďom, vládnuť s cieľom zlepšovať kvalitu života týchto ľudí a robiť rozhodnutia, ktoré budú v prospech života týchto ľudí, života ich detí a budúcnosti celého štátu, tak sa predsa nemôžete báť, že sa viac ako 50 % platných voličov, milióny ľudí zdvihne a pôjde vám vyjadriť v referende nesúhlas. Ak sa toho bojíte, tak vy potom nejdete do politiky s nejakými čestnými a zodpovednými úmyslami, ale práve naopak. Idete tam do toho, čo tu povedal môj predrečník pán Baránek. Rozumiete?
Veď ja si neviem predstaviť človeka, ktorý by rešpektoval demokraciu a rešpektoval, že právo alebo že moc pochádza od ľudí, a na druhej strane nechcel dovoliť tým ľuďom, aby mohli reálne o moci rozhodovať.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Benčík.

Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za to, za pozmeňovací návrh, ktorý umožňuje kultivovaným a ústavne akceptovateľným spôsobom v nevyhnutnom prípade skrátiť volebné obdobie. Je to vo veľkom kontraste s tým, čo sa navrhuje v pôvodnom návrhu zákona, teda možnosťou skrátiť, skrátiť volebné obdobie referendom. Prečo? Jasným prípadom je to, ako s referendom zaobchádza strana SMER, ktorá v spolupráci s extrémistami dva roky burcuje verejnú mienku, dvíha vášne spoločnosti. Potom príde, zozbiera podpisy, príde s nejakými otázkami, ktoré predloží pani prezidentke, a tá, keďže je viazaná dodržiavaním zákonov a tým, že má dbať na ústavnosť, sa celkom oprávnene obráti na Ústavný súd, pretože jedna z jej, z tých otázok na ňu pôsobí dojmom, že odporuje Ústave Slovenskej republiky. No a čo sa stane potom, keď Ústavný súd dá za pravdu pani prezidentke?
SMER, jeho predseda a ďalší útočia na pani prezidentku, nazývajú ju Sorosovou slúžkou, americkou agentkou a zorganizujú ďalšie zbieranie podpisov na ďalšie referendum, kde je opäť jedna z otázok, s ktorou sa musí obrátiť na Ústavný súd. Ústavný súd konštatuje, že jedna z tých otázok odporuje ústave, no a pani prezidentka potom na základe toho vyhlási referendum len s jednou otázkou. No a keď strana SMER vidí že podľa prieskumov verejnej mienky, že referendum zrejme nebude úspešné, príde zrazu s návrhom, aby petičný výbor mohol už vystaviť vyhlásené referendum, aby teda pani prezidentka bola dokonca povinná už ňou vyhlásené referendum zrušiť.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne. Zaujala ma napríklad tá vec alebo veta, ktorá je spomenutá aj v dôvodovej správe k tomuto ústavnému návrhu, že len v dvoch krajinách zo 47 z Rady Európy – Lichtenštajnsko a Lotyšsko, majú tieto úpravy zakotvené aj v ústave. Len rozdiel oproti ostatným krajinám je v tom na Slovensku, že my máme z minulého roka rozhodnutie nálezu Ústavného súdu, ktorý nám jasne hovorí, že teraz je karta na strane Národnej rady, respektíve ústavodarcu, aby to riešil. Čiže ja by som sa možno aj opýtal, že v ktorých ďalších štátoch došlo k takémuto rozhodnutiu z najvyššej tej inštitúcie o ochrany ústavnosti a ktoré tieto štáty majú takéto možno rozhodnutia, ktorými sa národné alebo tieto parlamenty mali zaoberať.
Samozrejme, že aj iné štáty majú možnosť samorozpustenia, ako Česká republika, ale vyslovene toto by ma zaujímalo, že či aj iné úpravy toto obsahujú. Čo sa týka ešte parlamentnej rady, tu by som bol dosť opatrný, pretože parlamentná rada podľa ústavného zákona má presne taxatívne vymedzené ustanovenia, kedy môže zasadať. Tuším je tam predseda, podpredsedovia Národnej rady, predsedovia výborov, podpredsedovia výborov, predsedovia klubov a ide o vyslovene výnimočné situácie, kedy ide k ohrozeniu štátu a bezpečnosť, bezpečnosti štátu. Tuším je to vojnový stav alebo výnimočný stav. Čiže tu by som bol trošku ako opatrný. Aj keď vy tam máte v tom pozmeňujúcom, že ďalšia Národná rada, respektíve v ďalšom volebnom období by tom mala potvrdiť alebo zrušiť tie rozhodnutia. Takže tu by som bol ešte na takých pochybách a u mňa je to taká, také polemické.
Ďakujem.

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kolíková, asi sa zhodneme na tom, že v štáte všetká moc pochádza od, od občanov. Dokonca, respektíve hovorí to aj samotný Čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo. To, že občania svoju moc prenesú na volených zástupcov, to neznamená, že im tá originálna kompetencia a právomoc sa odoberá. Oni ich len dočasne poverujú svojich volený, volených zástupcov. A z tohto dôvodu teda nesúhlasím s tým, že tí občania, ktorí takto majú originálnu kompetenciu a originálnu moc v štáte, že by nemali mať právo rozhodovať v referende aj o týchto otázkach.
Naša ústava hovorí jednoznačne čo nemôže byť predmetom referenda a všetko ostatné predmetom referenda môže byť. To, že Ústavný súd povedal, že to musí byť zakotvené v ústave, je len, je len nedokonalosť ústavného textu, ale z dnešného znenia ústavy zasa je všetko, čo nie je vylúčené a je predmetom verejného záujmu, tak, tak môže byť predmetom referenda. Čiže toto, to s týmto nemôžem súhlasiť.
A to, čo ste povedali, že by tu boli permanentne nejaké referendá počas volebného obdobia, s tým tiež nie je možné súhlasiť, lebo vyzbierať 350-tisíc podpisov nie je úplne jednoduchá záležitosť. Občania nedajú svoj podpis len tak na hocičo. To, že sa teraz podarilo vyzbierať najprv 650-tisíc podpisov a potom ďalších vyše 400-tisíc podpisov, je naozaj dôsledkom toho, že občania sú nespokojní s tým, ako funguje táto vláda. A to takáto situácia tu nebude permanentne, čiže takúto obavu, takáto obava je podľa mňa úplne neprimeraná.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Faič.