83. schôdza

1.2.2023 - 17.2.2023
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

16.2.2023 o 19:00 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 19:00

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, ako poverený člen poslaneckého klubu OĽANO pán predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák, nech sa páči, udeľujem mu slovo.
A po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.2.2023 o 19:00 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 19:15

Milan Vetrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja som jedným z predkladateľov zákona, ktorý bol vrátený parlamentu na opätovné prerokovanie, pokiaľ ide o jeho čl. I.
Článok I je zákonom, ktorý upravuje osobitnú daň pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje plynovod na Slovensku, niekdajší plynovod Bratstvo, ak sa nemýlim, ešte za socializmu. (Reakcia z pléna.) Nie, Družba je ropovod. Bratstvo bol plynovod.
A myslím, že to bol Bratstvo, a potom to bolo všelijako už premenované, ale dneska je to Eustream. A bol vrátený tento zákon z dvoch dôvodov. Jednak z určitých... z ekonomického hľadiska. To znamená, že, zjednoduším to, pani prezidentka tvrdí, že ak by sme tú daň schválili opätovne, tak by to bolo voči tej firme likvidačné. Budem sa tomu chvíľu venovať, aj keď skôr by som alebo radšej by som venoval pozornosť tomu druhému aspektu, ktorý je právny alebo ústavnoprávny. Keď pani prezidentka tvrdí, že tento zákon sme nemali schváliť, lebo sme porušili tú známu šesťmes... šesťmesačnú lehotu, kedy neni možné opätovne predkladať zákon v tej istej veci.
A začnem teda tým, čomu sa chcem venovať menej, a to je to, to sú tie ekonomické dopady a tá likvidácia samotnej firmy. Ja som mal možnosť sa s predstaviteľmi spoločnosti Eustream stretnúť viackrát. Bolo to jednak na výboroch, kde sa návrh zákona prerokúval, a bolo to aj, samozrejme, na ústavnoprávnom výbore, kde sme to na veľmi podrobne rozoberali. Rozoberali sme aj možnosť, lebo spoločnosť nad tým uvažovala, a predpokladám, že stále uvažuje, ak by bol ten zákon prijatý, že by napadla zákon na Ústavnom súde práve z dôvodu, že opatrenie, ktoré zavádzame, je podľa ich názoru opatrením, ktoré, ktoré sa rovná konfiškácii majetku.
Ich názor vychádza z toho, že tá daň je tak vysoká, že by im už po jej zavedení vlastne nezostával žiadny zisk, a tak by sme v podstate im, dá sa povedať, znemožňovali podnikanie, čo inak, ak by tak bolo, tak naozaj Ústavný súd v minulosti už také daňové opatrenia, ktoré sa rovnajú konfiškácii, teda po... vyhlásil za protiústavné. Čiže naozaj nie, nie popravde minimálne z tejto časti, že parlament naozaj si nemôže robiť za každých okolností čo chce, to je, to je fakt, že nemôžeme schvaľovať v parlamente také opatrenia daňového charakteru, ktorými sme niekoho úplne, že ako keby de facto pozbavili majetku a pri podnikaní toho celého zisku.
Ale v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak aj čísla, ktoré nám poskytla dotknutá firma, hovorili o tom, že aj po uplatnení tejto dane by im stále zostalo približne asi 100 mil. zisku. Čiže v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak nebola situácia podľa môjho názoru ani podľa názoru iných členov výboru, a to dokonca ani podľa názoru členov, členov výboru za stranu SaS, ktorá v týchto veciach býva taká na tých podnikateľov citlivejšia. Čiže ani, ani pán Baránik sa, práveže sám hovoril, že, že to nevníma ako problém. A teraz vidím pána predsedu finančného výboru (povedané so smiechom), že troška zakrútil hlavou, ale naozaj si to over. Ale však existuje aj záznam z toho výboru, že ne... z toho ústavnoprávneho hľadiska sme tie dopady na tú firmu takto nevyhodnocovali.
Čo sa stalo ale potom? Predpokladám, že firma dostala nejaké nové čísla, s ktorými bežala za pani prezidentkou. Mne, mne je naozaj ľúto, že pani prezidentka si nevypočula aj druhú stranu, to znamená názor predkladateľa, hoci viem, že keď sú predkladateľmi členovia vlády, tak to tak robí. To je niečo, čo by som rád uviedol ako výhradu, lebo si myslím, že ak sa chcem rozhodovať o vrátení zákona, tak a, a idem vypočuť hneď jednu stranu, tak by sa patrilo, aby som si vypočul aj druhú stranu, alebo potom to rozhodujem od stola a nevypočujem si ani jednu stranu, alebo teda vychádzam z nejakých písomných podkladov. Ale v poriadku, však je to pani prezidentka, má na to právo, rozhodla sa, ako sa rozhodla.
V každom prípade, keď sme schvaľovali tento zákon, tie čísla také neboli. Následne keď sme už prerokovávali vrátený zákon v... vo výbore aj ústavnoprávnom, tak nám firma priniesla iné čísla, ktoré boli naozaj už aj radikálne iné. Boli veľmi z hľadiska zisku znížené a je zrejmé, že pokiaľ by pretrvával stav, že by ten ruský... alebo ten kohútik zo strany Ruska na tom plynovode bol naozaj tak priškrtený, ako je doteraz, tak firma v tom roku 2025, kedy potrebuje splatiť tú prvú splátku svojich pohľadávok, alebo teda dlhu vo výške 500 mil. eur, že by spolu, ak by bola takáto daň zavedená, že by to pravdepodobne nevedela zvládnuť. To by znamenalo, samozrejme, že by aj boli, bol ohrozený vôbec výnos z tejto dane, ale dostala by sa do stavu, kedy by potenciálne mohlo byť to na Ústavnom súde vyhodnotené aj ako to tzv. konfiškačné opatrenie.
Aj keď teda treba povedať férovo, že keď sme to s predstaviteľmi firmy prechádzali, hoci teda oni sú viazaní aj obchodným tajomstvom, takže nemali sme od nich všetky čísla, tak keď sme to s predstaviteľmi Eustreamu prechádzali, tak bolo zrejmé, že stav, do ktorého sa dostali, nespôsobilo zavedenie dane, lebo žiadnu sme zatiaľ nezaviedli, ale spôsobilo to, že v posledných rokoch sa púšťali do veľmi riskantných finančných operá... alebo do veľmi riskantných operácii na finančnom trhu vrátane tzv. tých hedgových operácii, a že si z veľkej časti za to, do akého stavu sa dostali, môžu sami, pretože ten kohútik nebol priškrtený 10 rokov, on je priškrtený v zásade rok, alebo teda nejak niekoľko mesiacov. Ale oni v tom stave sa ocitli aj vďaka niečomu inému ako len kvôli tomu, že im hrozí vôbec nejaké zavedenie dane. Čiže aj bez toho, aby sme zaviedli nejakú daň, oni budú mať problém to splatiť v roku 2025. Čiže neplatí ten ich argument, že len zavedením dane oni budú mať problémy. Oni budú mať problémy aj bez zavedenia tej dane, takže ten argument, ktorý hovorí pani prezidentka, že my nejakou daňou ideme likvidovať tú firmu, je pravdivý len čiastočne a... alebo z veľmi malej časti, ale z veľkej časti je to vďaka hospodáreniu tej samotnej firmy. A tá firma má nejakých majiteľov a tí majitelia mali nejaké investície a tí majitelia majú viacero firiem a sú to holdingy, ktoré sú celoeurópske, celosvetové.
Čiže jednoducho je to tak, že ak si pozriete, akým spôsobom teda ten, ten jeden z kľúčových majiteľov, ktorým je finančná skupina EPH, funguje, tak je to tak, že majú jednu zložku svojej firmy, ktorá, ktorá má názov Infraštruktúra a druhú, druhú časť svojej firmy majú ako anglicky Power, teda nie je to infraštruktúra, nie je to taký ten, tie nehnuteľnosti, ale je to v podstate dodávka elektrickej energie a dodávka energie. A oni, keďže ten ruský plyn nebol zaškrtený doteraz a prinášal veľmi stabilné obrovské zisky, tak oni na tú firmu, na tú infraštruktúru si nabaľovali strašne veľa dlhov a záväzkov. Ako keby si mysleli, že je to donekonečna a doživotne. A keď, keď si pozriete na zisky tej, celkového toho finančného zoskupenia, ktorého súčasťou je aj Eustream, tak majú niekoľkomiliardový zisk napriek tomu, že je finančná kríza. Čiže naozaj môžme síce ľutovať Eustream, keď si to vytrhneme z kontextu, ale určite nemôžeme ľutovať majiteľov, ktorí napriek tomu, že je kríza, aj na tej kríze priamo, pretože obchodujú a zarábajú na energiách, tak jednoducho sú vysokoziskoví, niekoľkomiliardovo ziskoví. A to, že oni vlastne nabalili na Eustream strašne veľa pohľadávok, lebo si mysleli o tej infraštruktúre, že, že bude donekonečna zisková, a zrazu Rusi zavreli kohútik, tak to je ich chyba pri... ich chyba úva... v úvahe, ako majú podnikať a ako sa bude vyvíjať podnikanie na tom danom trhu.
Takže nemyslím si, že tento argument pani prezidentky, ktorý vychádzal pravdepodobne len z takého čiastkového a veľmi obmedzeného náhľadu na tú konkrétnu danú spoločnosť, je, že tento argument je relevantný a že by sme mali kvôli tomu teda akceptovať jej veto, pokiaľ ide o ekonomické hľadisko. Ale napriek tomu to neznamená, že by sme, že by sme to museli nevyhnutne prelamovať, to veto. Len hovorím, že ten argument sám osebe neodôvodňuje to, že by sme mali, že by sme jej mali vyhovieť.
No a pokiaľ ide o to právne hľadisko a to ústavnoprávne, tak pani prezidentka prišla s takou zaujímavou, zaujímavou teóriou výkladu tej šesťmesačnej lehoty, ktorá sa tu nikdy v parlamente takým spôsobom neuplatňovala. Nezodpovedá ani gramatickému výkladu toho ustanovenia v parlamente. A neviem presne, že ktorý úradník jej to v kancelárií písal, ale je to akože hrubý omyl v tom, ako si vykladá toto ustanovenie, alebo sa to nedá tak vyložiť ani gramaticky. Nevyplýva to ani z výkladových stanovísk ústavnoprávneho výboru, ktoré, ktorých je niekoľko, ako treba vykladať túto šesťmesačnú lehotu, a nikdy sa to v parlamente ani tak neuplatňovalo.
Prezidentka totiž hovorí, že tá... alebo takto. To pravidlo sa uplatňuje takým spôsobom, že pokiaľ podáte zákon do podateľne parlamentu skôr, ako je neschválený, tak sa o ňom môže rokovať. To sa nám tu stalo opakovane. No predsedajúci mi... (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Pán Blanár teraz ale kývol, pán, pán predsedajúci pán Pčolinský, tak má tu napríklad novelu ústavy, ktorú podal ešte pre... o predčasných voľbách ešte predtým tesne pred tým, ako sme schválili tú už tú novelu o predčasných voľbách, má ten istý návrh znova podaný. A budeme o a už sme o ňom rokovali a dokonca sme ho postúpili do druhého čítania. A takých prípadov sú desiatky.
Čiže jednoducho to pravidlo sa vždy konzistentne uplatňovalo spôsobom, že vy môžte aj ten ist... aj návrh tej istej veci podať, kým neni ten návrh v tej istej veci neschválený v Národnej rade alebo nie je stiahnutý. A to je také základné pravidlo, ktoré v tomto prípade aj bolo dodržané, pretože v auguste minulého roka boli podané dva nie totožné, ale obdobné návrhy, a k tomu sa ešte dostanem, a boli podané v ten istý deň. Akurát jeden z nich bol neschválený v septembri a druhý z nich bol schválený v decembri, ale boli podané súbežne, čiže tam absolútne neprichádza do úvahy argument, že by bolo, že by išlo o porušenie šesťmesačnej lehoty. To je úplne scestné skutočne. Je to, je to omyl toho, kto pripravoval ten podklad pani prezidentke, pretože nemyslím si, že si to ona sama píše, tie stanoviská. Ale jednoducho mala toho aj ona veľa ku koncu roka, boli vianočné sviatky, že dokážem to ľudsky pochopiť. Ale je to naozaj hrubý omyl.
A potom druhá vec je tá, že tie návrhy ani neboli totožné, lebo jeden návrh bol zhodou okolností návrh pána predsedu finančného výboru Viskupiča, ktorý sa týkal teda tej dane z osobitnej stavby, ale k tomu bolo zavesené... a to teraz si nepamätám, či lieh, alebo... (Reakcia z pléna.) Bola to dvojička s liehom? Alebo s niečím to bolo, proste s inou daňou. A náš návrh bol iba o dani z osobitnej stavby. Čiže oni neboli ani totožné, oni boli totožné len z polovice. Ale boli podané v ten istý deň, takže už by iba vďaka tomu, že boli podané v jeden deň, tak už by sa to šesťmesač... pravidlo o šesťmesačnej lehote neuplatňovalo. Ale oni navyše ani neboli rovnaké a k nášmu návrhu potom pristúpila, pristúpili koncesionárske poplatky a správne poplatky. Čiže aj keby sme to porovnávali v tom stave, v akom sa to schvaľovalo, tak znova nešlo o totožné návrhy, lebo k tomu ešte pristupuje aj výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, že stačí, keď sú tie návrhy, o ktorých si myslíme, že sú totožné alebo v tej istej veci, že stačí ak upravujú viac ako 50, alebo 50 a viac percent majú rozdielny obsah, teda predmet úpravy, tematický okruh ktorý upravujú, a už to nie je v tej istej veci.
Inými slovami, poviem ako príklad, nedávno sme rozhodovali návrh HLAS-u, kde to bol, to bola novela zákona o sociálnom poistení, kde sa upla, kde sa upravovalo tematicky... kde sa upravovali dôchodky. A popri tom ale upravovali sa dôchodky starobné a okrem starobných sa upravovali aj vdovské dôchodky. A predtým asi mesiac nebol schválený návrh SMER-u, ktorý upravoval iba starobné dôchodky, ale takisto ako ten návrh HLAS-u. Ale vďaka tomu, že návrh HLAS-u okrem starobných dôchodkov upravoval aj vdovské dôchodky, čiže už z 50 % to bolo odlišné, tak sme to pustili ďalej a normálne sme o tom rokovali tuná v parlamente a nejako to dopadlo, asi to nebolo schválené.
A v tomto konkrétnom prípade to bol návrh, kde od začiatku to bolo z 50 % odlišné a pri schválení to bolo z viac ako z 50 % odlišné. Čiže parlament, nikdy to nebolo, zákon, ktorý by spadal pod šesťmesačné pravidlo, teda ktoré je v rokovacom poriadku upravené ako pravidlo, ktoré by zakazovalo predkladať návrhy v tej istej veci.
Pani prezidentka hovorí, že by sa to malo nie takto formalisticky vykladať, ale že by sa to malo vykladať materiálne a podľa zmyslu. No, to je možné, ale to by sme museli zmeniť rokovací poriadok, lebo ani gramaticky to tak neni napísané, ani, ani výkladovo to nikdy takto nebolo uplatňované a ani výkladové stanoviská ústavnoprávneho výboru nie sú takto koncipované.
Čiže to nie je také jednoduché, ako si pani prezidentka myslí, že my teraz máme nejako ideovo si to zmeniť a ísť v rozpore so všetkým, čo sme tu doteraz 30 rokov mali. Ale je to zaujímavý podnet do budúcna, a pokiaľ by to myslela tak, že sa máme nad tým zamyslieť do budúcna, tak áno, zamyslíme sa, ale nemôže to slúžiť ako argument na odmietnutie zákona. Čiže toľko na vysvetlenie.
A pokiaľ ide o to, že či bude poslanecký klub OĽANO prelamovať veto, alebo nebude prelamovať, my sa ešte poradíme, lebo argumenty v zmysle, teda v zmysle toho listu pani prezidentky na neprelamovanie veta, vnímame ako nerelevantné, ale je dosť možné, že vzhľadom na vývoj situácie v tej samotnej firme a ďalšie súvisiace veci, ktoré sa medzitým udiali povedzme aj v rokovaniach s inými subjektmi, kde je majiteľom tá istá firma, ktorá vlastne, Eustream, tak možnože sa rozhodneme inak a to veto nakoniec nebudeme prelamovať.
Ale ak to tak spravíme, tak to nebude z dôvodov, ktoré uvádza pani prezidentka, ale bude to čisto z nášho rozhodnutia a z iných súvisiacich vecí, ktoré sa medzitým udiali.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.2.2023 o 19:15 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 19:30

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Vidím na pánovi spravodajcovi rečnícky nepokoj a prípravu, že sa chce v rozprave prihovoriť a reagovať, takže udeľujem mu slovo.
A po ňom dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.2.2023 o 19:30 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 19:30

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa budem snažiť byť príliš rýchly, a teda príliš... (povedané so smiechom) dostatočne rýchly.
No každopádne, áno, pani prezidentka napísala, že teda tá daň je likvidačná pre danú spoločnosť, že to je len pre tú spoločnosť, teda je príliš vysoká. No ja som rád teda, že, že počúval som to, čo pán predkladateľ hovoril, lebo teda bol predkladateľom tohto, a áno, je to tak, proste parlament si nemôže tu stanovovať dane extrémne vysoké tak, že sa to pomaly rovná konfiškácii, a jednoducho toto tu bolo aj ja osobne som to či už na rokovaní výboru, alebo aj tu vlastne, keď sme to prijímali, hovoril, že teda tá daň je, je extrémne vysoká, že nie je dobrá.
No a prečo? Už len preto, že aj my sme s touto daňou prišli, a teraz tu poviem to, čo aj pán predseda spomínal, vlastne tie daňové dvojičky, že, áno, to, čo SaS hovorí, my sme vždy proti zvyšovaniu daní, proste keď sa nedá znižovať, tak ich aspoň nezvyšujme. Ideálne by bolo znižovať.
No a preto keď proste OĽANO prichádzalo, alebo chcelo prísť teda s rôznymi daňovými návrhmi, jeden z nich bol napríklad táto daň z rúry, tak sme povedali, áno, vieme si to predstaviť, vieme to podporiť vtedy, ak sa v rovnakej sume zníži nejaká iná daň, resp. poplatok. A tá dvojička, čo si, čo si pán Vetrák nevedel spomenúť, to bolo vlastne priamo daň z rúry a koncesionárske poplatky. To, čo máme vlastne aj, aj tuná ako ďalšie články, takže takto to bolo, s tým teda, že tie koncesionárske poplatky sú, samozrejme, nižšia suma, ako je tá predpokladaná výška dane, ktorú teda tu dával ako sadzbu pán kolega Vetrák. No my sme to jednoducho dávali, dávali nižšiu sadzbu.
Takže ono sa v podstate ukázalo, už nech sú tie dôvody akékoľvek, a súhlasím aj s tým, že tá spoločnosť aj urobila proste chyby, určite áno, každopádne tá daň bola príliš vysoká. A z tohto pohľadu je to, to vrátenie na znovu na prerokovanie, si myslím, že je úplne, úplne legitímne a úplne, úplne správne.
No zasa už tu padlo SaS. Jednoducho SaS keď to dávala, to dávala s výrazne nižšou, zmysluplnou sadzbou, takže tuto akoby za to SaS nenesie jednoznačne žiadnu, žiadnu akoby vinu. Čiže máme to tu naspäť, a teda máme možnosť sa teda rozhodnúť znovu.
Pár poznámok k vystúpeniu pána predsedu, viac-menej len na... teda aby padali relevantné argumenty, hovoril, že teda prišlo k zníženiu dodávok zo strany Ruska. Zas úplne že nefrflime, aj tam, kde to akoby nie je úplne presné. Dnes je tá situácia tá, že ono to Rusko by aj rado dodávalo, aj viac, ale klesá im skutočne objem prepravy, to je pravda, to súhlasím, ale klesá teda z toho dôvodu, že Európa si našla, dokázala si nájsť iných odberateľov a jednoducho klesajú tie prepravné objemy, pretože si európski odberatelia jednoducho už nezazmluvňujú také veľké množstvo ako doteraz. Čiže áno, je fakt, že im tie ich obraty jednoznačne klesajú. Z toho, samozrejme, vyplýva aj možná ziskovosť a... (rečník si odkašlal), a teda vôbec, že tá sadzba je, je vysoká, ale teda je to vlastne z tohto dôvodu.
No ďalšia vec je tá, že takéto agresívne zavedenie tej dane bolo nešťastné aj v tom, že treba si uvedomiť, že to stále je pološtátna firma, hej? Štát tam má vlastne tú, tú vyššiu polovicu, ale teda nemá manažérsku kontrolu, ale vždy je dobré sa snažiť akoby o dohodu. Áno, je to pološtátna firma. Ak teda štát potrebuje nejaké zdroje do štátneho rozpočtu, tak dáva zmysel vlastne s tou pološtátnou firmou skôr hľadať vlastne nejaké riešenia akoby dohodou. Vždy je to lepšie, ako, ako ísť takto, lebo zasa to pán predseda povedal, že tá firma jednoznačne zvažovala, zvažuje, a keď by sa prelomilo veto, bude zvažovať vlastne právne kroky, pretože majú, majú pocit, že to je teda neústavne zavedená daň, takže vždy je lepšie vlastne hľadať tú dohodu, hľadať nejaké memorandum, veď štát, štát proste, samozrejme, sa podieľa na, na aj zisku tej spoločnosti s dividendami, takže vlastne tu vždy by bolo lepšie riešenie sa s nimi skúsiť dohodnúť, proste prenastaviť teda prípadne to vyplácanie dividend a takto nájsť cestu dohody. Už keď nič iné, tak tá dohoda je dohoda a proste vylučuje potom následne ďalšie právne kroky, ktoré teda nebudú, keď je dohoda, hej?
Takže v tomto momentálne, hovorím, máme, máme pred sebou možnosť, možnosť to rozhodnúť, a teda je na pléne, či teda bude, alebo nebude prelamovať veto. Ja tu poviem, že skutočne tá daň je vysoká, asi nie je úplne správne prelamovať veto, že skôr sa prihováram k akceptovaniu pripomienky prezidentky. Zároveň teda treba povedať, že áno, tento návrh zákona obsahuje aj ďalšie články, a teda jeden z nich je zrušenie koncesionárskych poplatkov, ďalší článok je zasa zníženie registračných poplatkov pre vozidlá. Myslím si, že oba tieto návrhy zákonov sú dobré pre ľudí a vedia im teda priniesť nejakú, nejakú úsporu, čiže myslím si, že by bolo dobré jednoducho prijať pripomienku prezidentky, a následne vlastne schváliť zákon s pripomienkou a to, to považujem akoby za naj... najlepšie riešenie v tomto prípade. A myslím si, že asi všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.2.2023 o 19:30 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 19:30

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán predseda výboru Kremský ako prvý.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.2.2023 o 19:30 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:30

Peter Kremský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja už som sa počas legislatívneho procesu, myslím, že jasne vyjadroval, že nesúhlasím s takýmto výrazným zdanením vlastne tranzitného plynovodu aj z dôvodu, že v podstate na rozdiel od spoločností, o ktorých sme tu hovorili doteraz, ktoré ťažia z vojny na Ukrajine, táto spoločnosť vojnou na Ukrajine, naopak, trpí. A medzitým v podstate aj počas tohto roku od začiatku januára sa objem prepravovaného plynu z Ukrajiny, alebo teda z Ruska cez Ukrajinu, znížil na zhruba polovicu, čiže dnes je ten tranzitný plynovod naozaj ešte menej vyťažený, ako bol v minulom roku, čiže hrozí výrazné zníženie ziskovosti, a čo je horšie, vlastne táto spoločnosť by mala problémy s ratingmi, s prefinancovaním svojich dlhopisov a tým by bola vlastne aj onedlho ohrozená jej existencia. Keďže ide o čiastočne štátnu firmu, tak, samozrejme, štát by to musel sanovať a je možné, že by ho to stálo ešte vysoké prostriedky, ktoré by do toho musel vkladať.
Čiže myslím si, že je lepšie vlastne potešiť sa z dividendy, ktorú takáto spoločnosť prináša, ako čakať od nej nejaké obrovské prínosy do štátneho rozpočtu v čase, keď v podstate sa ocitla akoby v ohnisku tej vojny a energetickej krízy v Európe a v podstate je ohrozená jej ziskovosť a existencia.
K tým ďalším otázkam, myslím, že ešte tam bude možnosť sa vyjadriť, ale v tomto teda úplne súhlasím s pani prezidentkou, že by to bolo neprimerané, a... a staviam sa za to, aby vlastne sme naozaj toto veto neprelomili.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.2.2023 o 19:30 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 19:30

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
S faktickou pán poslanec Svrček.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.2.2023 o 19:30 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:30

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, sčasti sa vyjadril aj môj predchodca pán poslanec Kremský, ale tiež keď pani prezidentka vetovala tri zákony a medzi nimi aj zákon o dani dani z osobitnej stavby, kde ide o tú špeciálnu daň z potrubia za každý kilometer plynovodu, taktiež som toho názoru, že v tomto prípade pani prezidentka postupovala správne. Ja si pamätám, keď sme mali aj rokovanie ústavnoprávneho výboru a tam sme mali aj zástupcov Eustreamu, kde sme rokovali s jednotlivými predstaviteľmi, a keď som si vypočul aj tie argumenty, v akom stave sa momentálne nachádza činnosť a aktivity tejto spoločnosti, tak myslím si, že momentálne sa nachádzajú v takej hospodárskej situácii, že v dôsledku energetickej krízy a poklesu zisku z prepravy ruského zemného plynu by určite takáto daň mimoriadne ohrozila tento veľmi dôležitý prvok alebo veľmi dôležitý subjekt v rámci tejto oblasti.
Čiže osobne si tiež myslím, že Eustream sa nachádza v mimoriadne ťažkom období svojho podnikania a obrovské prínosy nemôž... nemôž... už nemôžeme očakávať, môžeme na to zabudnúť. Čiže tiež sa prikláňam, ako aj povedal môj predrečník, a súhlasím aj s tebou, pán predseda finančného výboru, že mali by sme aj tiež vypočuť v tejto situácii hlas pani prezidentky.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.2.2023 o 19:30 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 19:30

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Pán poslanec Viskupič, môžete reagovať na faktické poznámky.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.2.2023 o 19:30 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:30

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, áno, ďakujem pekne za vlastne súhlasné, súhlasné stanoviská, takže k tomu v podstate ťažko reagovať. Ale zareagovať ešte na... nieže ťažko, netreba reagovať, takto. Zareagujem ešte na kolegu pána Kremského, ktorý teda hovoril, že na rozdiel teda od toho osobitného odvodu, kde teda vidí, že sa idú zdaňovať firmy, ktoré teda ťažia z vojny na Ukrajine, no toto by som sa ešte k tomuto vrátil.
No takto. Z osobitného odvodu teda bola vyradená spoločnosť Slovnaft, ktorá, áno, ťaží, takže tá je zdanená inak, takže tá sa tam už nenachádza. Elektrárne boli z neho vyradené tiež a tiež sú zdanené iným spôsobom. Tam sa tiež dá povedať, že teda do nejakej miery z toho, z toho profitujú. No ale tie všetky ostatné firmy, ktoré sú tam, ja nevidím, že napríklad telekomunikačné firmy nemali aleže žiadny prospech z vojny na Ukrajine, takisto sa bavme o... ja neviem, vodárňach, kanalizáciách, tie nijak neprofitujú. Môžme takto pokračovať s ďalšími, nemyslím si, že ani farmafirmy teda z toho majú nejaký výsledok, alebo, alebo teda doručovateľské spoločnosti, poštové, prepravné spoločnosti. Čiže tuná proste ten správny názor, ktorý tu je, že to vysoké zdanenie je proste extrémne a škodlivé, by bolo dobré preniesť aj do toho osobitného odvodu, lebo tá situácia tam možno nie je tak úplne že extrémne likvidačná, ale, ale je presne rovnaká, že sa ide zdaňovať niečo, čo v podstate žiadnu dodatočnú výhodu nezískalo, že tým jediným dôvodom je, že štát teda má pocit, že potrebuje dodatočné, dodatočné zdroje.
Tak toto som len chcel uviesť ešte na pravú mieru.
Veľmi pekne ďakujem ešte raz, kolegovia, za reakcie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.2.2023 o 19:30 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom