7. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel k Jozefovi, celkom dobrý výstup, tiež nerozumiem tomu, prečo by takéto nominácie mali byť politické. A myslím si, že s príchodom nového vládnutia takéto posty budú obsadzované veľmi dobrými odborníkmi, ktorí naozaj deťom rozumia (správne "rozumejú", pozn. red.) a budú na pravom mieste. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja musím plne súhlasiť s pánom Pročkom v tých nomináciách. Jožko, máš úplnú pravdu. Mali by tieto funkcie zastávať ľudia, ktorí sú odborne zdatní a nie podľa nominácií, čo presným príkladom bola pani Patakyová a preto som hlasoval minule proti. Vám pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja plne súhlasím s pánom Pročkom, pretože som o tom presvedčený, že s pani Tomanovou sa spája obrovské množstvo káuz a je to celosvetová hanba, že práve pani Tomanová zastupuje pozíciu, akú zastupuje. Pretože pani Tomanová ako komisárka pre deti reálne tieto deti nechráni a nikdy sa tých najviac ubližovaných detí nezastala. Preto ju znova vyzývam, aby odstúpila zo svojej funkcie. Ďakujem krásne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nebudem vyjadrovať k tým faktom, o ktorých hovoril pán poslanec Pročko, lebo naozaj ich nepoznám. Mňa len zarazila jedna veta, ktorú povedal a povedal to, verím, že úprimne. Hovoril o istej apolitičnosti volieb v parlamente, a to je jedno akých. No viete, drahí kolegovia, apolitická voľba, pokiaľ sa deje v parlamente, neexistuje, lebo vždy o nej rozhodne nejaká parlamentná väčšina. Dokazujete to aj vy za tých málo dní, ktoré ste vo vláde, že jednoducho to nie je. Tiež vy potrebujete nejakú väčšinu mať na to, aby ste niekoho zvolili a len čas ukáže, či ste sa ako trafili alebo netrafili. To sa týka rád, to sa týka riaditeľa, to sa týka rôznych funkcií, ktoré sú volené v tomto parlamente. Hovoriť o apolitickej voľbe je blbosť. Tú apolitickú voľbu si jednoducho tou politickou voľbou musíte zaslúžiť alebo nezaslúžiť. Alebo obhájite ten mandát alebo neobhájite ten mandát, alebo teda viete dokázať isté veci profesne, alebo neviete dokázať isté veci profesne. Ale hovoriť v parlamente o apolitickej voľbe, prosím vás pekne, to je taký nezmysel, taký neuveriteľný nezmysel, že to nemá obdoby. Práve na tej politickej väčšine je založená tá voľba. A tú apolitičnosť si potom každý nejakým spôsobom zaslúži alebo nezaslúži, dokáže alebo nedokáže. Preto ako trošku vážme slová a v tomto prípade naozaj dovolím si s nejakým politizovaním alebo apolitizovaním polemizovať.

Teraz vôbec neviem, či mám vystúpiť, lebo budem hovoriť v trochu podobnom tóne ako pán poslanec Jarjabek, čo sa mi teda, neviem, či už niekedy v živote stalo. Ale teda chcem sa spýtať, pán poslanec Pročko, a čo si ty prestavuješ pod pojmom apolitickosť funkcie? Lebo áno, je to pravda, že vo funkciách, ktoré sú obsadzované parlamentom, môžme si vybrať, že komu dáme prednosť, kto má, kto má aké odborné kompetencie, kto má aké morálne hodnoty, kto má aké skúsenosti, ale je to, je to hlasovanie poslancov a to veľmi často býva ovplyvnené aj nejakým, nejakým politickým názorom.
Súhlasím s tebou v tom, že sú funkcie, kde by nemalo byť tým určujúcim kritériom, že to, či je to náš človek, ktorý je z našej strany, alebo je to niekto, niekto mimo toho prostredia, ale to, aký je odborník, aké má, aké morálne hodnoty u neho predpokladáme a podobne.
No len z tohto hľadiska ja celkom nerozumiem tomu tvojmu porovnaniu pani Patakyovej a pani Tomanovej, že pri oboch sa zdržíš alebo si sa zdržal, lebo sú, lebo sú to politické nominantky a mali by byť apolitické.
Pani Patakyová, pokiaľ viem, nebola nikdy v žiadnej strane, neangažovala sa ani v strane MOST - HÍD a do funkcie verenej ochrankyne práv išla z akademického prostredia. A pani komisárka Tomanová bola ministerkou vo vláde za SMER, bola poslankyňou za SMER, opakovane bola poslankyňou za SMER. Vo funkcii, keď bola ministerkou, tak sa s ňou spájali viaceré kauzy. Neviem o žiadnych kauzách, ktoré by sa spájali s pôsobením pani Patakyovej. Tak celkom nerozumiem tomu, že tvoja výhrada voči obom je rovnaká a že teda mala by to byť apolitická funkcia, lebo to je neporovnateľné podľa môjho názoru.

Ďakujem za slovo. Kolega Jožko, za krátky čas si to dobre zhrnul. Veľmi príjemne si ma prekvapil. Táto téma je o to viac citlivejšia, že dnes si pripomíname Medzinárodný deň rodiny a samozrejme nemajú všetky deti možnosť žiť v úplných a usporiadaných rodinách, ale o to viacej treba chrániť tie, ktoré, ktoré sú pod ochranou štátu alebo iných foriem starostlivosti o práva detí.
Ako ochrankyňa práv detí, pani Tomanová, by ste v prvom rade mali prihliadať na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa a samozrejme tiež umožniť právo na striedavú starostlivosť obidvoch rodičov, otca, mamy, pri, samozrejme, pri dodržaní všetkých nariadení a rozhodnutí súdov. Samozrejme neskorumpovaných súdov. Aby naozaj tu nerozhodovali peniaze, ale aby bolo nadradené právo dieťaťa nad všetko ostatné.
Neviem si doteraz po rokoch predstaviť, že sa stále nevyšetrila kauza Čistý deň. Chcel by som vysvetlenie, že prečo ste ako ochrankyňa práv detí nedotiahli túto kauzu do konca a nevyšetrili všetko, čo bolo potrebné vyšetriť a vyvodiť zodpovednosť pre ľudí, ktorí si dovolili hnusne zneužívať nevinné deti, neplnoleté. Je to svinstvo, nehoráznosť. A naozaj tiež samozrejme, že nepodporím túto správu, budem hlasovať proti a tiež by ste mohli zvažovať odstúpenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Filip Kuffa. (Doznievanie potlesku.)

Pán poslanec Pročko, ja nechápem tomu, čo si to tu dovoľujete. Akým právom nás tu osočujete a urážate? Akým právom vy tu pasujete opozíciu do tej pozície, že my sme ľudia, ktorým nezáleží na deťoch? To je normálne nonsens, čo ste si dovolili v rozprave. Ďalej pani Tomanovú ste tu urazili a povedali ste, že nerozumie deťom. To je druhý nonsens, ste si asi nevšimli, že je žena, matka a že má svoje deti, že sa stará o iné deti.

Ďakujem za slovo. Pán Pročko, vy ste tak vystúpili, ako keby ste vôbec žiadne deti nemali. A ste, neviem, či členom, či predstaviteľom nadácie, ktorej nepoznáte ani meno. Načo ste nám to tu rozprávali? (Reakcie z pléna.) Pár dní dozadu som sa dozvedel, že ste šéfom pizzerie a ste tu pozývali kolegov na pizzu. Myslím, že tie maškarády, tie vám seknú ako dobré a držte sa toho svojho remesla. Tam, tam, aspoň si myslím, že ste priemerný, nechcem povedať, že dobrý, lebo možno na mnohých vašich poznámkach sa nedá ani zasmiať, lebo sú plné invektív a urážok.
Pani ministerka Tomanová je odborníčkou v sociálnej oblasti a dlhoročnou. Celý život toto robila. Celý život tieto veci robila. A vy sa tuná pasujete za nejakého ochrancu detí, jak keby neviem čo vy ste svetoborné vo svojom živote zrobili. Neviem o ničom takom. O ničom. Viete, čo to je? Nič neviem, že by ste voľačo urobili pre tie deti.
A viete, ja vám poviem, pán Pročko, takto, áno, veľakrát sú situácie také, že deti sa, aj deti v dnešnej dobe sa ocitajú aj na uliciach, a nie sú to len deti, ale aj ich rodičia. A na rozdiel od vás, my Kuffovci sa o tieto núdzne rodiny a tieto deti dlhodobo a dlhoročne sa o to staráme.
Vy takto suverénne tuná vystúpite a kritizujete bývalú ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá naozaj, si dovolím povedať, veľmi veľa urobila v sociálnej oblasti pre Slovensko. A na rozdiel od vás neviem o vašich aktivitách vôbec nič, že by ste možno len také núdzne deti pozvali na tú pizzu. Skúste ich pozvať. Nie nás tu pozývajte. Skúste ich pozvať, im urobte to pohostenie. Ale ešte veľa sa nájde takýchto detí na Slovensku, ktoré aj pociťujú a vedia, čo je hlad.

(Smiech rečníka.) Ja som naschvál nepovedal názov našej neziskovky, pretože pán poslanec Kuffa tuná včera nie dehonestoval, ale upozornil, že netreba robiť reklamu. Pán Kuffa, keď si to nepamätáte, volá sa to hosipa.
Chcem povedať, pán Kuffa, že ja viem o tom, čo robí váš brat, ja viem o tom. To, že vy neviete o mojich, o mojich aktivitách, ktoré už robím 25 rokov, viete, ja si nedám fotku s postihnutým dieťaťom a s logom fašistickej strany a napíšem tam, že naša strana pomáha. Ja celý svoj život som zasvätil nezištnosti. Nerozprávam o tom, čo my Kuffovci robíme pre Slovensko. Nie, ja, ja to robím preto, lebo pomáhať sa má. Mňa tak moja mama vychovala.
Viete, pán Kuffa, aj o tej pizzerii, čo ste teraz povedal. Viete, čo robíte? Vytiahnete moje fotografie 20 rokov staré. Dvadsať rokov staré a robíte zo mňa idiota, ako behám holý po ulici. Ale vy neviete, že len minulý rok som odmoderoval štyri programy a urobili sme pre postihnuté deti, ktoré boli, ktoré sú postihnuté rakovinou. Vy neviete, že mám centrum, kde ubytovávam týrané deti. Vy to neviete. Ale vy tu poviete a vaši kolegovia, že som skrachovanec. Vaša kolegyňa tam si ťuká na čelo, keď rozprávam.
A vy, pán Kuffa, vy, ktorý, ktorý tu rozprávate o Bohu, o Ježišovi, ktorý sa v každej jednej rozprave snažíte o to, ukázať, aký ste vy človek. Pre mňa ste, pán Kuffa, pýchou a neskromnosťou postihnutý (povedané so smiechom), ja vás nechcem uraziť, ja vám želám veľa zdravia a nech s vaším bratom naozaj robíte dobre. A to, že neviete, čo robím ja, chvalapánubohu, lebo Boh pomáha každému.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, so záujmom som si vypočula vaše pripomienky. V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí ste vyslovili dobromyseľné, konštruktívne pripomienky a veľmi rada ich budem brať na zreteľ. Na druhej strane je mi nesmierne ľúto a skutočne neviem, ako to preukázať, ale mrzí ma ohováranie, štvavá kampaň, lebo štvavá kampaň mimovládnej organizácie je pre vás, koaličných poslancov, vierohodnejšia ako fakty, vecné argumenty a dôkazy.
Pán Dostál, chcem vám poďakovať za vaše vystúpenie a v tom, že ste sa mi dokonca pokúsili navrhnúť únikovú cestu, a to v tom, že som matke povedala a navádzala som ju, aby dieťa neodovzdala otcovi. A je to pochopiteľné a poviem úprimne, že častokrát vyslovujem aj takéto obavy a v dôsledku toho sme robili dve veľké konferencie so Strediskom pre ľudské práva, kde sme vlastne zavolali aj psychiatrov. Sme vysvetľovali, aký je traumatický zážitok pre dieťa výkon rozhodnutia.
Nebudem to ďalej rozoberať, ale v tomto prípade skutočne a musím povedať, že prispel k tomu aj druhý rodič dieťaťa, sme okamžite informovali policajtov, teda políciu, že dieťa bolo u nás aj s matkou, pretože bolo po nej vyhlásené pátranie. Vzápätí sme informovali obratom úrad práce, kde som sa dostala do konfliktu, nebudem to rozoberať podrobnejšie, s riaditeľom úradu práce, dokonca s vedúcou odboru s tým, že som žiadala, aby dieťaťu bola poskytnutá okamžitá psychologická podpora na to, aby sa mohlo vrátiť k rodičom.
Vzhľadom na to, že úrad práce na to okamžite nereflektoval tak, ako som si predstavovala, hoci svoje potom vykonali, som sa obrátila na ústredie práce a žiadala som zmeniť zákonného zástupcu, v tomto prípade iný úrad práce. Situácia sa vysvetlila, úrad práce konal a za čo im veľmi pekne ďakujem. A upozorňovali ma na to, že z toho vzniknú takéto problémy, však ktoré aj vznikli.
V tejto súvislosti považujem za dôležité povedať to, že veľmi situáciu ovplyvnil rodič dieťaťa, ktorý prišiel dokonca ku nám, navštívil nás a pomohol a bol nápomocný aj k rozšíreniu styku matky s dieťaťom a podobne. Ale všetky informácie, ktoré sme dostali z ústredia úradu práce, spojili sme sa s Linkou dôvery, ktorá vlastne bola súčinná pri tom, smerovali k tomu, aby sme dieťa vrátili do prostredia otca a navrhovali sme ďalšie súdne konanie. V tejto chvíli poviem, že asi aj rozhovor, o ktorom, pretože ho neviem stále priradiť a to, čo zverejnila nadácia, je kompilácia viacerých rozhovorov. A vkladajú nám niečo do úst s mojou riaditeľkou úradu, kedy sme o tom vôbec nič nehovorili. To, že vlastne je táto nahrávka urobená bez právneho podkladu, že neinformovali o tom, že budú nahrávať, ani jeden ani druhý, vás nezaujímalo nikoho, že sú porušované aj moje ľudské práva. Ale na druhej strane ja priznávam jedno nešťastné a nie veľmi a nie správne vyjadrenie, ktoré smerovalo jedine k tomu, ja nepoznám ani sudkyňu, neviem ani meno, aké má a dokonca nám nevedeli dať ani číslo súdneho konania prítomnej osoby, ktoré boli u mňa preto, aby sme mohli vstúpiť do konania. Zisťovali sme všetko cez úrad práce a ani sme do konania napokon nevstúpili, pretože bolo potrebné konať zo strany matky.
Ľutujem jedine to, že v mojom vyjadrení, v ktorom som chcela vlastne usmerniť a vysvetliť to, že pre podanie na Najvyšší súd je nevyhnutné mať advokáta a že vlastne skúsený človek, ktorý už prišiel do kontaktu s Ústavným súdom, s Najvyšším súdom, s Európskym súdom pre ľudské práva, že takýto človek by mohol možno v tejto veci pomôcť. To je celé, čo som týmto smerovala. Nikdy som neoslovila žiadneho sudcu, ani so žiadnym sudcom som nerokovala. Nemám na to kompetencie (povedané s pobavením), nemám na to právo. A keď som sa zúčastnila súdu, vždy som hájila iba otvorenie a jednoznačne akékoľvek záujmy dieťaťa. Nechcem už k tomu ďalej hovoriť.
K pani Hatrákovej som sa vyjadrila, ale napriek tomu poviem, áno, ešte jeden prípad, a to je, stretávame sa s tým, že dieťa sa vyjadrí inak u nás, inak na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a potom sa snažíme konať a získať ďalšie veci k tomu, vrátane prešetriť postupy zo strany ústredia práce a keď nepomôžu ani tieto, trváme na tom a vstupujeme do konania, čo je jedno z kritérií pre vstup do konania, ako sme sa dohodli, a to žiadame, aby pani sudkyňa alebo pán sudca, ktorý prípad má, aby dieťa bolo vypočuté, na čo má nárok, a to v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. A nie je pravdou, že sa nedá vypočuť maloleté dieťa, aj menšie dieťa, dá sa vypočuť aj štvor-, aj päťročné dieťa.
Nedá mi však, aby som nepovedala ešte jednu vetu, ktoré tu odzneli veci, vo veci nákupu postelí a príspevku na nákup 44 postelí pre ľudí, na ktorých neleží ani pracovníčka, ktorú vy neustále prisudzujete (povedané s pobavením) za priateľku, ani jej rodinní príslušníci, ale ležia na tých posteliach ľudia, mali by ležať na nich ľudia, ktorí sú imobilní a ktorí takúto pomoc potrebujú. Myslím, že sme dali viacej príspevok, ako na 600 postelí počas mojej pracovnej aktivity na ministerstve, len aby sme pomohli tým, ktorí takúto pomoc potrebujú, pretože neležia desať dní, ale 365 dní do roka a niekoľko rokov.
Pokiaľ ide o cestu do Portugalska, ani nemám dôvod o tom hovoriť. Musela by som hovoriť o mnohých ministroch, ktorým boli zaplatené letenky, premeškali sa a podobne. Ja môžem hovoriť o jednom jedinom veľvyslancovi, ktorý odmietol nám dať auto z letiska a boli sme traja generálni riaditelia a ja, ktorí sme išli na rokovanie a okrem toho sme mali cesty mimo mesta Lisabon.
Viete, a takto by som mohla pokračovať ďalej a hovoriť o tom. Mrzí ma jedna vec, a to ste, pán Pročko, povedali vy, ktorú vzťahujete na mňa v zariadení, kde som nikdy nepôsobila, nikdy som nebola, ktoré prevádzkujú možno deti, a nie moja dcéra, ale deti bývalej mojej kolegyni, ktorá zopár mesiacov sedela so mnou v jednej kancelárii pred zhruba asi 19 rokmi. Asi toľko.
Nedá mi však jedna vec. Včera sa vyjadrovala pani poslankyňa. Jadrom jej vystúpenia bola kritika, že nám v správe chýba monitoring resocializačných zariadení. Zaznamenala som, že ste postrehli, že na stranách 70 až 76, pani poslankyňa, píšem o zisteniach monitoringu, ktorý sme vykonali návštevou v 46 centrách pre deti a rodiny. Ale zdá sa mi neuveriteľné, že vy ako aj členka predchádzajúceho zoskupenia, a boli ste členkou najvyššieho orgánu, ktorý vlastne pripravuje právne predpisy a schvaľuje právne predpisy, teda najvyššieho zákonodarného orgánu, ste nepostrehli, že v roku 2018 parlament, ktorého ste boli členkou, schválil novelu zákona, ktorej sa bývalé resocializačné zariadenia pretransformovali do centier pre deti a rodiny. Na stranách 75 a 76 uvádzam, že na základe zistení z monitoringu centier pre deti som odporučila 17 konkrétnych opatrení na nápravu nielen samotným monitorovaným centrám, ale zároveň aj ústredným orgánom štátnej správy, ktoré majú v tomto kompetenciu konať.
Pokiaľ ide o vašu výčitku, že vám v správe chýbajú informácie o predchádzajúcej diagnostike detí pri zaraďovaní do príslušného zariadenia, s tým zistené nedostatky vrátane návrhov prostriedkov nápravy, dávam vám do pozornosti, že táto otázka je podrobne rozpísaná na stranách 82 až 86. Ak sa vám zdalo nenáležité, že rozdávam nezáväzné úlohy, kto, čo má zabezpečiť, dávam vám do pozornosti znovu zákon o komisárovi č. 176/2015, konkrétne § 4 ods. 2 písm. f), ktorý priamo predpokladá, že budem navrhovať prostriedky nápravy zodpovedným subjektom, voči ktorým mám oprávnenie konať, teda najmä voči orgánom štátnej správy, a to podľa výsledkov monitorovacej činnosti. Autoritatívne, nie, zabezpečiť záväznosť týchto odporúčaní mi však zákon neumožňuje, pani poslankyňa. Za tým účelom sa pravidelne stretávam s nositeľmi úloh a ich nadriadenými, vrátane ministrov, starostov, primátorov miest, kde analyzujeme jej zistené problémy a ponúkané riešenia. Avšak kontrolnú právomoc voči orgánom štátnej správy má svojím spôsobom Národná rada.
Ďalej ste vyslovili názor, že na jednej strane nemám čo vstupovať do súdneho konania, no vzápätí ste ma okritizovali, že som bola voči súdu málo razantná, keď mi súd odmietol dať nahliadnuť do obrazovo-zvukových záznamov z výkonu rozhodnutia nachádzajúcom sa v súdnom spise. Odhliadnuc od rozporuplnosti vašich pripomienok uvádzam len toľko: vstup do súdneho konania mi umožnil priamo § 4 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi pre deti. Ale už mimochodom, pokiaľ ide o spomínané dotazníky a vami nazývané papiere, z ktorých sme vychádzali a z ktorých sme zisťovali názory detí, a v súčasnosti, a v rámci toho aj práca s jednotlivcami, s deťmi a rozhovory teda s deťmi, či už s jednotlivcom alebo skupinou sú základnou štandardnou metódou zisťovania informácií pre výskum, prieskum v rámci monitoringu, ktorý mi ukladá zase zákon v § 4, myslím, že je to odsek 2 písm. d), ak sa nemýlim.
No a napokon spôsob vystupovania, pomerne ostrého voči mne, týkajúceho sa sexu maloletých detí v bývalých resocializačných zariadeniach v spojení s faktickou poznámkou pani Kozelovej, môže vyvolať v poslucháčovi, neznalom, dojem, ako keby ja som bola zodpovedná za tieto skutky a dali ste to do kontextu s mojou trestnou činnosťou. Musím sa ohradiť, pretože som nikdy v resocializačnom zariadení nepracovala, ani žiadnym spôsobom som nebola na podobných praktikách účastná a preto nerozumiem, prečo mi podsúvate zodpovednosť za to. A tiež mi dovoľte pripomenúť, že § 3 ods. 2 zákona o komisárovi pre deti vylučuje pôsobnosť komisára pre deti voči právomoci súdov. Preto ja nemôžem preverovať súd a v akom štádiu je trestnoprávne konanie, či do akej miery odsúdil napríklad osoby z Čistého dňa.
Rada by som sa vyjadrila aj k vám, pán Pročko, ale viete, skutočne je potrebné veľmi dôkladne poznať veci, až potom sa vyjadrovať. Ale chcem poďakovať pani Šofranko, pani poslankyni, neviem momentálne, kde sedí, neviem ju nájsť očami, aha, chcem poďakovať za vyjadrenie sa k problému, o ktorom sme hovorili, a to je, kde upozornila na Spišskú Novú Ves. Ja som citovala do správy konkrétne to, že sme dostali konkrétny list a mám to na papieri od pána, od pána primátora mesta. Takže na základe toho, ktorý ma ubezpečil, že to je tak. Samozrejme, my tieto veci aj moniturujeme naďalej, či skutočne prebieha ten proces tak, ako by mal.
Je mi veľmi ľúto, lebo som zverejnila všetky informácie, ktoré sa dali aj na webovej stránke, a rozposlala som vám to, aj všetkým poslancom a veľmi som sa jasne vyjadrila k poprekrúcaným faktom a klamstvám mimovládnej organizácie, ktorej názory si očividne osvojili viacerí poslanci a ktorej pokyny zhrnie jedna pani poslankyňa, sa aj snaží plniť. Skôr by som uviedla jednu myšlienku na koniec a je to na zamyslenie pre voličov, otázka nezávislosti výkonu poslaneckého mandátu niektorých poslancov. Či ešte platí, dámy, páni, zákaz imperatívneho mandátu poslanca Národnej rady.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť a tým, ktorí, skutočne ich pripomienky boli jednoznačné, stručné a veľmi slušné, určite môžem zagarantovať, že zabezpečíme ich realizáciu.
Ďakujem.