79. schôdza

Pán minister Naď, po takom menšom zaváhaní si si sadol na miesto určené navrhovateľovi a beriem to ako také, taký prejav podvedomia, že vlastne uznávaš, že ten náš návrh na vyslovenie nedôvery vláde je opodstatnený. (Reakcia z pléna.) A aj keď to budeš popierať, tak chápem, ale beriem to ako také milé, milé gesto z tvojej strany.
No a teraz vážne. Súhlasím s tým, že zahraničnopolitická orientácia, bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky sú dôležité, sú možno najpodstatnejšie, čo, čo tu v tejto chvíli máme. Súhlasím rovnako s tým, že naša reprezentácia je dnes lepšia ako kedykoľvek v minulosti, či už ide o pani prezidentku, pána premiéra, ministra obrany, ministrov zahraničných vecí - aj toho bývalého, aj toho súčasného.
A sú tam také, také drobné kazy, ktoré, ktoré to nabúravajú, samozrejme. Keď sa bavíme, napríklad o pánovi Matovičovi, tak on nechodí na Ukrajinu, zato bol v Rusku vyjednávať Sputnik v čase, keď bolo zjavné, že je to nástroj hybridnej vojny. Dnes sa, dnes sa teda stretáva a kamaráti podobne ako Fico s maďarským ministrom zahraničných vecí Szijjártóm a neviem, ako sa zachová Slovensko vo veci vzťahu k návrhu Európskej únie vo vzťahu, vo vzťahu k Maďarsku, ale, ale tam to asi také jednoznačné nebude.
Ale problém, ktorý je, a ja súhlasím, že potrebujeme prozápadnú vládu, ako si povedal, ale my ju nepotrebujeme na rok a štvrť, my ju potrebujeme dlhodobo.
A podobne ako pani poslankyňa Kolíková hovorila v súvislosti s tým, že áno, potrebujeme vládu, ktorá nebude brzdiť orgány činné v trestnom konaní, aby si mohli robiť svoju robotu a vyšetrovať korupciu, tak nepotrebujeme ju na rok a štvrť, ale potrebujeme, aby aj tá ďalšia vláda bola taká. A ak sa bude takto pokračovať, tak sa znižujú šance, že tá ďalšia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Benčík.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, milý Jaro, ďakujem ti za tie veci, ktoré si tuná povedal. Bolo to skutočne pekné a hlboko ľudské, čo hovoríš. A veľmi ma mrzí, že som, sme v pozícii, v akej sme, ty a ja napríklad osobne.
A povedal si, že čo sa raz rozbúra, lebo je ťažké zlepiť dokopy. No to je pravda. Ale ako povedal klasik, kde je vôľa, tam je cesta. A nič nie je nemožné. A povedal to aj včera Richard Sulík, že si vie predstaviť vládu, v ktorej by boli napríklad ľudia ako pán Rastislav Káčer alebo pán Hirman. A ja doplním, že si nielenže viem predstaviť, ale veľmi by som uvítal, keby vznikla vláda, v ktorej by boli mená ako Jaro Naď, Janko Budaj a namiesto pána Vlčana znovu Janko Mičovský napríklad a namiesto pána ministra vnútra napríklad Gábor Grendel. To by som si vedel predstaviť.
A je veľká chyba, že sme túto debatu neviedli skôr, pretože na to bol priestor počas celých prázdnin. A vtedy namiesto toho, aby sa tá vec, ktorá bola vlastne takým priam posledným, akoby zúfalým gestom SaS na to, že sa teda v tej pozícii vládnej necíti komfortne a nedokáže ako sa... v nej ďalej zotrvať preto, čo robí jeden nemenovaný minister, boli reakcie také, že čo nejaká stranička, ktorá ledva prekĺzla do parlamentu, dáva akési ultimáta tým, ktorí ten, tie voľby vyhrali. A skĺzlo do takej roviny aj vzájomných všelijakých útokov.
A keby boli prišli takéto ústretové stanoviská alebo aj to, ktoré teraz predniesli ľudia z demokratickej platformy OĽANO, a myslím si, že aj tí, ktorí tam nie sú, z OĽANO, to cítia podobne, nemuseli by sme byť súčasne v tejto situácii. A to ma úprimne mrzí.

Pán poslanec Marcel Mihalik.

Ďakujem za slovo. Pán minister, som veľmi rád, že si nám povedal svoje zážitky z Ukrajiny. Muselo to byť asi veľmi silné a určite vidieť zbombardované domy a ľudí, ktorí nemajú kde bývať, zimu a bez elektriky. Muselo to byť dosť aj veľmi ťažké.
Mrzí ma však, že veľa našich občanov to tak nevníma absolútne a stále stojí na strane agresora. No aj keď sa niektorí politici hádžu o zem, verím, že smerovanie Slovenska zostane tým smerom, ako sa to nastavilo v tomto období našej vlády. Takže z tohto dôvodu si myslím, že vracať sa pred rok ’89 by bolo veľmi zlé. A ja osobne teda by som sa do toho obdobia nechcel vrátiť vôbec. Nie, ďakujem, nemám záujem.
A k samotnej, samotnému odvolávaniu vlády teraz v podstate kolegovia zo SaS-ky to potvrdili, že celé to je o tom, že im vadí len a len Matovič, čo jednoducho tento človek podľa nich nesmie byť vo vláde, a preto obetujú aj demokratickú vládu na to, aby sa mohla vrátiť iná vláda, ktorá, s ktorou určite nebudú súhlasiť.
Takže ešte raz, pán minister, ti ďakujem za tvoje slová. A verím, že Ukrajina, tak ako si povedal, myslí na nás, že vie, že Slovensko je na tej mape demokratickej a pomáha Ukrajine tak, ako sa dá, teda svojimi maximálnymi možnosťami.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Vons.

Ďakujem pekne. Pán minister Jarko Naď, ja ti takisto ďakujem za tvoje vystúpenie.
Hoci si avizoval, že vieš byť aj rázny, dnes naozaj si to pojal veľmi, by som povedal, na tvoje pomery veľmi citlivo a uvážene, za čo ti ďakujem.
Začal si s tým, že... alebo pripomenul si to, že kedysi nás tu bolo na, sa dá povedať, jednej lodi, nie na jednej kryhe, 95. A áno, akože s veľkou vervou sme sa rozhodli, že budeme spolupracovať na tom, aby Slovensko sa zmenilo k lepšiemu, aby sa oplatilo na Slovensku žiť. No prišli tie veci, ktoré prišli. Prišla pandémia, prišli, prišla vojna, prišli ďalšie a ďalšie krízy a to preosialo tie naše rady a v mnohých veciach sme sa možno nezhodli, ale jedno je isté, že či Igor Matovič, či celá vláda, či Edo Heger, každý minister, každý poslanec z našich radov chcel len to najlepšie pre Slovensko. A dospeli sme tam, kde sme dospeli.
A tak ako hovoril môj predrečník Marcel Mihalik, áno, ja som, ja to tak cítim, však Peťo Cmorej mi to tak aj do ucha pošepkal, problém je len jeden človek. Hej? A teraz ten jeden človek, však on naozaj bol v tej vláde, bol premiér, bol minister a povedzte mi, čo všetko sa zlé spravilo? Veď sa spravilo maximum pre to, aby sme prekonali všetky tie krízy, či pandémiu, či teraz energetickú krízu, veď ľudia dostávajú peniaze, ktorých sa dožadujú. Hej, samozrejme, nedá sa všetkým vyhovieť toľko, koľko by sa dalo. A zneužíva sa teraz táto téma.
A skončím tým, čím končil aj, aj pán minister, a opäť apelujem na Ondreja Dostála, na Janka Benčíka, na Peťa Osuského, ale aj na tých, ktorí tu sú ZA ĽUDÍ, proste aby ste nejakým spôsobom sa vžili do toho, že keď budete zaspávať a keď sa budete zobúdzať, ako, ako budete vnímať to, čo príde po tom, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán minister obrany v rozsahu dvoch minút.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že som sedel zle, a dúfam, že zase stojím zle, ale tak nemám tieto parlamentné (povedané so smiechom) nuansy ešte vychytané, ale sadol som si tam, aby som sedel bližšie k vám, aby som nebol niekde hore.
Na extrémistov nemá význam, aby som sa nejakým spôsobom obracal s odpoveďami.
Čo chcem povedať, je k pánovi poslancovi Svrčekovi, viac ako 300 konkrétne, ak si správne spomínam, 341 elektrocentrál sme schválili v poslednom balíku pre Ukrajinu. Aj o tom sme hovorili a zásadným spôsobom 23-tisíc zimných kusov oblečenia a mnoho iných vecí, lebo Ukrajinci to potrebujú, a boli veľmi vďační za to, keď sme to prišli povedať.
Ak si to dám tak všetko dokopy, k priateľom zo SaS, že, že sklamanie, že čo sme robili, Peťo Cmorej hovoril, Ondro, že vlastne Matovič, a Janko Benčík, že kde je vôľa, tam je cesta, ale že sme mali sa skôr rozprávať. No môžem hovoriť aj za vládu a môžem hovoriť aj za seba, aj za hnutie OĽANO, všetci sme sa snažili rozprávať. Ja som osobne urobil strašne veľa krokov pozitívnych smerom k SaS, aby sme sa rozprávali, v tom období letnom, len vždy to bolo, že ale Igor musí odstúpiť. Mohli sme sa baviť o rôznych veciach, na to sme boli pripravení, ale vždy to bolo, že ale Igor musí odstúpiť.
Pri vyjednávaní to tak býva, že vždy sú obidve strany pripravené sa na niečom dohodnúť. A ultimáta keď sa dávajú, tak to nie je vyjednávanie. A to hovorím ako človek, ktorý teda zažil vyjednávanie tridsiatich krajín v rámci NATO, a nikdy to nebolo jednoduché, ale vždy to bolo o tom, že niekto musel odstú... ustúpiť. A som pripravený stále robiť všetko pre to, aby sme sa dohodli nejakým spôsobom, aby sme vedeli spoločne robiť.
No a k mojim priateľom z OĽANO, poviem to tak, že nebyť zásadného podporovateľa v podobe Igora Matoviča, tak ani Ukrajina by nedostala takú pomoc, ani obrana by nemala takú pomoc, ani zahraničná politika by nebola taká stabilná. (Potlesk.)

V rozprave teraz vystúpi pán minister školstva Ján Horecký.
Ešte predtým vás chcem informovať, kolegyne, kolegovia, že o 14.00 hod. preruším schôdzu a pokračovať budeme v pondelok ráno o 9.00 hod. Tak ma informoval pán predseda Národnej rady. (Reakcia z pléna.)
Sme v režime mimoriadnej schôdze, pani poslankyňa, informujem vás o tom, o čom ma informoval pán predseda. Zbytočne sa budeme teraz zdržiavať, keď o 14.00 hod. preruším schôdzu, tak si to môžme vydiskutovať aj s pánom predsedom, môžem ho sem zavolať. (Reakcia z pléna.) Ja nemám kompetenciu zvolávať grémium. (Reakcia z pléna.) Veci na grémiu, pani poslankyňa, grémium bolo k schôdzi riadnej, tam sa dohodli pravidlá riadnej schôdze, teraz sme v režime mimoriadnej schôdze, o ktorej informoval včera na začiatku schôdze pán predseda, ako bude prebiehať. Nie som si istý, či zaznelo z jeho úst včera, keď informoval, že budeme v pondelok pokračovať, ak neprerokujeme tento návrh, či hovoril konkrétny čas, nie som si istý. (Reakcie z pléna.) Dobre. (Reakcia z pléna.)
Slovo má teraz pán minister školstva... (Reakcie z pléna.)
Nech sa páči, pán Horecký, máte slovo.