78. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja už sa nebudem opakovať, ale naozaj by som rád spomenul, ako hovoril aj pán poslanec Dostál, že charakter týchto spojených volieb bol iný okrem iného aj v tom, že na tých jednotlivých hlasovacích lístkoch mali mnohí občania rovnaké mená. To znamená, že do miestneho zastupiteľstva kandidovali rovnakí ľudia ako do mestského zastupiteľstva a potom prípadne aj krajského zastupiteľstva. Teraz sa nejdem sporiť o tom, či je to správne alebo nesprávne, ale aj to bol jeden z dôsledkov alebo dôvodov toho chaosu, ako ste to označili v predchádzajúcej diskusii vy, a ja si osobne nemyslím, že toto je niečo, čo by len náznakom hrozilo pri spojení prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu.
Tu už možno len malý dovetok, ja si osobne myslím, že aj voľby do Európskeho parlamentu samé osebe by zniesli zmenu, ja sa prikláňam k semiproporčnému systému, zhodou okolností tomu, ktorý funguje vo voľbách do miestnych a mestských a župných zastupiteľstiev, to znamená mali by sme si aj v nich vyberať konkrétnych kandidátov, nie stranícke zoznamy, čo vo veľkej miere súvisí aj s tým, že potom tu vôľa voliť v týchto európskych voľbách nie je veľmi vysoká, pretože občania nevnímajú tie strany ako zástupcov nejakej straníckej rodiny z Európskeho parlamentu, oni tam chcú mať konkrétne volené osobnosti. Takáto zmena sa nám zatiaľ na Slovensku nedarí, ale ja verím tomu, že príde správna doba, aby sme o nej mohli debatovať. Ak to niekoho zaujíma, bol to jeden z bodov programu SaS ešte v roku 2016 a verím tomu, že tento zostane zachovaný.
Takže chce to zmeny, chce to veľa zmien, ale začnime aspoň tým, čo je v tejto chvíli v tomto volebnom období možné, a som presvedčený o tom, že návrh, ktorý predkladá ministerstvo vnútra, je v rámci tej pomyselnej salámovej metódy to najlepšie, čo v tejto chvíli môžme mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Faktickú poznámku by som chcel presne povedať k tomu, že čo ste, pán kolega, povedali ohľadom toho nesprávne zvoleného termínu, že dušičkové obdobie, dvadsiaty neviem koľkáty to bol, dvadsiaty deviaty. Ja si dobre pamätám, že na koaličnej rade bol, odznel návrh urobiť tie voľby šiesteho alebo, respektíve jeden týždeň potom, a práve myslím, že práve klub SaS tlačil na tento termín, že to spravme v tomto, takže to je len taká malá pripomienka.
A druhá k tým združeným voľbám, k tým účastiam voliča vo voľbách, ja mám pocit, že pozícia buď prezidentského kandidáta, alebo kandidáta do Európskeho parlamentu z minulosti sa vlastne ukazuje, že tí kandidáti, ktorí nereprezentujú záujmy toho voliča, spôsobia aj nezáujem, že oni nedôjdu nielen na jedny samostatné, ale ani na tie združené voľby. Takže to je iba môj názor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, zase si nedovolím súhlasiť, pretože pri spojených voľbách komunálnych a župných častokrát došlo k takému motýliemu efektu, to znamená, že človek, ktorý prišiel voliť komunálnych zástupcov, to znamená zástupcu do územnej samosprávy mesta a obce, tak jednoducho ten sa vykašľal na voľby do vyššieho územného celku, ale v mnohých iných obciach to bolo zase naopak. Čiže jedny voľby troška potiahli tie druhé, ale zároveň účasť, ktorá by mohla byť oveľa hojnejšia a oveľa silnejšia v komunálnych voľbách, tak tá práveže spojením týchto dvoch volieb prepadla.
Ak chceme spojiť druhé kolo prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu, tak v žiadnom prípade sa na to nesmieme pozerať tak, že či už bude vhodný termín, nebude vhodný termín, ušetria sa nejaké finančné prostriedky, alebo sa neušetria, v prvom rade treba pozerať na to, kto bude účasťou alebo súčasťou toho druhého kola prezidentských volieb a aké politické subjekty sa zapoja vôbec do účasti zabojovať o Európsky parlament. Pretože či sa na to pozrieme spredu, zozadu, zľava alebo sprava, Slovensko je a myslím si, že aj dlho zostane krajinou alebo štátom, kde je záujem o eurovoľby najmenší a ak by sme aj dovolili voliť občanom Slovenskej republiky zo zahraničia v rámci tejto európskej inštitúcie, tak nemyslím si, že nafúkneme ten balík takým spôsobom, ako si predkladatelia alebo podporovatelia, alebo ľudia, ktorí myslia spôsobom takým, že tieto spojené voľby by vyriešili túto nízku účasť a vlastne pomohli by odvrátiť tento, v úvodzovkách, taký, taký biľag, ktorý máme, že tieto európske voľby sú na poslednom mieste v rámci všetkých volieb, ktoré na území Slovenskej republiky sú vykonávané, čiže treba sa na to pozrieť aj z takej, aj z takej perspektívy.

Ďakujem pekne.
No určite by bolo dobré urobiť analýzu tej veľkej chybovosti v rámci týchto spojených volieb. Myslím si, že boli zbytočné dve obálky, pokojne stačili byť rozličné farebné lístky a možnože tam boli chyby, ale nepoznáme to, lebo v tých zápisniciach sa nehovorí o tom, že čo spôsobili tie chybovosti. Mal by, mali, majú význam dve obálky vtedy, ak by boli, napríklad 50-percentná účasť musí byť na voľbu v prvom kole predsedu samosprávneho kraja, keďže to sa zrušilo, tak bolo zbytočné, zbytočné takéto oddelené obálkovanie. Čiže ja si myslím, že tam bolo veľa chýb, že ľudia v tom strese jednoducho pomýlili obálky a dali ich krížom-krážom a že to spôsobilo tú veľkú chybovosť.
Čo sa týka toho termínu, ma šokuje pán poslanec Goga, ktorý dal pripomienku k tvojmu, že vraj SaS tlačila, tak toto sa akože naozaj z toho smejem, hlavne od človeka, ktorý na tej koaličnej rade nebol. Áno, bola diskusia o tom, ani jeden návrh termínu nebol dobrý z tých dvoch možných, tu sa práve vyhovelo v rámci spoločného nejakého rozhovoru, že kedy by to mohlo byť tento termín, že práve cezpoľní, ktorí cestujú domov na hroby, tak že vlastne pre nich tento termín, ktorý bol navrhnutý a teda uskutočnený, je pre nich vhodnejší. Pri veľkých voľbách by to bolo asi naopak, pretože ľudia môžu volať cez, voliť cez poslanecké prieskumy. Takže naozaj sa smejem, ak teraz niekto hľadá vinníka, vždycky to je proste, buď Sulík nenakúpil testy, alebo teraz SaS tlačila na nejaký termín volieb. Takže aby to bolo ujasnené.
Ale čo sa týka tej analýzy, toto možnože naozaj je vecou, ktorá by sa mala preskúmať, popýtať sa tých okrskárov, že čo boli tie skutočné dôvody chýb.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, vidíte, že aj vaši teda bývalí koaliční a súčasná pani opozičná naša kolegyňa vám vysvetlili, že ako vznikol termín volieb konania 29. októbra. Keď si spomeniete, predpokladám, že vtedy ste ešte boli súčasťou koalície, čiže vaša koaličná rada rozhodla, lebo predseda parlamentu informoval následne, že na základe rozhodnutia koaličnej rady sa budú tieto spojené voľby konať vtedy a vtedy. A zaujímavý celý paradox bol na tom dokonca to, že sa menil zákon kvôli tomu, aby práve na Dušičky tie voľby neboli. Bol zmenený zákon a aj napriek tomu tie voľby sa uskutočnili vtedy.
A čo sa týka spojenia volieb, neviem, ja som nemal ten pocit, aby z mojej faktickej poznámky vzišla kritika voči súčasnému ministerstvu vnútra alebo ministrovi vnútra, že on spojil tie voľby. Však ja viem, že sa to spájalo za nás. Ale ja som len povedal a skonštatoval, že sa to jednoducho neosvedčilo.
A čo sa týka účasti, takisto to tu bolo spomínané, že jednoducho tá účasť, skôr tie vúckarské stiahli tie komunálne. A ak, ja som sa pýtal aj, kde ja som bol voliť a konkrétne mne napríklad ten termín volieb vyhovoval preto, že som zo Starej Ľubovne, čiže ten termín som využil na to, že som navštívil aj hroby svojich blízkych doma, takže mne to pomohlo, ale ja som sa v tej komisii pýtal tých ľudí, lebo však sa poznáme, že ak niekto má nejakú výhradu, tak čo robí. Tak komunál áno a vúckarské napríklad odmietali. Čiže to sa kľudne môže stať aj pri spojení prezidentských s eurovoľbami, že ten, kto chce voliť v prezidentských voľbách, tak tam voliť bude. A ten, kto nechce voliť v eurovoľbách, tak aj keď ten termín bude spojený, tak si jednoducho ten lístok neprevezme a bodka. Čiže možno nastane presne taký istý paradox, ako nastal teraz.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Goga, ja som neriešil, že kto to zavinil, či je to vina Borisa Kollára, keď vyhlásil ten termín na taký dušičkový víkend, alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ktorá strana, ja som len reagoval na to, že ak je niečo dôvodom o tej o niečo nižšej účasti v komunálnych voľbách v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi, tak skôr je to nevhodne zvolený termín, ktorý ale aj z objektívnych dôvodov bol nevhodne zvolený, lebo ani ten nasledujúci termín by nebol úplne ideálny, keďže niektorí ľudia, ľudia by do miesta svojho trvalého bydliska cestovali na Dušičky, a potom by tam nešli druhýkrát. Nevieme, ako by to bolo, ja len tvrdím, že ten termín zohral v tej nižšej účasti väčšiu rolu ako samotný fakt spojenia, lebo na to, že spojením volieb došlo k zníženiu účasti, neexistuje vôbec žiadny vecný argument. To som tým chcel povedať.
A navyše, navyše, čo sa týka, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu, o tom hovoril pán poslanec Kočiš, veď nie je cieľom nafukovať účasť, aby sa zúčastnili tí, ktorí sa nechcú zúčastniť, ale aby tí slovenskí občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, mali možnosť voliť, ak im legislatíva umožňuje voliť do Európskeho parlamentu, aj bez toho, aby tu fyzicky boli v tom čase, keď sa voľby, voľby konajú.
A tá účasť v komunálnych voľbách zasa nebola tak dramaticky nižšia, tá bola nižšia o 2 %. Aj pokiaľ ide o tú chybovosť, tak tam sa spočítavala chybovosť za obidve voľby, ale súhlasím s tým, že bolo by dobré k tomu poznať aj nejaké konkrétnejšie dáta.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi krátko.
Martin, pán poslanec, k tomu, samozrejme, my sa tomu nebránime a je to politické rozhodnutie, ale pokiaľ teda bude vôľa, tak myslím si, že to nie je cesta zarúbaná, ale v tomto prípade, samozrejme, je možné iniciovať aj poslanecký návrh na takýto návrh zákona.
Čo sa týka tej účinnosti, pán poslanec Dostál, tak samozrejme, že tento zákon nebol prioritne chystaný pre predčasné voľby, ale pre regulérne voľby v roku 2024, a tá účinnosť od 1. marca ´23 práve preto, aby bol dostatok času na otestovanie si tých informačných systémov a toho všetkého, čo s tým súvisí, pretože regulérne voľby v roku ´24 by boli vyhlásené na jeseň v roku ´23. Takže to k tomu.
A čo sa týka tej chybovosti, myslím, že to tu odznelo, že tá chybovosť jednak, samozrejme, sa zrátavala, pretože boli voľby aj do VÚC-iek, aj do teda komunálu, a bola zapríčinená aj tým, že jednoducho ľudia, ktorí odmietali či jedno, alebo druhé hlasovanie, tak hodili prázdnu obálku, a tým pádom bola tá chybovosť z tohto dôvodu väčšia, samozrejme. Nebolo to z dôvodu, že by bol chaos vo volebných komisiách, alebo že by ľudia nevedeli alebo nemali dostatok informácií o tom, akým spôsobom majú hlasovať.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, prosím, hlasovanie zajtra o 11. hodine. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem krátky.
Hlavným sledovaným cieľom je návrh spôsobu vyjasnenia kompetenčných oprávnení organizácií kolektívnej správy v prípade tzv. prekrytia oprávnení na výkon kolektívnej správy, a to konkrétne v prípade zastupovania tzv. nezastupovaných nositeľov práv. Z tohto dôvodu návrh zákona uvádza ako riešenie možnosť dohody medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy.
V záujme transparentnosti sa informácia o dohode zverejní v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Ak k tejto dohode nedôjde, považuje sa, považuje sa za určenú organizáciu kolektívnej správy tá, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, tzv. reprezentatívna organizácia kolektívnej správy.
To je všetko, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Haláka, Jany Žitňanskej a Márie Šofranko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1251), v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1769 z 8. novembra 2022 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne v bodoch 1 až 5 a s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 199 z 29. novembra 2022. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. (Zaznievanie gongu.)