7. schôdza

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa sa nehlási s reakciou na faktické. Alebo chcete, pani poslankyňa? Už počas toho, ako kolegovia rozprávajú, treba si stlačiť, aby som sa nemusel pýtať. Poprosím trojku, keby ste stlačili.
Tak nech sa páči, s reakciou na faktické pani poslankyňa Záborská.

Prepáčte, pán podpredseda, neuvedomila som si, že to nie je automatické. Ďakujem pekne všetkým kolegom za ich komentáre a ich svedectvá. Myslím si, že tu je ten problém, ktorý aj bol naznačený, že čo je úloha verejného ochrancu ľudských práv. Je to, aby v danom štáte porovnával, či je, alebo nie je rešpektovaná legislatíva včetne ústavy u nás v Slovenskej republike. Ja myslím, že to nie je ani interpretácia možno osobná, ani interpretácia nejakých mimovládnych organizácií, čo sa tiež veľmi často stáva, ale je to rešpektovanie daného legislatívneho rámca v tom-ktorom štáte.
A ja som zažila v Európskej únii, keď nebola rešpektovaná subsidiarita a kompetencie, že to spôsobilo ten stav, ktorý v Únii je, že ľudia Únii nedôverujú, pretože sa im zdá, že zasahuje do ich práv v oblastiach, na čo nemá kompetencie.
Ja by som bola veľmi rada, keby sme sa my na Slovensku tomu vyvarovali. A ja myslím, že len tak verejný ochranca ľudských práv bude mať dôveru u občanov, že ide podľa platného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Marcinčin, ktorému týmto dávam slovo, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár poznámok a otázok k správe o činnosti pani verejnej ochrankyne práv za rok 2019.
Na strane 21 rozprávate o reprodukčných právach žien. Uvítali ste, že Národná rada neprijala päť návrhov zákona, ktorých zámerom bola ochrana nenarodených detí. Tieto deti, z ktorých sa niektoré nenarodili do konca bez udania dôvodu, sa žiadnych reprodukčných práv nedožili a nedožijú. Pri prijímaní týchto zákonov sa neriešili reprodukčné práva, ale právo na život. A to nielen život dieťaťa, ale aj matky a otca. Pretože takáto vec zasiahne do života poriadne.
Pro choice spoločnosť tvrdí, že interrupcia je to lepšie, zodpovednejšie riešenie, konečné riešenie, potom už bude dobre. Lenže keď sa ozve svedomie, matka, otec sú s ním sami bez reklamných rečí odborníkov na práva žien, ktorých sa to priamo netýka. Verím, že šiesty návrh zákona Národnej rady prijme a zlepší ochranu nenarodených detí a ich rodičov.
Na strane 63 definujete dúhovú rodinu, citujem, "ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie". A ďalej, "sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc".
No, samozrejme platí, ale pre normálnu, obyčajnú rodinu. Prívlastok dúhová ale odkazuje na Dúhový Pride, kde sa dve ženy alebo dvaja muži snažia vydávať za rodičov. Deti, ktoré u nich vyrástli ale hovoria, že mali dve mamy alebo dvoch otcov. Nenazývajú ženu otcom a muža matkou. Vyzerá to teda tak, že tu správa neochraňuje právo, ale vytvára chaos.
Veď zákonodarca v Slovenskej republike neexperimentuje s pojmom dúhová rodina. Zákonodarca prijal novelu zákona o rodine č. 175/2015 Z. z., v ktorej v čl. 3 vyjadruje, citujem, "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa".
Dovoľte mi pripomenúť, že za novelu zákona o rodine dňa 26. júna 2015 hlasovalo až 98 poslancov Národnej rady. Ústavná väčšina poslancov sa zhodla na tom, že slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa, čo slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa. Opakujem, pani verejná ochrankyňa práv, rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Ani tisíc správ neprepíše túto zásadu slovenského rodinného práva.
Sú to zložité veci, ktoré sa nedajú rýchlo a ľahko vyriešiť, ale je veľmi dôležité hľadať pravdu a liečiť zlá láskou a nie sankciami. Preto spomínam sankcie, lebo na tej istej strane chcete sankcionovať rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie vzdelanie. Chcete sankcionovať napriek tomu, že iba využívajú svoje právo na výchovu.
Som učiteľ a za 8 rokov praxe som učil iba Rómov, keď nerátam tých 5 až 7 % majority, reálne lokálnej minority. Začínal som v Letanovciach, kde časť rómskych žiakov žila v raji, slovenskom. Pokračoval som v Markušovciach, v dedine s hradom, kaštieľom aj letohrádkom. Keď som dostal ponuku kandidovať na miesto riaditeľa inej základnej školy, nešiel som, lebo tam bolo málo Rómov. Väčšina si všíma iba tých, ktorí vyrušujú, neprispôsobivých, špinavých, ale ja som spoznal aj krásnych ľudí medzi Rómami a dokonca ich je aj väčšina.
Prečo to tu hovorím? Lebo jedno aj druhé je pravda. Napriek tomu, aký pozitívny vzťah mám ku Rómom, svoje deti by som do takej školy nedal. Jednoducho preto, lebo by som ich chránil pred patologickými javmi, ktoré deti prinášajú zo svojich domovov do školy, či to je nezáujem o vzdelanie alebo násilné riešenie problémov. Kto je silnejší, kto je hlasnejší, ten má pravdu.
Na strane 81 hovoríte: "Verejná ochrankyňa práv preto odporučila Národnej rade, aby prijala právnu úpravu, ktorá zabezpečí implementáciu zákazu diskriminácie a obzvlášť segregácie vo vzdelávaní a vytvorí efektívny systém jej monitorovania a sankcionovania." Som rád, že dávate v tejto oblasti odporúčanie, ale ešte by som bol radšej, ak by ste pomenovali konkrétne riešenia, zvlášť ak sa spomínajú sankcie. Vy ako profesorka práva to viete lepšie ako ja, že ak chce niekto niekoho sankcionovať, v podmienkach právneho štátu platí, že sankcia môže prísť len vtedy, ak niekto poruší zákonom stanovenú povinnosť. Táto povinnosť musí byť konkrétna, že?
Pýtam sa preto, čo ste mali presne na mysli, keď ste písali odporučenie pre Národnú radu? Aké sankcie a hlavne za porušenie akého pravidla správania? Má byť pokutovaná škola alebo zriaďovateľ? Alebo rodičia, ktorí sa rozhodnú vybrať pre svoje dieťa inú školu? Ak by sme mali obmedziť právo rodičov na výber školy pre dieťa a naviac pod sankciou ich obmedzovať vo voľbe školy, obávam sa, že by sme narazili na ústavné právo rodičov na výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Platí: starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Potom zrušíme celé neštátne školstvo? Alebo iba niektorým rodičom uprieme právo na výber školy?
Ak by sme zaviedli tieto sankcie pre rodičov, docielili by sme akurát to, že do mesta by už deti nedochádzali, lebo by sa tam presťahovali celé ich rodiny. Inklúzia by neprebiehala nielen v škole. V našej škole napríklad už neprebieha, lebo je tam, ako som vravel, 97 % Rómov, ale ani v dedine, nehovoriac už o novovzniknutej nenávisti. Chvalabohu, táto vláda má vážny záujem na pozdvihnutí rómskeho národa. Zlepšením materiálnych podmienok života a hlavne zmenu v srdci. Mnoho financií sa minulo na rómsky problém, ktorý je v skutočnosti viac náš ako ich, ale bez úžitku. Príliš často išlo iba o premenovanie fasády, pod ktorou ostal stále ten istý človek - Róm so svojimi problémami, toxickým stresom, generačnou chudobou, vytlačený na okraj spoločnosti.
Potrebujeme budovať vzájomný rešpekt a úctu. Potrebujeme zmierenie medzi našimi národmi. Chceme vari stále oko za oko, kým svet neostane slepý? Máme sa čo učiť od Rómov, tak ako oni od nás. Slovensko je tak naša, ako ich domovina. Keď sú Rómovia privandrovalci, my sme takí istí. Po stáročiach života vedľa seba si potrebujeme odpustiť a snažiť sa o prijateľné spolužitie. Tak nám Pán Boh pomáhaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie štyria páni poslanci. Ako prvý pán poslanec Taraba.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Marcinčin, ja začínam sledovať, že v podstate ťažko tu nájsť niekoho, kto by bol s prácou pani ombudsmanky nadšený, pretože tie výhrady, ktoré začínajú, samozrejme, až na najväčších liberálov, ktorí tu sú, ale stále dokola čoraz viac poslancov poukazuje na to, že pani ombudsmanka si vytvorila vlastný svet, ktorý presadzuje v tejto funkcii. Ona ignoruje najviac nerešpektované práva a na druhej strane tu pretláča agendu, na ktorú jej nikto nedal mandát, ktorá nemá oporu v ústave, ktorá nemá oporu ani v našich zákonoch. A preto ja si myslím, že nastáva teraz otázka, ak dnes neprejde táto správa, tak, pani ombudsmanka, vy by ste mali odstúpiť. Vy by ste mali odstúpiť, a keď nie, tak si myslím, že normálne tu treba dať návrh na vaše odvolanie. Vy nemáte oporu v tom od prvého momentu, ako ste sa ujali funkcie, jak ste tam začali vyvešovať tie zástavy, čo nemá absolútne žiadnu zhodu ani so slovenskými zákonmi, tak ja si myslím, že tá otázka začína vznikať takto. Pretože ja si myslím, že dnes táto vaša správa neprejde, a keď má mať úctu táto snemovňa, pretože parlament je najväčší zákonodarný orgán, vy ste si neukradli ombudsmana funkciu, vás nikto nevolil okrem týchto poslancov, okrem tejto ctenej snemovne.
To znamená, teraz vzniká otázka, že snáď to nedopadne tak, že tá správa neprejde, pretože podľa mňa neprejde, pokrčíme plecami a ideme ďalej a o rok tu dôjdete zas a zas o rok sme tam, kde sme boli. To je môj podnet na úvahu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuffa.

Áno, táto správa málo obsahuje to, že by sa zastala tradičnej rodiny, otca, mamy, detí, ktoré majú vyrastať v dôstojných podmienkach a naozaj milujúcich.
Ja by som sa tak opýtal, to som v rozprave možno aj zabudol, aj pani ombudsmanky sa opýtal by som sa a položím tú otázku, hypoteticky: Chceli by ste mať dvoch otcov? Chceli? Skúste si na to odpovedať. Ale my smelo budeme vnucovať našim deťom, nech majú dvoch otcov milujúcich, dve mamy milujúce. To je čo? To nie sú potlačené práva detí? A toto mi chýba ako v tej správe. Toto tu naozaj neni.
Ja dúfam, že táto snemovňa sa zhodne v tom a bude tu hlasovanie o tejto správe a že ju zamietne táto snemovňa celá, tak ako tuná sme. Možno niektorí jednotlivci, ktorí tuná sú, však, samozrejme, každý má tu právo vyjadriť hlasovaním aj možno v nejakom tom prejave.
Pán kolega, chcem tak aj poďakovať za tie vaše odvážne slová vo vzťahu k tej rómskej komunite, lebo presne tak, jak ste to naznačili tuná, toľko peňazí sa tu vyhodilo na riešenie rómskeho problému. To sa prejedlo, prepilo, ale je to neadresné. Títo ľudia ešte prepadli do oveľa väčšej chudoby, v jakej ako boli. Pár ľudí sa na tom nabalilo, zbohatlo, čerpali sme eurofondy, v úvodzovkách sme čerpali, ale kde sú tí ľudia? Žijú v biednych, hrozných podmienkach. Kto z majority zo Slovákov šiel by bývať do rómskej osady? Kto? A my im závidíme ešte aj tú chudobu. A to je práve aj to vyriešenie ich bývania aj tých základných podmienok, aby mohli ľudsky a dôstojne aj títo ľudia žiť.
Vysoko si to oceňujem, tak ako ste to aj spomenuli, vo vzťahu ako k tej škole, máte s tým skúsenosti aj.

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, aj vaše vystúpenie je dôkazom toho, že viete, čo hovoríte. Máte skúsenosti, máte prax, ste človek z reálneho prostredia a veľmi slušne ste tu vysvetlili ten reálny obraz, že na jednej strane tu máme konkrétnu skúsenosť, na druhej strane je tu teória pani ombudsmanky úplne odtrhnutá od reality. A nebolo to len vaše vystúpenie, tých vystúpení tu bolo veľa, ktoré potvrdzujú moje slová.
Takže pán poslanec Taraba mi síce zobral myšlienku alebo prvý tú myšlienku povedal, ale ja ju zopakujem. Naozaj to vyzerá tak, že plénum Národnej rady neschváli túto správu, a to je vážny signál, pani ombudsmanka, voči vám. Ak plénum Národnej rady neschváli túto správu, tak naozaj by ste mali zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii, pretože ťažko sa aj vám bude pracovať a ťažko sa vám bude vysvetľovať, prečo ďalej pôsobíte vo funkcii, keď ste svojím spôsobom nedostali dôveru Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, pani ombudsmanka, chcem vás vážne, seriózne požiadať, aby, ak to hlasovanie nepodporilo vašu správu, aby ste zvážili odstúpenie z funkcie ombudsmanky.