83. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, zaujmite miesto po vašej ľavici.
Teraz udeľujem slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán predseda výboru.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 (tlač 1342).
Návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1404 zo dňa 11. januára 2023 na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 30. januára 2023.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výsledok rokovania vo výbore: Výbor prerokoval návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 a prijal k nemu uznesenie č. 426 zo dňa 30. januára 2023. Uvedený výbor s predloženým návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schváliť.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 428 zo dňa 30. januára 2023 a určil ma za spravodajcu výboru a výbor ma teda poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu a udeľujem vám slovo, pretože ste jediný, ktorý ste sa písomne prihlásili ako poverený člen za poslanecký klub strany SaS. Nech sa páči, máte slovo.
Po vystúpení pána predsedu dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem pánovi Tóthovi poďakovať za precízne uvedenie výdavkových limitov, za vysvetlenie a teda vôbec za jeho vystúpenie. Ja skúsim sa pozrieť takým pohľadom naspäť vlastne, čo všetko predchádzalo práve tomuto momentu, keď rokujeme, a pevne verím, že na hlasovaní dnes o 17.00 h aj schválime výdavkové limity a tak konečne finálne splníme aj míľnik plánu obnovy a odolnosti.
Cesta výdavkových limitov až po tento bod teda fakt vôbec nebola jednoduchá. Začala ešte v roku 2011, keď sa veľkou väčšinou v Národnej rade prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V skratke, tento ústavný zákon zaviedol to, čo všetci dnes poznáme pod pojmom dlhová brzda. Definoval hranice hrubého dlhu, definoval sankcie za ich prekročenie a ako to pri zákonoch býva, definoval aj tzv. únikové klauzuly, teda súbor parametrov, kedy sú sankcie vypnuté a teda sa neuplatňujú.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ako už aj pán predseda spomínal, predpokladal, že budú v krátkom čase zavedené aj výdavkové limity. Vôľa na ich zavedenie sa však nástupom strany SMER nenašla na dlhých osem rokov. Treba povedať, že práve v dobrých časoch, ktoré v tom období boli, by výdavkové limity dokázali zabrániť prejedaniu nadpríjmov a pomohli by v rokoch 2013 až 2020 znížiť zadlženie Slovenska.
O výdavkových limitoch sa v tom politickom prostredí opäť začalo hovoriť až pred voľbami 2020. Strana SaS sme ich mali v našom volebnom programe, podarilo sa nám ich dostať aj do programového vyhlásenia novej vlády v marci 2020. Na veľkej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prakticky ihneď začalo pracovať, myslím si, že sedia tu pár, aspoň pár kolegov. Kolegovia z výboru pre financie a rozpočet si možno pamätajú aj stretnutia na pôde Národnej banky Slovenska, kde sa pri okrúhlom stole stretli zástupcovia úplne všetkých politických strán a hnutí zastúpených v pléne Národnej rady a teda bol odprezentovaný pripravený návrh. Potiaľto to išlo dobre.
Ministerstvo financií však už vtedy fungovalo v područí Igora Matoviča a plne sa prejavovali všetky problémy, ktoré vo finále viedli aj k pádu vlády, ale konkrétne ministerstvo financií nebolo ochotné akceptovať pripomienky koaličných partnerov a ani pripomienky opozície, napríklad náš návrh, aby súčasťou novely bola aj daňová brzda, bol opakovane zhadzovaný zo stola, čiže namiesto zapracovania vznesených pripomienok sa návrh zákona objavil v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 10. 2020. Už vtedy OĽANO išlo z pozície sily, že si svoju predstavu o zákone pretlačí namiesto hľadania všeobecne akceptovaného riešenia. Zákon v takomto stave prešiel cez prvé čítanie, následne však celú situáciu najlepšie vystihuje legendárny výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina: "Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to tak ako vždy."
V žiadnom prípade, a to chcem zdôrazniť, nemôžem vytknúť snahu štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Ľubošovi Jančíkovi, ktorý neúnavne zvolával stretnutia, hľadal kompromisy, hľadal prieniky, za účasti skutočne všetkých, ktorých sa tento zákon týka, ale akýkoľvek taký ten reálny alebo finálny posun blokoval premiér a neskôr už aj priamo minister financií Igor Matovič.
V skratke, ak sa pozrieme na web Národnej rady Slovenskej republiky, nájdeme tam, ak som ich dobre zrátal, 11 listov predkladateľa so žiadosťou o posun na niektorú z nasledujúcich schôdzí, lebo teda nie je dohoda. Takto sa najbližšie tento zákon, ktorý spomínal aj pán predseda, alebo teda tú veľkú novelu, najbližšie objaví na marcovej schôdzi.
Medzitým si Európa aj svet prešli covidovým šialenstvom, vlády takmer všetkých krajín reagovali obrovským navýšením verejných výdavkov, centrálne banky obrovským kvantitatívnym uvoľňovaním, covid sa postupne však stal súčasťou nášho života, jednou zo stoviek iných chorôb, zo zabudnutia sa však vrátila iná choroba, choroba zvaná inflácia. Nič paradoxy tejto doby neukazuje explicitnejšie než to, že Európska únia reagovala podporným balíkom plánu obnovy a odolnosti v obrovskej hodnote cca 750 mld. eur. Tento balík, to mal byť balík pomoci v súvislosti s covidom, ale akoby na to si už ani nikto nespomenieme, pretože čerpanie v celej Európskej únii sa doteraz rozbehlo minimálne.
Samozrejme, tento program má plusy, môže pomôcť a verím, že pomôže krajinám v motivácii zavádzať reformy, to sa týka, samozrejme, aj Slovenska, ale ten základný cieľ – vlastne pomôcť riešiť covid krízu – sa jednoducho absolútne minul účinku, proste sa nestihol. Tá kríza sa našťastie akoby vyriešila skôr a sama. Len teda ukazuje toto celé starú pravdu, že často najlepšie riešenie je, keď si štát sedí na rukách a odoláva alebo odolá nutkaniu nezmyselne rozdávať verejné zdroje, ergo peniaze občanov. Ale toto by bolo na samostatnú tému.
Plán obnovy spomínam z iného dôvodu. Ako jeden z míľnikov si Slovensko stanovilo práve zavedenie výdavkových limitov. No a keďže, ako som spomínal, tá veľká novela bola a je dlhodobo stále zablokovaná, koalícia sa dohodla na malej novele, iba na samotnom zavedení výdavkových limitov, a toto sa podarilo novelou zákona o rozpočtových pravidlách v marci 2022. V schválenom znení sa jasne píše, že výdavkové limity sa prvýkrát zapracujú do štátneho rozpočtu na rok 2023 v procese jeho tvorby v roku 2022. No a v tomto momente sa cestička výdavkových limitov opäť začala nebezpečne kľukatiť, hoci samotné výdavkové limity boli schválené, už ako som spomínal, v marci 2022.
Súčasťou schváleného znenia bola i metodika ich výpočtu, v zákone sa o nej píše, že na jej znení sa má dohodnúť ministerstvo financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. No a Igor Matovič mal tak ďalšiu možnosť, ako ukázať schopnosť nenájsť dohodu, aj keď ju v podstate všetci chcú a očakávajú, treba však povedať, že zdatnú podporu v nenachádzaní riešenia mu v tomto prípade poskytoval aj pán minister Krajniak. Vychádzam z vlastných slov pána ministra. Slovo dalo slovo a rozpočet 2023 bol 15. 10. 2022 vládou schválený bez toho, aby obsahoval výdavkové limity.
Následne sme už aj my ako strana SaS jasne deklarovali, že nepodporíme rozpočet, ktorý neobsahuje výdavkové limity a tým jasne porušuje platný zákon i naše medzinárodné záväzky, k ktorým sme sa v pláne obnovy zaviazali. V tomto momente už bil na poplach aj útvar plánu obnovy a veľmi jasné, by som povedal, až viac než bežne, jasnejšie signály vysielala aj Európska komisia. Nezapracovanie výdavkových limitov bolo totiž priamym a jasným podvodom na Európskej únii, je to proste zvrátenie míľnika, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, deklarovalo jeho splnenie a zároveň za ktorý už dokonca aj dostalo platbu. Hrozili zrejmé sankcie, pozastavenie platieb plánu obnovy, alebo možno celého plánu obnovy, plus, samozrejme, medzinárodná hanba a strata kredibility Slovenska v očiach európskych partnerov.
No a toto je už, myslím, že relatívne čerstvá história, ktorú si už všetci pamätáme. Na základe nášho tlaku, keďže bez hlasov strany SaS rozpočet nemal šancu prejsť, ministerstvo financií konečne 22. 12., ako aj pán predseda spomínal, schválilo metodiku, a teda zapracovalo následne výdavkové limity do rozpočtu. V pozmeňujúcom návrhu sa ten výdavkový limit dostal priamo do rozpočtu, do štátneho rozpočtu na rok 2023, a teda aj po ďalších zmenách a veľkej dohode bol rozpočet schválený. Vláda už rovnako doplnila výdavkové limity aj do rozpočtu verejnej správy.
No a dnes nás čaká posledný krok, prerokovať a prijať výdavkové limity na viacročné obdobie. No a práve takto schválené výdavkové limity sa stanú takým tým základným smerným číslom pre budúce rozpočty.
Treba však zároveň povedať ešte ďalšie dva fakty. Slovensko je, bohužiaľ, majster v okorčuľovaní vecí, takže zároveň už máme prijatú aj výnimku, únikovú klauzulu, ktorá teda hovorí, že ak má konsolidáciu vypnutú aj Európska únia, tak ani Slovensko nie je povinné svoje výdavkové limity pre rok 2023 uplatňovať. Takže tá realita vo finále je, že teda tá výnimka je, pretože Európa v tomto momente má vypnutú konsolidáciu, takže vlastne sa aj tak v tomto roku nebudú uplatňovať. O to dôležitejšie je, samozrejme, tie limity mať prijaté a aby boli funkčné dlhodobo. Pretože tým skutočným nástrojom a tým, čo pomôže verejným financiám, tak ako pán predseda hovoril, je práve to, že teda budú zapracované a budú dlhodobo disciplinovať všetky aj nasledujúce vlády.
Ten druhý fakt, ktorý chcem spomenúť, je, že ani výdavkové limity nie sú samospasiteľné, sú veľmi-veľmi potrebné, samozrejme, verím, že i napriek výnimkám pomôžu a budú disciplinovať verejné financie. Nesmieme však zabudnúť na fakt, že z pohľadu výdavkových limitov je aj konsolidácia, teda šetrenie, to, že sa, teda je, to šetrenie je i to, že sa zvyšujú príjmy, hej? Teda napríklad, že sa zvyšujú dane alebo odvody ľudí a firiem. Čiže formou úniku, to poviem tak v úvodzovkách, je aj zvyšovanie daní, čo teda zase máme reálny príklad aj z tohto volebného obdobia, o čo sa minister financií stále snažil a myslím si, že v tomto budú, tak ako to aj v minulosti ukázali, veľmi dobrí aj sociálni demokrati, zasa dobrí v úvodzovkách. Z tohto dôvodu strana SaS presadzujeme aj dlhovú brzdu, ktorá by zabránila politikom v takom tom bezuzdnom zvyšovaní daní. Takto by vlastne každá vláda musela šetriť aj práve tam, kde šetrí každá bežná rodina, a teda to je to, že ak príjmy nestačia, musia sa znižovať výdavky.
Áno, bolí to, áno, toto vlády nechcú robiť, avšak prispôsobovať veľkosť štátu dostupnej výške príjmov musí byť základnou voľbou každej vlády. Prečo? Lebo Slovensko, napríklad v tomto roku budeme musieť prefinancovať cca 12 mld. svojho dlhu, teda na finančných trhoch si budeme musieť túto sumu požičať. No, nulové úroky, tak ako to bolo ešte nedávno, sú minulosťou, dnes sa štát financuje v rozmedzí približne troj- až štvorpercentného úroku. Tu, samozrejme, štát je teda povinný platiť aj úroky z celého existujúceho dlhu. No a tá realita zasa je, že dlhová služba bude stáť Slovensko tento rok 1,4, 1,5 mld. eur. To sú fakt už veľké, veľké, veľké financie.
No a samozrejme, základná sadzba Európskej centrálnej banky rastie, je pravdepodobné, že aj tento týždeň sa možno dozvieme o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, ako sa vlastne Európska centrálna banka rozhodne, čo, samozrejme, situácii nepomáha, pretože to financovanie bude zasa o niečo drahšie.
Ctené kolegyne, kolegovia, na záver si vás dovolím požiadať o podporu predmetného materiálu, teda o podporu uznesenia, ktorým sa schvaľujú, alebo schvaľuje limit verejných výdavkov na roky 2023 – 2025. Je to dobrá vec, dobré riešenie a pomôže to slovenským verejným financiám.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Štyria poslanci majú záujem o faktickú poznámku k vášmu vystúpeniu.
Ako prvý pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Viskupič, s mnohým, čo ste povedali v rozprave, sa dá, samozrejme, súhlasiť, veď hovorili ste hlavne teda fakty, ale predsa len si myslím, že niektoré veci ste tak trošku jednostranne hovorili, lebo je pravda, že ono to dobre začalo, tie rokovania na tej NBS-ke, až do toho prvého čítania to bolo všetko v poriadku, ale potom sa to odkladalo, blokovalo sa to, ale to nebolo len kvôli tomu, že nechcelo ministerstvo odstúpiť, ale predsa len aj SaS-ka nechcela tiež odstúpiť, takže treba si to povedať tak, že tá nedohoda má vlastne dvoch vinníkov.
A dobre ste povedali, že to začalo v roku 2011, ale potom ste povedali, že dnes nás čaká posledný krok. Ale toto zďaleka nemôže byť posledný krok, ja si myslím, že my sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby sme mohli povedať, že tie výdavkové limity máme spravené tak, ako to má byť. Je tam viacero vecí, ktoré treba novelizovať, veď v konečnom dôsledku to hovoril aj pán predseda RRZ v tej úvodnej vete, že treba zosúladiť únikové klauzuly, treba zosúladiť sankcie, ale treba aj zmeniť ten hrubý dlh na čistý dlh. Je tam tých vecí oveľa viacej, bohužiaľ, dnes nemáme ministra financií, takže otázka je, kto by si to zobral teraz na starosti, aby tu prebehli nejaké ďalšie rokovania o tom, aby sa tie výdavkové limity dostali naspäť do ústavného zákona, tam, kde majú byť, aby nejaká ďalšia vláda ich nemohla zrušiť alebo zmeniť jednoduchou väčšinou.
Ja si myslím, že vy ako predseda výboru pre financie a rozpočet by ste si mohli túto úlohu zobrať a možno opätovne zvolať nejaké rokovanie. A možno aj taký nápad mám, lebo vy ste to blokovali aj ste tuto hovorili o tej dlhovej brzde, ale veď, pán poslanec, veď kľudne tú dlhovú brzdu predložte do pléna, uvidíte, uvidíte, či to má nejakú podporu, keď bude mať, tak to prejde, keď to neprejde, tak poďme novelizovať ten ústavný zákon, aby sme konečne tie výdavkové limity dostali tam, kde majú byť.

Pán poslanec Taraba s faktickou poznámkou.

Marián, to, čo si povedal k stavu, ako sú spravované slovenské verejné financie, s tým sa dá len súhlasiť, len pointa je tá, že ty si predstaviteľ politickej strany SaS, ktorá zahlasovala trikrát za rozpočet v takej podobe ako dnes, v podstate sa od toho dištancujete, pretože 2020, ´21 aj to posledné hlasovanie ´22 ste schválili presne s tými navrhnutými deficitmi, ako to prešlo, s astronomickými, ktoré tu nikdy neboli. Je zaujímavé, že aj sme boli spolu, myslím, v debate televíznej, kde ste sa dušovali, že s takýmto deficitom vy to nikdy podporiť nemôžete, to je grécka cesta a podobne, nakoniec ste to urobili. Takže táto, tento výstup skôr je vhodný niekde na pôdu ekonomickej univerzity, ale ty si politik, ktorý o tom rozhoduje, a rozhodol si aj ty svojím hlasom tak, že tie verejné financie dopadli tam, kde sú.
To, že sa vám tam podaril presadiť nejaký výdavkový limit, ty veľmi dobre vieš, že to je bezvýznamné číslo oproti tomu deficitu, ktorý tam je, a to, že tu teraz kopete za to, aby boli výdavkové limity a obmedzenia na roky až do roku 2025, no tak to už je tá teoretická práca, pretože po vás bude spálená zem. No a teraz vlastne chcete vláde, budúcej vláde, v ktorej už možno SaS nebude, tak chcete obmedzovať výdavky, čo je akože okej, veď bavme sa o tom všeobecne, vo všeobecnej rovine, len jednoducho to dedičstvo po vás bude také, že z toho každý dobre vie, že ak ste si potrebovali v podstate 8,5 mld. navyšovať kontinuálne tie deficity, tak ten štát nebude financovaný pri tých výdavkoch ani pri tej sociálnej v podstate úlohe, ktorú má, a tým pádom aj tie, tie samotné výdavkové limity, ak budú takto nastavené, tak budú len veľkou záťažou na nohe na úkor toho sociálneho základného výkonu.

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Oravec.

Ďakujem pekne.
Diskutujeme tu o veľmi dôležitom bode, veľmi dôležitom mechanizme, ako sú výdavkové limity ako prejav konkrétnej rozpočtovej zodpovednosti, čo je veľmi dôležité v dnešných časoch, kedy v hospodárskej alebo vo verejnej politike sa skôr diskutuje o nezodpovedných návrhoch, ktoré nepočítajú s dopadmi či už na verejné financie, alebo na financie rodín a firiem.
Ďakujem ti, Marián, preto, že si zhrnul túto debatu za posledných vyše desať rokov a aj za tie posledné roky. Spomínal si to, čo aj pán predseda spomínal, že vlastne to, čo bolo dôležité a dohoda o metodike sa rodila veľmi ťažko a zrodila sa 22. decembra, čiže tesne pred Vianocami. To zase veľmi presne dokazuje to, čo aj nám vadilo najviac, keď sme boli vo vláde, že vláda nedokázala prijímať rozhodnutia včas, robila ich až úplne na poslednú chvíľu, keď bola v časovom strese a keď bolo evidentné, že nejaké rozhodnutie treba prijať. Čiže my sme aj na metodiku tlačili, na to, aby sa ministerstvo financií s radou dohodlo, tlačili sme úplne zbytočne, lebo ten tlak nebol dostatočný, rada samotná tlačila, tlačila zbytočne, lebo ten tlak nebol dostatočný. To, čo zafungovalo, bol až tlak Európskej komisie, ktorá začala hroziť, že keď tá metodika nebude, tak nebudú uvoľňované prostriedky z plánu obnovy.
Posledná vec, ktorú by som rád spomenul, dlhová brzda je veľmi dôležitý nástroj, ktorý má chrániť nás ako krajinu pred vysokým zadlžovaním, ale ešte dôležitejší, a preto sme my otvárali tú otázku daňovej brzdy, je, že tam potrebný, je potrebný aj druhý mechanizmus, daňová brzda, ktorá by ochránila zase občanov a firmy pred tým, aby vláda zadlženie jednoznačne len presunula na nich bez toho, aby robila ona vo svojich výdav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)