83. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja to neberiem ako urážku, ako ja už som si zvykol na tradičnú tradíciu SaS-ky. Najprv porozprávať, aké je to všetko zlé a polopravdami to uviesť do nejakého takého zlého svetla a potom predstaviť svoj úžasný návrh. Takže ja už som s tým okej, už som možno ako týraná žena, ale už som si na to zvykol.
Takže poviem takto, pán kolega Peter Cmorej, to, čo si povedal, sú také tie polopravdy, ktoré neodrážajú celú pravdu, takže ja to skúsim doplniť. Dobre vieš, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý som vtedy presadil, bol východiskom z núdze. Ja som nesúhlasil s tým pôvodným plánom toho zákona, že sa úplne zruší jednorazový výber. Toto je veľmi dôležitá skutočnosť, ktorú si zamlčal. Pôvodný plán bol úplne zrušiť jednorazový výber z II. piliera. Proti tomu som sa postavil a výsledkom bol kompromis, že ten jednorazový výber sa zníži na polovicu a zároveň súčasťou toho kompromisu bolo, že sa dostalo tá možnosť zdanenia. Čiže toto je celá pravda. To je to, čo sa mi podarilo vyrokovať. To, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Tvojím návrhom, ktorý si vtedy presadzoval, by sa ti nepodarilo nič z tohto. Čiže výsledok bol ten, že by jednorazový výber dnes neexistoval, nemali by sme sa o čom baviť. Dobre. Čiže vrátime sa naspäť k tomu.
Taká možnosť, ktorú ty navrhuješ, že by sa tam vrátil jednorazový výber v tej podobe, aká bola predtým, je nereálny. Taká možnosť nie je. Takže ja pracujem s tými možnosťami, ktoré sú. Dnes so svojimi alebo cudzími snami. Reálna možnosť, ako vylepšiť ten II. pilier, teraz je taká, že sa vypustí tá možnosť zdanenia a zavedie sa tam zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov s ich teda úplne flexibilným výberom po 55 roku života. Prípadne nejaké drobné úpravy, samozrejme, ako som spomínal, ktorým sme otvorení. Čiže toto je to, čo ja som predstavil. Keď nemáte o to záujem to podporiť, ja to budem rešpektovať. Samozrejme, je to na každom, či chce podporiť dobrú vec alebo nechce. Ak nechcete podporiť dobrú vec tým, že vy by ste chceli ešte lepšiu, no fajn, ako tiež je to postoj, ale proste to je ako keby som ti ponúkol dobrú obloženú žemľu a ty by si povedal nie, lebo ja chcem stejk, hej, no tak nejedz, hej, lebo stejk nemáme.
Takže len toľko k tomu. K tým konkrétnym veciam, myslím, že ani si tam nejak veľmi nespomínal výhrady ku konkrétnym veciam, takže ak budú nejaké, tak k tomu sa potom vyjadrím. Ďakujem.

Že je nereálne, tak to si hovoril aj o tom, že bez zdaňovania to nepôjde a teraz tu máme novelu, ktorá je bez zdaňovania. Takže keby ste sa snažili, tak by ste to vedeli určite spraviť poriadne. Ako tak to už jak si vyrokujete s ministrom, to už je na vás. Ale k tomu, čo si hovoril, ja nemám pocit, že by som niekde zavádzal. Je pravdou, že ten tvoj pozmeňovací návrh napísaný na kolene bol z toho dôvodu, že si chcel, aby aspoň nejaká možnosť jednorazového výberu bola. Avšak ten môj pozmeňujúci návrh, a toto, žiaľbohu, si nepovedal pravdu, tak ten bol oveľa prepracovanejší a bol dokonca odkonzultovaný s ministerstvom. Takže to nie je pravda, že môj návrh nič neriešil. Môj hovoril práve o tom, že by bol možný jednorazový výber aj z tej prvej časti, aj z tej druhej časti. Takže toto nie je pravda, a vy len ste nechceli prijať pozmeňujúci návrh Petra Cmoreja, tak ste tu od pól noci do rána niečo, niečo spatlali dokopy a potom to dopadlo tak, ako to dopadlo. A, žiaľbohu, ste tu potom ani len nechceli to zdaňovanie odtiaľ vyhodiť, aj keď tam bola nejaká týždňová pauza medzi prerokovaním a hlasovaním, čo ma teda osobne mrzí, prečo ste to urobiť nechceli.
A takisto, pán predsedajúci, ako pokojne zareagujte, ja budem rád, keď zareagujete. Ja som nemal pocit, že som niekoho, niekoho urazil. Akurát tak som sa snažil veľmi jemne popísať, že prečo nakoniec nedošlo k dohode a napríklad tú oranžovú obálku tam stále nemáme, aj keď ide o úplne bezproblémové ustanovenie. Ale dobre, tak ako rátam s tým, že asi to máte zrátané, asi tie hlasy máte a naše nepotrebujete. Tak v poriadku.

Ďakujem. Ja k tomu len toľko, že neviem, ako to bolo dohodnuté s ministerstvom, keď ministerstvo nesúhlasilo s tým tvojím pozmeňujúcim návrhom. K tomu sa neviem vyjadriť. Ja viem len toľko, že s tým nesúhlasili. A k tomu zdaneniu, no vtedy to nebolo možné vypustiť, teraz verím, že je to možné. Čiže keď sa nepodarí raz, dvakrát, ja to skúsim aj tretíkrát. Čiže to je to, čo som priniesol a prečo žiadam podporu. Keď to podporiť nechcete, tak, žiaľ, budeme musieť pre to hľadať podporu inde. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pol roka uplynulo, takže uplatňujem si svoj nárok na tento zákon ešte raz, pretože hovorí o zdemokratizovaní procesu odčleňovaní obcí na Slovensku, tak ako by sa v Európskej únie malo robiť.
Základným motívom bolo to, že prakticky od roku 2002 bolo zrušené, vlastne novelou bolo navrhnuté, že ak chce niekto sa odčleniť za určitých podmienok, ktoré potom podrobne rozoberiem v rozprave, tak musí sa vyjadrovať celá veľká obec, nie tá nespokojná časť, ktorá by prakticky mala rozhodovať o tom, že je nejakým spôsobom, jej povinnosti a práva sú nejakým spôsobom hendikepované a chcela by sa odčleniť. Takže to je podľa mňa krivda, ktorú by sme mali odčiniť, a keďže demokracia neni iba o tom, že veľkí budú rozhodovať, to sme boli v socializme, kde sa všecko do veľkých blokov, lánov a neviem, akých týchto dávalo, ale v demokracii aj ten malý má právo a, tak ako som hovoril, proste že keby Veľká Británia išla podľa našich zákonov, tak dneska ju ešte máme v Európskej únii, pretože referendum by sa muselo robiť v celej EÚ. A logicky, že ani sa nepýtali, kde má byť to referendum, ale okamžite povedali že áno. Referendum je predsa v tej Británii, tá je nespokojná s tým spoločenstvom, do ktorého vstúpila a v ktorom bola nespokojná. Takže toľko na úvod.
Chcem, hovorím, aby sa tá krivda, ktorá tu zostala, aby sa trošku, by som povedal, nieže trošku odstránila, a neni to prevrat, pretože bude sa to týkať maximálne do nejakých 10 až 20 obcí, ktoré by takýmto spôsobom mohli sa odčleniť. Hovorím, a mohli, nieže museli. Takže dôvody, ktoré dávam aj do zákona, myslím, že ešte sprísňujem podmienky možnosti odčleňovania obcí, dám v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, aby ste mohli reagovať, kolegovia, hlavne pán kolega Dostál. Lebo ten už je tu za SaS a pozerám, že celá opozícia akoby vyklidila sálu. Takže, pán Dostál, ďakujem, že aspoň držíte vlajku akože opozícii, koalícii, ale ste tu, takže asi tak. Dobre, toľko z mojej strany. Takže podrobnejšie v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1382). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán Suja, ospravedlňujem sa, že som vás neuviedol, že ste tu za opozíciu tiež, takže to na úvod.
A teraz dovoľte, aby som zdôvodnil môj návrh, ktorý rieši novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola prijatá v roku 1990, to znamená na rozdelení socializmu a demokracie, a myslím si, že tá demokracia by sa mala budovať v takom móde, ako si tu demokratické krajiny už v Európe existujúce praktizujú aj dodnes v takýchto odžitých veciach, ktoré sa týkajú odčleňovania obcí.
Takže čo hovorí súčasný zákon. Súčasný zákon hovorí, že pokiaľ sa chce nejaká obec odčleniť, a vlastne to pričleňovanie obcí väčšinou bolo realizované v socializme, hovorím o sedemdesiatych, osemdesiate roky ani nie, keď som si pozrel, ako to tam vyzeralo, hlavne sedemdesiate roky, a v týchto rokoch sa mnoho obcí, ktoré sídlili, respektíve sa nachádzali v blízkosti okresných miest a krajských miest, sa stali, či sa im to páčilo alebo nepáčilo, stali sa súčasťou toho veľkého mesta, v ktorom, žiaľ, mali hranicu spoločnú, a tým pádom ich pričlenili k tomu veľkému mestu.
Samozrejme, v deväťdesiatych rokoch sa demokratizovalo aj u nás po revolúcii a prakticky zákon aj tento z roku 1990 hovoril o tom, ako sa môžu obce odčleniť a tam bolo spomenuté, že dokonca hovorilo sa o nejakých 10, 20 percentách, stačí keď niekto teda urobil petíciu a mohlo sa odčleňovať. Áno, trvalo to do roku 2002 taká, takýto mód, žiaľ, nie všetky obce to zrealizovali, pretože po revolúcii mnoho obcí ani nevedeli, občania sa zorientovali v priestore a čase, kreoval sa nový právny systém a mnoho občanov si ani neuvedomovalo, akým veľkým, by som povedal, zásahom by sa mohli zákony meniť. A jeden z takýchto zásahov prišiel v roku 2002, ktorý povedal, že obec sa môže odčleniť iba vtedy, ak petícia bude v tom veľkom meste alebo v tom, v tej veľkej obci, ku ktorej bola v socializme pričlenená. Vtedy to pričleňovanie nebolo cez žiadne referendum, bolo to rozhodnutím ONV, KNV a, samozrejme, straníckymi špičkami, takže myslím si, že do tejto doby by sme sa nemali vracať.
Takže aká je momentálne situácia, keď sa chce niekto odčleniť, tak v prvom rade musí mať 3-tisíc obyvateľov. Áno, súhlasím, ja nemením žiadne podmienky, ktoré teraz v zákone platia. Na porovnanie môžem povedať, že Maďari potrebujú 300 obyvateľov, aby sa mohli odčleniť, Česi potrebujú tisíc obyvateľov, aby sa mohli odčleniť, pritom Maďarsko má 8 miliónov obyvateľov, my máme 5,5 milióna obyvateľov, Česi majú okolo 11 miliónov, 10,5 milióna a majú tisíc obyvateľov, Nemci, ktorí majú cez 60 miliónov, majú 10-tisíc. To znamená, že táto naša kategória 3-tisíc, myslím si, že je, áno, trošku prísnejšia, keby sme išli paralelne na počet obyvateľov a možnosti konania samosprávy ako samostatnej. Ale takto už aj vyšlo v tých rokoch, aj kolega Faič mi to potvrdil, keď to tvorili, lebo bol pri tom, ako sa v roku 2002 to prijalo, že takáto komunita podľa vtedajších výpočtov, analýz je schopná na Slovensku prežiť, 3 000-členná, áno, nechávam ju tam, nič nemením.
Druhým, druhou podmienkou je, aby takto odčleňovaná obec mala svoje katastrálne územie alebo katastrálne územia, to znamená, buď pôjde sólo, alebo aj viacero sa môžu odtrhnúť, keby náhodu chceli vytvoriť nový subjekt nazývaný obec.
Tretí dôvod, kedy sa musí, ktorý sa musí splniť, aby ste sa mohli odtrhnúť, je, že nie ste pevne zrastený urbanisticky s tým celkom, ku ktorému ste boli pričlenený. To znamená, toto je vážny moment, ktorý mnoho obcí bude, by som povedal, hendikepovať, ale iba obrazne povedané, pretože ja tvrdím, že áno, má to byť, tá podmienka, tiež tam a nemalo by sa s ňou hýbať. Ostáva, nemením ju.
A štvrtá podmienka, ktorá je tam, že investície, ktoré boli vrazené do tejto malej časti, ktorá sa chce odčleniť, teda od tej menšej od tej veľkej, sú, by boli tak rozhodujúce, ktoré boli do nej vrazené, že by tá väčšia časť, od ktorej sa odčleňujú, prakticky by mala ekonomické problémy. Hovorím napríklad o Šaci v Košiciach, ktorá má na svojom katastrálnom území U.S. Steel, a keby sa chceli odtrhnúť, tak Košice by asi vykrvácali. Takže to sa nebude diať. Áno, súhlasím s tým, aby tieto podmienky boli.
Piata podmienka bola stanovená v tom roku 2002, keď sa povedalo, že referendum a petícia pred týmto referendom, prv musí byť petícia a až potom ide referendum, sa musí robiť v tej veľkej časti. Čo sa mi zdá nedemokratické, a preto hovorím, že dávam aj tento pozmeňujúci návrh. Ja ešte dokonca sprísňujem podmienky, a to tak, že hovorím, že musí tá obec doložiť aj svoj historický vývoj, to nemôže byť, že prídu tu nejakí utečenci, budú dva roky bývať na nejakom našom území, a to hocikde si to môžu vybrať, a že zrazu si povedia, že my ideme vytvoriť nejakú, nejaké samostatné územie, ktoré bude našou nejakou tou domovinou a tu chceme mať takéto územie. Takže nie, hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že musia mať preukázaný aj historický vývoj najneskôr od roku 1918, to znamená, keď sme vznikli ako Československo, Československá republika.
Ďalej ešte dopĺňam v mojom pozmeňujúcom návrhu, dopĺňam ďalší bod a síce, aby odtrhnutie nemohlo byť na etnickom princípe. V mojom čítaní, ktoré som tu mal pred pol rokom, do bolo v doplňovacom, mojom pozmeňujúcom návrhu, teraz je to v mojom predkladacom návrhu zmeny tohto zákona.
Ďalej keďže, samozrejme, že musí sa vyjadrovať k tomu aj starosta príslušnej obci, následne to musí byť poslané okresnému úradu v sídle kraja a všetky tie dokumenty, samozrejme, ktoré s tým súvisia, ktoré sú zákonom dané, musia byť tam doručené, tak sme ešte špecifikovali, koľko dní a povedali sme do 30 dní, keď sa to udeje, by to tam malo akože sa byť doručené, aby sme si nehovorili, že či to malo byť bezodkladne alebo podľa správneho poriadku, ale neviem, podľa koho, tak sme tam dali 30 dní. Myslím, že je to férové, správny poriadok takýto časový harmonogram, 30-dňový, veľmi často používa, takže dávame tam 30 dní, aby to bolo jasné, že kde sa tam majú papiere a príslušné dokumenty do tých 30 dní ocitnúť.
Čo ešte sprísňujem je tá petícia, ktorá musí byť pred tým referendom, a doteraz sme tu mali 30 % z toho veľkého územia, ja to zvyšujem na 60 % z tej nespokojnej časti pretože, keď sa 60 % občanov v tej nespokojnej časti, by som povedal, neni súladná s konaním a s možnosťami, ako mu to veľké mesto alebo to veľká obec dáva, tak myslím si, že to už taká menšia rebélia, ktorá hovorí o tom, že 60 % ľudí je nespokojných, tak treba s tým niečo robiť. Samozrejme, následne po tej petícii bude aj to referendum, kde, samozrejme, podmienky nemením, tak ako je klasicky zadefinované referendum a jeho úspešnosť alebo neúspešnosť, ako to máme aj v ústave.
Ďalej, samozrejme, dávam aj to, že obec sa nemôže odčleniť na etnickom princípe. To boli požiadavky našich kolegov z parlamentu, áno, dali sme to, je to tam, takže toto v žiadnom prípade tiež nejakým spôsobom nebudeme zo zákona vyhadzovať, dávame to tam. Keď niekto mi povie, že idem robiť nejakú revolúciu a chceme spájať obce, áno, ja som za, ja nechcem tu, aby tu existovalo ďalších, čo má 100-členné, 50-členné, 200-členné, 300-, 500-člené, 1 000-členné obce, áno, spájajte to, ja vás momentálne teraz iba prosím, páni kolegovia a kolegyne, aby ste mi to posunuli do druhého čítania a všecky pozmeňujúce návrhy, ktoré možno sa budú týkať aj spájania obcí, nech sa páči, budem veľmi rád, keď to vyprecizujeme do lepšej kvality, pretože áno, ja nechcem tiež rozbíjať a som si vedomý, že komunita musí mať nejakú definíciu aj počestnosti, aj rozlohy, že kde niečo musí fungovať a musí to byť životaschopné. Pretože úloh, ktoré má samospráva a v mnohých prípadoch, kolegyňa mi to môže potvrdiť, spravodajkyňa, pretože pracovala v samospráve, že mnohokrát prišli povinnosti, ale financie ako keby sa niekde zabudli na pol ceste a zisťujem, že samospráva sa má čo obracať, aby momentálne doslova niekedy mohla kúriť a svietiť, hej. A sú to veľké veci, už nehovorím o tých malých obciach, ktoré, samozrejme, je to logické, nemajú šancu na prežitie. Keby v každej obci boli aspoň dve, tri, štyri, päť fabrík, tak je to niečo iné, ale u nás na Slovensku je tento stav, dá sa povedať, u mňa tak ako keby v rannom kapitalizme, kde prakticky sa učíme podnikať a po tých obciach neni milión päť podnikateľov. Takže toto myslím si, že je tiež dobré, aby sme mali jasné, že tá životaschopná časť musí byť.
Vrátim sa k tomu, koľko vlastne, keďže základným predpokladom odtrhnutia obce je tých 6-tisíc obyvateľov, tak budem to opakovať, ale musím, budem to opakovať donekonečna, pokiaľ budem predkladať tento návrh, pretože z tých 2 892 obcí a miest, čo máme na Slovensku, tak nad 6-tisíc obyvateľov, lebo 3-tisíc musí ostať aj v tej zostávajúcej časti, nemôžme to oddeliť tak, že 3-tisíc sa odtrhne a ostane 2-tisíc, lebo 2 999 nemusí byť rovnaké, takže 6 001 by malo byť tých občanov v tejto obci, samozrejme, nedá sa to presne na obyvateľa, pretože niektoré tie trvalé pobyty vieme, ako sa zapisujú, nezapisujú a kadečo, takže aj v tom máme hokej doslova a nejak to zdá sa mi, že sa to nejakým spôsobom aj samosprávam niekedy vymyká z rúk, aj to je druhá otázka. Takže tých 114, keď vylúčim, že mesto Bratislava a mesto Košice idú z kola von, pretože to sú mestské časti, ktoré majú Bratislava a Košice, a majú samostatné zákony, takže ja sa dotýkam iba miestnych častí, lebo tie miestne časti sa nachádzajú vo všeckých ostatných mestách, ktoré sú mimo Košíc a Bratislavy. Tak prakticky z tých 112 miest a obcí, pokiaľ si dám, že podľa tohto počtu obyvateľov, že koľko viac-menej by sa mohli tie miestne časti odtrhnúť, tak vychádza z tých 112 mi vychádza 35. A tu musí platiť kumulatívne, že áčko, béčko, céčko, déčko, musí sa, keď počet obyvateľov, svoje územie, nezrastený, investícia do toho vložená, to znamená, musí to platiť kumulatívne, tak keď si odtrhnem ešte to, že existujúce katastrálne územie tam musí byť, ktoré nemôže byť teraz vytvorené, tak už sa mi to skreše na 22. A pokiaľ ešte poviem, že nezrastené, tak hovoríme o počte 9 až 10, aj to sa ešte v niektorých veciach dá tam sporiť, že musia byť dve katastrálne územia spolu, lebo ináč by to nemalo akože podľa tohto zákona prejsť, pretože ja hovorím, nie zľahčujem tieto podmienky, ešte ich sprísňujem.
A keď by som sa na to pozrel, že akým spôsobom sa to dotkne hlavne ktorých, tak ja mám rád čistú kartu, tak podľa mojich a mojej kancelárie informácií, ktorí sme snažili každú tú obec z tých 112 a to mesto presne nájsť na mapových podkladoch a konfrontovať ich s týmito podmienkami možnosti oddelenia sa, tak vychádzajú mi asi tieto. Vychádza mi tam Martin, jedna časť Bardejov, tiež jedna časť Tvrdošín, Dolný Kubín, Hlohovec, Poprad, Trnava, Banská Bystrica a Prešov. To znamená, zhruba v týchto mestách v niektorých, napríklad v Poprade by sa museli zrušiť, zlúčiť dve katastrálne územia aj v Dolnom Kubíne, aj v Tvrdošíne. Takže berte tak, že áno, týchto sa to môže dotknúť, to je iba možnosť, to neni povinnosť, že zajtra sa musia odtrhávať, a hovorím, že tá možnosť hovorí o 60 % nespokojných občanov, ktorí budú v tej miestnej časti, ktorá má to svoje katastrálne územie, má 3-tisíc obyvateľov, neni pevne spojená a nebola investícia, ktorou by to veľké mesto padlo, je tam akože existujúca. To znamená, že neni to žiadna revolúcia, je to iba zdemokratizovanie procesu oddeľovania obcí. Je tam aj, samozrejme, nález Ústavného súdu, ktorý sme mali tú česť dostať pred asi rokom, a prakticky hovorí to isté, že vraciam to vlastne do toho stavu, ktorý bol tu od roku ´90 do roku 2002, a neni to protiústavné.
To znamená, verím, že, že takto aj vy sa budete k tomu stavať a myslím si, že toto by malo byť, tak ja hovorím, to je taká ako keby reštitúcia v tých možnostiach samosprávy, a keďže pri reštitučnom konaní, ktoré bolo na pôdu, sa dala ešte druhá šanca, prvú sme mali v roku ´90, druhú sme mali v roku 2003, tak beriem aj tú, že dávam trošku šancu aj tým obciam, ktorých, hovorím, neni veľa, ktorí majú alebo by mali možnosť sa takýmto spôsobom vyjadriť ku spokojnosti alebo nespokojnosti s tým, kde sú momentálne zaradení, ako sa ich práva a povinnosti ako občanov Slovenskej republiky napĺňajú v tom územnom členení, v akom sa nachádzajú. Takže myslím si, že bude to také zadosťučinenie tým občanom, ktorí sa doteraz nemohli dovolať nejakej tej svojej spravodlivosti a pravdy a stále nejakým spôsobom čakajú, či samo, teda respektíve Národná rada ako zákonodarný zbor bude s tým niečo robiť.
Samozrejme, dávame tam aj to, že všetky referendá ako v prechodných ustanoveniach, že všetky referendá o rozdelení obce, ktoré už sú započaté, ja neviem, koľko ich je, pretože takýto údaj sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Prakticky do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa uskutočňujú podľa dovtedy platných predpisov. Takže do toho vôbec nezasahujeme a nechávame to tak, ako je to doteraz.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že toto je jedno z tých giest, ktoré by sme mohli urobiť voči občanom, a hovorím, že demokracia neni iba o tých veľkých počtoch, o tých megalomanských nejakých útvaroch, ale je aj o tej menšej skupine, ktorá má právo si povedať, že áno, v demokracii aj jej právo bude vypočuté a v prípade, že sa ten zákon by prijal, tak časť občanov si vydýchne a povie, že áno, oplatí sa žiť na Slovensku, lebo demokracia sa aj v tomto zákone prejavuje tak, ako v iných krajinách. A hovorím ešte raz. Je nelogické, aby o tomto rozhodovalo celé to veľké mesto, keď aj, keď tak si pozrite Čechov alebo Maďarov, alebo ďalších, ktorí majú takisto podobné zákony, jak som už spomínal, ani nedebatujú, je to v nespokojnej časti a to referendum robí a počet oprávnených voličov sa počíta z tohto počtu, koľko žije v tej nespokojnej časti, ktorá, jak som už povedal, je zadefinovaná tými jednotlivými podmienkami na odtrhnutie obce.
Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto zákona a pokiaľ, samozrejme, budú nejaké doplňujúce návrhy v druhom čítaní, pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, tak, samozrejme, som ústretový, myslím, že vieme sa dojednať na všetkých možných, ktoré budú v súlade s ústavou a inými zákonmi týkajúcich sa zákonov o samosprávach. Budem ústretový a, samozrejme, nemám s tým problém, aj to, čo hovoril kolega Hattas z SaS, že chcel by tam vidieť nejaké to zlučovacie ustanovenie, nech sa páči, nech to dá, nech to dá nejaký, keď tak potrebuje, tak dobre, môžme sa aj stretnúť, môžme porozprávať, môžme tie úvahy a myšlienky napasovať. Pretože bolo spomenuté, že bude tu veľká reforma verejnej správy a samosprávy, no vyzerá, že tento zákon sa asi momentálne veľmi tu nejakým spôsobom do dnešného dňa nenachádza, a preto ja to riešim aspoň týmto čiastkovým zákonom, kde hovorím, že pokiaľ niekomu bude v tom niečo chýbať, veľmi rád to tam doplním a spoločne môžeme vylepšiť tento zákon, ktorý hovorí aj oddeľovaní, ale aj o pričleňovaní obcí v našej Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Fecko, ospravedlnenie prijímam, nevšimli ste si ma, som taký drobný, nevadí, alebo ste ma pridelili ku koalícii, tak to tiež také bolo zvláštne, ale nevadí. Ja sa chcem spýtať jednu vec. Odtrhnutie nemohlo byť, by nemohlo byť na etnickom princípe. Veľa zástupcov rôznych etník si píše národnosť slovenská. Ako to váš návrh chce riešiť? Poviem príklad. Máme časti, kde žije rôzne etniká a nepíšu si národnosť, akú majú, hej, ale píšu si, že sú národnosť slovenská. Tak ako toto potom ten váš zákon rieši? A to je fakt, lebo ja som si to pozeral do matriky, bol som za nimi a pýtal som sa na to a majú to takto napísané a majú to z čisto pragmatických dôvodov, nebudem hovoriť z akých, aby tu zasa som nebol nejako označovaný, chcel by som vedieť, ako to chcete riešiť.

Samozrejme, že ja som hovoril, že sčítanie ľudu pokiaľ bude a malo by tam, bola tam aj kolónka etnické, tak prakticky poďme sa pozrieť na to, to znamená, pokiaľ momentálne sa spracuváva, spracuváva sa, respektíve bolo schválené vládou, koľko etník žije, viac ako 15 % na Slovensku. To znamená, my máme už zhruba zoznam, koľko by tam bolo, pokiaľ by to túto vec iniciovali toto etnikum, viete, ako to referendum, respektíve petíciu, tak vtedy by sme povedali, žiaľ, sorry, nedá sa to riešiť. Takže v takomto duchu si to ja predstavujem v spolupráci s kolegom, teraz Peťa Polláka tu nemáme, však máme tu aj etnikov, teda rómskych spoluobčanov, ktorí sú poslanci, a prakticky oni pociťovali, by som povedal, nejakú krivdu, pokiaľ by sa takto riešilo. Takže ja si to takto predstavujem, že takto by to bolo. A koľko sa tam prihlásilo, musím vám povedať, že to je už, viete, ako ja za to nemôžem, ja nemôžem ich donútiť, aby sa takto hlásili. Ale pokiaľ by to iniciovalo etnické zoskupenie, tak na tomto princípe sa to rozdeliť nedá. Takže v takomto duchu, pán Suja, keď stačí takáto odpoveď.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Stretávame sa s pánom poslancom Feckom v diskusii o tomto jeho návrhu opakovane, pretože pán poslanec Fecko opakovane prichádza s týmto návrhom, postupne ho mení a uspôsobuje ho tak, aby teda niektoré možnosti vylúčil a v podstate až to tak vyzerá, že sa to snaží zúžiť na, na vašu vlastnú obec Šebastovú Nižnú, lebo tie podmienky, ktoré tam dávate, obmedzujú a pritom ja nemám problém s tým, nemyslím si, že by sa malo na etnickom základe, základe deliť, ale nie som si istý, že toto je najlepší spôsob tvorby legislatívy.
A tá hlavná vaša argumentačná línia aj v návrhu zákona v jeho odôvodnení a v, a v, aj vo vašom vystúpení bolo spochybňovanie demokratickosti súčasnej právnej úpravy. A povedali ste, že keby Veľká Británia mala sa odčleňovať od Európskej únie za podmienok, aké my máme nastavené v zákone o obecnom zriadení, tak by ešte stále bola súčasťou Európskej únie. No za seba môžem povedať, že ja by som bol rád, keby Spojené kráľovstvo ešte stále bol súčasťou Európskej únie, bolo by to na prospech aj Spojeného kráľovstva, aj Európskej únie. A myslia si, myslí si to stále viac aj občanov Spojeného kráľovstva, lebo tie nálady sa tam teraz, teraz otáčajú, a teda keby bolo referendum dnes vo Veľkej Británii, tak je veľmi pravdepodobné, že by brexit nezískal podporu, a ale to je, samozrejme, vecou, vecou Spojeného kráľovstva. A keď sa máme baviť o tom, o tom systéme, tak je úplne legitímne, že Spojené kráľovstvo zorganizovalo referendum o, o odchode z Európskej únie, pretože Európska únia je spoločenstvom štátov. Európska únia ešte stále nie je jeden štát, ktorý by, ktorý by bol tvorený unitárny štát alebo, alebo federálny štát, je to spoločenstvo štátov. Oproti tomu obce nie sú spoločenstvami časti obcí alebo, alebo nejakých menších celkov, ani mestá nie sú, nie sú spoločenstvom mestských častí. Mestá aj obce sú spoločenstvom obyvateľov, komunity, ktorá tam, ktorá tam žije a ktorí ju tvoria a ktorí sa môžu členiť na nejaké časti obcí alebo, alebo mestské časti, ale vytvárajú ju obyvatelia. Čiže to je dosť zásadný rozdiel medzi tým, keď hovoríme o brexite napríklad alebo referende o brexite, a tým, ak sa má nejaká časť obce oddeliť od obce.
Viackrát ste, pán poslanec, povedali, že demokratické je, keď sa, keď sa rozhoduje zdola a naznačovali ste alebo ste, alebo ste priamo hovorili, že ten systém, ktorý je dnes, je nedemokratický, ale ja si to nemyslím, že je, že je nedemokratický, a napokon trend v európskych krajinách je, je opačný, je, že obce sa spájajú, že krajiny, ktoré majú porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, napríklad Fínsko alebo Dánsko, majú rádovo menej obecných samospráv. Fínsko 336, Dánsko 98 a, a sú to krajiny, krajiny porovnateľne veľké, sú to krajiny, ktoré sú nepochybne demokratické. A tu ste povedali v úvodnom vystúpení, že ste otvorený tomu, aby sme riešili, riešili aj spájanie obcí. Spájanie obcí alebo teda municipalizácia, alebo spájanie kompetencií je veľmi dôležitá vec, ale to je zásadná reforma, ktorá predsa nemôže byť urobená tým, že dáme nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. To mala pripraviť vláda, bohužiaľ, vláda v tom neurobila vôbec nič.
Chcel by som vo svojom vystúpení sa zamerať na tú časť vašej argumentácie, kde sa odvolávate v podstate na rozhodnutie Ústavného súdu, a teda zacitujem z dôvodovej, z dôvodovej správy. Navrhovaný postup, ako aj samotný návrh zákona sú v súlade s právnymi závermi formulovanými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka PL. ÚS 8/2020-53 z 13. apríla 2022, v ktorom bolo konštatované, že aj režim rozdelenia odčlenenia obcí, ktorý bol platný pred rokom 2001, bol ústavne konformný, pričom týmto návrhom sa de facto k danému režimu vracia. V kontexte predmetného nálezu je podstatné, že na rozhodovaní o rozdelení obce sa aj po prijatí návrhu zákona budú prostredníctvom svojich volených zástupcov, či už poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj starostu, nepriamo podieľať všetci obyvatelia obce, o ktorej rozhodnutie ide, bod 54.1 predmetného nálezu, ako aj, že rozhodnutie o rozdelení obce je naďalej zverené do pôsobnosti vlád, teda štátneho orgánu, bod 54.2 predmetného nálezu.
Dovolím si upozorniť, že takáto interpretácia nálezu Ústavného súdu nie je celkom presná. Aby sme aj teda objasnili, o aký nález ide, ide o nález, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal návrhom skupiny poslancov, v ktorej ste boli, boli aj vy, ktorá namietala, že tá súčasná právna úprava, súčasná právna úprava rozdeľovania obcí alebo odčleňovania časti obci od obci nie je v súlade s ústavou. A Ústavný súd urobil to, že posúdil váš návrh a rozhodol, že mu nevyhovie, že nemáte pravdu, že súčasná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Zacitujem z právnych záverov Ústavného súdu v tom náleze, na ktorý sa vy odvolávate: Na základe dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že platná právna úprava rozdeľovania obce rešpektuje požiadavky vyvoditeľné z ústavného textu vrátane ústavných princípov, osobitne princípov demokratického a právneho štátu a ústavného práva na územnú samosprávu. Pomenúva tam dôvody, pre ktoré toto Ústavný súd tvrdí, je inkorporovaná v zákone o obecnom zriadení, vychádza z demokratickej povahy Slovenskej republiky, ktorá je založená na princípe väčšinového rozhodovania, rešpektuje právo menšiny iniciovať formou petície miestne referendum a priznáva aj štátu reprezentovanú vládou, aby posúdil, či sú splnené podmienky. A v bode 51 vychádzajúc z už uvedených čiastkových záverov Ústavný súd v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľov a v zhode so stanoviskom vlády ďalej zdôrazňuje, že ústava priznáva právo na samosprávu obci ako celku, teda všetkým osobám tvoriacim územné spoločenstvo, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, a nie obyvateľom časti obce, o ktorej odčlenenie ide. Rovnako v zhode so stanoviskom vlády Ústavný súd konštatuje, že ústava, ani platná zákonná úprava neupravuje, a teda nepredpokladá, respektíve nechráni odčlenenie časti obce, t. j. nepovažuje za súčasť práva na územnú samosprávu právo obyvateľov časti obce rozhodnúť o rozdelení obce samostatne, t. j. bez účasti obyvateľov zvyšnej časti obce.
Toto je to, čo konštatoval Ústavný súd. Ústavný súd konštatoval, že súčasná právna úprava odčleňovania časti od obce časťou od obce je v poriadku, že je v súlade s ústavou a že ústava nechráni právo na odčleňovania časti obce od obce, pretože právo na samosprávu vykonávajú obyvatelia obce. A vzťahuje sa na obyvateľov obce, nie obyvateľov časti obce.
Samozrejme, Ústavný súd sa vyjadril aj k tej právnej úprave, ku ktorej sa vy chcete vrátiť, tej z rokov ´91 až 2001, a konštatoval, že sa nemôže k tomu vyjadrovať, lebo o tom, o tom nemôže rozhodnúť. Vyjadril sa k nej akademicky, také slová povedal. A v prvom rade zdôraznil, že ústavnosť v tejto právnej úprave bola založená na fikcii spočívajúcej na prezumpcii ústavnosti. Čo znamená, že keď nikto nenapadol na Ústavnom súde, nespochybnil, že, že tá predchádzajúca právna úprava je v súlade s ústavou, tak Ústavný súd nemal dôvod o tom rozhodovať. Lebo Ústavný súd nemôže konať sám od seba. Môže konať iba na základe kvalifikovaného návrhu subjektu, ktorý má na to oprávnenie na základe, na základe ústavy. Takže hovorí, že v súčasnosti má posúdenie tejto otázky povahu len akademickej otázky. A áno, hovorí tam, že možno nájsť aj argumenty v prospech toho, že aj tá predchádzajúca právna úprava bola v súlade s ústavou.
Ale dodáva Ústavný súd v bode 55 nálezu, aj pri úcte k dôvodom, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posudzovaní ústavnosti zákonnej úpravy rozdeľovania obce platnej v období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001, však možno po uplynutí času dostatočného na to, aby sa napravili krivdy spôsobené v minulosti umelým pričleňovaním bývalých samostatných obcí k mestám, respektíve väčším obciam, ku ktorému dochádzalo v období socialistickej štátnosti, je dôležité podľa názoru Ústavného súdu považovať za legitímne a z ústavného hľadiska aprobovateľné dôvody, ktoré viedli ku zavedeniu dnes platnej zákonnej úpravy rozdeľovania obcí. Čiže tú zmenu, ktorá sa udiala v roku 2001, ktorú vy spochybňujete, ktorú ste považovali za protiústavnú, ale teda Ústavný súd sa s vaším názorom nestotožnil a ktorú sa opakovane pokúšate zmeniť, považuje Ústavný súd za legitímnu a odôvodniteľnú aj z ústavného hľadiska.
Ústavný súd ďalej pokračuje, že z bodov, ktoré boli citované, teda citované v predchádzajúcich častiach toho nálezu, vyplýva, že účelom tejto novelizácie z roku 2001, platnej od roku 2002, novelizácie zákona o obecnom zriadení, bolo ustanoviť účinné zákonné limity k tomu, aby v dôsledku liberálnej zákonnej úpravy, dovtedy existujúcej, vyvolávajúcej navyše ústavné otázniky, Ústavný súd hovorí, že tá predchádzajúca právna úprava vyvoláva ústavné otázniky, nepokračoval proces neprimeranej a nežiadúcej dezintegrácie obcí spočívajúci v náraste počtu malých obcí, ktoré nie sú a nebudú spôsobilé efektívne plniť úlohy súvisiace s v tom čase pripravovaným presunom kompetencií štátu na obce. Ide totiž o dôvody, ktoré z ústavného hľadiska napĺňajú záväzok štátu vytvárať územné usporiadanie poskytujúce základy pre efektívny výkon kompetencií decentralizovaných v prospech obcí a rešpektujú ústavné princípy vrátane práva na územnú samosprávu územného spoločenstva všetkých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území existujúcej obce.
Takže vy ste v odôvodnení svojho návrhu použili jednu krátku časť z nálezu, ktorá sa vám hodila, lebo ktorá hovorí, že áno, sú nejaké argumenty čisto akademicky, keď sa tým zaoberáme, ktoré hovoria v prospech toho, že by ani tá predchádzajúca právna úprava nemusela byť v rozpore s ústavou. Ale ten nález vyznieva ako argument proti tomu vášmu návrhu. Lebo nález vo svojej celosti hovorí o tom, že súčasná právna úprava je legitímna, je v súlade s ústavou. Tie dôvody, pre ktoré bola zavedená, bola, boli opodstatnené. Právo na samosprávu majú obyvatelia obce, nie obyvatelia časti obce. Takže keď si prečítame celý nález a budeme sa ním riadiť, budeme brať do úvahy to, čo hovorí Ústavný súd, tak by sme nemali podporiť ten návrh, s ktorým prichádza pán poslanec Fecko a skupina poslancov.
Nad rámec toho by som ešte dodal, že v deväťdesiatych rokoch, keď, keď platila tá predchádzajúca právna úprava, Slovensko ešte nebolo viazané Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorej v súčasnosti už Slovenská republika je signatárom, pričom táto charta hovorí, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred, sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Čiže dnes sme v trochu inej situácii, lebo ústava je síce rovnaká ako bola v deväťdesiatych rokoch, ale navyše sme viazaní aj Európskou chartou miestnej samosprávy.
Poslednú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že zákony by mali byť jasné a mali by tam byť jednoznačné pojmy. A myslím si, že v tomto návrhu minimálne dva pojmy sú také, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú úplne jasné. Jednak je to ten historický vývoj. Čo sa myslí historický vývoj, ako sa to bude posudzovať, lebo tak historický vývoj môžeme odvodiť až, až od praveku. Ale nie je to jasný pojem a rovnako ten, ten etnický princíp nie je celkom jasný, akým spôsobom by sa vykladal. Nám to síce môže byť jasné, že čo tým myslíte a mne je úplne jasné, čo tým myslíte. A v zásade s vami súhlasím. Ale, ale nezdá sa mi, že tak ako je to napísané, by to bolo dostatočne jasné a zákony dostatočne jasné majú byť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Musím súhlasiť s predrečníkom. Podľa môjho názoru rozdrobovanie je cesta alebo krok späť. Je to na úkor, si myslím, občanov, aj obcí. To, že je, že sa týka, že to vlastne ten zákon len kvôli obci predkladateľa, k tomu sa nebudem vyjadrovať. A takisto si myslím, že výklad na tom etnickom princípe je nejasný. Nedá sa presne definovať. Tak ako som predkladateľovi povedal, veľa etník si píše, že je národnosti slovenskej. Tak som zvedavý, keby takýto problém nastal, ako to potom tento zákon chce riešiť. Lebo teraz v tomto návrhu sa to vôbec nerieši. Nie je to tam jednoznačne povedané.