78. schôdza

29.11.2022 - 22.12.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.11.2022 o 9:40 hod.

Ing. MBA, FCCA, LL.M.

Renáta Bláhová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:40

Renáta Bláhová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ale predpokladám, že teraz už odpoviem tak, že už asi nebudú žiadne reakcie.
Keď som nastúpila na úrad, toto bola jedna z prvých vecí, čo sme riešili, okrem teda ešte nejakých ďalších obchodov s mŕtvolami. Ale toto bola jedna z vecí, čo sme riešili. A to je v podstate ledva šesť, 16 je to, je to v podstate necelých 18 mesiacov, čo som na úrade. A predtým to rok a pol nemalo predsedu. Takže ja vám viem len sľúbiť, že to doháňame a že to funguje oveľa lepšie, než zrejme v čase, kedy táto sťažovateľka ten podnet podávala. To sa viem s tým stotožniť, že to vtedy ešte tak dobe nefungovalo.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.11.2022 o 9:40 hod.

Ing. MBA, FCCA, LL.M.

Renáta Bláhová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:40

Igor Matovič

Vystúpenie v rozprave 9:40

Milan Kuriak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2023 (tlač 1269).
Návrhu rozpočtu pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 1334 z 18. októbra 2022 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet v termíne do 25. novembra 2022. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenia, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov (rečník si odkašľal), pardon. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh vlády neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru zároveň určil za spravodajcu výboru mňa, ako Milana Kuriaka, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.11.2022 o 9:40 hod.

Milan Kuriak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:55

Ján Oravec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja nemám poznámku k samotnému rozpočtu Eximbanky, ale mám poznámku k tomu, kto by mal rozpočet Eximbanky v Národnej rade predkladať. A som presvedčený, že by to nemal byť minister financií, ale mal by to byť minister hospodárstva. Dôvod je ten, že kedysi bola Eximbanka zadefinovaná ako inštitúcia, ktorá je podriadená ministerstvu financií. Podľa mňa to nie je najlepší nápad a ukázalo to aj súčasné volebné obdobie. Jednoducho Eximbanka a jej činnosť nie je prioritou ministerstva financií. Venuje sa Eximbanke len z toho dôvodu, že Eximbanka poskytuje finančné nástroje, ktoré, samozrejme, majú nejaký dopad na štátny rozpočet, ale samotná činnosť Eximbanky a ten jej zmysel, to znamená podpora exportnej výkonnosti slovenských firiem, je výsostne záležitosťou ministerstva hospodárstva, a preto si myslím, že Eximbanka by oveľa lepšie fungovala a mala by väčší zmysel pre podnikateľov, ak by bola inštitúciou, ktorá by bola v kompetencii ministerstva hospodárstva. Samozrejme, že teraz už s tým sa nedá nič urobiť. Je to téma na diskusiu pre ďalšie volebné obdobie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.11.2022 o 9:55 hod.

PhDr. CSc.

Ján Oravec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:55

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, keby si vedel, budem mať otázku, keby si počúval. Ďakujem pekne.
Tiež si dovolím pár slov k Eximbanke. Je veľmi, samozrejme, ako už aj, aj kolega Janko Oravec povedal, jej kľúčová úloha je podpora výkonnosti slovenskej ekonomiky, slovenských exportérov, špeciálne teda v problematických trhoch, kde, kde si na to akoby netrúfajú sami. Myslím si, že čo sa týka, čo sa týka rozpočtu, tak pán minister v podstate tie základné, základné fakty povedal. Podľa tohto všetkého vyzerá, že teda Eximbanka tú svoju prácu robí dobre. Plánujú dokonca relatívne nezanedbateľný zisk pred zdanením a opravnými položkami a rezervami v sume asi 16,3 mil. eur. A v podstate tu by som sa chcel spýtať, že my sme to preberali aj na finančnom výbore, nemali sme pani riaditeľku, mali sme jej pána námestníka, a jedna teda položka, no relatívne kľúčová, je teda zvýšenie stavu opravných položiek a rezerv o osem celá, osem miliónov dvadsaťdvatisíc dves..., no 8 miliónov takto, v porovnaní s očakávanou skutočnosťou na rok 2022, a teda predstavuje to medziročný pokles o 31 %, to znamená, už v tomto roku robí Eximbanka výrazné opravné položky, plánuje v tom pokračovať aj v budúcom roku, čo je, samozrejme, veľmi dôležité. A tu chcem povedať, nie je to ani v rozpočte veľmi uvedené. Tie opravné položky sú teda v indexe 23, ich objem súvisí s tvorbou opravných položiek znehodnoteným pohľadávkam z bankových činností a tiež opravných položiek a škodových technických rezerv určených na krytie hrozieb a oznámených poistných udalostí z poisťovacích činností.
Tak len aby sme ten obraz mali vlastne celistvý, samozrejme, podnikanie je riziko, riziko je aj krytie podnikania, a Eximbanka čelí dvom veľmi problémovým úverom, resp. jeden úver a jedno poistenie úveru, a toto, toto bude zaťažovať, zaťažovať Eximbanku aj v budúcnosti. Samozrejme, riešia to, vidím, robia opravné položky, snažia sa reštrukturalizovať úver, ale budem rád, ak to tu zaznie, neviem, či pán minister teda bude vedieť reagovať, ale ak áno, budem rád. Každopádne týka sa to opráv dvoch elektrární na Kube. Kuba je, samozrejme, veľmi problémový región, všetky tie problémy okolo covidu, okolo aj energetickej krízy, inflácie, no proste celých týchto vecí, čo vo svete aktuálne máme, to len a len urobili zložitejšie, a je tam teda jeden problém s opravou elektrární, kde teda priamo zabezpečovala Eximbanka úver a potom jedna takisto oprava alebo výstavba inej elektrárne, kde teda zabezpečovala poistenie úveru, ktoré jedna komerčná banka poskytovala. Tam, samozrejme, už mali Kubánci splácať, nestalo sa tak. Momentálne teda nesplácajú vôbec. Eximbanka sa snaží, snaží to nejak reštrukturalizovať, dohodnúť sa s nimi. Každopádne sú to dva, dva veľké problémové prípady, ktoré, aj kvôli ktorým, samozrejme, tieto opravné položky majú význam a tak to je, jednoducho vie sa, vie sa stať aj problém. Tak len patrí to aj k tej správe, aj k tomu rozpočtu povedať, že Eximbanka čelí takýmto dvom veľkým problémom a snaží sa teda urobiť maximum.
Ak má pán minister bližšie informácie, budem, samozrejme, rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.11.2022 o 9:55 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:55

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Iba poznámku k tým problematickým úverom na Kubu. Áno, je to poloverejné tajomstvo (povedané s úsmevom) a pre predstavu ostatných ľudí v tejto sále, Eximbanka je štátna inštitúcia. Páni pred nami to poňali tak, že potrebovali jednej firme spriaznenej zabezpečiť zákazky za 170 miliónov eur, tak porušili akúkoľvek obozretnosť pri správe tejto, tejto banky. Vtedajší pán minister financií popodpisoval papiere, ktoré umožnili úverovú angažovanosť voči, voči Kube vo veľmi nadpriemernej výške. Za 170 miliónov išli dve zákazky do opravy dvoch kotlov na Kubu. A v tom čase Kuba bola krajina, ktorá teda neoplývala príliš nejakým investičným ratingom a veľmi riziková, ale keďže tu bol záujem urobiť biznis so spriaznenými firmami, tak Slovenská republika de facto naverímboha na Kubu dala 170 miliónov v tovare cez spriaznenú firmu, ktorá si to v spriaznenej firme teda, alebo teda vyrobila, bola to firma SES Tlmače, môžte si pozrieť majiteľov a spriaznenosti, to nie je verejné tajomstvo, a takýmto spôsobom sa narábalo s verejnými zdrojmi.
Áno, samozrejme, my si ceníme partnera Kubu, ale zrejme pri ekonomických problémoch, ktoré táto krajina má, to bude trošku náročnejšie a možno dlhšie trvať, kým sa tieto úvery splatia, a dúfajme teda, že to nedopadne tak ako že so starými pohľadávkami ešte z čias RVHP. A počas tohto biznisu, ktorý urobili v prospech, v prospech svojho spriazneného podnikateľa na Slovensku, tak ešte aj odpustili sto miliónov starých úverov. Takže jeden biznis plus-mínus za štvrť miliardy eur, tam sedí napríklad šéf finančného výboru, čo si myslíte, že čo vtedy, pardon, on bol vtedy vlastne minister? Áno, on bol minister (povedané so smiechom), potom, predtým bol ešte šéf finančného výboru, v pohode (rečník lúskol prstami) takto, 250, zo spoločného, miliónov eur, nič sa nedeje, úverová angažovanosť alebo pôžičky, alebo biznis v prospech Kuby. A teraz sa všetci môžme, ešte naše pra-pra-pra-pra-pravnúčatá budú môcť modliť, aby nám odtiaľ nejaké eurá prišli.
Toto boli tí zlodejiská, ktorí tu vládli, ktorí tu rozkrádali jak po nebohom a potom neboli peniaze v nemocniciach, neboli peniaze, áno, aj pre tých lekárov, o ktorých dnes tu budeme hlasovať, neboli peniaze na zdravotnú starostlivosť pre ľudí. Horší počet dostupných liekov na liečbu rakoviny ako v Rumunsku, kde ich majú trikrát viacej, toto bol výsledok ich rozkrádania verejných zdrojov a robenia biznisu pre svojich vlastných kamarátov. Takže to bola poznámka na záver.
Skryt prepis

30.11.2022 o 9:55 hod.

Mgr.

Igor Matovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:55

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh súhrnnej výročnej správy. Je to obsiahlejší materiál, určite vás zaujal, máte, máte ho vo svojich, vo svojich schránkach poslaneckých k dispozícii.
Takže súhrnná výročná správa poskytuje informácie o hospodárení verejných financií, pričom opisuje dosiahnutú skutočnosť za predchádzajúci rok overenú Eurostatom, čiže Európskym štatistickým úradom v rámci druhého kola notifikácie.
Európsky štatistický úrad zverejnil notifikované výsledky všetkých krajín EÚ 21. októbra tohto roka. Medzi jarnou a jesennou notifikáciou došlo k pozitívnej úprave schodku aj dlhu verejných financií smerom nadol. Hodnota deficitu voči HDP sa znížila o 0,7 percentuálneho bodu a hodnota dlhu poklesla o 0,9 percentuálneho bodu. Čiže celkový výsledok za minulý rok, celkový schodok verejnej správy za rok 2021 bol vo výške 5,381 mld. eur, čo predstavuje voči HDP dosiahnutého v minulom roku 5,46 %, kým na jar podľa predbežných údajov sme notifikovali schodok na úrovni vyššej ako 6 %, čiže 6,15 %. Teraz po druhom kole je výsledok o spomínaných 0,7 percentuálneho bodu menej.
Aj napriek nepriaznivej situácii ekonomika rástla o 5,5 %, čo sa pozitívne premietlo aj do rastu celkových príjmov verejnej správy a v rámci nich najmä akruálnych daňových príjmov. Celkový pozitívny vplyv revízie daňových príjmov oproti jarnej notifikácii bol v hodnote 625 miliónov eur, z toho najvyšší vplyv mala vyššia DPPO, čiže daň z príjmu právnických osôb, kde sme vybrali navyše o 650 miliónov eur. Štrukturálne saldo dosiahlo v roku ´21 hodnotu -1,5 % HDP a medziročne kleslo o 1 % v pomere k HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2020 zodpovedá výraznej štrukturálnej konsolidácii, keďže teda v roku 2021 boli identifikované jednorazové vplyvy v objeme 3,4 % HDP a súviseli najmä s pandémiou približne za 3 mld. eur.
Dlh verejnej správy k 31. 12. 2021 dosiahol 62,19 % HDP a klesol medziročne o 3,28 percentuálneho bodu a presiahol hranicu šesťdesiat, pardon, nieže klesol, ale vzrástol a presiahol hranicu 60 % HDP, oproti jarnej notifikácii sa znížilo o 0,9 percentuálneho bodu. Zvýšenie dlhu bolo čiastočne eliminované rastom HDP.
Porovnanie v rámci EÚ. V rámci Európskej únie v roku ´21 môžme hovoriť, že sme tak niekde plus-mínus v strede z pohľadu dlhu verejnej správy, desať krajín dosiahlo vyšší schodok a trinásť krajín dosiahlo vyšší, vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ za minulý rok bol 4,6 % HDP a Slovensko teda malo 5,4. A priemerný dlh v rámci EÚ 27 bol zaokrúhlene 88 % HDP, my sme dosiahli 62 % HDP.
Ak by som ešte povedal k nárastu dlhu, je taká tendencia zo strany niektorých povrchných či už novinárov, redaktorov a najmä populistických politikov hovoriť o tom, že ako sa prudko zadlžujeme, ako sme prudko zvýšili dlh nad 60 % a spoliehajú sa títo ľudia na to, že ľudia nevedia o tom, že áno, existuje tzv. hrubý dlh a čistý dlh, a veľmi zjednodušene rozdiel medzi hrubým dlhom verejnej správy a hrubým dlhom je rozdiel to, čo máte odložené v kasičke na splátky úverov, ktoré vás čakajú. My sme práve takto pred rokom dokončovali alebo to rozhodnutie, že skúsime sa predzásobiť čo najväčším objemom financií na splátky úverov, ktoré nás tu čakali po smerákoch, lebo sme videli, že sme boli schopní sa financovať veľakrát aj za mínusové sadzby. Čiže áno, napožičiavali sme, natlačili sme do ponožky, do vankúša, do trezora, do kasičky, akokoľvek to nazveme, približne 12 miliárd eur za nulové úroky, lebo jednoducho to bolo rozumné. Ak by sme si požičiavali, a vieme, že sme si približne pred mesiacom, dvomi, požičiavali na trhu, bolo to za štyri percentá v súčasnej situácii stresu, ktorý tu vzhľadom na vojnu a energetickú krízu je.
A počítajme teraz spolu. Ak by sme si tých 12 miliárd nepožičali do kasičky za nulové úroky na desať rokov v priemere, tak koľko by nás to vyšlo, ak by sme si požičiavali dnes tých 12 miliárd na trhu so štvorpercentným úrokom na desať rokov? Veľmi zjednodušene, veľmi jednoduchá matematika, nie je presná, štyri percentá krát desať rokov je štyridsať rokov či 40 % a z dvanástich miliárd 40 % je 4,8 miliardy. Iba to, že sme sa správali ako dobrí hospodári a natlačili sme do trezora verejných financií peniaze v čase, keď sme si ich vedeli požičať za nulové úroky a nerobili sme to, neodkladali sme to na neskoršie, tak sme dokázali ušetriť na tomto preventívnom a rozumnom kroku skoro 5 miliárd eur, ktoré by sme inak museli zaplatiť za súčasnú cenu peňazí alebo pri súčasnej cene peňazí len na úrokoch z dlhu. Nie na splátke istiny. Ešte inak povedané, keďže sme si pred rokom požičali 12 miliárd do kasičky za nulové úroky, za 10 rokov splatíme 12 miliárd a žiadne úroky. Ak by sme si požičiavali dnes tých 12 miliárd, za 10 rokov nesplatíme 12 miliárd istinu, alebo teda splatíme 12 miliárd a plus 4,8, 5 miliárd eur úrokov.
Takže presný opak platí, a to je taký krásny ten paradox, že presný opak platí toho, čo sa snažia vytvárať mafoši zo SMER-u a z HLAS-u vo verejnej diskusii pred svojimi voličmi, lebo oni zrejme tých svojich voličov za hlupákov považujú. A ja sa aj týmto spôsobom prihováram voličom HLAS-u a SMER-u a chcem poukázať na to, že ako extrémne podceňujú informovanosť alebo inteligenciu svojich voličov, keď ich na tomto klamú. Nie. To, že sme zvýšili dlh, hrubý dlh v čase, kedy sme si vedeli požičať na trhu za nulové úroky, je na chválu tejto vlády. To nie je na hanu. Lebo sme takto ušetrili v našich spoločných verejných financiách a nie pre túto vládu, aj pre všetky ostatné nasledujúce vlády a nielen pre vládu, ale pre 5,4 milióna ľudí, pre ktorých by sme mali spravovať veci verejné ako dobrí hospodári. Päť miliárd eur. Takže keď vás naďalej bude niekto haniť, kolegovia z koalície, za to, že sme zadlžili Slovensko, tak povedzte, chváľte nás za to. Lebo sme si v čase, kedy sme si požičiavali za nulové úroky napožičiavali čo najviac, aby sme ušetrili v čase, kedy peniaze alebo pôžičky budú výrazne drahšie.
Ďakujem pekne za podporu tohto materiálu.
Skryt prepis

30.11.2022 o 9:55 hod.

Mgr.

Igor Matovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:10

György Gyimesi
Skontrolovaný text
Nie, nesprávne.
Skryt prepis

30.11.2022 o 10:10 hod.

PhDr. PhD.

György Gyimesi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:10

György Gyimesi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďorď. Ďordi je ženské meno. (Reakcia predsedajúceho: „Ďuri.") Tak. To už budeš pomaly ako pán predseda s Jánom Szőllősom.
Čiže, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľ mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu súhrnnej výročnej správy vo výboroch Národnej rady.
Návrh súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1382 zo dňa 22. novembra 2022 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne do 28. novembra 2022. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali návrh súhrnnej výročnej správy výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojim uznesením ju zobrali na vedomie a zároveň odporučili Národnej rade návrh súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru pre financie a rozpočet.
Predseda výboru pre financie a rozpočet zároveň určil za spravodajcu výboru poslanca Národnej rady, teda mňa, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Otvor, prosím, rozpravu, pán podpredseda.
Skryt prepis

30.11.2022 o 10:10 hod.

PhDr. PhD.

György Gyimesi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:10

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja v podstate asi len pár slov, keďže tu otvoril tému, tému hrubého čistého dlhu pán minister. A ja to spravím. Normálne, že ja pochválim pána ministra, že v časoch, kedy tie úvery boli za nulu, že sme sa skutočne ako krajina dostatočne predzásobili. Áno, je to tak, rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom je v celku hodne výrazný, dnes je to okolo 10 miliárd, a to sú, samozrejme, tie peniaze, ktoré máme v tej kasičke, ako to hovorí pán minister. Prosím, nevnímajme to, že 10 miliárd, ono krajina musí mať aj v tých najhorších časoch, aj keď teda strana SMER na konci predchádzajúceho volebného obdobia teda chcela zísť pod najnižšie pásmo, najnižšie pásmo dlhovej brzdy, tak znížila, znížila rezervy, ale to nikdy nie je na nulu, takže ono sa nedá povedať, že máme 10 miliárd. Krajina vždy potrebuje mať nejakú rezervu, dnes ju máme vyššiu ako štandardnú a, áno, máme rádovo okolo 5 miliárd takto pripravených za skutočne rozumný úrok. Čiže za toto veľmi chválim pána ministra, chválim ministerstvo financií, chválim ARDAL, ktorý má toto na starosti, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity.
No a teraz ale by som bol veľmi rád, keby si pán minister zachoval svoje dobré zvyky a správal sa rovnako zodpovedne aj pre najbližšie obdobie. O chvíľku už budeme mať teda debatu o rozpočte a teda poviem prečo. Pretože tá situácia sa výrazne zmenila. Dnes už si ani taký ten európsky benchmark Nemecko nepožičiava, samozrejme, za nulu a už vôbec nie Slovensko. To znamená, že práve tá situácia sa veľmi zmenila, dnes si Slovensko požičiava tretie najdrahšie v celej Európskej únii. Pred nami je Grécko, pred nami je Taliansko a potom sme my. To je zásadný a veľký problém, stojí to už dnes, to požičiavanie, výrazný úrok. Tú miliardu, čo spomínal pán minister, áno, bolo 4,09 %, to je už vážne veľký úrok.
Takže hovorím, veľmi dúfam a chcem, aby sa minister financií správal zodpovedne aj do budúcna a ten obrovský deficit, ktorý je plánovaný v budúcoročnom rozpočte, bude ale extrémne náročné prefinancovať a hlavne extrémne drahé, preto ten rozpočet mal a mohol vyzerať inak a, samozrejme, treba urobiť všetko preto, aby nakoniec aj vyzeral inak, pretože v rozpočte to, samozrejme, ministerstvo financií priznáva, že dlhová služba, ktorá nás stála ešte vlani okolo, ak si dobre pamätám, 629, 630 miliónov eur, to sú vlastne splátky dlhu, no a v tomto roku sme do konca 10. mesiaca zaplatili okolo 900 miliónov, samozrejme, ešte niečo poplatíme za posledné dva mesiace, čiže možno to bude okolo miliardy. A rozpočet už pre budúci rok rozpočtuje, plánuje sumu vyše 1,3 miliardy len na splátky dlhov. No ale zároveň ten rozpočet nás extrémne a extrémne zadlžuje a toto je ten problém, veď budeme sa o tom baviť bližšie pri samotnom rozpočte, len teda chcel som to tu spomenúť a požiadať, poprosiť pána ministra, aby v zodpovednom hospodárení pokračoval aj v ďalšom roku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

30.11.2022 o 10:10 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video