7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja si osoby so zdravotným znevýhodnením veľmi vážim, mám jednu dokonca v rodine, a aj nášho kolegu Dominika, lebo viem, že to majú veľmi ťažké, a viem, že nie je im čo závidieť. Napriek tomu si myslím, že aj my majorita by sme sa mali k nim správať a pomáhať im, kde sa len dá. To znamená, chcel by som Dominika podporiť. Dominik, drž sa a dúfajme, že sa ti podarí to, čo chceš.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktické pán poslanec Drdul.

Kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Tomáš, my už sme sa rozprávali, teším sa na spoluprácu. Aj tebe, Martin, ďakujem veľmi pekne a rovnako teším sa na spoluprácu.

Ďakujem pekne.
Ďalšou v rozprave je pani poslankyňa Kavecká. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Po nej sa pripraví pán poslanec Kuriak.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani Stavrovská, milé kolegyne, kolegovia, ja som veľmi podrobne počúvala už pri výklade správy na zdravotníckom výbore pani Stavrovskú a skutočne tá správa obsahuje strašne veľa vecí a faktov, argumentov, životných príbehov, takého životného bôľu. A mňa ako zdravotníka, ako človeka, ktorý dlhodobo pôsobil v zdravotníctve a stále pôsobí, v podstate trápia veci, ktoré síce boli poukázané, ale na ktoré by takisto sme nemali v budúcnosti zabúdať. A to je prípad toho, že v podstate, tak ako ste aj spomínali, že máme tu proste ľudí, ktorí nemajú tie odľahčovateľské pomocné služby, ľudia, ktorí sa starajú o svojich blízkych, hendikepovaných, nejako zdravotne znevýhodnených, opatrovatelia, ošetrovatelia, príbuzní, ktorí sú vôbec neni erudovaní v tejto oblasti, a nám už v minulosti, sme vlastne počas mojich dlhoročných štúdií, vyskočil jeden závažný problém, nová diagnóza v podstate, ktorá sa už teraz naozaj prejavuje vo veľkej miere, a to je syndróm chorého opatrovateľa.
My tu máme jeden fakt, ktorý je veľmi vážny a to je to, že v podstate o našich zdravotne znevýhodnených, postihnutých, chorých v dlhodobej chronickej starostlivosti sa starajú ľudia, v podstate stále tí istí ľudia, ktorí okrem toho, že majú na 24 hodín náplň práce sa starať o svojich blízkych alebo osobu zverenú, musia zároveň zabezpečovať aj základný chod domácnosti, musia sa starať o seba, musia zháňať finančné prostriedky a mnohokrát – aj štúdie to potvrdili – sa stáva ten jediný fakt a to je to, že opatrovateľ nám v podstate doslova zomiera skôr ako opatrovaný. Je tam množstvo faktov, je tam množstvo ukazovateľov a na tento fakt by som ja teda chcela poukázať, že v podstate nám sa stávajú opatrovatelia takisto pacientami postihnutými a stávajú sa chorými. Čiže v budúcnosti určite musíme urobiť jednotlivé kroky a opatrenia a proste založiť naše pôsobenie na tom, čo nám v štúdiách vyšlo.
Ďalšia taká závažná téma, ktorú ste veľmi pekne popísali, s takým citlivým príbehom, s takými citlivými jednotlivými otázkami a to je, mňa čo teda trápi, je, sú domovy sociálnych služieb, zariadenia dlhodobej chronickej ošetrovateľskej starostlivosti a používanie sieťových postelí. Táto problematika je naozaj veľmi obšírna a ku každému jednotlivému prípadu treba prihliadať s takými individualitami. A tu opäť vyvstáva problém personálu, personálneho obsadenia, pretože mnohokrát v týchto zariadeniach je pracovná sila, personál tak poddimenzovaný, že opäť sa nám stáva to, že v podstate naši klienti, prijímatelia zdravotníckej, ošetrovateľskej a sociálnej starostlivosti sú zabezpečení, avšak ľudia, ktorí im pomáhajú, doslova opäť trpia diagnózou syndrómom chorého opatrovateľa. Preto na to treba pozerať komplexne.
A vy ste to veľmi dobre na to poukázali, skutočne ako vďaka za takýchto ľudí, ktorí svojím prínosom, svojou prácou v teréne, lebo tá správa nebola písaná od stola, ale bola písaná z jednotlivých pôsobísk a to je veľmi dôležité.
Ja vám chcem skutočne poďakovať a verím, že tieto všetky pripomienky, ktoré tu máme, že vďaka vám a vďaka vašej práci naozaj budú implementované do praxe. A teším sa teda na spoluprácu. A takisto my v zdravotníckom výbore sme túto správu podporili a myslím si, že sa môžete na nás obrátiť a budeme radi, keď tie vaše postrehy, pripomienky, pripomienky z pléna sa implementujú do praxe.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie štyria páni poslanci.
Ako prvá, pani poslankyňa Drábiková, nech sa páči.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem sa poďakovať, Monika, za tvoj príspevok a chcem naozaj potvrdiť, že problematika nedostatočnej starostlivosti, nedostatočného zabezpečenia starostlivosti o ľudí, ktorí majú špeciálne potreby na Slovensku, veľmi súvisí aj s druhou stránkou a to je vlastne segment pomáhajúcich profesií, ktoré trpia tým, že sú nedostatočne finančne ohodnotené, že majú nedostatočné podmienky na výkon svojej profesie, a trpíme aj tým, že mnoho týchto ľudí nám chýba.
Keď som pracovala v centre pomoci pre rodinu, roky, a som sa tiež stretávala s rodinami, ktoré mali deti alebo aj dospelých príbuzných, ktorí mali rôzne špecifické potreby, či už to bolo mentálne postihnutie, telesné, alebo kombinované, a poznám prípady naozaj, že ako veľmi ťažko sa títo ľudia dostávali k pomoci a ako veľmi boli nútení sa rekvalifikovať či už na fundraiserov, zháňali rôzne príspevky, museli vybavovať množstvo administratívnych úkonov, častokrát opakovane, a jednoducho ten systém tej pomoci je naozaj veľmi taký byrokratický, veľmi ťažký, komplikovaný. A toto je tiež vec, ktorá nám veľmi chýba a ktorá prispieva práve aj k únave, aj k vyčerpanosti ľudí, ktorí sa o svojich príbuzných starajú. Čiže chcem sa k tomu pripojiť a chcem naozaj na to poukázať, pretože som presvedčená, že jednak potrebujeme v našej spoločnosti zmeniť mentalitu pohľadu na ľudí, ktorí majú takéto špeciálne potreby, a jednak potrebujeme naozaj zabezpečiť systematickú starostlivosť, odľahčovacie, kvalitné odľahčovacie služby.
Takže ďakujem, Monika, a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dobeš.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážená pani poslankyňa, chcem podporiť tento postreh, ktorý bol pomenovaný. Zároveň v tejto rozsiahlej správe alebo pri tejto príležitosti by som chcel tak pripomenúť alebo poďakovať všetkým, ktorí sa starajú či už na miestnej úrovni – obce, mestá, starostovia, primátori, či sú to samosprávne kraje, máme na úrovni regionálnej samosprávy množstvo zariadení, ktoré akýmkoľvek spôsobom pomáhajú aj ľuďom zdravotne postihnutým a takisto všetkým organizáciám na celom Slovensku. Nie je to jednoduché, je to veľmi citlivá vec, niekedy, jemne to poviem, máme také otupené možno vnímanie, možno si dostatočne neuvedomujeme, čo títo ľudia všetko potrebujú. Tak z tohto miesta ešte raz veľké ďakujem.
Ďakujem.

Pán poslanec Suja.