83. schôdza

Národná rada schválila dňa 20. decembra 2022 zákon o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1410 z 11. januára 2023 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 30. decembra 2022 č. 5871-2022-KPSR uviedla dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhla, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III nasledovne:
1. V čl. IV schváleného zákona sa vypúšťa šiesty bod. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: ústavnoprávny výbor rokoval dňa 30. januára 2023, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 278 z 31. januára 2023 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s pripomienkou prezidentky Slovenskej republiky.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať:
1. o pripomienke prezidentky Slovenskej republiky, uvedenej pod bodom 1 v druhej časti spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
2. o zákone z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1348a), s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienky prezidentky Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 280 z 31. januára 2023. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov poslanca Jaromíra Šíbla informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Tak, vážené dámy, vážení páni, k ochrane ovzdušia som ešte nevystupoval (povedané so smiechom), ale vyskytol sa nám tu taký právny problém, ktorý treba riešiť, takže nebudem sa púšťať vôbec do témy ochrany ovzdušia, hoci jej veľmi fandím, ale chcem povedať niečo k tomu právnemu problému, ktorý vznikol.
My sme schválili zákon dosť neskoro, už v podstate polovici decembra a pani prezidentka nám ho vrátila 30. decembra s tým, že niektoré ustanovenia tohto zákona nadobudli účinnosť už 1. januára 2023, a teda logicky nebol vôbec čas ten zákon opätovne prerokovať a schváliť, a tak vznikol jednak taký štandardný problém, ktorý sa dá riešiť v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, a to úplne jednoducho takým gramatickým výkladom ustanovenia príslušného paragrafu, ktorý hovorí, že pokiaľ by mal, pokiaľ sú ustanovenia v zákone, ktorý vráti prezident na rokovanie parlamentu, pokiaľ sú, pokiaľ by mali nadobudnúť účinnosť skôr, ako budú vyhlásené v Zbierke zákonov, čo je tento prípad, tak my potom môžeme pri prerokovaní zákona, vráteného prezidentom, upraviť ustanovenie o účinnosti. Ale ustanovenie o účinnosti v zákone býva v zásade to posledné ustanovenie, ktoré je označené novelizačným článkom, v tomto prípade, ak sa nemýlim, tak to bol novelizačný článok 10, a teda väčšinou sa púšťame do toho posledného novelizačného článku, v tomto prípade by sme mali upraviť len článok 10, aby sme, aby sme posunuli účinnosť, a tak to urobíme aj v tomto prípade, že to, čo tam bolo 1. januára, tak sa posunie na 1. júla, že to je taký štandard, ktorý robíme vždy.
No len tuná sa vyskytla situácia, že nielen v čl. 10 sme mali ustanovenie o účinnosti, ale mali sme to aj v čl. 9, ktorého jediným účelom bolo posunúť účinnosť v úplne inom zákone, ako je zákon o ochrane ovzdušia, konkrétne to bol zákon z oblasti odpadového hospodárstva, a dokonca to bolo jediné ustanovenie toho novelizačného bodu, no a vyvstáva otázka, či sa má vykladať rokovací poriadok takým spôsobom, že pôjdeme čisto prísne gramatickým výkladom, alebo či pôjdeme podľa zmyslu. A zmyslom toho bolo, aby sme neschvaľovali opätovne zákon v Národnej rade, ktorý by nadobudol účinnosť skôr, ako je vyhlásený v Zbierke zákonov.
A keď to posudzujeme podľa zmyslu a účelu, tak musíme pripustiť, že je možné vstupovať aj do takéhoto ustanovenia, ktoré síce nie je ustanovenie o účinnosti, ale je ustanovením, ktoré upravuje účinnosť, a v prípade, že je to jediným cieľom toho ustanovenia, toho novelizačného bodu, tak by sme mali mať právo ako poslanci v krajnom prípade taký bod aj vypustiť z návrhu zákona, aby sme dostáli zmyslu a účelu toho, čo hovorí rokovací poriadok parlamentu.
A keďže to je taká záležitosť, ktorú nemôže rozhodnúť jeden poslanec, ale bolo na to treba výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak som aj zvolal tento týždeň ústavnoprávny výbor, aby sme túto otázku vyriešili, a podarilo sa nám to, podarilo sa nám zhodnúť na tom, čo som teraz aj opísal, že poslanci by mali mať v budúcnosti výnimočne, ak nastane takáto situácia, právo upraviť aj ustanovenie, ktoré síce nie je ustanovením o účinnosti, teda ten posledný novelizačný bod, ale aj iné ustanovenie, pretože chceme naplniť zmysel rokovacieho poriadku, zákona o rokovacom poriadku, a to, aby sme neschválili v parlamente zákon, ktorý by nadobudol účinnosť skôr, ako bude vyhlásený v Zbierke zákonov.
No a výlučne na tieto účely si dovoľujem aj predložiť pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, vráteného pani prezidentkou, s cieľom upraviť tieto dve ustanovenia, teda jednak že vypustíme čl. 9, pretože už nedáva zmysel, mal nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2023, to už uplynulo, a po konzultácii s ministerstvom životného prostredia už prijali také opatrenia, aby, hoci to pôvodne chceli, ten informačný systém, ktorého sa to týkalo, v odpadovom hospodárstve spúšťať až od roku 2024, tak už nejakým spôsobom to ako-tak zvládnu aj od... od... odteraz.
A tá druhá vec je, že naozaj potom v tom ustanovení o účinnosti v tom čl. 10 teda vypustíme alebo reagujeme na to vypustenie čl. 9, ale aj to, čo bolo 1. januára ako účinnosť, tak posunieme na 1. júl 2023.
No a v tomto duchu teraz by som aj prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, je to tlač 1348.
Teda zákon z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, sa mení takto:
1. Článok IX sa vypúšťa.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Vypustenie článku IX sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Článok X znie:
„Čl. X
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023 okrem čl. I § 34 ods. 1 písm. i), ktorý nadobúda účinnosť 1. októbra 2023, čl. 1 § 11 ods. 9, § 32 písm. b), § 37 ods. 3, a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čl. I § 46 ods. 2 písm. d), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2027, a čl. I § 34 ods. 3 písm. g), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2030.“
To je celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ja ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás všetkých požiadať, ak chceme, aby tento zákon nebol zmätočný, po tom, ako ho schválime, aby ste schválili aj tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne... kolegyňa, kolegovia, kolegyne, pardon, vážený pán predseda, teda dovoľte, aby som... predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 22. septembra 2022 o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovne prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1347).
Národná rada schválila dňa 22. septembra 2022 zákon o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 30. decembra 2022 č. 5873-2022-KPSR uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady pridelil zákon z 22. septembra 2023 (správne: „2022“, pozn. red.) o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a tiež Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady. Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon prijala s touto zmenou:
Článok I schváleného zákona sa vypúšťa. Doterajší článok II až VI sa označuje ako článok I až V.
Výborné... výbory Národnej rady prerokovali predmetný vrátený zákon a v návrhu prezidentky Slovenskej... a k návrhu prezidentky Slovenskej republiky zaujali toto stanovisko:
Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
A ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže rovnako návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Ako gestorský výbor rokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 31. januára 2023. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 122. schôdzi 31. januára 2022. Stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, keďže návrh stanoviska schváliť vrátený zákon nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Predseda výboru na základe príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ma určil za spoločného spravodajcu, a aby som teda predkladal predmetnú informáciu a tiež predkladal návrhy na ďalší postup.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja som jedným z predkladateľov zákona, ktorý bol vrátený parlamentu na opätovné prerokovanie, pokiaľ ide o jeho čl. I.
Článok I je zákonom, ktorý upravuje osobitnú daň pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje plynovod na Slovensku, niekdajší plynovod Bratstvo, ak sa nemýlim, ešte za socializmu. (Reakcia z pléna.) Nie, Družba je ropovod. Bratstvo bol plynovod.
A myslím, že to bol Bratstvo, a potom to bolo všelijako už premenované, ale dneska je to Eustream. A bol vrátený tento zákon z dvoch dôvodov. Jednak z určitých... z ekonomického hľadiska. To znamená, že, zjednoduším to, pani prezidentka tvrdí, že ak by sme tú daň schválili opätovne, tak by to bolo voči tej firme likvidačné. Budem sa tomu chvíľu venovať, aj keď skôr by som alebo radšej by som venoval pozornosť tomu druhému aspektu, ktorý je právny alebo ústavnoprávny. Keď pani prezidentka tvrdí, že tento zákon sme nemali schváliť, lebo sme porušili tú známu šesťmes... šesťmesačnú lehotu, kedy neni možné opätovne predkladať zákon v tej istej veci.
A začnem teda tým, čomu sa chcem venovať menej, a to je to, to sú tie ekonomické dopady a tá likvidácia samotnej firmy. Ja som mal možnosť sa s predstaviteľmi spoločnosti Eustream stretnúť viackrát. Bolo to jednak na výboroch, kde sa návrh zákona prerokúval, a bolo to aj, samozrejme, na ústavnoprávnom výbore, kde sme to na veľmi podrobne rozoberali. Rozoberali sme aj možnosť, lebo spoločnosť nad tým uvažovala, a predpokladám, že stále uvažuje, ak by bol ten zákon prijatý, že by napadla zákon na Ústavnom súde práve z dôvodu, že opatrenie, ktoré zavádzame, je podľa ich názoru opatrením, ktoré, ktoré sa rovná konfiškácii majetku.
Ich názor vychádza z toho, že tá daň je tak vysoká, že by im už po jej zavedení vlastne nezostával žiadny zisk, a tak by sme v podstate im, dá sa povedať, znemožňovali podnikanie, čo inak, ak by tak bolo, tak naozaj Ústavný súd v minulosti už také daňové opatrenia, ktoré sa rovnajú konfiškácii, teda po... vyhlásil za protiústavné. Čiže naozaj nie, nie popravde minimálne z tejto časti, že parlament naozaj si nemôže robiť za každých okolností čo chce, to je, to je fakt, že nemôžeme schvaľovať v parlamente také opatrenia daňového charakteru, ktorými sme niekoho úplne, že ako keby de facto pozbavili majetku a pri podnikaní toho celého zisku.
Ale v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak aj čísla, ktoré nám poskytla dotknutá firma, hovorili o tom, že aj po uplatnení tejto dane by im stále zostalo približne asi 100 mil. zisku. Čiže v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak nebola situácia podľa môjho názoru ani podľa názoru iných členov výboru, a to dokonca ani podľa názoru členov, členov výboru za stranu SaS, ktorá v týchto veciach býva taká na tých podnikateľov citlivejšia. Čiže ani, ani pán Baránik sa, práveže sám hovoril, že, že to nevníma ako problém. A teraz vidím pána predsedu finančného výboru (povedané so smiechom), že troška zakrútil hlavou, ale naozaj si to over. Ale však existuje aj záznam z toho výboru, že ne... z toho ústavnoprávneho hľadiska sme tie dopady na tú firmu takto nevyhodnocovali.
Čo sa stalo ale potom? Predpokladám, že firma dostala nejaké nové čísla, s ktorými bežala za pani prezidentkou. Mne, mne je naozaj ľúto, že pani prezidentka si nevypočula aj druhú stranu, to znamená názor predkladateľa, hoci viem, že keď sú predkladateľmi členovia vlády, tak to tak robí. To je niečo, čo by som rád uviedol ako výhradu, lebo si myslím, že ak sa chcem rozhodovať o vrátení zákona, tak a, a idem vypočuť hneď jednu stranu, tak by sa patrilo, aby som si vypočul aj druhú stranu, alebo potom to rozhodujem od stola a nevypočujem si ani jednu stranu, alebo teda vychádzam z nejakých písomných podkladov. Ale v poriadku, však je to pani prezidentka, má na to právo, rozhodla sa, ako sa rozhodla.
V každom prípade, keď sme schvaľovali tento zákon, tie čísla také neboli. Následne keď sme už prerokovávali vrátený zákon v... vo výbore aj ústavnoprávnom, tak nám firma priniesla iné čísla, ktoré boli naozaj už aj radikálne iné. Boli veľmi z hľadiska zisku znížené a je zrejmé, že pokiaľ by pretrvával stav, že by ten ruský... alebo ten kohútik zo strany Ruska na tom plynovode bol naozaj tak priškrtený, ako je doteraz, tak firma v tom roku 2025, kedy potrebuje splatiť tú prvú splátku svojich pohľadávok, alebo teda dlhu vo výške 500 mil. eur, že by spolu, ak by bola takáto daň zavedená, že by to pravdepodobne nevedela zvládnuť. To by znamenalo, samozrejme, že by aj boli, bol ohrozený vôbec výnos z tejto dane, ale dostala by sa do stavu, kedy by potenciálne mohlo byť to na Ústavnom súde vyhodnotené aj ako to tzv. konfiškačné opatrenie.
Aj keď teda treba povedať férovo, že keď sme to s predstaviteľmi firmy prechádzali, hoci teda oni sú viazaní aj obchodným tajomstvom, takže nemali sme od nich všetky čísla, tak keď sme to s predstaviteľmi Eustreamu prechádzali, tak bolo zrejmé, že stav, do ktorého sa dostali, nespôsobilo zavedenie dane, lebo žiadnu sme zatiaľ nezaviedli, ale spôsobilo to, že v posledných rokoch sa púšťali do veľmi riskantných finančných operá... alebo do veľmi riskantných operácii na finančnom trhu vrátane tzv. tých hedgových operácii, a že si z veľkej časti za to, do akého stavu sa dostali, môžu sami, pretože ten kohútik nebol priškrtený 10 rokov, on je priškrtený v zásade rok, alebo teda nejak niekoľko mesiacov. Ale oni v tom stave sa ocitli aj vďaka niečomu inému ako len kvôli tomu, že im hrozí vôbec nejaké zavedenie dane. Čiže aj bez toho, aby sme zaviedli nejakú daň, oni budú mať problém to splatiť v roku 2025. Čiže neplatí ten ich argument, že len zavedením dane oni budú mať problémy. Oni budú mať problémy aj bez zavedenia tej dane, takže ten argument, ktorý hovorí pani prezidentka, že my nejakou daňou ideme likvidovať tú firmu, je pravdivý len čiastočne a... alebo z veľmi malej časti, ale z veľkej časti je to vďaka hospodáreniu tej samotnej firmy. A tá firma má nejakých majiteľov a tí majitelia mali nejaké investície a tí majitelia majú viacero firiem a sú to holdingy, ktoré sú celoeurópske, celosvetové.
Čiže jednoducho je to tak, že ak si pozriete, akým spôsobom teda ten, ten jeden z kľúčových majiteľov, ktorým je finančná skupina EPH, funguje, tak je to tak, že majú jednu zložku svojej firmy, ktorá, ktorá má názov Infraštruktúra a druhú, druhú časť svojej firmy majú ako anglicky Power, teda nie je to infraštruktúra, nie je to taký ten, tie nehnuteľnosti, ale je to v podstate dodávka elektrickej energie a dodávka energie. A oni, keďže ten ruský plyn nebol zaškrtený doteraz a prinášal veľmi stabilné obrovské zisky, tak oni na tú firmu, na tú infraštruktúru si nabaľovali strašne veľa dlhov a záväzkov. Ako keby si mysleli, že je to donekonečna a doživotne. A keď, keď si pozriete na zisky tej, celkového toho finančného zoskupenia, ktorého súčasťou je aj Eustream, tak majú niekoľkomiliardový zisk napriek tomu, že je finančná kríza. Čiže naozaj môžme síce ľutovať Eustream, keď si to vytrhneme z kontextu, ale určite nemôžeme ľutovať majiteľov, ktorí napriek tomu, že je kríza, aj na tej kríze priamo, pretože obchodujú a zarábajú na energiách, tak jednoducho sú vysokoziskoví, niekoľkomiliardovo ziskoví. A to, že oni vlastne nabalili na Eustream strašne veľa pohľadávok, lebo si mysleli o tej infraštruktúre, že, že bude donekonečna zisková, a zrazu Rusi zavreli kohútik, tak to je ich chyba pri... ich chyba úva... v úvahe, ako majú podnikať a ako sa bude vyvíjať podnikanie na tom danom trhu.
Takže nemyslím si, že tento argument pani prezidentky, ktorý vychádzal pravdepodobne len z takého čiastkového a veľmi obmedzeného náhľadu na tú konkrétnu danú spoločnosť, je, že tento argument je relevantný a že by sme mali kvôli tomu teda akceptovať jej veto, pokiaľ ide o ekonomické hľadisko. Ale napriek tomu to neznamená, že by sme, že by sme to museli nevyhnutne prelamovať, to veto. Len hovorím, že ten argument sám osebe neodôvodňuje to, že by sme mali, že by sme jej mali vyhovieť.
No a pokiaľ ide o to právne hľadisko a to ústavnoprávne, tak pani prezidentka prišla s takou zaujímavou, zaujímavou teóriou výkladu tej šesťmesačnej lehoty, ktorá sa tu nikdy v parlamente takým spôsobom neuplatňovala. Nezodpovedá ani gramatickému výkladu toho ustanovenia v parlamente. A neviem presne, že ktorý úradník jej to v kancelárií písal, ale je to akože hrubý omyl v tom, ako si vykladá toto ustanovenie, alebo sa to nedá tak vyložiť ani gramaticky. Nevyplýva to ani z výkladových stanovísk ústavnoprávneho výboru, ktoré, ktorých je niekoľko, ako treba vykladať túto šesťmesačnú lehotu, a nikdy sa to v parlamente ani tak neuplatňovalo.
Prezidentka totiž hovorí, že tá... alebo takto. To pravidlo sa uplatňuje takým spôsobom, že pokiaľ podáte zákon do podateľne parlamentu skôr, ako je neschválený, tak sa o ňom môže rokovať. To sa nám tu stalo opakovane. No predsedajúci mi... (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Pán Blanár teraz ale kývol, pán, pán predsedajúci pán Pčolinský, tak má tu napríklad novelu ústavy, ktorú podal ešte pre... o predčasných voľbách ešte predtým tesne pred tým, ako sme schválili tú už tú novelu o predčasných voľbách, má ten istý návrh znova podaný. A budeme o a už sme o ňom rokovali a dokonca sme ho postúpili do druhého čítania. A takých prípadov sú desiatky.
Čiže jednoducho to pravidlo sa vždy konzistentne uplatňovalo spôsobom, že vy môžte aj ten ist... aj návrh tej istej veci podať, kým neni ten návrh v tej istej veci neschválený v Národnej rade alebo nie je stiahnutý. A to je také základné pravidlo, ktoré v tomto prípade aj bolo dodržané, pretože v auguste minulého roka boli podané dva nie totožné, ale obdobné návrhy, a k tomu sa ešte dostanem, a boli podané v ten istý deň. Akurát jeden z nich bol neschválený v septembri a druhý z nich bol schválený v decembri, ale boli podané súbežne, čiže tam absolútne neprichádza do úvahy argument, že by bolo, že by išlo o porušenie šesťmesačnej lehoty. To je úplne scestné skutočne. Je to, je to omyl toho, kto pripravoval ten podklad pani prezidentke, pretože nemyslím si, že si to ona sama píše, tie stanoviská. Ale jednoducho mala toho aj ona veľa ku koncu roka, boli vianočné sviatky, že dokážem to ľudsky pochopiť. Ale je to naozaj hrubý omyl.
A potom druhá vec je tá, že tie návrhy ani neboli totožné, lebo jeden návrh bol zhodou okolností návrh pána predsedu finančného výboru Viskupiča, ktorý sa týkal teda tej dane z osobitnej stavby, ale k tomu bolo zavesené... a to teraz si nepamätám, či lieh, alebo... (Reakcia z pléna.) Bola to dvojička s liehom? Alebo s niečím to bolo, proste s inou daňou. A náš návrh bol iba o dani z osobitnej stavby. Čiže oni neboli ani totožné, oni boli totožné len z polovice. Ale boli podané v ten istý deň, takže už by iba vďaka tomu, že boli podané v jeden deň, tak už by sa to šesťmesač... pravidlo o šesťmesačnej lehote neuplatňovalo. Ale oni navyše ani neboli rovnaké a k nášmu návrhu potom pristúpila, pristúpili koncesionárske poplatky a správne poplatky. Čiže aj keby sme to porovnávali v tom stave, v akom sa to schvaľovalo, tak znova nešlo o totožné návrhy, lebo k tomu ešte pristupuje aj výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, že stačí, keď sú tie návrhy, o ktorých si myslíme, že sú totožné alebo v tej istej veci, že stačí ak upravujú viac ako 50, alebo 50 a viac percent majú rozdielny obsah, teda predmet úpravy, tematický okruh ktorý upravujú, a už to nie je v tej istej veci.
Inými slovami, poviem ako príklad, nedávno sme rozhodovali návrh HLAS-u, kde to bol, to bola novela zákona o sociálnom poistení, kde sa upla, kde sa upravovalo tematicky... kde sa upravovali dôchodky. A popri tom ale upravovali sa dôchodky starobné a okrem starobných sa upravovali aj vdovské dôchodky. A predtým asi mesiac nebol schválený návrh SMER-u, ktorý upravoval iba starobné dôchodky, ale takisto ako ten návrh HLAS-u. Ale vďaka tomu, že návrh HLAS-u okrem starobných dôchodkov upravoval aj vdovské dôchodky, čiže už z 50 % to bolo odlišné, tak sme to pustili ďalej a normálne sme o tom rokovali tuná v parlamente a nejako to dopadlo, asi to nebolo schválené.
A v tomto konkrétnom prípade to bol návrh, kde od začiatku to bolo z 50 % odlišné a pri schválení to bolo z viac ako z 50 % odlišné. Čiže parlament, nikdy to nebolo, zákon, ktorý by spadal pod šesťmesačné pravidlo, teda ktoré je v rokovacom poriadku upravené ako pravidlo, ktoré by zakazovalo predkladať návrhy v tej istej veci.
Pani prezidentka hovorí, že by sa to malo nie takto formalisticky vykladať, ale že by sa to malo vykladať materiálne a podľa zmyslu. No, to je možné, ale to by sme museli zmeniť rokovací poriadok, lebo ani gramaticky to tak neni napísané, ani, ani výkladovo to nikdy takto nebolo uplatňované a ani výkladové stanoviská ústavnoprávneho výboru nie sú takto koncipované.
Čiže to nie je také jednoduché, ako si pani prezidentka myslí, že my teraz máme nejako ideovo si to zmeniť a ísť v rozpore so všetkým, čo sme tu doteraz 30 rokov mali. Ale je to zaujímavý podnet do budúcna, a pokiaľ by to myslela tak, že sa máme nad tým zamyslieť do budúcna, tak áno, zamyslíme sa, ale nemôže to slúžiť ako argument na odmietnutie zákona. Čiže toľko na vysvetlenie.
A pokiaľ ide o to, že či bude poslanecký klub OĽANO prelamovať veto, alebo nebude prelamovať, my sa ešte poradíme, lebo argumenty v zmysle, teda v zmysle toho listu pani prezidentky na neprelamovanie veta, vnímame ako nerelevantné, ale je dosť možné, že vzhľadom na vývoj situácie v tej samotnej firme a ďalšie súvisiace veci, ktoré sa medzitým udiali povedzme aj v rokovaniach s inými subjektmi, kde je majiteľom tá istá firma, ktorá vlastne, Eustream, tak možnože sa rozhodneme inak a to veto nakoniec nebudeme prelamovať.
Ale ak to tak spravíme, tak to nebude z dôvodov, ktoré uvádza pani prezidentka, ale bude to čisto z nášho rozhodnutia a z iných súvisiacich vecí, ktoré sa medzitým udiali.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa budem snažiť byť príliš rýchly, a teda príliš... (povedané so smiechom) dostatočne rýchly.
No každopádne, áno, pani prezidentka napísala, že teda tá daň je likvidačná pre danú spoločnosť, že to je len pre tú spoločnosť, teda je príliš vysoká. No ja som rád teda, že, že počúval som to, čo pán predkladateľ hovoril, lebo teda bol predkladateľom tohto, a áno, je to tak, proste parlament si nemôže tu stanovovať dane extrémne vysoké tak, že sa to pomaly rovná konfiškácii, a jednoducho toto tu bolo aj ja osobne som to či už na rokovaní výboru, alebo aj tu vlastne, keď sme to prijímali, hovoril, že teda tá daň je, je extrémne vysoká, že nie je dobrá.
No a prečo? Už len preto, že aj my sme s touto daňou prišli, a teraz tu poviem to, čo aj pán predseda spomínal, vlastne tie daňové dvojičky, že, áno, to, čo SaS hovorí, my sme vždy proti zvyšovaniu daní, proste keď sa nedá znižovať, tak ich aspoň nezvyšujme. Ideálne by bolo znižovať.
No a preto keď proste OĽANO prichádzalo, alebo chcelo prísť teda s rôznymi daňovými návrhmi, jeden z nich bol napríklad táto daň z rúry, tak sme povedali, áno, vieme si to predstaviť, vieme to podporiť vtedy, ak sa v rovnakej sume zníži nejaká iná daň, resp. poplatok. A tá dvojička, čo si, čo si pán Vetrák nevedel spomenúť, to bolo vlastne priamo daň z rúry a koncesionárske poplatky. To, čo máme vlastne aj, aj tuná ako ďalšie články, takže takto to bolo, s tým teda, že tie koncesionárske poplatky sú, samozrejme, nižšia suma, ako je tá predpokladaná výška dane, ktorú teda tu dával ako sadzbu pán kolega Vetrák. No my sme to jednoducho dávali, dávali nižšiu sadzbu.
Takže ono sa v podstate ukázalo, už nech sú tie dôvody akékoľvek, a súhlasím aj s tým, že tá spoločnosť aj urobila proste chyby, určite áno, každopádne tá daň bola príliš vysoká. A z tohto pohľadu je to, to vrátenie na znovu na prerokovanie, si myslím, že je úplne, úplne legitímne a úplne, úplne správne.
No zasa už tu padlo SaS. Jednoducho SaS keď to dávala, to dávala s výrazne nižšou, zmysluplnou sadzbou, takže tuto akoby za to SaS nenesie jednoznačne žiadnu, žiadnu akoby vinu. Čiže máme to tu naspäť, a teda máme možnosť sa teda rozhodnúť znovu.
Pár poznámok k vystúpeniu pána predsedu, viac-menej len na... teda aby padali relevantné argumenty, hovoril, že teda prišlo k zníženiu dodávok zo strany Ruska. Zas úplne že nefrflime, aj tam, kde to akoby nie je úplne presné. Dnes je tá situácia tá, že ono to Rusko by aj rado dodávalo, aj viac, ale klesá im skutočne objem prepravy, to je pravda, to súhlasím, ale klesá teda z toho dôvodu, že Európa si našla, dokázala si nájsť iných odberateľov a jednoducho klesajú tie prepravné objemy, pretože si európski odberatelia jednoducho už nezazmluvňujú také veľké množstvo ako doteraz. Čiže áno, je fakt, že im tie ich obraty jednoznačne klesajú. Z toho, samozrejme, vyplýva aj možná ziskovosť a... (rečník si odkašlal), a teda vôbec, že tá sadzba je, je vysoká, ale teda je to vlastne z tohto dôvodu.
No ďalšia vec je tá, že takéto agresívne zavedenie tej dane bolo nešťastné aj v tom, že treba si uvedomiť, že to stále je pološtátna firma, hej? Štát tam má vlastne tú, tú vyššiu polovicu, ale teda nemá manažérsku kontrolu, ale vždy je dobré sa snažiť akoby o dohodu. Áno, je to pološtátna firma. Ak teda štát potrebuje nejaké zdroje do štátneho rozpočtu, tak dáva zmysel vlastne s tou pološtátnou firmou skôr hľadať vlastne nejaké riešenia akoby dohodou. Vždy je to lepšie, ako, ako ísť takto, lebo zasa to pán predseda povedal, že tá firma jednoznačne zvažovala, zvažuje, a keď by sa prelomilo veto, bude zvažovať vlastne právne kroky, pretože majú, majú pocit, že to je teda neústavne zavedená daň, takže vždy je lepšie vlastne hľadať tú dohodu, hľadať nejaké memorandum, veď štát, štát proste, samozrejme, sa podieľa na, na aj zisku tej spoločnosti s dividendami, takže vlastne tu vždy by bolo lepšie riešenie sa s nimi skúsiť dohodnúť, proste prenastaviť teda prípadne to vyplácanie dividend a takto nájsť cestu dohody. Už keď nič iné, tak tá dohoda je dohoda a proste vylučuje potom následne ďalšie právne kroky, ktoré teda nebudú, keď je dohoda, hej?
Takže v tomto momentálne, hovorím, máme, máme pred sebou možnosť, možnosť to rozhodnúť, a teda je na pléne, či teda bude, alebo nebude prelamovať veto. Ja tu poviem, že skutočne tá daň je vysoká, asi nie je úplne správne prelamovať veto, že skôr sa prihováram k akceptovaniu pripomienky prezidentky. Zároveň teda treba povedať, že áno, tento návrh zákona obsahuje aj ďalšie články, a teda jeden z nich je zrušenie koncesionárskych poplatkov, ďalší článok je zasa zníženie registračných poplatkov pre vozidlá. Myslím si, že oba tieto návrhy zákonov sú dobré pre ľudí a vedia im teda priniesť nejakú, nejakú úsporu, čiže myslím si, že by bolo dobré jednoducho prijať pripomienku prezidentky, a následne vlastne schváliť zákon s pripomienkou a to, to považujem akoby za naj... najlepšie riešenie v tomto prípade. A myslím si, že asi všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja už som sa počas legislatívneho procesu, myslím, že jasne vyjadroval, že nesúhlasím s takýmto výrazným zdanením vlastne tranzitného plynovodu aj z dôvodu, že v podstate na rozdiel od spoločností, o ktorých sme tu hovorili doteraz, ktoré ťažia z vojny na Ukrajine, táto spoločnosť vojnou na Ukrajine, naopak, trpí. A medzitým v podstate aj počas tohto roku od začiatku januára sa objem prepravovaného plynu z Ukrajiny, alebo teda z Ruska cez Ukrajinu, znížil na zhruba polovicu, čiže dnes je ten tranzitný plynovod naozaj ešte menej vyťažený, ako bol v minulom roku, čiže hrozí výrazné zníženie ziskovosti, a čo je horšie, vlastne táto spoločnosť by mala problémy s ratingmi, s prefinancovaním svojich dlhopisov a tým by bola vlastne aj onedlho ohrozená jej existencia. Keďže ide o čiastočne štátnu firmu, tak, samozrejme, štát by to musel sanovať a je možné, že by ho to stálo ešte vysoké prostriedky, ktoré by do toho musel vkladať.
Čiže myslím si, že je lepšie vlastne potešiť sa z dividendy, ktorú takáto spoločnosť prináša, ako čakať od nej nejaké obrovské prínosy do štátneho rozpočtu v čase, keď v podstate sa ocitla akoby v ohnisku tej vojny a energetickej krízy v Európe a v podstate je ohrozená jej ziskovosť a existencia.
K tým ďalším otázkam, myslím, že ešte tam bude možnosť sa vyjadriť, ale v tomto teda úplne súhlasím s pani prezidentkou, že by to bolo neprimerané, a... a staviam sa za to, aby vlastne sme naozaj toto veto neprelomili.

Áno, sčasti sa vyjadril aj môj predchodca pán poslanec Kremský, ale tiež keď pani prezidentka vetovala tri zákony a medzi nimi aj zákon o dani dani z osobitnej stavby, kde ide o tú špeciálnu daň z potrubia za každý kilometer plynovodu, taktiež som toho názoru, že v tomto prípade pani prezidentka postupovala správne. Ja si pamätám, keď sme mali aj rokovanie ústavnoprávneho výboru a tam sme mali aj zástupcov Eustreamu, kde sme rokovali s jednotlivými predstaviteľmi, a keď som si vypočul aj tie argumenty, v akom stave sa momentálne nachádza činnosť a aktivity tejto spoločnosti, tak myslím si, že momentálne sa nachádzajú v takej hospodárskej situácii, že v dôsledku energetickej krízy a poklesu zisku z prepravy ruského zemného plynu by určite takáto daň mimoriadne ohrozila tento veľmi dôležitý prvok alebo veľmi dôležitý subjekt v rámci tejto oblasti.
Čiže osobne si tiež myslím, že Eustream sa nachádza v mimoriadne ťažkom období svojho podnikania a obrovské prínosy nemôž... nemôž... už nemôžeme očakávať, môžeme na to zabudnúť. Čiže tiež sa prikláňam, ako aj povedal môj predrečník, a súhlasím aj s tebou, pán predseda finančného výboru, že mali by sme aj tiež vypočuť v tejto situácii hlas pani prezidentky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, áno, ďakujem pekne za vlastne súhlasné, súhlasné stanoviská, takže k tomu v podstate ťažko reagovať. Ale zareagovať ešte na... nieže ťažko, netreba reagovať, takto. Zareagujem ešte na kolegu pána Kremského, ktorý teda hovoril, že na rozdiel teda od toho osobitného odvodu, kde teda vidí, že sa idú zdaňovať firmy, ktoré teda ťažia z vojny na Ukrajine, no toto by som sa ešte k tomuto vrátil.
No takto. Z osobitného odvodu teda bola vyradená spoločnosť Slovnaft, ktorá, áno, ťaží, takže tá je zdanená inak, takže tá sa tam už nenachádza. Elektrárne boli z neho vyradené tiež a tiež sú zdanené iným spôsobom. Tam sa tiež dá povedať, že teda do nejakej miery z toho, z toho profitujú. No ale tie všetky ostatné firmy, ktoré sú tam, ja nevidím, že napríklad telekomunikačné firmy nemali aleže žiadny prospech z vojny na Ukrajine, takisto sa bavme o... ja neviem, vodárňach, kanalizáciách, tie nijak neprofitujú. Môžme takto pokračovať s ďalšími, nemyslím si, že ani farmafirmy teda z toho majú nejaký výsledok, alebo, alebo teda doručovateľské spoločnosti, poštové, prepravné spoločnosti. Čiže tuná proste ten správny názor, ktorý tu je, že to vysoké zdanenie je proste extrémne a škodlivé, by bolo dobré preniesť aj do toho osobitného odvodu, lebo tá situácia tam možno nie je tak úplne že extrémne likvidačná, ale, ale je presne rovnaká, že sa ide zdaňovať niečo, čo v podstate žiadnu dodatočnú výhodu nezískalo, že tým jediným dôvodom je, že štát teda má pocit, že potrebuje dodatočné, dodatočné zdroje.
Tak toto som len chcel uviesť ešte na pravú mieru.
Veľmi pekne ďakujem ešte raz, kolegovia, za reakcie.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, ctená snemovňa, chcel by som povedať pár slov k tomuto zákonu, vrátenému pani prezidentkou.
Ako som už spomínal, úplne súhlasím s pani prezidentkou v tom, že, že zdanenie tranzitného plynovodu v tejto situácii je neprimerané. Keď v podstate kvôli ruskej agresii na Ukrajine a výraznému zníženiu dodávok ruského plynu do Európy v podstate tento tranzitný plynovod je naplnený iba z malej časti svojej kapacity. Je v podstate veľké šťastie alebo veľkým prínosom, musím tak povedať, že jeho prevádzkovateľ, spoločnosť Eustream v posledných rokoch výrazne investoval vlastne do diverzifikácie jeho využitia, najmä do spätného chodu. Vidíme, že dnes veľká časť plynu prúdi na Slovensko zo západu, čiže z Českej republiky a z Nemecka, často, samozrejme, ide tiež o ruský plyn, ale, ale vlastne prúdi smerom väčšinou na východ, na juh. Pomerne veľká, veľké objemy teraz prúdia na Ukrajinu, do Maďarska a tak ďalej, čiže v podstate tento plynovod sa využíva akoby nie už ako tranzit z východu na západ, ale vlastne taká plynárenská križovatka, kde prúdi plyn z rôznych častí Európy a smeruje zase do iných, kde je potrebnejší. To čiastočne, samozrejme, nahrádza tento výpadok, ale vidíme, že už minulý rok znamenal pomerne veľký výpadok zisku prevádzkového zatiaľ pre túto spoločnosť, čo sa pravdepodobne dosť bolestivo odrazí na jej celoročných výsledkoch, čiže, čiže v takejto situácii ju zaťažiť v podstate daňou zo stavby, čiže bez ohľadu koľko plynu potečie cez túto rúru, bude platiť výrazné dane len za to, že vlastne má túto stavbu, túto rúru, to sa mi zdá naozaj veľmi neprimerané. Nie som proti tomu, aby vlastne sa zdanila takáto, takáto energetická stavba, ale myslím si, že tá primeranosť je úplne, úplne niekde inde, ako to, čo bolo v tom pôvodnom návrhu. Čiže súhlasím s tým, aby, aby, alebo súhlasím s postojom prezidentskej kancelárie v tom zmysle, aby takýto, takýto návrh zákona neprešiel, aby, a odporúčam, aby sme vlastne ani takéto veto neprelamovali.
Na druhej strane som veľmi prekvapený, že pani prezidentku vôbec nejak netrápi, netrápia dva veľmi, veľmi nápadné prílepky k tomuto zákonu, ktoré s ním, samozrejme, nemajú absolútne nič spoločné, a to je, to je zmena správnych poplatkov, a to registračných poplatkov pri autách, a zmena v koncesionárskych poplatkoch, ktoré občania a najmä firmy platia vlastne na prevádzku... (ruch v sále) Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky. Poprosím vás, páni kolegovia, dosť je to rušivé, keď sa tu rozprávate vedľa mňa.
Čiže k týmto dvom zákonom len toľko, že sú to, sú to akože pre mňa pomerne nehanebné prílepky, keď tu diskutujeme teda o nejakých prílepkoch a nepriamych novelách, tak toto je skutočne matka všetkých prílepkov a som prekvapený (povedané so smiechom), že v prezidentskej kancelárii toto nikoho nejak neoslovilo a netrápilo, pretože tu dostávame teda vrátené zákony za podstatne menej vážne previnenia oproti transparentnosti a plynulosti legislatívneho procesu.
No čiže to je procesná vec. A pokiaľ ide o ich náplň, tak, samozrejme, tam ja mám tiež pomerne vážne výhrady, k správnym poplatkom, tam vlastne je pomerne negatívny teda dôsledok toho, čo sa tu prijalo v decembri, to, že síce pri nových autách a zánovných autách tie poplatky klesnú, ale pri starších autách sa pomerne výrazne zvýšia, najmä pri autách s vyšším výkonom. Tam dokonca tie registračné poplatky presiahnu hodnotu toho auta na trhu, čo teda v lepšom prípade a čo bolo asi aj zámerom predkladateľov, by malo viesť k tomu, že sa tieto autá budú vyraďovať a budú sa používať len dovtedy, kedy, kým ich teda nebude musieť ten pôvodný majiteľ predať, a potom ich dá vlastne zošrotovať, lenže ako to už na Slovensku býva, my Slováci sme veľmi kreatívni, vynájdeme sa a dopadne to tak, že tieto autá sa budú síce predávať, ale nebudú sa preregistrovávať, budú ostať zaregistrované na pôvodného majiteľa a takto to pôjde od jedného k druhému, tretiemu, štvrtému, piatemu a po pár rokoch už nikto nebude vedieť, kde ten reálny majiteľ je, a ani ten reálny majiteľ nebude vedieť, kto bol ten pôvodný majiteľ, nebude mať na neho kontakt, no, samozrejme, môže ho nájsť podľa adresy, ale v prípade nejakého priestupku alebo havárie tam bude veľký problém, ako vypátrať toho skutočného páchateľa.
Čiže vznikne veľmi veľká právna neistota a budú s tým problémy. My vlastne teraz spolu aj s kolegom Marošom Viskupičom rokujeme s ministerstvom financií, ministerstvom dopravy o tom, ako by sme túto situáciu vyriešili, máme návrh lepšej tabuľky a tak ďalej a tak isto ja tam navrhujem určité, určité zvýhodnenie vlastne majiteľov aj týchto starších vozidiel, takže tam si myslím, že máme lepšie riešenie, a odporúčal by som tiež vlastne za... alebo nehlasovať za to, aby takéto ustanovenie ostalo v platnosti.
Pokiaľ ide o koncesionárske poplatky, myslím si, že je to veľmi výrazný výpadok štátneho rozpočtu, pretože štátny rozpočet by vlastne musel túto televíziu sanovať prostriedkami zo štátneho rozpočtu, čo, si myslím, že je fiškálne teda pomerne nehospodárne a nezodpovedné, a navyše je tam ďalšia vec, že televízia by sa tým stala finančne priamo závislá na štáte, na vláde, čo, si myslím, že nie je zdravé a z hľadiska demokracie aj jej budúcnosti na Slovensku môže byť až ohrozujúce. Čiže len toľko k tomu. Odporúčam teda nehlasovať ani za prelomenie veta pani prezidentky, ani za tento zákon ako celkovo, aj keď by teda sa veto neprelomilo.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za prijatie týchto mojich odporúčaní.

Pán predseda výboru, no, ste predsedom výboru najväčšieho poslaneckého klubu a myslím si, že mali by ste si aj ctiť dohody, ktoré boli urobené. Tento zákon bol urobený ako súčasť dohody schváleného štátneho rozpočtu práve z toho dôvodu, aby boli naplnené aj niektoré rozpočtové výdavky a výdavkové príjmy, a teraz tu hovoríte úplne niečo iné.
Ako vy, vy sa počúvate, čo vy tu rozprávate? Najprv vy obviňujete SaS-ku, že však my sme lobisti, lebo nechceme daň z rúry, keď pristúpime k tomu, že sa tá daň z rúry bude zdaňovať, tak teraz vlastne vy hovoríte, že to netreba, a vy, vy ste teraz ten najväčší lobista v tejto (povedané so smiechom), tejto snemovni a nezrozumiteľný. A vám nerešpekto... rešpektovať nejaké spoločné dohody, aj keď možno, že nepríjemné, ale dohody, ktoré boli urobené k tomu, aby sa prijal, schválil zákon roka, štátny rozpočet, vám to nič nehovorí.
Ako ja dnes s úžasom tuná počúvam, čo vy aj s kolegom Vetrákom tu, tu dávate zo seba. Nechce sa mi normálne veriť, že predsedovia dvoch veľmi významných výborov takýmto spôsobom sa nekonzistentne vyjadrujú a úplne otáčajú, robia politické piruety.