83. schôdza

Ja len v krátkosti. Marek, aby bolo jasné, a to vlastne vyplýva aj z toho napríklad toho metodického usmernenia, ktoré funguje v Čechách, že, že všetky predpisy, čo sa týka fungovanie nemocníc, vnútorného fungovania nemocníc, operačné sály, hej, napríklad poviem, že samozrejme, že budú platiť a sú obmedzujúcim prvkom v rámci toho, ako ten zákonný zástupca v tej nemocnici bude fungovať. Čiže to nie je že bezprávie, samozrejme, že, že každá nemocnica a každé to oddelenie má nejaký spôsob fungovania a ten musí byť dodržiavaný. Ale to je vec teda toho, toho nejakého metodického usmernenia.

Ďakujem pekne, pán Šefčík, za otázku. Nechcem a neviem ani, že do akej miery sa môžu komunikovať nejaké politické rokovania na najvyššej úrovni, ale tam prebiehalo rokovanie k tomuto zákonu medzi pánom predsedom strany SaS a pánom Hegerom, čiže na tejto úrovni to bolo komunikované, zámer aj podpora tohto návrhu, čiže asi je potom na informácii v rámci klubu, aby ste si ju odovzdali. Ja som všetky, samozrejme, otázky pánovi Sulíkovi zodpovedala, aby, aby mal pre to bližšie informácie. Bavili sme sa tam, samozrejme, aj o rozpočte a o možnej podpore takejto zmeny aj v rámci rozpočtu, aby sa na ňu myslelo, aby sme dokázali pomôcť oddeleniam neonatológie, detským oddeleniam, nejakým príspevkom na takúto zmenu a zlepšenie stavu. Čiže toto bola diskusia na najvyššej politickej úrovni, kde ja, samozrejme, na tieto diskusie ako poslanec nechodím, nie som ani členkou strany.

Dobre, ďakujem. Ja len som nechcel, aby vznikli nejaké nedorozumenia. A hovorím ešte raz, že existujú tie návrhy, ktoré sú ľubivé a, a my by sme to všetkými desiatimi podporili, ale vznikajú tam nejaké s tým spojené problémy. A napríklad som spomínal minule pri tom vašom predchádzajúcom zákone, ale aj teraz to spomeniem, veľmi zlé by bolo, keby tie zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú tú zdravotný, zdravotnú starostlivosť, sa dostali, dostali do komplikácií napríklad s nejakými žalobami, že by boli na nich, že na to a na to mám právo a tá nemocnica mi to neposkytla a idem do súdnych sporov. To by sme zavalili tie nemocnice neúmerne nejakými súdnymi spormi. Čiže ja nebojujem proti tomu, ale snažím sa, aby boli vychytané všetky tie muchy. Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja len zareagujem v krátkosti ešte na pána Šefčíka.
Na jeho obavy v tomto zmysle, naozaj som, poviem to tak veľmi otvore, otravovala s týmto návrhom aj špičku medicínskych právnikov na Slovensku, kde ma zaujímalo, že či hrozí niečo také, tie žaloby a tak ďalej. Oni povedali, že je to napísané podľa ich právneho názoru tak, že naozaj obe tie strany majú chránené svoje práva, že je to dobre napísané. Ja som to konzultovala, samozrejme, aj s ústavnými právnikmi. Naozaj tie najvýznamnejšie mená, ktoré, ktoré máme na Slovensku, chcela som si byť istá, že aj ústavní právnici mi to posvätia a povedia, že je to vhodne napísané aj vzhľadom na tie strety možných ústavných práv. Čiže tam som urobila maximum preto, aby to znenie bolo tak napísané, aby tieto obavy nevzbudzovalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja len ako úvodné slovo poviem symbolicky, že sa snažím touto úpravou docieliť, aby aj poslankyne alebo prípadne poslanci, ktorí chcú ísť na otcovskú dovolenku, mali v zákone túto možnosť, lebo keďže som tehotná druhý raz za toto funkčné obdobie, prišla som na to, že nikto v našich slovenských podmienkach nemyslel na situáciu, kedy poslankyňa Národnej rady môže porodiť dieťa a chce byť s tým dieťaťom pár dní, pár týždňov alebo mesiacov vlastne na materskej dovolenke. Čiže toto nemáme upravené. Mňa sa už táto novela nedotkne, práve preto ju predkladám takto neskoro, aby tam nebol konflikt záujmov. Ale želala by som si, aby do budúcna vlastne ženy, ktoré budú v rovnakej situácii v tomto parlamente, v akej som ja, to mali jednoduchšie.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedeného návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, rokovací poriadok nepočíta s možnosťou, že by sa nejaká poslankyňa alebo poslanec mohli stať rodičmi počas mandátu. V prípade, že by som sa ja rozhodla ísť na materskú dovolenku, parlament by mal zo dňa na deň 149 poslancov a podľa názorov ústavných právnikov, keď by mi vzali vlastne hlasovacie právo tým, že som na materskej dovolenke, tak zároveň by mal parlament na krku porušenie pasívneho volebného práva zvoleného poslanca. Čiže je to naozaj veľká diera. Nelichotivá, právne nelichotivá situácia, ktorú sa nám nepodarilo vyriešiť v parlamente.
Mojou novelou sa snažím umožniť ísť poslancom a poslankyniam na materskú alebo otcovskú dovolenku a zároveň zabezpečiť, aby v čase ich neprítomnosti mal parlament 150 poslancov a nebolo porušené nikoho právo, teda aby ich mandát vykonával náhradník. Samozrejme, toto je právo poslanca, poslankyne, nie je to povinnosť. Je to možnosť. Niekto môže byť v inej životnej situácii, v akej som sa napríklad ocitla ja, keďže môj manžel pracuje v zahraničí a nevieme vlastne si deliť tie rodičovské povinnosti. Ja by som naozaj, keby taká možnosť bola, využila by som ju a išla by som na pár týždňov, minimálne na to šestonedelie na materskú dovolenku a chcela by som byť nerušene s dieťaťom. Ale, žiaľ, pre dieru v zákone to nie je úplne jednoduché. Takže, ak, ak to niekto tak nechce, boli tu viaceré poslankyne, ktoré, ktoré sa o túto možnosť nezaujímali, tak to plne rešpektujem. Každý má iný ten rodinný príbeh a inú životnú situáciu. Ale minimálne táto možnosť by tu mala byť.
Majú to mnohé krajiny Európskej únie presne takto upravené. Ja som si dala vypracovať aj parlamentnú štúdiu na túto tému. Dánsko, Holandsko, Nemecko, Švédsko, Portugalsko, sú to krajiny, kde zaujímavosťou je, že práve tam je najvyššie zastúpenie žien v týchto národných parlamentoch. A, a zároveň majú presne, tak ako som ja popísala, upravenú tú situáciu, kedy žena porodí dieťa, môže ísť na materskú, ak chce, a príde za ňu náhradník.
Nehovorím, že toto opatrenie by bolo toho hlavnou príčinou, keby sa, príčinou toho, že by sa zvýšilo napríklad zastúpenie žien v našej politike. Ale jednoznačne by prispelo k odhodlaniu mladých ľudí vstúpiť do politiky. Lebo naozaj tá otázka toho zladenia rodinného, politického alebo akéhokoľvek iného pracovného života je otázkou na mieste, keď si človek rodinný život plánuje. A priznám sa, že ja som otehotnela tesne vlastne pred nástupom do parlamentu a vôbec som si nekládla túto otázku, že ako to je ošetrené v parlamente, lebo som bola presvedčená, že nejako to ošetrené je a na túto možnosť sa myslí. Nuž prekvapilo ma, že to tak nebolo a som tehotná druhý raz a znova vlastne riešim podobnú dilemu.
Ale aby ma tu nikto neusvedčoval z toho, že, že tento zákon má pomôcť mne. Nie, nie je to možné, pretože ak by aj bol prijatý, tak bude prijatý v čase, kedy ja už na materskú dovolenku podľa zákona nastúpiť nemôžem. Mne tento termín uplynie 14. februára, takže konflikt záujmov tam nie je, lebo do tohto dátumu, samozrejme, zákon prijatý nebude. Ale veľmi si želám, aby naozaj poslankyne, ktoré prídu po mne, prípadne aj poslanci, nemuseli riešiť dilemy a v niektorých prípadoch aj traumy, ktoré som ja zažila. A hovorím, pre mňa bola najťažšia tá situácia byť pár dní po pôrode tu. Takže toľko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ono by to bolo asi na dlhšiu diskusiu, ale teda s, je tam pár otázok, ktoré by si bolo treba zodpovedať.
Prvá je tá, vy tam riešite okrem materskej aj rodičovskú dovolenku. A, ale nejde ani tak mi o to, že koho by sa to dotýkalo, to, to je podľa mňa sekundárne. Primárne je to, že prečo práve tieto otázky sú tak dôležité, aby boli upravované v ústave a prečo práve v súčasnosti. Lebo ak je to napríklad tým, že veľa štátov alebo viacero štátov má takýto mechanizmus, v poriadku, ale veľa štátov má napríklad aj v ústave zavedené referendum a my máme toto referendu nejakým spôsobom lepšie upravené aj podľa vzoru týchto štátov v ústave. Čiže ak sa chceme o týchto otázkach baviť, tak v poriadku, ale bavme sa potom aj o ďalších otázkach, ktoré sú dôležité a ktoré by mali tiež byť upravené v ústave. Nielen o tejto jednej.
Druhá vec, vy ste sa nedotkli v rozprave vôbec toho druhého dôvodu, ktorý máte upravený v novele ústavy, a to je to, že by poslanec, poslancovi mal spočívať mandát aj vtedy, keď začne vykonávať nejakú úradnícku funkciu vo výkonnej zložke moci. A navyše spôsobom, ktorý je v zásade v právnej terminológii označovaný za tautológiu, to znamená, že v ústave odkazujete na zákon a v zákone odkazujete na ústavu. Tak k tomuto by sme si mali tiež povedať viacej, že či je to takýmto spôsobom potrebné. Lebo ak len v budúcnosti sa majú upravovať nejaké zákony, kde by sme vymenovali tie funkcie, kedy by to spočívalo, tak sa nám môže stať, že ľudia si navolia 150 poslancov a všetci odídu robiť úradníkov do výkonnej zložky moci. A to neviem, či tí ľudia by takto práve chceli. Ak teda sa máme baviť o nejakých konkrétnych funkciách, tak by sme sa mali baviť o tých konkrétnych funkciách vopred. Novelizovať tie zákony, predložiť tie zákony, kde to tak chceme. Lebo tie funkcie sú povedzme z nejakého dôvodu tak dôležité, že by mal spočívať mandát a ďalšie otázky sú tam takisto dôležité. Čiže prvé čítanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Priznám sa, že tam som pri napísaní tohto textu rešpektovala znenie, ktoré napísal právnik, s ktorým spolupracujeme. Ak sú tam takéto otázniky, žiadny iný záujem alebo žiadna iná motivácia k tejto zmene ako naozaj tá materská a otcovská dovolenka tam nie je. Kľudne aj tú rodičovskú môžme odtiaľ vyňať v druhom čítaní.
Čiže tam absolútne som otvorená akýmkoľvek vašim návrhom. Koniec koncov, ja mám veľmi dobrú skúsenosť aj s komisiou tvorby práva, kde ste nám pomohli vyprecizovať zákon posledne. Takže naozaj ja som plne otvorená akýmkoľvek návrhom na zlepšenie tohto znenia. Pre mňa je naozaj dôležité naplniť tento účel, aby sme tú možnosť v zákone mali a aby sme, aby sme dokázali aj demonštratívne ukázať, že tá hodnota rodiny proste má význam. Nielen, nielen v politických diskusiách, ale že aj tu pre nás ju zohľadňujeme v reálnom živote v najvyššej štátnej inštitúcii.

Tak ja by som si dovolil takto zareagovať na pána kolegu Vetráka, samozrejme, ctím si to, že pán kolega sa snaží presadzovať myšlienky hnutia, ktoré tu zastupuje, a uviedol v tejto súvislosti ako nejaké rovnítko aj absenciu referenda v ústave alebo snáď jeho nedostatočnú úpravu a tak ďalej.
Ja som chcel len pripomenúť, že referendum, tak či onak, je upravené v ústave alebo inde, sa uplatní rovnako pre mužov aj pre ženy. A práve tu je ten odlišujúci faktor, že táto úprava má zase za zámer vyrovnať tú absenciu rovnosti, ktorá spočíva v tom, že keď žena je, porodí dieťa, tak vlastne je istým spôsobom ohrozené alebo znemožnené jej právo, pasívne volebné právo.
Čiže ak by sme naozaj chceli byť spoločnosťou, ktorá nie je mužská spoločnosť, ako to kedysi bolo, však máme krajiny, ktoré donedávna v podstate nemali ani volebné právo pre ženy, nieto, že ešte by mali pasívne volebné právo. Tak ak chceme byť modernou spoločnosťou a povedať si, že platnou súčasťou našej spoločnosti sú aj ženy a sú aj ženy, ktoré si plnia radostnú povinnosť, že rodia deti, tak potom im to umožnime so všetkými dôsledkami. A porovnávať takýto návrh s tým, že by sme mali rovnako upraviť aj nejak nejakú inú oblasť, ktorá sa však týka rovnako mužov aj žien, si myslím, že je nenáležité.
Tak vráťme sa k tomu, že ak chceme sa pohnúť niekde z 19. storočia alebo aj z 20. storočia na vyrovnanie práv žien a na podporu rodín v podstate, pretože častokrát tie ženy v tejto súvislosti uvažujú a vyvažujú a zvažujú svoje, svoje kariérne nejaké ambície s ambíciami rodinnými. No tak ak to chceme urobiť, tak by sme takýto návrh mali podporiť.
A to, že návrh ako každý úplne nový nápad si vyžaduje nejaké úpravy alebo posúdenie nejakých alternatívnych náhľadov, to je, samozrejme, v poriadku. To iste sa dá urobiť a priložíme ruku k dielu a pomôžeme dobrému návrhu, ale na to by sme chceli, aby sa tento návrh dostal do druhého čítania.
Ďakujem.