78. schôdza

Áno, ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som pripomenúť členom kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Dnes o 13.15 h v našej zasadačke bude riadny výbor. Ďakujem.

Chcel by som pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že k skrátenému konaniu o lekároch a ich platoch budeme sedieť o trinástej hodine v zasadačke ústavnoprávneho výboru.

Chcem požiadať členov výboru pre zdravotníctvo, aby sa zúčastnili výboru, ktorý sa bude konať o trinástej hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takisto chcem členov finančného výboru pripomenúť, že ku platom zdravotníkov rokujeme dnes 13.15 h v našej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Je na škodu, že tak dôležitý zákon, nazývaný aj zákon roka, nezaujíma poslancov Národnej rady. Je ich tu zopár, či z koalície alebo z opozície, ale toto podstatné asi až tak strašne nie je. Úplne najpodstatnejšie je to, ako na konci dňa budú jednotliví poslanci hlasovať.
Minister financií a podpredseda vlády tu vo svojej úvodnej reči hovoril mnoho vecí, hovoril mnoho pekných vecí. A mne sa častokrát zdalo, že je to hádzanie hrachu na stenu. Totižto my legitímne od opozície, teda od strany SMER, HLAS, Ľudová strana Naše Slovensko, REPUBLIKA, očakávať to, že zahlasujú za štátny rozpočet na rok 2023, nemôžeme. A to je nám úplne jasné. Vy ste v opozícií, je to vaša práca, je vašou, vašou úlohou dokonca upozorňovať na to, čo možno v tomto rozpočte sa vám nepáči. Avšak my tu máme aj jedného bývalého koaličného partnera, takú poloopozíciu niekedy, ktorá sa tvári ako mäkká opozícia, inokedy ako tvrdá a niekedy ako žiadna. A moja reč vlastne smeruje k nim.
Oni totižto v debate ohľadom štátneho rozpočtu, ktorá prebiehala v médiách, na sociálnych sieťach, tvrdili mnoho vecí, ktoré sa neskôr ukázali ako úplne neopodstatnené. Spomeniem napríklad hoax, doslova klamstvo o tom, že v novom štátnom rozpočte alebo respektíve v štátnom rozpočte na rok 2023 sa počíta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Susko, nevyrušujte, prosím vás.

Gyimesi, György, poslanec NR SR
... s prijatím 10-tisíc zamestnancov vo verejnej správe. No a keď sa im to vysvetlilo, že žiadnych 10-tisíc zamestnancov do verejnej správy nikto prijímať nebude, ale sa jedná len o zmenu výpočtu metodiky Európskej komisie, kde sa zamestnanci vodohospodárskeho podniku dávajú pod štátnych zamestnancov, kde tých štyritisíc ďalších zamestnancov sú zamestnancami, ktorí majú byť zamestnaní v samospráve, na ktorú ani vláda, ani nikto iný nemá žiaden vplyv. Tak nie, aby sklopili opätky a aby povedali, že áno, mýlili sme sa. Tie isté reči hovorili napríklad aj na finančnom výbore.
Ďalším dôvodom, prečo nepodporiť zákon, teda myslím teraz znovu na stranu SaS, bol ten, že vraj je to rozpočet s historickým deficitom. A popritom zabudli na to, že už dvakrát ako koaličný partner zahlasovali za oveľa väčšie deficity a toto im vtedy nevadilo. No a napokon tvrdia to, že v ňom nevidia konsolidačné úsilie. Tak zjavne nevidia ani multikrízu a multikrízy, ktorými Slovenská republika a celý svet prechádza. A teraz sa nechcem vyhovárať na koronakrízu, nechcem sa vyhovárať ani na infláciu, na energetickú krízu, na migračnú krízu, pretože to sú fakty.
Toto sú dejinné udalosti, ktoré sa dejú a ktoré sa stali. A na tie jedna zodpovedná vláda reagovať musí, a táto vláda na to reaguje a podľa môjho názoru na to reaguje adekvátne a vhodne. Nie je predsa možné, aby v takýchto chvíľach, ktorými Slovenská republiky prechádza, sme povedali učiteľom, povedali sme lekárom, občanom Slovenskej republiky, podnikom, podnikateľom, nemocniciam, domovov, domovom sociálnych služieb, že viete čo, my teraz ideme konsolidovať, my vám žiadne peniaze nedáme, pretože my sme rozpočtovo zodpovední a my sa budeme teraz pozerať na niečo úplne iné než na to, ako prežijete túto krízu. Áno, toto je prístup pravice, je to prístup ľudí, ktorí, pre ktorých je osud človeka ukradnutý. Toto je prístup ľudí, pre ktorých je bohatý podnikateľ dobrý vtedy, keď je ešte bohatší a chudobný ešte chudobnejší. Toto tvrdia len oni.
Je predsa absolútne základnou ekonomickou poučkou, že v časoch krízy musí vláda robiť expanzívnu politiku, to znamená, míňať peniaze a v dobrých časoch ich šetriť. Toto tvrdili aj zástupcovia SaS vtedy, keď, keď boli v koalícii. Dnes už v koalícii nie sú, aspoň oni to takto tvrdia, a dnes hovoria niečo úplne iné. Tak sa pýtam, ako je možné, na jednej strane konsolidovať a na druhej strane pomáhať.
Včera tu sedela alebo stála na tomto mieste pani prezidentka, o ktorej som povedal, že čítala prejav, ktorému nerozumie. A to sa prejavilo v plnej nahote hneď pri viacerých príležitostiach. Napríklad, keď povedala, že málo podporujeme rodiny. Pritom ona sama poslala na Ústavný súd prorodinný balík, ktorý dokonca chváli aj NKÚ, že aké to je fajn, je to super opatrenie ochrany rodín pred, pred krízou.
Pani prezidentka zároveň tvrdí aj to, že vnášame do spoločnosti nenávisť. A práve o tej nenávisti by som chcel teraz hovoriť v súvislosti so stranou SaS, pretože všetky veci, ktoré oni hovoria, že prečo nepodporia štátny rozpočet, sú bludy a sú vyvrátené. Oni ho nepodporia preto, lebo nenávidia Igora Matoviča. A je to nenávisť, ktorá zaslepuje, je to nenávisť, ktorá im nedovoľuje myslieť racionálne, je to nenávisť, ktorá im prináša stratu percent. A napriek tomu to robia. Napriek tomu chcú nechať rodiny, podniky, verejnú správu a celý štát na holičkách. Chcú povedať to, že kým Igor Matovič bude ministrom financií, oni žiaden zákon nepodporia. A toto je nenávisť. Toto je šírenie nenávisti, o ktorom hovorí pani prezidentka a vôbec netuší, že keď o nenávisti hovorí, tak si strieľa do vlastného kolena, hovorí do vlastných radov. Hovorí o jej miláčikoch v strane SaS a o Progresívnom Slovensku.
My si nemôžeme dovoliť v tomto čase štátny rozpočet neprijať. My si nemôžeme dovoliť nechať ľudí napospas osudu a napospas nejakého vnútorného rozpoloženia Richarda Sulíka, ktorý sa ide mstiť. Vnútorného rozpoloženia Richarda Sulíka, ktorý nenávidí. A s touto nenávisťou strháva aj ostatných poslancov strany SaS, o ktorých som presvedčený, že mnoho by tento štátny rozpočet podporilo, mnoho z nich by chcelo pomôcť ľuďom, firmám, podnikom a všetkým subjektom, ktoré som tu vymenoval.
Neexistuje legitímny dôvod, prečo nepodporiť štátny rozpočet. Ten dôvod je len politický a tento politický dôvod musia ľudia vidieť, my ho musíme veľmi jasne a zrozumiteľne pomenovať a musíme povedať, že je to len kvôli tomu, že robia hnusnú, špinavú politiku na úkor občanov.
To sú presne tí istí ľudia, ktorých aj vy kolegovia zo strany SMER máte na každej jednej tlačovke plné ústa. Vždy o nich hovoríte, ako treba pomáhať ľuďom, ako treba pomáhať podnikom, ako treba pomáhať dôchodcom. A vy viete, že keď ten štátny rozpočet neprejde, nebudú ani zvýšené platy pre lekárov, nebudú zvýšené platy pre učiteľov, nebude energetická pomoc pre firmy a nebude nič. Slovensko sa rúti do záhuby v prípade neschválenia štátneho rozpočtu a rozpočtového provizória.
Preto chcem vyzvať všetkých triezvo uvažujúcich poslancov, takých, ktorí nie sú zviazaní možno straníckou disciplínou, takých, ktorí nemajú nenávisť voči Igorovi Matovičovi na prvom mieste, aby tento zákon podporili, pretože takto je to správne a takto pomôžeme Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak Igor Matovič k rozpočtu nepovedal nič. Pán Gyimesi k rozpočtu nepovedal nič, okrem teda toho, že lebo SaS a lebo pani prezidentka. A okrem toho teda stihol povedať pár, pár nepravdivých faktov. Každopádne strana SaS je jasne opozičná strana a rozpočet nepodporí v prvom rade preto, lebo je zlý.
A poďme sa pozrieť teda k tým zamestnancom, ktorí teda boli spomenutí. To teda bolo spomenuté k rozpočtu. Tak ja čítam z toho rozpočtu, ako sa vyvíjala zamestnanosť. To sú fakty. Takže v roku 2021 to bolo plus 110 zamestnancov, v roku 2022, teda v tomto roku, sa predpokladá, že by ich malo byť o 619 menej. Uvidíme, aká bude realita. Pre rok 2023 ten rozpočet hovorí, tam je to napísané, o 10 377 zamestnancoch plus. A potom sa zasa mení trend, už je asi po voľbách, takže v roku 2024 rozpočet hovorí o mínus 196 zamestnancoch a v roku 2025 o mínus 19. Takže jednoducho je tam číslo 10 399. Áno, kľudne odpočítajme tých 3-tisíc, ktorí sú iba zmena, iba zmena štatistiky. Stále tam zostáva vyše 7-tisíc zamestnancov rozdelených na štátnu, ústrednú, ústrednú štátnu správu, a teda aj verejnú. Jednoducho stále sú tam tisícky zamestnancov, o ktoré sa rozšíri zase raz verejná správa.
Tak ak máme polykrízu, ak máme obrovské problémy, tak minimálne, a to spraví aj každá súkromná firma, že jednoducho minimálne neprijíma nových zamestnancov. Už, keď už teda ich neprepúšťa. Napríklad bolo inak zrušené aj prepustenie tých 10 %, čo malo byť šetrenie. Aj to tento rozpočet ruší. To je, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skúsim najprv len tromi bodmi reagovať na to, čo bolo povedané, a potom k samotnému vystúpeniu.
Čo sa týka úvodného vystúpenia pána ministra. Nepovedal k rozpočtu ani jedno slovo. Celé jeho vystúpenie bolo o jeho trampotách, ktoré mu v živote spôsobuje strana SaS a aj pani prezidentka.
To je prvá, prvý fakt. Druhá vec, by som si dovolil povedať pár slov k finančnému výboru. Poviem, že som v podstate hrdý na to, aké tam teda boli výsledky. Cez finančný výbor neprešli žiadne zvýšenia daní, ktoré sú navrhnuté a budeme okolo nich ďalej rokovať, ktoré zasa len poškodia ekonomiku a ľuďom, takže cez finančný výbor neprešli. Neprešli cez finančný výbor ani spoločné správy ku jednotlivým rozpočtom, ani k veľkému rozpočtu. V podstate finančný výbor ho neodporúča alebo nedal odporúčanie prijať rozpočet. A jediné teda, čo sa koalícii podarilo pretlačiť, je, že ja som bol ako spravodajca. Okej, však rešpektujem, samozrejme, ale teda to sa koalícii podarilo vymeniť spravodajcu k rozpočtu. Okej.
Plus ešte pár slov ku, ku vystúpeniu pána predsedu NKÚ, to bolo skutočne jasné, konkrétne, zrozumiteľné vystúpenia, ktoré pomenovalo plusy, ale hlavne teda mínusy rozpočtu. Takže ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie. Dovolím si s jednou jedinou vecou polemizovať, možno tou zásadnou, že či teda ten rozpočet skutočne spĺňa podmienky zákona o rozpočtových pravidlách, tak ako znie to hodnotenie, pretože dovolím si odcitovať § 37m prechodné ustanovenia k úpravám účinným o 1. apríla 2022, ktoré v bode 1 hovoria, že limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 1002, 1020, pardon, 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025. Toľko hovorí zákon 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tie výdavkové limity nie sú zapracované v rozpočte. Čiže v tomto ohľade, minimálne v tomto ohľade nespĺňa ten rozpočet literu zákona. Ale hovorím, že polemizujem o tom, nie som právnik.
A teraz dovoľte mi teda už k samotnému, k samotnému vystúpeniu. Máme pred sebou zákon roka, je nás tu pár, škoda, ale nevadí. Je to zákon roka politický. Vládna koalícia musí ukázať občanom, či, ako a s koho podporou bude v predvolebnom roku vládnuť. Jednotliví poslanci ukážu občanom, či a ako presúvajú svoje červené čiary. Myslím si, že okrem červených čiar uvidíme aj rôzne tajomné dohody a vysvetľovanie nevysvetliteľného. Štátny rozpočet je však zákon roka aj odborne. Určuje smerovanie a rámce fungovania Slovenska v budúcom roku. Mal by ukazovať aj fungovanie v ďalších rokoch. Rozpočet určí, koľko Slovensko preinvestuje pre lepšiu budúcnosť krajiny a občanov. Rozpočet tiež určí, koľko prebalíčkuje, koľko bude možné použiť na kupovanie voličov a koľko rôznych nesystémových atómoviek nás čaká.
Každý rozpočet je definovaný tromi základnými parametrami. Príjmy, výdavky, deficit. Štátny rozpočet počíta s príjmami 26,7 miliardy eur. Výdavky sú historicky obrovské 35 miliárd eur a deficit je takisto naplánovaný veľmi, veľmi vysoko, veľmi veľký, 8,3 miliardy eur. Dotknime sa aj teda, súhrnný rozpočet verejnej správy v metodike ESA, metodike ESA 10 počíta s príjmami 50,6 miliardy, výdavkami 58,5 miliardy a deficitom 7,9 miliardy. Tiež sú to historicky veľké čísla. Znamená to 6,45 % HDP ako deficit. Nominálny HDP, aby sme mali presnú predstavu, v roku 2023 sa predpokladá vo výške 122,3 miliardy eur.
Dovolím si na začiatok pár jednoduchých porovnaní. Deficit 6,45 % hrubého domáceho produktu je jeden z najvyšších z krajín EÚ. Podľa mňa je úplne najvyšší, ale poviem, že jeden z najvyšších z krajín EÚ pre budúci rok. Hospodárenie Slovenska teda bude vysoko deficitné aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, to je veľmi zlá správa. Už to by nám malo zasvecovať nejaké kontrolky. Pre porovnanie, keď sa bavíme o tých polykrízach, samozrejme, sú tu, je, je problém, ale máme v EÚ dve krajiny, ktoré chcú mať prebytkový rozpočet, a máme v EÚ veľa krajín, ktoré vedia mať výrazne nižší deficit ako Slovensko. Taká je realita.
Vláda v budúcom roku zadlží každého občana Slovenska vrátane batoliat o ďalších jeden a pol tisíca eur. Za jeden jediný rok. Dlh na štvorčlennú rodinu sa tak za jediný rok zvýši o 6-tisíc euro. Celkový hrubý dlh Slovenska ku koncu roka 2023 bude takmer 71 miliárd, čo je na každého občana 13 100 euro a na štvorčlennú rodinu neuveriteľných 52 000 eur. Nepoužívaný, ale myslím si, že veľmi oči otvárajúci pohľad na hospodárené, hospodárenie štátu je, že výdavky štátneho rozpočtu pre budúci rok sú o 31 % vyššie ako príjmy štátu. O 31 % vyššie ako príjmy štátu. Predstavte si rodinu, ktorá v horizonte roka minie o tretinu viac, ako sú jej ročné príjmy. Ako dlho to takej rodine bude fungovať?
Porovnanie ďalšie, daň s najvyšším výberom je DPH, daň z pridanej hodnoty, pre budúci rok je plánovaný výber cca 10 miliárd eur. Teda 5,4 milióna Slovákov sa celý rok skladá a vyberie sa pre budúci rok, plánuje sa vybrať 10 miliárd eur. Ak by štát chcel zaplátať 8,3-miliardový deficit, musel by v podstate sadzby DPH zvýšiť dvojnásobne. Samozrejme, také niečo nie je možné. A preto jasne pomenúvam, čomu sa vláda vyhýba čo i len spomenúť, nie ešte realizovať. Že je potrebné šetriť. Jednoducho my nedokážeme, nedokážeme takto fungovať ďalej.
Jednoducho populizmus má jedného dňa svoj smutný koniec, o čom by vedeli rozprávať Gréci. A pri problémoch, pri rozpade verejných financií je jasné, že v konečnom dôsledku vždy budú trpieť práve tí najzraniteľnejší občania.
Ku 1. 1. 2020 bol hrubý dlh 45 miliárd, za volebné obdobie tak vzrastie o takmer 26 miliárd. Za štyri roky, nech boli a aj rok ´23 nech bude akokoľvek ťažký a krízový, tak vyrobiť za štyri roky polovicu dlhu ako za predchádzajúcich 27 rokov existencie Slovenska, je veľmi zlá správa. Ale najsmutnejšia správa je, že toto zvýšenie dlhu neboli a nebudú investície, ktoré by sa Slovensku vrátili v ďalších rokoch. Veľká väčšina sa prejedla, stovky miliónov boli neefektívne minuté na rôzne atómové bomby počas koronakrízy, ako bolo mnohokrát opakované plošné testovanie, očkovacia lotéria, očkovacie bonusy, vyplácanie pomoci na nezmyselne dlhodobo zatvorené prevádzky a podobne.
Rok ´23 je predvolebný rok. Aj vlády vyspelejších krajín ako Slovensko sa vo volebnom roku nesprávajú zodpovedne. Práve naopak, míňajú a rozdávajú vo viere, že voliči to ocenia vo voľbách. Práve rôzne rezervy a extrémne sumy na takéto kupovanie voliča charakterizujú predložený rozpočet. Rozpočet je málo transparentný, úplne, úplne rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na výdavkové limity, fiškálne ciele na roky 2024 a 2025 sú v ňom len formálne a len dokazujú, že v rozpočte bol použitý iba situačný prístup. Žiadna vízia, žiadny aspoň strednodobý plán pre Slovensko. Rozpočet je obrazom svojho tvorcu, ktorého vnímanie sveta je ohraničené dátumom najbližších volieb, ktoré budú najneskôr vo februári 2024. Bohužiaľ, je to typický predvolebný populistický rozpočet. Je to rozpočet jedného muža, ktorý sa snaží svoju neúspešnú politickú misiu zvrátiť extrémnymi výdavkami. Chce si kúpiť voličov pred voľbami. Snahou je mať pripravené obrovské prostriedky na rozdávanie, pričom vo veľa prípadoch rozpočet nijako nedefinuje formu, len sa vytvárajú obrovské nedefinované rezervy.
Veľmi sa obávam podobného vývoja ako v Maďarsku. Maďarský premiér Viktor Orbán si dokázal pred voľbami úspešne kúpiť voličov, kvôli nezodpovednej fiškálnej politike však Maďarsko aktuálne čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom. Majú deficit 6,1 %, slabnúci forint, základná úroková sadzba 13 %. Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom. Vedie k problémom a k rozpadu verejných financií a k stagnácii ekonomiky.
Vláda síce predpokladá v rozpočte pokles hrubého dlhu z aktuálnej úrovne 62,2 %, to je stav ku 31. 12. 2021, na 59,8 % hrubého domáceho produktu v roku 2022 a následne ďalší pokles v nasledujúcich rokoch až na 56,8 % na konci roka ´25. Treba však dodať, že na základe splnenia opatreniami nepodložených rozpočtových cieľov. Ale treba si uvedomiť, že pokles je spôsobený najmä vysokým tempom cválajúcej inflácie očakávaným v najbližšom období. Je to tzv. efekt menovateľa, kde celkový dlh sa porovnáva voči nominálnemu infláciou zvýšenému hrubému domácemu produktu. Veľkosť dlhu, čiže je to vlastne niečo, na čo vláda akoby nemá dosah, respektíve nemá na tom žiadnu zásluhu, že teda ten dlh v relatívnej miere klesá.
Veľkosť dlhu vyjadrená v absolútnych číslach však raketovo rastie už k spomínanej sume 71 miliárd eur. Činnosť vlády však teda nijak neprispieva k zníženiu relatívneho štátneho dlhu, práve naopak, samostatnou kapitolou je, a už som to spomenul, že rozpočet nerešpektuje platný zákon o rozpočtových pravidlách a náš medzinárodný záväzok v pláne obnovy a odolnosti. Do rozpočtu neboli zapracované výdavkové limity. Toto je tiež jasný rukopis Igora Matoviča a jeho neúcty k pravidlám. Výhovorky na nedohodu na metodike ich výpočtu, výhovorky na veto SME RODINA sú len tristným pohľadom na realitu vládnutia. Vládnutia, ktoré namiesto odbornosti, rešpektovania pravidiel, rešpektovania platných dohôd a zmlúv, preferuje deštruktívnu politiku ministra financií. Je mi ľúto každého jedného zamestnanca na ministerstve financií, fakt to nemajú ľahké. A fakt to nemá ľahké ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa snažila a snaží nájsť dohodu na tej metodike (reakcia z pléna), uhm.
Predložený rozpočet v podstate nerešpektuje ani platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Treba povedať, že vláda ešte stále má do 5. 5. 2023 výnimku z troch najvyšších sankčných pásiem, avšak je jasné, že aj v budúcom roku bude dlh nad najvyšším pásmom, pričom sankciou je okrem žiadosti vlády o dôveru aj povinnosť prípravy vyrovnaného rozpočtu pre rok 2024. Bohužiaľ, akýkoľvek záujem ministra financií končí najbližšími voľbami. Všetky čísla v rozpočte pre roky 2024 a 2025 sú len formálne a ani náznakom sa nesnažia aspoň o naznačenie cesty, kam sa má krajina uberať.
Preto jednoznačne hovorím, že predložený rozpočet je len situačný. Rieši len rok 2023. Pre roky 2024 – 2025 neprináša ani náznak vízie, ani náznak zmysluplného smerovania Slovenska, neprináša akceptáciu platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda síce deklaruje zámer dosiahnutia deficitu verejnej správy vo výške 3,4 % hrubého domáceho produktu v roku 2024 a následne 2,7 v roku ´25, pričom však v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k dosiahnutiu ani len týchto vlastných cieľov. Proste sú to v tom rozpočte len čísla, ktorým chýba obsah. Nie sú za nimi opatrenia, pomocou ktorých je ich možné dosiahnuť. Zasa je to raz úplne symptomatický stav spôsobu práce ministra financií. Už len keby sa aj s hviezdičkou, že je veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, o to vláda v tom rozpočte pokúsila, popísala to tam, už to by bol nejaký náznak vízie, už to by bol nejaký náznak toho, že vláda počíta so Slovenskom aj v budúcnosti a chce robiť, aby nám to tu fungovalo.
Minister financií už dávnejšie s veľkou pompou avizoval dohodu, že Európska komisia nám umožní minúť alebo použiť cca 1,5 miliardy, jeden a pol miliardy z nevyčerpaných eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020. To je dobrá správa, za toto by sa, samozrejme, dalo ministra dokonca aj pochváliť, keďže je to v podstate druhá šanca na využitie týchto už takmer naisto stratených financií. Problém však je, že tieto jeho slová sa v rozpočte nijak nepremietli. Totižto o túto sumu sme mohli mať nižší deficit. Znamená to, že minister financií už rezignoval na túto extrémne dôležitú snahu, keď túto možnosť v rozpočte ani nespomína?
Na chvíľu sa zastavím pri eurofondoch, teda už keď o nich hovorím. Zo starého obdobia môže Slovensko vyčerpať ešte 5,5 miliardy eur. Plán obnovy a odolnosti umožní do roku 2026 čerpať prostriedky vo výške cca 6 miliárd eur, no a nové programové obdobie ´21 až ´27 zahŕňa sumu cca 12,5 miliardy eur. Realita je však taká, že v čerpaní programového obdobia 2014 – 2020 sme na posledných miestach. Čerpanie je možné len do konca roku 2023. Šanca na vyčerpanie je mizivá, preto je potrebné urobiť maximum, aby tieto zdroje boli použité na pomoc s energetickou krízou, tak ako avizoval minister financií a tak ako sa k tomu nejak zase raz nehlási.
Čo sa týka plánu obnovy, prvá platba 458 eur už bola prijatá, žiadosť o druhú platbu Slovensko už poslalo v sume 815 miliónov eur. Podľa vyjadrení Európskej komisie však ak nebudú výdavkové limity implementované do návrhu rozpočtu, Slovensko môže čeliť zásadným finančným i reputačným škodám. Som presvedčený, že Európska komisia nám môže zastaviť platbu, prípadne aj celý plán obnovy a odolnosti. To je zásadná vec. Vidím jediné zmysluplné a rozumné riešenie, že ministerstvo zapracuje výdavkové limity do rozpočtu 2023. Pri tomto všetkom zabúdame na to, že výdavkové limity tu nie sú preto, že ich chce Európska únia. Sú tu preto, lebo ich potrebujeme my, Slovensko, potrebujú ich naše verejné financie, aby sme zabránili ich rozpadu a aby sme pomohli tomu, aby v dlhodobom horizonte fungovali. Slovenské verejné financie sú totiž na veľmi zlej trajektórii a ich dlhodobá udržateľnosť je veľmi problematická.
Podľa rozpočtovej rady sme sa znovu dostali do pásma vysokého rizika a podľa metodiky Eurostatu je naša dlhodobá udržateľnosť druhá najhoršia v celej Európskej únii. Rozpočtu tiež chýba jasný plán, ako chce vláda použiť historicky veľkú 3,4-miliardovú rozpočtovú rezervu na kompenzačné opatrenia. Po úvodnej kritike vláda síce túto rezervu presunula z všeobecnej pokladničnej správy ako rezerva na kompenzačné opatrenia a zostalo vo všeobecnej pokladničnej správe 940 miliárd eur, dva, takmer 2,5 miliardy odobrala a rozdelila ich teda do troch rezortov, 1,4 miliardy pre hospodárstvo, 900 miliónov pre ministerstvo práce a 152 miliónov pre ministerstvo dopravy. Na tom, že neexistuje jasný plán, ako využiť tieto obrovské zdroje, sa však nič nezmenilo. Takouto dva a pol miliardovou zmenou v horizonte pár dní sa len posilnili pochybnosti, že vláda vôbec nemá predstavu efektívneho využitia. Samozrejme, aj ja vnímam potrebu pomoci v energetickej kríze, avšak len cesta preplácania vysokých cien nie je dlhodobo udržateľná. Navyše NKÚ poukázalo na to, že 900 miliónov eur bolo v rozpočte ministerstva práce a sociálnych vecí nesprávne zaradené na prvok ´aparát ministerstva´ a ich vopred nešpecifikované použitie predstavuje riziko korektného čerpania rozpočtu.
Vo všeobecnej pokladničnej správe však stále zostala bezprecedentná historicky vysoká suma 3 miliardy eur definovaná ako rôzne rezervy. Ak rozpočet týmto ukazuje nejakú prípravu, tak je to príprava na ďalšie predvolebné, no historicky vysoké atómovky pána ministra financií, na jeho nočné nápady, ktoré sa ráno stávajú štátnymi úlohami a s efektívnym využitím verejných zdrojov majú pramálo spoločného. Rezervy majú slúžiť na riešenie mimoriadnych situácií. Vládou vytvorené bezprecedentne veľké rezervy vytvárajú priestor aj na výdavky, ktoré môžu deficit zvyšovať natrvalo. V rozpočte sa nenachádza žiadna brzda, ktorá by zabezpečila, že ak sa rezervy neminú na stanovený účel, aby sa použili na zníženie deficitu. Hrozí tak reálne riziko, že budú použité na iné jednorazové výdavky a čo je horšie, môžu byť použité aj na trvalé výdavky, ktoré vo finále zaťažia rozpočet aj v ďalších rokoch. Toto je ešte ten najväčší problém. Nieže máme peniaze rezervované na energetickú krízu, ale keď náhodou bude situácia lepšia, tak tie peniaze budú použité na niečo, čo je už ale že vôbec nezmysluplné.
Tu si dovolím upozorniť aj na stanovisko NKÚ: „S ohľadom na rastúcu výšku rezerv v rozpočte a ich transparentnosť je žiadúce legislatívne upraviť ich tvorbu, použitie a rušenie. Súčasne upozorňujeme, že nevyčerpané rezervy by mali byť prioritne využité na znižovanie deficitu verejných financií." Toľko stanovisko NKÚ.
Na riziko minutia rezerv na iný účet, účel, ako v rozpočte deklarovaný, upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vytvorenie rezervy na pomoc s vysokými cenami energií rada hodnotí ako obozretné, je však dôležité, aby tieto prostriedky, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len za účelom dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne zdôvodniť. „Za predpokladu, že by kvôli lepšiemu vývoju nebolo potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, respektíve že by tieto výdavky boli čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť automaticky ušetrený, nakoľko aktuálne pravidlá vláde umožňujú použiť ich aj na iné účely." Koniec citácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V slovenských predvolebných podmienkach reálne hrozí, že budú použité fakt na ďalšie ad hoc atómovky alebo rovno na kupovanie voličských hlasov.
Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien je v bezprecedentnej výške 891 miliónov eur. Pre porovnanie, vlani výška tejto rezervy bola len 130 miliónov eur, pričom, ak si dobre pamätám, jej skutočné čerpanie bolo na úrovni, myslím, 75 miliónov. Rezerva obsahuje hlavne náklady prorodinného balíčka a krúžkovného, pričom krúžkovné už bolo medzičasom posunuté na rok 2025. Aký paradox, že práve to krúžkovné bolo prijímané bagrom v skrátenom legislatívnom konaní.
Nejde ani tak o to, že či sa extrémne, extrémné náklady prorodinného balíčka nachádzajú v rezerve, alebo by už boli priamo vo výdavkoch, základný problém je fakt, že takúto výšku si verejné financie nevedia dovoliť, pričom to samotné základné nastavenie je absurdné. Daňový bonus totiž na dieťa chudobným dáva menej a dobre zarábajúcim rodičom dáva viacej.
Ja si zasa použijem analýzu rozpočtovej rady. Pri rozumnom nastavení sa dalo riziko chudoby znížiť oveľa viac, navyše s výrazne nižšími nákladmi. Zároveň takéto nastavenie vytvorilo zásadný problém aj pre obce, mestá a vúcky, keďže má zásadný negatívny dosah na ich príjmy. Tu stále proste minister financií hovorí, že treba pomáhať, musíme, jasné, inak to nejde, ale tu chýba základný problém, že treba pomáhať cielene, zmysluplne, a tým pádom keď sa pomáha tým, ktorí to potrebujú, tak jednoducho to stojí podstatne menej peňazí. Potom vie byť menší deficit a nevytvára to potom aj prvky morálneho hazardu.
Aj teraz analýza NBS-ky ukázala, že 60 % domácností bude postihnutých infláciou, to znamená, nestihnú ju vyrovnať, takže to budú mať ťažšie. A 40 % tú infláciu porazí. To znamená, ich príjmy porastú. Takže automaticky tých 40 % vláda nemá čo riešiť. To sú neni domácnosti, ktoré potrebujú pomoc, a na tých 60 sa treba pozrieť a tam z nich treba pomáhať tým, ktorí to potrebujú najviac. Jednoducho práve preto, že máme konečné množstvo financií, tak treba pomáhať len tam, kde to dáva zmysel. A kde je tá pomoc skutočne potrebná. To je to, čo my sa stále snažíme hovoriť. Nie to, že netreba pomôcť nikomu. Treba pomôcť každému jednému občanovi tejto krajiny, ktorý to potrebuje. Nielen tým, čo majú deti. Všetkým, čo to potrebujú. Ale tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú.
No a čo sa týka, myslím si, že obcí, tam to jasne vidíme. Tie peniaze, čo vláda hovorí, že teda pomáha, to berie obciam. Obce budú musieť zvýšiť ceny ich služieb alebo zhoršiť dostupnosť služieb, zvýšiť miestne dane, zvýšiť miestne poplatky. To znamená, tie peniaze, ktoré im boli zobraté a boli dané rodičom, tie obce budú musieť vytiahnuť. Ja už som počul aj od starostov, no budú drahšie škôlky. Ale bude drahšie všetko a platiť budú aj tí, ktorí v tom balíčku prorodinnom nič nedostali. Nie preto, že nemajú deti, ale preto, že ich deti majú 19 rokov a už pracujú a už na ne proste nedostanú peniaze.
Ešte by som sa stihol zastaviť, myslím, pri rezerve na covid. Tá je rozpočtovaná vo výške 400 miliónov eur. Máločo ukazuje na extrémnu neefektívnosť využitia verejných zdrojov ako práve táto rezerva. V prvom rade som presvedčený, že už dávno mala byť ukončená mimoriadna situácia v súvislosti s covidom. Krízy treba aj ukončovať, nielen vytvárať. Covid sa stal súčasťou nášho života ako ďalšia forma respiračného ochorenia a musí sa stať súčasťou zdravotníctva, tak ako stovky iných chorôb. Z tejto rezervy je takmer 230 miliónov určených na nákup vakcín proti covidu. Pročom informácia, koľko slovenských daňových poplatníkov stáli nakúpené vakcíny a koľko z nich už muselo byť zlikvidovaných alebo expirovali, je veľmi dobre strážené tajomstvo. Túto sumu nám nechcel povedať ani štátny tajomník na finančnom výbore, keď bola o tom debata. Napriek tomu je, napriek tomu ide vláda znovu kupovať množstvá vakcín vysoko prekračujúce počet našich občanov.
Žiadam ministra financií, aby urobil maximum, aby sme nemuseli odobrať a zaplatiť také množstvo vakcín, v takej obrovskej sume 230 miliónov eur, pretože výrazná časť z nich zase skončí v spaľovni. Ja si pamätám, tam som ešte aj ja bol na tej koaličnej rade, kde sme sa o tomto bavili, kde aj pán minister financií hovoril, že krajina urobí všetko preto, aby sme dokázali urobiť tento dekomitment, aby sme dokázali sa nejak vyviazať z časti zmluvy, pretože tie množstvá proste sú jednoducho neminuteľné.
Pýtam sa ešte raz, komu vyhovuje mimoriadna situácia. Nie je to preto, aby pán minister mohol rozprávať o polykríze? Alebo niekomu vyhovuje doba kešu? Málokto si, kolegyne, kolegovia, uvedomujeme, že mimoriadna situácia pozastavila uplatňovanie povinnosti platiť pri vyšších sumách prevodom. Zákon bežne hovorí, že právnická osoba musí zaplatiť čokoľvek, čo je vyššia suma ako 5-tisíc euro, prevodom. O chvíľku bude tisíc dní v jednom kuse, kedy tento zákon neplatí. To toto sú veci, ktoré vedia spôsobovať problémy.
Krízové obdobie sa neprejavuje v úsporných opatreniach štátu ani územnej samosprávy týkajúcich sa počtu zamestnancov verejne správy a mzdových výdavkov. Uvedomme si, že mzdové výdavky tvoria takmer jednu pätinu celkových výdavkov verejnej správy. Zamestnanosť vo verejnej správe vzrastie o takmer 7 500 ľudí. Áno, to pôvodné číslo je cez 10, ale tá suma je 7 500 ľudí. Toto zvýšenie sa absolútne vymyká trendu minulých dvoch rokov, kedy bolo v ´20 úplne minimálne navýšenie o 100, v ´21 dokonca zníženie počtu zamestnancov a plány na ďalšie roky tiež hovoria o drobnom zvýšení. Tak prečo zrovna teraz je tam takéto obrovské navýšenie. Ministerstvo financií hovorí o polykríze, o najzložitejšej situácii od druhej svetovej vojny a zároveň plánuje nárast zamestnancov. Tak podľa mňa tu asi niečo nesedí. A myslím si, že to, čo tu nesedí, sú blížiace sa voľby. Vládna koalícia sa aj takto pokúša kúpiť si voličov, zamestnancov verejnej správy. Či už formou prijatia do práce, alebo len vytvorením rezervy na odmeny. Kľudne sa môže stať, že noví zamestnanci prijatí nebudú a tým zostanú financie na koncoročnú, pardon, predvolebnú odmenu. Aj takto sa získavajú hlasy, že, pán minister? Ste robili to, robili to vlády pred nami, bohužiaľ, robí to aj aktuálna. Navýšenie o vyše 7-tisíc osôb je v rozpore s opatreniami revízie výdavkov, ktorá ako kľúčové opatrenie navrhuje 10 % zníženie počtu zamestnancov ústrednej štátnej správe. Túto revíziu vypracoval Útvar hodnoty za peniaze v marci 2022. To je inštitúcia, ktorá sedí priamo pod ministrom financií. Čiže nie sú rešpektované ani odporúčania vlastných, vlastných organizačných jednotiek.
V mojom vystúpení nemôžem opomenúť samosprávy, k samosprávam, samosprávam ku aktuálne ťažkej situácii vyrobil minister ešte ďalšiu krízu, obrovskú krízu do ich rozpočtov spôsobilo výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Výpadok príjmov v tejto súvislosti je extrémnych 900 miliónov. Takýto necitlivý zásah je absolútna ignorancia ku potrebám samospráv, keďže samosprávy majú najbližšie k ľuďom, ako to už býva, nakoniec doplatia ľudia. Som to hovoril, zopakujem.
Samosprávy budú musieť zvýšiť miestne dane a poplatky, budú musieť zdražieť alebo obmedziť služby svojim občanom. Smutný fakt je to, že to postihne aj ľudí bez detí, ktorí budú platiť viac, pričom od štátu žiadny bonus nedostali. Situácia núti samosprávy výrazne šetriť a zefektívňovať svoju prevádzku, to je pozitívne, o to viac je smutné, že štát na sebe žiadne šetrenie neaplikuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo svojej rozprave si veľmi správne poznamenal a poukázal na to, že v čase krízy alebo v čase, kedy vláda tvrdí, že je kríza v štátnom rozpočte, príjmy by nemali byť nejakým zvláštnym spôsobom používané macošsky a práve naopak, štátny alebo verejný aparát by sa mal znižovať. Tu sa však deje pravý opak.
Nárast štátnych zamestnancov o viac ako 70-tisíc kusov, to si naozaj len veľmi ťažko vie bežný občan predstaviť, aké to budú enormné výdavky v rámci všeobecnej finančnej rezervy, ktorú jednoducho táto vláda ide zakomponovať do tohto zákona roka, ktorým štátny rozpočet určite je. V žiadnom prípade sa k tomuto problému nemôžme pozerať len cez prsty, ale tento problém má určite svoje riešenia. Na tieto riešenia opozícia dlhodobo poukazovala, môžem povedať, že už od polovice marca alebo od konca marca, že tieto problémy pri schvaľovaní štátneho rozpočtu prídu a budú, ale čelní predstavitelia vlády na čele s ministrom financií sa jednoducho k tejto problematike stavali úplne alibisticky a prijímali tieto „ponosy opozície" veľmi, veľmi, veľmi zvláštnym spôsobom.
Na záver by som chcel už len povedať toľko, že prijímanie zákonov, ktoré predstavitelia OĽANO, ale zvlášť minister financií poukazoval nejakým spôsobom, že je to pomoc rodinám, pomoc tým najbiednejším, najchudobnejším, zároveň spôsobili obrovské výpadky mestám a obciam a tieto výpadky mestá a obce si budú kompenzovať práve na tých najbiednejších, najchudobnejších, ale na to už ministerstvo financií nejakým spôsobom nemyslelo.

Pán poslanec Viskupič, záver svojho vystúpenia si upozornil na veľmi dôležitý aspekt celého rozpočtu, ale aj legislatívnych zmien, ktoré sa tu dejú a ktoré vláda rozdáva peniaze ľuďom s tým, že to nie sú peniaze jej alebo teda peniaze, ktoré ona berie od ľudí, ale berie peniaze samosprávam. Toto sa tu deje systematicky, dlhodobo, nedeje sa to iba za tejto vlády, dialo sa to za predchádzajúcich, predchádzajúcich vlád, deje sa to spôsobom, že nie sú dostatočne jasne zadefinované potreby samospráv, a teda ich hodnota toho, čo vykonávajú, aj z hľadiska originálnych kompetencií, ale aj z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy, štát dáva samospráve nové a nové úlohy bez toho, aby na ňu presúval aj primerané finančné zdroje. A keď sa štát rozhodne, alebo vláda rozhodne s tým, že má na to parlamentnú väčšinu, tak dokonca samospráve tie zdroje uberá, ako sa to stalo práve pri tzv., teraz neviem, či prorodinnom alebo protiinflačnom, lebo raz to bolo tak, druhýkrát tak, balíčku, ktorý pripraví samosprávy o pol miliardu eur. Včera sme mali na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj zástupcov ZMOS-u aj únie miest a apelovali na parlament, aby zvážil tie dosahy, ktoré, samozrejme, súvisia s rozpočtom, ale súvisia aj s tým balíčkom.

Ďakujem veľmi pekne.
Maroš, ďakujem veľmi pekne za tvoj vecný príspevok na rozdiel od pána ministra, ktorý, od ktorého som sa teda nič vecné v jeho uvedení zákona rozpočtu nedozvedel. Žijeme jednoducho v dobe, kedy tí, ktorí klamú, hovoria, že sa klamať nemá a tí, ktorí hovoria, že sa nemá používať vata, tak sú pánmi vaty. Dotkol by som sa dvoch možno pre mňa najdôležitejších vecí, o ktorých si hovoril aj ty v tomto rozpočte, ktoré teda, s ktorými zásadne nesúhlasíme, a to sú, po prvé teda tie výdavkové limity, ty si to spomínal, ale ja si myslím, že je potrebné to znova a znova prízvukovať. Táto vláda, ministerstvo financií, premiér klamali Európsku komisiu o tom, že zapracujú výdavkové limity do rozpočtu, že rozpočet bude už so zapracovanými výdavkovými limitmi, klamali ako malí chlapci, ako babráci a rozpočet predložili bez toho, aby boli výdavkové limity splnené, čím ohrozujú miliardy z plánu obnovy. Toto je jedna zo zásadných vecí.
Druhá vec, o ktorej si hovoril a ktorú teda považujem za dôležitú, je rezerva v rukách ministerstva financií. Je to rovnako veľmi, veľmi vážna vec. Tieto peniaze budú v rukách človeka, ktorý je známy, že v predvečer ruskej agresie na Ukrajinu robil reklamu ruskému režimu vítaním Sputnika, ktorý doteraz ako vakcína nie je povolená, tie peniaze budú v rukách človeka, ktorý sa počas covidu neriadil dátami, ale podľa toho, čo cítil, ako sa vyspal. Je to človek stomiliónových nápadov, ktoré nefungujú, a je to človek, ktorý sa neštíti sadnúť si s fašistami, rokovať o svojich zákonoch, dohodnúť sa s nimi, urobiť im ústupky, len aby podporovali túto vládu ďalej.