7. schôdza

Pani poslankyňa Záborská, no ja si dovolím upresniť ten prípad partnera z Nového Zélandu. Jednak nesmeroval k tomu, že by sa malo, mali uznať ten vzťah na účely rovnocenného vzťahu povedzme manželstva párov rovnakého pohlavia aj, aj v Slovenskej republike. Tam išlo iba o udeľovanie pobytu a samozrejme, že to mohlo byť riešené možno aj v rámci daného právneho stavu alebo zmenou právneho stavu, napríklad zmenou zákona o pobyte cudzincov alebo zmenou zákona o matrikách bez toho, aby sa zaviedol do slovenského právneho poriadku, ja neviem, buď manželstva párov rovnakého pohlavia alebo, alebo registrované partnerstvá. To je normálne reálny problém, s ktorým sa niektoré páry stretávajú, že nemajú ho, pokiaľ ten druhý, druhý je z krajiny Európskej únie, ale pokiaľ, pokiaľ je z krajiny mimo Európskej únie, tak má problém. Dokonca keby to bol občan iného členského štátu Európskej únie, ktorý u nás žije a má partnera z Nového Zélandu, tak nemá ten problém. U nás, u nás ten problém má.
Čiže to je anomália, na ktorú upozornila pani verejná ochrankyňa, ochrankyňa práv. My sme navrhli aj zákon, ktorý bol veľmi zdržanlivý. Samozrejme, že neprešiel. Takže ja si myslím, že je úlohou verejnej ochrankyne práv poukazovať na prípady, keď dochádza k porušovaniu základných práv aj v situácii, keď uplatňovaniu tých práv bráni legislatíva, a v tej správe je niekoľko odporúčaní, ako zmeniť legislatívu, čo môžme urobiť my, aby k tomu porušovaniu práv nedochádzalo.

Pani poslankyňa Záborská, ja sa vám len chcem poďakovať za váš kultivovaný a vecný prejav, ktorý ste možno trošku takým zložitejším jazykom, ale myslím, že dostatočne zrozumiteľným hlavne pani verejnej ochrankyni práv jasne pomenovali slabé stránky tejto správy, s ktorými sa nedá celkom stotožniť a ktoré si zaslúžia ten priestor, ten časopriestor tu v Národnej rade, aby boli jasne pomenované a skritizované.
Takže tí, čo chceli počuť, tak počuli a si myslím, že to bolo veľmi dobré.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Považujem za potrebné oceniť, že pani poslankyňa Záborská vložila veci ohľadom ľudských práv, ktoré sú spomínané v správe verejnej ochrankyne práv, do širšieho európskeho legislatívneho rámca a takto pomenovala a vysvetlila svoje výhrady voči predloženej správe.
Mrzí ma však, že niektorí kolegovia z niektorých klubov si túto správu, túto pani poslankyňu v rozprave ani nevypočuli. Mám na mysli, napríklad smerácka lavica už je prázdna. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Záborská, skutočne vám chcem úprimne poďakovať za vašu reč, pretože naozaj to bolo pomenované veľmi zrozumiteľne. Všetko to podstatné, čo ste povedali, tak s tým treba len súhlasiť. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Takisto sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Záborskej. Tiež nepodporím správu pani ombudsmanky, mám voči nej určité výhrady.
Tiež sa mi nepáči, že sa tam príliš venujete diskusiám o dúhových rodinách, párom rovnakého pohlavia. Konštatujete, že ste sa zúčastnili dúhového pochodu, venujete sa transrodovým osobnostiam. Chýba mi tam z vašej strany ochrana života nenarodených detí a rodiny (reakcia z pléna), ale súvisí to s tým, súvisí to s tým.
Takže plne podporujem to, čo povedala pani Záborská, a veľmi ma mrzí, že v tejto miestnosti ľudia, a to je jedno, či sú to kotlebovci, smeráci, OĽANO alebo ktokoľvek iný, že sa postaví za ochranu nenarodených detí a ich práv a že sa postaví za rodiny, sú títo ľudia posielaní do stredoveku. Ľudia, ktorí si vážia ľudský život. Je to naozaj úbohé.
Takže, pani poslankyňa Záborská, plne s vami súhlasím a túto správu nepodporím. A nabudúce vám odporúčam, pani ombudsmanka, aby ste sa naozaj vo vašej správe venovali viac aj ochrane, právam tradičnej rodiny a ochrane života nenarodených detí, pretože aj vo vašej správe konštatujete, že pribúda nám počet prípadov - 1 300 za uplynulý rok - týrania a sexuálneho zneužívania a zanedbávania detí. Položte si otázku, prečo je tomu tak? Vy tu navrhujete zriadiť špeciálne výsluchové miestnosti pre pracovníkov sociálnej kurately, ale to tento problém nevyrieši.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Záborská, veľmi pekne ďakujem za výstižnú a jasnú ochranu hodnôt.
Čo sa týka pani ombudsmanky, ja som vás od začiatku pred rokmi pokladal za slušnú ženu, kresťansky založenú, ktorá bude podporovať hodnoty, tie pravé hodnoty, ktoré patria ku našej krajine. Po krátkej dobe som sa sklamal, keď ste boli zvolená, keď som videl, že čo podporujete, naozaj od LGBTI, od potratov a ďalších vecí, ktoré sa nezhodujú s mojím svedomím. A som rád, že aj so svedomím mnohých ďalších ľudí na Slovensku, nielen poslancov.
Zarazila ma, veľmi ma zarazilo vaše odporúčanie aj v čase korony ministrovi zdravotníctva ohľadom, neviem, či dobre citujem, ale ohľadom garancie prístupu k bezpečným interrupciám.
Čo sa týka mňa, nepodporím vašu správu, nikdy nebudem podporovať interrupcie a budem vždy chrániť právo na ochranu života od počatia. Nielen preto, že pochádzam z 9 detí a sám mám 7 detí, 5 žijúcich, chvalabohu, zo srdca ďakujem mojim rodičom, že nám dali všetkým možnosť narodiť sa a právo na život. Ja som z mojich súrodencov siedmy v poradí. Keby moja mamka alebo moji rodičia keby podporovali interrupcie, tak by som tu nesedel. Boli sme asi najchudobnejšia rodina minimálne v našom meste. Od siedmich rokov vyrastám bez otca a mamka nás dokázala vychovať, dokázala nám dať minimálne stredné školy, na vysoké školy sme nešli, lebo nemali sme financie, tak každý sme sa, poviem to po oravsky, hrabali do roboty, aby sme uživili... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Záborská, cítiť z vás skutočne európsku vyspelosť politika, aj ste veľmi kultivovane dokázali predniesť svoju reč, aj svoje v podstate výhrady, resp. názor, ktorý ste odprezentovali, a v podstate je to každého, každého právo mať nejaký názor.
Pani verejná ochrankyňa práv tu ale nie je zato, aby ona prezentovala svoj názor, ona v podstate má hájiť záujmy ľudí, ktoré im dáva naša ústava a náš právny poriadok bez ohľadu na to, či sa jej to páči, alebo nepáči. A myslím si, že nehovoriť o problémoch ľudí, ktorí možno sú menšinovou skupinou, ale práve preto sa často stávajú útokom, terčom rôznych útokov, ktoré počúvame aj my tu.
Ja práve naopak oceňujem, že pani ombudsmanka veľmi citlivo reaguje na tieto veci, pomenuváva ich a v žiadnom prípade neprikazuje Národnej rade ani neukladá nám nejaké povinnosti. Ona len pomenuváva situáciu a odporúča, aby sa príslušné orgány, ktorým je aj Národná rada ako legislatívny orgán, zaoberali tým, aby aj práva aj týmto možno menšinovým skupinám, o ktorých sa tu eminentne stále rozpráva, ako keby iné problémy neboli, tak práve, vy poslanci, v Národnej rade, polovica diskusie je práve o týchto tabuizovaných témach. A práve to je úloha ombudsmanky, ochrankyne ľudských práv, aby poukazovala na problémy, aby aj keď vie a keď má riešenie, mohla navrhnúť, či si už ho osvojíme, alebo nie, môže ona len potom následne vo svojej správe skonštatovať, že ako sme ju počúvli alebo nepočúvli. (Potlesk.)

Prepáčte, pán podpredseda, neuvedomila som si, že to nie je automatické. Ďakujem pekne všetkým kolegom za ich komentáre a ich svedectvá. Myslím si, že tu je ten problém, ktorý aj bol naznačený, že čo je úloha verejného ochrancu ľudských práv. Je to, aby v danom štáte porovnával, či je, alebo nie je rešpektovaná legislatíva včetne ústavy u nás v Slovenskej republike. Ja myslím, že to nie je ani interpretácia možno osobná, ani interpretácia nejakých mimovládnych organizácií, čo sa tiež veľmi často stáva, ale je to rešpektovanie daného legislatívneho rámca v tom-ktorom štáte.
A ja som zažila v Európskej únii, keď nebola rešpektovaná subsidiarita a kompetencie, že to spôsobilo ten stav, ktorý v Únii je, že ľudia Únii nedôverujú, pretože sa im zdá, že zasahuje do ich práv v oblastiach, na čo nemá kompetencie.
Ja by som bola veľmi rada, keby sme sa my na Slovensku tomu vyvarovali. A ja myslím, že len tak verejný ochranca ľudských práv bude mať dôveru u občanov, že ide podľa platného zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár poznámok a otázok k správe o činnosti pani verejnej ochrankyne práv za rok 2019.
Na strane 21 rozprávate o reprodukčných právach žien. Uvítali ste, že Národná rada neprijala päť návrhov zákona, ktorých zámerom bola ochrana nenarodených detí. Tieto deti, z ktorých sa niektoré nenarodili do konca bez udania dôvodu, sa žiadnych reprodukčných práv nedožili a nedožijú. Pri prijímaní týchto zákonov sa neriešili reprodukčné práva, ale právo na život. A to nielen život dieťaťa, ale aj matky a otca. Pretože takáto vec zasiahne do života poriadne.
Pro choice spoločnosť tvrdí, že interrupcia je to lepšie, zodpovednejšie riešenie, konečné riešenie, potom už bude dobre. Lenže keď sa ozve svedomie, matka, otec sú s ním sami bez reklamných rečí odborníkov na práva žien, ktorých sa to priamo netýka. Verím, že šiesty návrh zákona Národnej rady prijme a zlepší ochranu nenarodených detí a ich rodičov.
Na strane 63 definujete dúhovú rodinu, citujem, "ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie". A ďalej, "sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc".
No, samozrejme platí, ale pre normálnu, obyčajnú rodinu. Prívlastok dúhová ale odkazuje na Dúhový Pride, kde sa dve ženy alebo dvaja muži snažia vydávať za rodičov. Deti, ktoré u nich vyrástli ale hovoria, že mali dve mamy alebo dvoch otcov. Nenazývajú ženu otcom a muža matkou. Vyzerá to teda tak, že tu správa neochraňuje právo, ale vytvára chaos.
Veď zákonodarca v Slovenskej republike neexperimentuje s pojmom dúhová rodina. Zákonodarca prijal novelu zákona o rodine č. 175/2015 Z. z., v ktorej v čl. 3 vyjadruje, citujem, "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa".
Dovoľte mi pripomenúť, že za novelu zákona o rodine dňa 26. júna 2015 hlasovalo až 98 poslancov Národnej rady. Ústavná väčšina poslancov sa zhodla na tom, že slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa, čo slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa. Opakujem, pani verejná ochrankyňa práv, rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Ani tisíc správ neprepíše túto zásadu slovenského rodinného práva.
Sú to zložité veci, ktoré sa nedajú rýchlo a ľahko vyriešiť, ale je veľmi dôležité hľadať pravdu a liečiť zlá láskou a nie sankciami. Preto spomínam sankcie, lebo na tej istej strane chcete sankcionovať rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie vzdelanie. Chcete sankcionovať napriek tomu, že iba využívajú svoje právo na výchovu.
Som učiteľ a za 8 rokov praxe som učil iba Rómov, keď nerátam tých 5 až 7 % majority, reálne lokálnej minority. Začínal som v Letanovciach, kde časť rómskych žiakov žila v raji, slovenskom. Pokračoval som v Markušovciach, v dedine s hradom, kaštieľom aj letohrádkom. Keď som dostal ponuku kandidovať na miesto riaditeľa inej základnej školy, nešiel som, lebo tam bolo málo Rómov. Väčšina si všíma iba tých, ktorí vyrušujú, neprispôsobivých, špinavých, ale ja som spoznal aj krásnych ľudí medzi Rómami a dokonca ich je aj väčšina.
Prečo to tu hovorím? Lebo jedno aj druhé je pravda. Napriek tomu, aký pozitívny vzťah mám ku Rómom, svoje deti by som do takej školy nedal. Jednoducho preto, lebo by som ich chránil pred patologickými javmi, ktoré deti prinášajú zo svojich domovov do školy, či to je nezáujem o vzdelanie alebo násilné riešenie problémov. Kto je silnejší, kto je hlasnejší, ten má pravdu.
Na strane 81 hovoríte: "Verejná ochrankyňa práv preto odporučila Národnej rade, aby prijala právnu úpravu, ktorá zabezpečí implementáciu zákazu diskriminácie a obzvlášť segregácie vo vzdelávaní a vytvorí efektívny systém jej monitorovania a sankcionovania." Som rád, že dávate v tejto oblasti odporúčanie, ale ešte by som bol radšej, ak by ste pomenovali konkrétne riešenia, zvlášť ak sa spomínajú sankcie. Vy ako profesorka práva to viete lepšie ako ja, že ak chce niekto niekoho sankcionovať, v podmienkach právneho štátu platí, že sankcia môže prísť len vtedy, ak niekto poruší zákonom stanovenú povinnosť. Táto povinnosť musí byť konkrétna, že?
Pýtam sa preto, čo ste mali presne na mysli, keď ste písali odporučenie pre Národnú radu? Aké sankcie a hlavne za porušenie akého pravidla správania? Má byť pokutovaná škola alebo zriaďovateľ? Alebo rodičia, ktorí sa rozhodnú vybrať pre svoje dieťa inú školu? Ak by sme mali obmedziť právo rodičov na výber školy pre dieťa a naviac pod sankciou ich obmedzovať vo voľbe školy, obávam sa, že by sme narazili na ústavné právo rodičov na výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Platí: starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Potom zrušíme celé neštátne školstvo? Alebo iba niektorým rodičom uprieme právo na výber školy?
Ak by sme zaviedli tieto sankcie pre rodičov, docielili by sme akurát to, že do mesta by už deti nedochádzali, lebo by sa tam presťahovali celé ich rodiny. Inklúzia by neprebiehala nielen v škole. V našej škole napríklad už neprebieha, lebo je tam, ako som vravel, 97 % Rómov, ale ani v dedine, nehovoriac už o novovzniknutej nenávisti. Chvalabohu, táto vláda má vážny záujem na pozdvihnutí rómskeho národa. Zlepšením materiálnych podmienok života a hlavne zmenu v srdci. Mnoho financií sa minulo na rómsky problém, ktorý je v skutočnosti viac náš ako ich, ale bez úžitku. Príliš často išlo iba o premenovanie fasády, pod ktorou ostal stále ten istý človek - Róm so svojimi problémami, toxickým stresom, generačnou chudobou, vytlačený na okraj spoločnosti.
Potrebujeme budovať vzájomný rešpekt a úctu. Potrebujeme zmierenie medzi našimi národmi. Chceme vari stále oko za oko, kým svet neostane slepý? Máme sa čo učiť od Rómov, tak ako oni od nás. Slovensko je tak naša, ako ich domovina. Keď sú Rómovia privandrovalci, my sme takí istí. Po stáročiach života vedľa seba si potrebujeme odpustiť a snažiť sa o prijateľné spolužitie. Tak nám Pán Boh pomáhaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Marcinčin, ja začínam sledovať, že v podstate ťažko tu nájsť niekoho, kto by bol s prácou pani ombudsmanky nadšený, pretože tie výhrady, ktoré začínajú, samozrejme, až na najväčších liberálov, ktorí tu sú, ale stále dokola čoraz viac poslancov poukazuje na to, že pani ombudsmanka si vytvorila vlastný svet, ktorý presadzuje v tejto funkcii. Ona ignoruje najviac nerešpektované práva a na druhej strane tu pretláča agendu, na ktorú jej nikto nedal mandát, ktorá nemá oporu v ústave, ktorá nemá oporu ani v našich zákonoch. A preto ja si myslím, že nastáva teraz otázka, ak dnes neprejde táto správa, tak, pani ombudsmanka, vy by ste mali odstúpiť. Vy by ste mali odstúpiť, a keď nie, tak si myslím, že normálne tu treba dať návrh na vaše odvolanie. Vy nemáte oporu v tom od prvého momentu, ako ste sa ujali funkcie, jak ste tam začali vyvešovať tie zástavy, čo nemá absolútne žiadnu zhodu ani so slovenskými zákonmi, tak ja si myslím, že tá otázka začína vznikať takto. Pretože ja si myslím, že dnes táto vaša správa neprejde, a keď má mať úctu táto snemovňa, pretože parlament je najväčší zákonodarný orgán, vy ste si neukradli ombudsmana funkciu, vás nikto nevolil okrem týchto poslancov, okrem tejto ctenej snemovne.
To znamená, teraz vzniká otázka, že snáď to nedopadne tak, že tá správa neprejde, pretože podľa mňa neprejde, pokrčíme plecami a ideme ďalej a o rok tu dôjdete zas a zas o rok sme tam, kde sme boli. To je môj podnet na úvahu.
Ďakujem pekne.