78. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ty si začal svoje vstúpenie tým, že si vlastne odporučil a dal do pozornosti kolegom poslancom, aby si tento materiál prečítali. Ja sa chcem v tomto k tebe pridať, myslím si, že to je veľmi zaujímavý materiál, ktorý je dôležitý tým, že na rozdiel od rozpočtu, ktorý predstavuje len zámery, tak takáto súhrnná správa už predstavuje informáciu o realite, že ako sa veci nakoniec udiali.
Takže ja by som kolegom odporučil, aby si tento materiál detailnejšie pozreli a dokonca, aby sa dostali aj k prílohám, a špeciálne by som rád spomenul prílohu č. 1, ktorá obsahuje prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy. A keď si otvoríte túto prílohu č. 1, tak na piatej strane tam svieti nová, nový štátny podnik, akciová spoločnosť Slovensko IT. A to sa dostávam zase k tomu, čo som hovoril, že to je akoby konfrontácia reality s tým, aké boli zámery. A ja si veľmi dobre pamätám, pán minister, našu veľkú a ťažkú diskusiu na ešte koaličnej rade, keď prišla pani ministerka Remišová s návrhom vytvoriť štátnu akciovku pre IT a ja som bol ten, ktorý za SaS v tej dlhej debate odrádzal ministerku, hovoril, že to je veľmi zlý nápad, že to nedopadne dobre. A ty si bol vtedy ten, kto sa jednoznačne priklonil na stranu a podporil si tento nápad, že je to super, štát ušetrí, keď si bude robiť softvér a IT riešenia sám a podobne. No a vtedy sme debatovali, každý mal nejakú predstavu, že ako to môže dopadnúť, no a v tomto tvojom materiáli, ktorý si ty predložil, máme informáciu o tom, ako to dopadlo.
Čiže Slovensko IT, pri Slovensku IT svietia mínusky z hľadiska hospodárenia, jeho hospodársky výsledok po zdanení bol v roku 2020 -1,320 mil. a v roku 2021 -2,570 mil. Čiže tu máme dôkaz o tom, a teda respektíve to, že realita, ten spor, ktorý bol vo chvíli, v tej chvíli pred niekoľkými rokmi v podobe toho, že každý mal iný názor, tak tu nás realita rozsúdila a ukázala, že jednoznačne založenie Slovensko IT nebol dobrý nápad a z tohto, čo si ty predložil, vyplýva, že je vlastne dneska bremenom na pleciach štátu a štát ich musí dotovať. Nehovoriac o tom, že Slovensko IT malo v čase keď vznikalo úplne inú štruktúru zamestnancov, ktorí neboli programátori, ktorí sa nedali použiť na tie úlohy, ktoré Slovensko IT malo plniť. Takže za mňa celé zle a dokument, ktorý si ty priniesol do Národnej rady, to len dokazuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba chcel dokončiť príbeh môjho predrečníka.
Je pravda, že kolegyňa Remišová svojho času, alebo MIRI, ministerstvo pre informatizáciu prišlo s návrhom na založenie štátnej akciovej spoločnosti, ktorá bude vyvíjať softvér pre štátne firmy, zároveň ale treba jedným dychom povedať, že s tou ideou prišiel dnes už, myslím, že váš člen, pán Antal, ktorý robil štátneho tajomníka pani ministerke Remišovej. A tento človek vlastne prišiel s tou ideou, mal šéfovať tejto firme, bol to jeho projekt, bohužiaľ, potom, a najlepšie, ešte raz hovorím, treba sa opýtať vášho človeka, dnes už pána Antala, prečo tie hospodárske výsledky nedosiahol, lebo on prišiel s touto ideou. Tá idea neprichádzala z nášho hnutia. Dnes, keďže ste si adoptovali tohto človeka, prišla z vašej politickej strany alebo teda z tej časti strany ZA ĽUDÍ, ktorých, s ktorými dnes už bijete bandu, treba pána Antala konfrontovať, prečo spôsobil takéto hospodárske výsledky. Čo viem, že po výmene manažmentu a po odsunutí pána Antala, vášho človeka, z dohľadu nad touto firmou alebo z manažmentu tejto firmy, tak presun pod pána súčasného štátneho tajomníka Hargaša zrazu pribudli zákazky, zrazu nastal ozdravný proces v tejto firme a zrazu už tie splátky za vyprodukované nové softvérové riešenia od štátnych inštitúcií v dohľadnej dobe už budú pokrývať ich prevádzkové výnosy. Takže chcel som iba dokončiť ten príbeh, ktorý tu tak jednostranne bol povedaný, že nemôžme tu zvaľovať vinu na niekoho iného, keď človeka, ktorý s touto ideou prišiel, ste dnes zobrali do svojej ohrádky a dnes bije bandu spolu s vašou politickou stranou.
Ďakujem pekne za pochopenie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ono sa hovorí tomuto, tomuto návrhu zákona, že to je zákon roka, lebo tak zrejme bez tých financií by ten štát fungovať nevedel. Na druhej strane, tentokrát do prijatia do tohto zákona si myslím, že vnášame až trošku viac politiky a politikárčenia, ako by sme mali.
Áno, zažívame bezprecedentné časy. Časy, kedy máme za hranicami vojnu, kedy nám ceny energií stúpli 10, 15-násobne alebo 500, 1 000, 1 500 % a vyvíjajú sa, niečo klesá, niečo rastie, nikto z nás v tejto sále nevie, ako sa budú vyvíjať počas, počas budúceho roka. Obrovská neistota, obrovská frustrácia medzi ľuďmi, úplne logicky. Nádherný priestor na to, aby sa mafia, ktorá tu vo veľkom dvanásť rokov rozkrádala štát, pokúsila za takejto situácie nejakým spôsobom dostať späť k moci.
Na druhej strane, demokratické spektrum a demokratickí voliči logicky potrebujú zabojovať, aby zabránili mafii sa vrátiť k moci, aby nedokonala ten rozvrat, ktorý tu za tých dvanásť rokov započala, ale aj úprimne treba priznať, že situácia nám nepraje. Kopa kríz, ktoré zažívame za dva a pol roka, dva aj, dva roky aj osem mesiacov od volieb, kedy sme de facto do vienka pri vzniku vlády dostali covid a následné krízy s tým spojené, samozrejme, že nie je ústretová, nie je príjemná a má obrovský dopad na verejné financie.
Pred chvíľkou, tak ako aj povedal pán poslanec Oravec, sme sa pozerali na taký spätný pohľad na hospodárenie štátu v súhrnnej správe za minulý rok. Nie je to príjemný pohľad. Samozrejme, že keď si vytvoríme deficit 5,5 % v čase, kedy sme si možno plánovali, že budeme mať vyrovnaný rozpočet, nie je to dobré. Jasné, že ten dlh tu zostáva po nás a niekto ho bude splácať. Na druhej strane, naozaj zažívame bezprecedentné krízy a zažívali sme ich v čase, ten pohľad na ten minulý rok bol pohľad na našu spoločnú vládu aj s kolegami z SaS. Zažívali sme vtedy, v tom čase štyri, päť, šesť kríz zároveň a každá jedna by bola dostatočným danajským darom pre akúkoľvek inú vládu. My sme tých krížov vyfasovali požehnane a je to veľmi ťažké ťahať, poviem, použijem slovíčko, spoločne tú káru.
Áno, jeden koaličný partner povedal, že už nechce ťahať, už chce brzdiť a chce bojovať proti nám, hoci teraz si nedovolím odpustiť tú politickú poznámku, že mne pripadá až, až mi je ľúto, keď vidím politikov z SaS ako sedia, z jednej ruky Fico, z druhej strany, alebo z jednej strany Fico, z druhej strany Mazurek a s týmito obludami sa koordinujú, ako budú bojovať proti našej vláde, ako budú bojovať de facto voči pomoci ľuďom. A je mi až smutne sa pozerať na kolegov z SaS, že do akej situácie sa nechali vmanévrovať svojím predsedom. Dnes títo (reakcia z pléna), o tebe hovorím, dnes títo ľudia a, bohužiaľ, opäť, SaS ide na barikády, kde najprv hovorí o tom, že ako by strašne chceli rokovať o rozpočte a keď ich Marcel Klimek jedenkrát vyzve jedným spôsobom, druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát a všetko zatiaľ neverejne a odmietnuté, tak potom to už urobí aj verejne, aby teda bol o tom nejaký dôkaz, že, že teda poďme rokovať. A namiesto odpovede od ľudí, ktorí vyzývajú k rokovaniu o rozpočte, sa dostane arogantná odpoveď späť, že my už s vami odmietame rokovať, lebo ste s nami nerokovali predtým, ako ste návrh rozpočtu predložili do parlamentu.
No komplikované s takýmito partnermi a ešte raz hovorím, s ľuďmi, ktorí dostali mandát od svojich voličov, že poďme bojovať proti Ficovi a dnes vlastne zradili toho svojho voliča, a s tým, práve s tým Ficom bijú bandu a koordinujú sa, kedy vytiahnu karty a kedy budú ubližovať vláde, kedy budú ubližovať vládnej koalícii a takto kedy budú ubližovať ľuďom. Od týchto ľudí dnes počujeme návrh, že v pohode rozpočtové provizórium treba im dopriať, aj keď to nebude schválené, však aspoň ušetríme. Ale čo znamená to ušetríme? My sme mali možnosť zažiť na rokovaní s našimi partnermi, myslím si, že bude sa tu nachádzať, nachádza sa tu predseda finančného výboru, ten bol určite prítomný na všetkých tých rokovaniach, ktoré sme mali siahodlhé, začiatkom roku, kedy sme sa bavili o tom, teda ako potrebujeme pomôcť domácnostiam, potrebujeme pomôcť firmám, aby prežili energetickú krízu. A počas naozaj desiatok hodín spoločných rokovaní prichádzali len návrhy typu, netreba robiť nič, ono sa to poddá, inflácia klesne, toto nebude trvať naveky a to trh zariadi. No vidíme, ako to trh zariadil, že ceny energií ustrelili dekel, jednoducho trh absolútne zlyhal. Idey tých libertariánov, ľudí, ktorí sa riadia heslom, že, že trh je ten najlepší liek na všetko a všetky bolesti, nedokonalosti len trh najlepšie vyrieši, zlyhali.
Je úplne na mieste dnes, a celá Európa o tom hovorí, že v takýchto situáciách práve sa musí ukázať sila štátu a štát musí prísť s intervenciou a musí prísť s pomocnou rukou a musí seknúť po krížoch obchodníkom, možno aj výrobcom s energiami, ktorí zarábajú obrovské miliardy na tom, že nejaký blázon sa rozhodol zabíjať ľudí v našom susednom štáte. Áno, toto vyvolalo energetickú krízu a videli sme vlastne v podstate predvoj toho, že sa Putin na vojnu na Ukrajine alebo na takéto vydieranie Európy energetické chystal už tým, že v auguste minulého roku začal postupne obmedzovať dodávky plynu do Európy. On vedel čo robí, možno pol roka vopred, rozumné krajiny sa na to chystali. Bohužiaľ, áno, my sme mali partnera v koalícii, ktorý aj keď už ceny začali prudko rásť hovorili, nie, domácnostiam pomáhať netreba.
Včera bola taká úsmevná situácia pre mňa, nebol som síce tu prítomný, ale potom som si pozrel niektoré časti zo záznamu, keď pani prezidentka tu za týmto pultom stála a začala svoje vystúpenia tým, ako hovorila, že ako ju, ako veľmi citlivo vníma, že sa rodiny s deťmi, najmä s deťmi, dostávajú pod hranicu chudoby. Zastavil som si, pustil som si to znova a znova tá istá sekcia, ešte tak rozvinutejšie, ako veľmi citlivo vníma, že sa rodiny s deťmi dostávajú pod hranicu chudoby, najmä rodiny s tromi a viac deťmi, rodiny, alebo rodiny s osamelým rodičom. A nepasovalo mi to do obrazu, ktorý som videl pred pol rokom, alebo necelým, kedy nepodpísala zákon a vetovala zákon o pomoci rodinám s deťmi na Ústavnom súde. A o tomto asi by malo byť v politike, že slová by mali byť v súlade so skutkami. Nemôžeme zahatať pomoc rodinám a potom sa tváriť, ako mi veľmi na tých rodinách s deťmi záleží a ako citlivo vnímam, keď sa rodiny s deťmi do, alebo pod hranicu chudoby dostávajú.
Potom ma zaujala už iba taká maličkosť, súvisí to v podstate s rozpočtom, tak dovolím si ju spomenúť, že pani prezidentka pochválila vládu, že sme od septembra zvýšili platy učiteľom. Pozerám, či dobre počujem a myslím si, že aj učitelia pozerali, či dobre počujú. Vláda nezvýšila platy učiteľom a dupľom nie od septembra, lepšie povedané, v žiadnom prípade nezvýšila platy učiteľom od septembra. Keď sme zvýšili platy učiteľom, zvýšili sme ich od januára o 10 % nasledujúceho a potom od toho nasledujúceho septembra o ďalších o 12 % takisto. Takže tiež podľa mňa by v prezidentskom paláci, keď už chystajú podklady, mali by si dať pozor, či už pri kritike, ale aj pri chvále, a v tomto prípade hovorím, v podstate však nám to mohlo dobre padnúť zo strany vládnej koalície, že nás pani prezidentka pochváli za zvýšenie platov od septembra pre učiteľov, ale zase je čestné povedať, že žiadne také zvýšenie nebolo a učitelia určite ho necítili v svojich peňaženkách. Okrem, samozrejme, 500-eurového príspevku pre všetkých štátnych zamestnancov, ktoré teda, ale teda nebolo smerované len k samotným učiteľom, čo by som osobne ani nepovažoval za zvyšovanie platu.
Dobre, každopádne som chcel povedať o tom, že, a prepáčte, že nejdem možno klasicky teraz hovoriť o číslach. Tie čísla buď už boli v médiách opakovane zverejnené, verím, že ste na svojich poslaneckých kluboch ich preberali, a skôr to beriem to vystúpenie politicky, že postaviť sa teraz k návrhu štátneho rozpočtu, že silou, mocou idem biť politiku, čím horšie, tým lepšie pre našu politickú stranu, čiže doprajem tomu Slovensku a tým ľuďom to obdobie rozpočtového provizória, aby si teda mohli užiť to utrpenie. Lebo keď tí ľudia budú trpieť, tak nás mafiánov z HLAS-u či SMER-u bude viacej a viacej ľudí voliť a máme väčšiu šancu sa vrátiť späť k moci a zabrániť tomu, aby sme sa dostali my či naši pucipajtáši do basy, to je také dosť cynické, amorálne myslenie.
Dnes, ak by 150 poslancov v tejto sále bolo naozaj zástupcami ľudu, tak by nezastupovali svoje vlastné sebecké záujmy alebo záujmy svojich politických strán, ale zastupovali by záujmy 5,4 mil. ľudí. Veľmi zjednodušene, keď deficit štátneho rozpočtu v návrhu je plus, mínus 8 mld. eur, skoro celý, skoro celý, približne 7 mld. eur je určený na väčšiu pomoc ľuďom. Či väčšie mzdy štátnych zamestnancov, približne miliarda, vyššie mzdy zdravotníkov, dokopy to dosiahne okolo pol miliardy eur, vyššie dôchodky, dobre to je rozpočet verejnej správy, Sociálna poisťovňa, mali sme tu pána riaditeľa pred hodinkou možno, o viac ako miliardu budú vyššie dôchodky. 3,5 mld. na pomoc domácnostiam a firmám s energiami. Skúste mi, prosím vás, povedať, že kde sa tuto dá len tak ušetriť 8 mld. eur. Naozaj tie populistické drísty Richarda Sulíka o tom, že však v pohode, aspoň budú šetriť. Nech ukáže teda, že kde budeme šetriť. Nech ukáže príklad svoj vlastný a nech ich poslanci dajú teda návrh, keď ideme šetriť, že teda dobre, dajme platy poslancov na úroveň minimálnej mzdy a teda ukážme, ako prežijeme spolu to rozpočtové provizórium. Alebo vari je to myslené tak, že necháme si platy na súčasnej úrovni a nech šetríme teda na ľuďoch? Nech šetríme na pomoci ľuďom s energiami, nech nedáme zdravotníkom vyššie mzdy, nech nedáme učiteľom vyššie mzdy, nech nedáme zamestnancom v domovoch sociálnych služieb, úradníkom, policajtom, vojakom? Nikomu nedáme, len teda sebe si necháme? Toto je šetrenie? Toto je cesta cez rozpočtové provizórium, ktoré nám kolegovia z SaS tak blahosklonne navrhujú?
Vystaviť ľudí a ešte sa im posmievať do tváre, že však teda v pohode, Slovensko si môže dovoliť rozpočtové provizórium, je neúctivé voči ľuďom. My sme práveže teraz, nasledujúci rok je možno ten najdôležitejší, aby sme ukázali ako Slovenská republika, že sme po tých tridsaťtri rokoch, symbolicky Kristových rokoch, dospeli. A nie, že ukrižujeme tú demokraciu, ktorú sme si tu tridsaťtri rokov budovali. A že ukážeme, že štát je naozaj štátom vtedy, keď pomáha ľuďom v núdzi a že podá tú pomocnú ruku.
A kedy viac by mal podať pomocnú ruku ako v období, kedy ceny energií narástli o stovky percent. To naozaj, páni a dámy v SaS, vy myslíte vážne? A prepáčte, že sa teraz prihováram k vám, lebo od vás najviac očakávam racionálny prístup pri schvaľovaní rozpočtu, že naozaj si myslíte, že je správne povedať ľuďom, že im necháme zaplatiť o 235 % vyššie účty za plyn? Ako teda predbežne avizuje ÚRSO, že toto bude nová regulovaná cena o 235 % viac? Naozaj si myslíte, že máme nechať ľudí zaplatiť o 80 % vyššie účty za teplo? Naozaj si myslíte, že nemusíme teda dať učiteľom o tých, pri tých dvoch valorizáciách počas budúceho roku, to postupne narastie o 23,2 % viac? Po tých dvoch rokoch, kde nedostali de facto nič. Že naozaj im môžme povedať opäť tým učiteľom do očí, že opäť nedostanete nič, lebo my sme tu povýšili politikárčenie a záujem o percentíčka svojej vlastnej strany nad záujem verejný, nad záujem ľudí, ktorých my sme tu mali zastupovať?
Neviem, nemyslím, že to je solidárne, možno to je slobodné, prepáčte, že som si dovolil takto zopsuť názov vaše strany. Ale sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii. A preto si myslím, že ktokoľvek, kto dnes len na základe toho, že si povie, že však ja mám tú moc stlačiť tlačítko a slobodne sa rozhodnúť, že bude rozpočtové provizórium, tak sa správa zároveň nezodpovedne voči ľuďom, ktorých by tu mal zastupovať. Všetci z nás sme tu preto, aby sme mali strážiť a pomáhať spoločenstvu ľudí, ktoré obsahuje 5,4 mil. obyvateľov alebo občanov Slovenskej republiky, ktorí očakávajú práve od nás, aby sme ich nenechali v štichu.
Vystaviť ich rozpočtovému provizóriu je opľutie verejného záujmu, je ignorovanie záujmu núdznych ľudí, ktorí od nás, ako od zástupcov, ktorých si zvolili, očakávajú a je riskovanie s demokraciou na Slovensku. Chaos, ktorý tu môže takéto niečo spôsobiť, môže na konci zabezpečiť to, že práve v takýchto kritických dobách sa vráti obluda k moci a už tú moc zo svojich pazúrov nepustí.
Preto by som bol veľmi rád, aby ste pozerali na návrh rozpočtu bez politikárčenia, bez postranných úmyslov a sledovali pri ňom len jediný záujem, a to je záujem ľudí, ktorých tu zastupujeme. Nesledovali záujem svojho predsedu politickej strany, nesledovali percentá alebo chuť, aby sa percentá našej politickej, preferencií politických strán zvýšili, ale sledovali len to, aby sme minimalizovali počet ľudí, ktorí by sa dostali do takej životnej situácie, že by si nevedeli s ňou po ekonomickej stránke poradiť.
Hlboko nesúhlasím s názorom niektorých teda politikov, v tomto prípade opäť predsedu SaS, ktorý hovorí, že je to katastrofálny rozpočet historicky najvyššieho deficitu a podobne bez toho, aby povedal, čo sa v tom rozpočte v skutočnosti skrýva. A preto ešte raz zopakujem, z 8 miliardového deficitu je tam priamo 7 mld. eur o pomoci ľuďom, 3,5 mld. pre nižšie účty domácností, nižšie účty firiem za energie alebo zamestnávateľov, povedzme si tak, aby sme za tou firmou videli opäť tých ľudí, ktoré tie firmy zamestnávajú. A druhých približne 3,5 mld., sú to vyššie platy všetkých ľudí, ktorých som spomínal.
Závidieť ľuďom, že sa im zvýšia platy v čase obrovskej inflácie nie je namieste. Závidieť ľuďom, že im štát a my spolu zo spoločných financií pomôžeme v čase dramatického nárastu cien energií na to, aby nárast cien energií bol znesiteľný, je správne a opäť, závidieť to ľuďom nie je namieste. Samozrejme platí, ak máte návrh, kde naozaj objektívne sa v tomto rozpočte dá šetriť a dokážete sa sem postaviť a pomenovať presne tie položky, každý z nás to privíta.
Len ja som to zažil pri rokovaniach s kolegami z SaS, keď sme sa bavili o tom teda, že kde, a to bolo vlastne pri debatách o predošlom rozpočte, kedy hovorili, že mali by sme šetriť. Ja hovorím, my sme otvorení, povedzte návrhy kde. No mali by sme šetriť. Od toho je ministerstvo financií, aby povedalo kde. Hovorím, hovoríte, mali by sme šetriť, máte k dispozícii všetky dáta. Keď nemáte dosť, príďte kedykoľvek na ministerstvo financií, vysvetlíme vám. Všetky akékoľvek dáta máte k dispozícii, povedzte, zároveň máte iks ministerstiev pod sebou, povedzte presné položky, kde sa dá šetriť, my to budeme akceptovať, nasadíme šetrenie. Boli by sme blázni, aby sme nešetrili tam, kde treba, alebo kde sa šetriť dá. Toto bolo desiatky hodín opakovaná otázka voči kolegom z SaS a po dlhodobom dopytovaní sa, tak povedzte teda kde, padol jeden jediný konkrétny návrh. Prepustime štátnych zamestnancov.
Hovoríme, okej, fajn, dobre, máme dokopy vo verejnej a štátnej správe 480-tisíc ľudí. Je to celkom slušný počet ľudí. Tak povedzte ktorých teda. Navrhol to tu predseda finančného výboru Marián Viskupič a sedel vtedy na tej koaličnej rade vedľa Braňa Gröhlinga, ministra školstva. Len minútu predtým hovoril o tom, jak by potreboval viacej učiteľov, aj tí učitelia sú de facto štátni zamestnanci, že bolo to v celkom slušnom rozpore. A pýtam sa teda, dobre, tak máme konečne prvý návrh zo strany SaS, kde sa dá šetriť, prepustiť štátnych zamestnancov, povedzte ktorých. My nevieme ktorých, to už musí ministerstvo financií povedať. Ale my vieme, že keď prepustíme jedného, v priemere ušetríme 25-tisíc eur. Všetko pekné, dobre, hovoríte prepustiť, ušetríme 25-tisíc na jednu hlavu, povedzte nám, prosím vás, ktorých. Povedzte, či teda z učiteľov budeme prepúšťať, alebo kucháriek v tých školách, alebo učiteľkách v škôlkach, alebo kuchárkach, upratovačkách v tých školách, alebo úradníkov na ministerstvách, alebo policajtov prepustíme, vojakov prepustíme. Treba povedať ktorých. Alebo máme nadbytok lekárov, alebo máme nadbytok zdravotných sestier, nadbytok možno sanitárov, neviem, údržbárov v tých nemocniciach. Pýtali sme sa a odpoveď sme nedostali.
Ja pevne verím, že dnes naši kolegovia z SaS vzhľadom na svoj pobyt v opozícii naberú viacej odvahy a pri rozpočte aj pri tej debate navrhnú naozaj konkrétny priestor a spôsob, ako v tej danej položke sa ušetriť dá. Lebo počas pobytu našich koaličných partnerov bývalých v koalícii dokázali navrhnúť jedno jediné šetrenie. Prepustiť štátnych zamestnancov bez toho, aby povedali jedného jediného, ktorého konkrétne mysleli, alebo teda v ktorom rezorte by to prepúšťanie malo nastať.
Takže poprosím, buďme racionálni, odložme možno politikárčenie bokom, sledujme len záujem ľudí, ktorých zastupujem, alebo ktorých by sme tu zastupovať mali, alebo sa tak niektorí teda tvárite, že teda ich naozaj zastupujete. Rozoberte návrh rozpočtu do šróbikov, ale buďte racionálni a konkrétni. Vatu a drísty o tom, ako je tam veľký dlh a ako by sme mali šetriť si nechajte. To nikomu nepomôže. Hovorte presne, hovorte presné čísla, hovorte v ktorých položkách, na ktorej strane a verte tomu, každý dobrý návrh sa ráta. My chceme takisto šetriť. Keď máte návrh na vyššie príjmy v rozpočte a budete mať odvahu sa postaviť za tento pult a povedať aj možno ktoré dane, možno pre bohatých, by ste navrhovali zvýšiť pre tých, ktorí si v tejto situácie môžu dovoliť zaplatiť viac, privítame, a poďme sa o tom takto racionálno baviť. Ale len všeobecne kritizovať, mudrovať a používať vzletné a kvetnaté frázy nikomu reálne nepomôže.
Budem veľmi rád, ak táto debata teda bude konštruktívna, ak budeme sledovať záujem ľudí, nie záujem samých seba a našich politických strán a na konci zákon roka alebo rozpočet schválime. Bez rozpočtu, áno, vytvoríte podhubie preto, aby sa nedemokratické sily vrátili späť k moci. Ak si ktorýkoľvek demokrat v tejto sále takéto niečo praje, nebude hlasovať za rozpočet a bude napomáhať k rozvratu a vytvoreniu práve takéhoto podhubia, aké svojho času v tridsiatych rokoch minulého storočia rovnako bolo vytvorené v jednej krajine pár sto kilometrov na západ od nás. To, čo nasledovalo, si asi nikto nepraje, ale sa obávam, že síce možno nie v tak drastickej podobe alebo v neľudskej podobe, ale o demokraciu prísť veľmi ľahko v týchto časoch môžeme.
Príklady, bohužiaľ, už aj v Európe, kedy s demokraciou niekto narába veľmi zvláštne a dokázal si uchopiť možno aj ten volebný systém tak, že v podstate prehrať nikdy nemôže. Takýchto príkladov už máme viacero. Takže skúsme, skúsme sa správať opatrne, skúsme si výdobytok demokracie, ktorý sme si pred 30 rokmi a najmä naši rodičia vydobyli, vážiť a pomôcť ľuďom v čase núdze a o tomto je návrh štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet nie je o tom, aby si Matovič vytvoril kasičku pre seba a mohol si z našich verejných financií zobrať jedno jediné euro. Za 15 rokov v politike som si z politiky nezobral jedno jediné euro. Ani v tomto návrhu rozpočtu takú položku nenájdete. Toto je o spravovaní verejných financií, našich spoločných verejných financií, a na záver teda dovolím si použiť iba ten príklad, aby ste vedeli, ako pristupujeme k verejných financiám, minulý rok, keď sme si mohli požičiavať na nulové úroky, požičali sme si 12 mld. eur v mene nás všetkých 5,4 milióna ľudí za nulové úroky. Ak by sme si to isté požičiavali dnes, zaplatíme na úrokoch skoro 5 mld. eur navyše. Naozaj nám na verejných financiách záleží, správajme sa ako dobrí hospodári a v súlade s týmto je aj návrh rozpočtu, ktorý v mene ministerstva financií predkladám.
Viem, že sa vám to veľmi ťažko, viem sa vžiť do vašej kože, ťažko pozerá na takýto návrh, lebo ho predkladá Matovič. Skúste naňho pozerať, že by to predkladal niekto z vás a nachádzali by ste sa v tejto situácii, alebo boli by ste, chodili by ste dnes v našich topánkach. Verím, že potom sa dokážete povzniesť a dokážete na to pozrieť tak, že naozaj návrh alebo štátny rozpočet má chrániť všetkých nás, najmä tých, ktorí by trpeli z dôvodov energetickej krízy.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a verím, že ho schválime na prvýkrát.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v súlade so zákonom vám predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k predkladanému štátnemu rozpočtu, a v tomto stanovisku náš úrad vyjadruje názor na návrh zákona roka a taktiež v ňom formulujeme určité riziká, ale aj pozitívne hodnotíme tie kroky, ktoré podniká vláda Slovenskej republiky v súvislosti s krízami, ktorými dnes čelí nielen Slovenská republika, ale minimálne celé európske spoločenstvo.
Hneď v úvode chcem konštatovať, že predložený návrh rozpočtu spĺňa zákonom predpísané pravidlá o tvorbe rozpočtu, a teda tento návrh zákona mohol byť predložený na prerokovanie poslancom Národnej rady. Slabinu v tomto rozpočte však evidujeme v tom, že tento návrh rozpočtu ešte neobsahuje výdavkové limity rozpočtu verejnej správy nielen pre rok ´23, alebo aj pre obdobie rokov ´23 až ´25, ktoré sú dôležitou podmienkou aj preto, aby sme mohli čerpať finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti. Chceme na tento fakt upozorniť aj vás poslancov, ale nie je to len jeden z faktov, ktoré môžu byť rizikom pre čerpanie európskych finančných prostriedkov, lebo výrazne plán obnovy a odolnosti môže ohroziť odloženie reformy súdnej, súdnej reformy alebo aj pribrzdenie reformy v oblasti zdravotníctva.
Predložený návrh štátneho rozpočtu odráža zložitosť posledného obdobia u nás doma, ale aj v Európe. Stále častejšie je potrebné na krízové situácie reagovať kompenzačnými opatreniami či nepredvídateľnými investíciami na potrebu, na podporu spotreby i ekonomického rastu. Takáto reakcia je spoločná pre všetky krajiny Európskej únie. Líšia sa však spôsobmi a rozsahom týchto kompenzácií.
Dovoľte, aby som konštatoval, že predložený návrh rozpočtu má ambíciu riešiť dôsledky krízy, inflácie a zároveň má aj ambíciu podporovať ekonomický rast, čo z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu hodnotíme pozitívne. Dlh verejnej správy v budúcom roku by sa mal dostať na úroveň 57,8 % HDP. V tejto súvislosti kontrolný úrad upozorňuje vás poslancov na fakt, že doteraz nebola zrealizovaná daňovo-odvodová reforma, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Vyšším zdanením spotreby alebo majetku, tak ako tu už hovoril pán minister, by bolo možné navýšiť príjmovú stránku rozpočtu. Na zníženie deficitu sa podľa nášho názoru nevyužili aj všetky tie možnosti, ktoré by mohli byť použité pri vytváraní nových mimoriadnych daňových opatrení, ako je napríklad zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností a príkladov v rámci Európy máme viac.
Najlepšie možno sa pozrieť aj do susednej Českej republiky. Vyššie uvedené číslo, teda dlh verejnej správy na úrovni 57,8 % HDP, bude vykazovať a bude považovaný za jeden z najvyšších v rámci deficitov verejných financií v rámci Európskej únie. NKÚ tento fakt sám o sebe však nehodnotí kriticky. V prvom rade je to výsledok faktorov, na ktoré má naša krajina veľmi malý vplyv, ale čo je úplne podstatné, je dôležité, aby sme cez tento rozpočet podporili ekonomický rast a podporili sme nielen podnikateľské subjekty, ale aj samotných občanov v ťažkom roku a rok 2023 taký určite bude.
Vážení prítomní, už niekoľko rokov v našich stanoviskách poukazujeme na nedostatočné uplatňovanie programového rozpočtovania. Krízové obdobie viac ako inokedy vyžaduje také prístupy k tomu dôležitému nástroju fiškálnej politiky, ktoré sú orientované na merateľné ukazovatele nielen z krátkodobého, ale aj strednodobého a dlhodobého hľadiska. Väčšina ukazovateľov dnes v rámci rozpočtu v rámci rozpočtových kapitol ministerstiev nie je výsledkom adekvátnej odbornej diskusie, diskusie so sociálnymi partnermi pri tvorbe strategických alebo legislatívnych dokumentov. Príkladmi takýchto programov sú kapitoly zdravotníctva, vzdelávania, výskumu, ale aj územnej samosprávy. Výraznou slabinou štátnej správy je rezortizmus a tento stav potvrdzuje i návrh rozpočtu verejnej správy.
Dnešný svet je však tak komplikovaný a vzájomne prepojený, že problémy jedného rezortu nemôžeme riešiť len cez jednu kapitolu. Príklady vieme nachádzať nielen v problémoch environmentálnych záťaží, ale aj pri riešení výrazných infraštrukturálnych dopravných projektov. NKÚ preto dlhodobo odporúča aj vám poslancom Národnej rady, aby ste presadzovali to, aby rozpočet obsahoval viac medzirezortných programov ako sólo programov, ktoré sú ukotvené a v pôsobnosti len jedného ministerstva. Myslíme si, že toto je cesta k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu verejných prostriedkov.
Predložený, pánom ministrom predložený návrh rozpočtu verejnej správy plánuje použiť 58,5 miliardy eur na výdavky, ktoré majú medziročný nárast o 8,1 miliardy eur. Hlavným dôvodom tohto navýšenia je riešenie otázok spojených s energetickou krízou, na ktorú vláda plánuje vynaložiť bezmála 3,4 miliardy eur. Pozitívne vnímame tie časti výdavkovej časti rozpočtu, ktoré súvisia s valorizáciou starobných dôchodkov, ktoré súvisia so zvyšovaním platov zamestnancov štátnej a verejnej správy, a chcem podotknúť, že v budúcom roku je naplánované historicky najvyššie čerpanie výdavkov na podporu rodiny, a to až vo výške 1,7 miliardy eur.
Riziká z hľadiska jednotlivých programov vidíme napríklad v oblasti zdravotníctva. Dnes sa veľmi diskutuje o tom, ako vieme lepšie ohodnotiť lekárov, ako vieme lepšie nasmerovať peniaze do zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, avšak v rámci nášho stanoviska my upriamujeme vašu pozornosť do ambulantného sektora, ktorý zahŕňa všeobecných lekárov, pediatrov či špecialistov, ktorí sú z pohľadu občana vnímaní ako kľúčový prvok pre poskytovanie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti. To, ako je zatiaľ rozpočtovaný, to, ako sú zatiaľ rozpočtované prostriedky do tejto oblasti prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, vnímame ako rizikový fakt pre budúcoročný rozpočet.
Nie sú dostatočné z nášho hľadiska naplánované výdaje na podporu vedy a výskumu. Pozitívne konštatujeme zvýšenie a dodržanie prísľubu vlády, čo sa týka zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov, avšak vysoká miera inflácie a rast miezd v národnom hospodárstve môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že reálne príjmy pedagogických aj nepedagogických zamestnancov budú v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie.
Na záver, dámy a páni, dovoľte, aby som sa dotkol aj rozpočtových vzťahov medzi samosprávou a štátom. Na túto problematiku poukazujeme na základe výsledkov našich kontrolných činností už dlhodobo a najmä financovanie nielen originálnych, ale aj prenesených kompetencií je z nášho hľadiska nedostatočné. Za podstatný nedostatok považujeme fakt, že štát dlhodobo nemá vytvorené mechanizmy na to, aby vedel jasne povedať, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie nielen originálneho, ale aj preneseného výkonu štátnej správy na obce a mestá. Absenciu pravidelnej indexácie dotácií na tento výkon v prostredí rastúcej inflácie a taktiež rastu priemerných miezd považujeme za riziko, s ktorým sa budú musieť samosprávy v budúcom roku veľmi aktívne vysporiadať.
Posledná moja poznámka súvisí s tým, že podľa metodiky ESA 2010 budúci rok samosprávy a vyššie územné celky dostanú o bezmála 600 miliónov eur menej, ako to bolo v tomto roku. Tento schodok v rámci územnej samosprávy je najvyšší za ostatných trinásť rokov a tento schodok sa môže prejaviť nielen v neschopnosti samospráv poskytnúť kvalitné služby v prenesenom, ale aj v originálnom výkone. To je ale výzva pre vládu, to je výzva pre parlament, aby sa naštartovali kroky nevyhnutné pre ďalšiu reformu na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko, ktoré vám predkladáme, obsahuje naše pohľady, naše názory, ktoré vychádzajú z našej kontrolnej činnosti. Z hľadiska toho kľúčového konštatovania, ktoré som mal povedať z tohto miesta, je, že tento návrh rozpočtu pre budúci rok s vyhliadkou na roky ´23 až ´25 bol zostavený v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách a z nášho hľadiska sú splnené všetky podmienky preto, aby ste o tomto zákone hlasovali a svojim hlasovaním rozhodli o jeho schválení alebo neschválení.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Pekný deň želám.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok ´23 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky ´23 až ´25.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1333 z 18. októbra 2022 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona. Gestorský výbor zobral na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že, po a, súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo osem výborov.
Platné uznesenie nebolo prijaté v zahraničnom výbore a výbore pre sociálne veci, nakoľko uznesenia nezískali potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Platné uznesenie taktiež nebolo prijaté vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbore pre zdravotníctvo a výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko tieto výbory o uzneseniach nehlasovali, pretože neboli uznášaniaschopné.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2, písm. a), písm. b) a písm. c) informácie. Iné odporúčania a požiadavky výborov, informácia obsahuje v časti IV aj nasledovné odporúčania a požiadavku výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo osem výborov odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2023.
Tento bod je bez odporúčania gestorského výboru.
Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor Národnej rady pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru, ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru pre financie a rozpočet.
Výbor ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Pán spravodajca v tomto prípade ignoroval moje opakované upozornenie, že bod 10 je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom v zmysle zákona o rokovacom poriadku hlasovať. Ja som na to upozornil, aby na to upozornil pána predsedu a pána predsedajúceho, alebo to teda zakomponoval. Je to prílepok, nie je možné dať o ňom hlasovať.

Ja som v rozprave upozornil, aj som vysvetlil, že je to, že je to prílepok.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, Národná rada sa vyjadrí hlasovaním.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, predsedajúci nedá hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 77, proti 11, zdržalo 48, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili návrh novely Autorského zákona.

Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyňu Martinu Brisudová, aby uvádzala hlasovanie o bode 50 programu. Je to druhé čítanie o návrhu poslancov Kyselicu, Majorovej Garstkovej, Nemca, Šofranko a Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe. Je to tlač 1252.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej, Richarda Nemca, Márie Šofranko a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, tlač 1252.)

Brisudová, Martina, poslankyňa NR SR
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 111, proti 6, zdržalo sa 19, 3 nehlasovali.
Uvedený návrh sme schválili.

Brisudová, Martina, poslankyňa NR SR
Odhlasovali sme body zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 125, proti 6, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.
Uvedený návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Brisudová, Martina, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 127, proti 6, zdržalo 5, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe.

Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 1329.
Dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Marekovi Krajčímu, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 341/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1329.)

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 341/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1330)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Tlač 1329.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
1330 ja tu mám. (Reakcia z pléna.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ideme prerokovať tlač 1329, aby sme vedeli prerokovať 1330 v skrátenom, pani poslankyňa.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Tak sa ospravedlňujem. Tak potom tlač 1329.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 136, proti 1, zdržal sa 1.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme sa rozhodli, že vládny návrh zákona (tlač 1330) prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, podávam návrh, aby sme po prerokovaní prvého čítania pristúpili k hlasovaniu, teda ešte pred obedňajšou prestávkou. O štrnástej hodine by sme prerokovali tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. Je, prosím, všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne.
Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu. (Reakcie z pléna.) Áno a po druhom čítaní, hlasovanie bude o sedemnástej.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2022 – 2027 (tlač 1220). Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci poslankyni Márii Šofranko, aby hlasovanie uviedla.

(Hlasovanie o návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2022 – 2027, tlač 1220.)

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v materiáli k tlači 1220.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 76, proti 11, zdržalo sa 53.

Uvedený návrh, konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

Dávam opäť slovo poslankyni Márii Šofranko, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne za rok 2023 (tlač 1218). Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

(Hlasovanie o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2023 a rozpočtový výhľad na roky 2024 a 2025, tlač 1218.)

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v materiáli k tlači 1218.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 76, proti 11, zdržalo sa 53.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Tomáša Lehotského, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025. Je to tlač 1267. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Hlasovanie o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025, tlač 1267.)

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025, tak ako bolo predložené, s odporučením gestorského výboru schváliť.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140, za 72, proti 10, zdržalo sa 58.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2023. Je to tlač 1269. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Milana Kuriaka, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2023, tlač 1269.)

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači 1269.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 72, proti 11, zdržalo sa 54.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady, ktorým sa schválili návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2023.

Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Juraja Gyimesiho, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu Súhrnnej výročnej správy za rok 2021 (tlač 1304). Aby som ti neskomolil meno, vieš. (Predsedajúci sa obrátil na spravodajcu.)

(Hlasovanie o návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2021, tlač 1304.)

György, Gyimesi, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači 1304.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136, za 67, proti 11, zdržalo sa 55, nehlasovali 3.

Konštatujem, že Národná rada neschválila uznesenie k návrhu súhrnnej výročnej správy za rok 2021.

Teraz budeme pokračovať na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ale teraz vás chcem upozorniť, že po tomto budeme hlasovať, tak aby ste sa, prosím, kolegovia, nerozišli,

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 341/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 1330. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1386.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimíra Lengvarského, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Dobrý deň. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie parlamentu so zámerom riešenia situácie v zdravotníctve vládny návrh zákona, ktorým sa navrhuje Národnej rade, aby v zrýchlenom legislatívnom konaní určila zákonom stanovenú minimálnu výšku zložky mzdy lekárov tak, aby bola konkurencieschopná v porovnaní s ostatnými krajinami V4 a upravila zákon o stanovené násobky, o ktoré sa bude lekárom zvyšovať základná zložka mzdy za každý odpracovaný rok.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1330). Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď.
Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.