83. schôdza

Ďakujem pekne. Takže začnem od konca.
Pani Halgašová, vy ste ma asi nepočúvali s tou infraštruktúrou, kde som vysvetľoval, že 85 % detí má prístup k telocvični. A tie, a tie telocvične nám kazí štatistika práve tých malých škôl, kde ani nikdy tá telocvičňa nebude. Čiže tam som sa snažil vyvrátiť ten pohľad na vec s problémom infraštruktúry. Áno, vy ako SaS-ka dávate do popredia náuku o rodičov jedného pohlavia nad zdravím detí. To ste chceli povedať zrejme v tejto vašej (reakcia z pléna), nad zdravím a pohybom dávate to na, pod, pod toto miesto. Čiže pán minister mal, váš exminister mal veľmi dlho čas s tým niečo spraviť a naozaj za jeho pôsobenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Kučera, Karol, poslanec NR SR
... v oblasti zdravia a pohyb neurobil aleže absolútne nič. Absolútne nič.
Pán Suja, áno, aj pán Čepček, v podstate ste sa pýtali na rovnakú vec ako tie úväzky. Naozaj každý dobrý riaditeľ sa s týmto bude vedieť vysporiadať. Navyše tam máme možnosť administratívnych činností. Čiže vedia si to prispôsobiť. A áno, ak má byť teraz z toho kúta, by som povedal, vytiahnutá tá telesná výchova smerom dopredu, tak naozaj by sa mali s tým vysporiadať. Uvidíme teda, či sa nám podarí vôbec tú časovú dotáciu zvýšiť, keď tam nastane teoreticky tento problém. Takže ale naozaj vrátiť naspäť tú dôležitosť vlastne telocvikára ako takého učiteľa telesnej výchovy, si myslím, že je viac než potrebné. A ostatným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
V návrhu zákona sa upravuje zaraďovanie pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov do vyšších kariérových stupňov pre odborníkov z rôznych oblastí súvisiacich s výchovou a vzdelávaním v základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a základných umeleckých školách. Ako človek, ktorý pôsobí vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, samozrejme, poznám úmysel predkladateľov, pretože sme o ňom veľakrát hovorili. A pán poslanec Kučera to aj uviedol vo svojom úvodnom slove.
A cieľom je vlastne zvýšiť hodinovú dotáciu, nie cieľom tohto návrhu zákona, ale takým tým globálnym cieľom, by som povedal, je zvýšiť hodinovú dotáciu na predmety, ktoré sa venujú pohybu, zdraviu, telovýchovným a športovým aktivitám na primárne základných školách, možno sekundárne na stredných školách.
Vychádza sa pritom zo štátneho vzdelávacieho programu, ale aj školského vzdelávacieho programu, kde naozaj v tom roku 2008 pri tej redukcii učiva došlo k tomu rozdeleniu zhruba 70 % štátny vzdelávací program, 30 % školský vzdelávací program a školy si mohli samy slobodne napísať do tohto školského vzdelávacieho programu, čím sa chcú profilovať a možnože aj odlišovať od iných škôl a školských zariadení. Možnože v tom čase najjednoduchšie bolo škrtnúť tú jednu hodinu telesnej výchovy a dať ako do pozornosti možno iné predmety ako je výchova, ako je výučba v cudzích jazykoch alebo v iných disciplínach, prírodných vedách, a tak zvýšiť atraktivitu vzdelávania a aj záujem o štúdium na danej základnej alebo strednej škole. Samozrejme, v dobe, digitálnej dobe, v dobe informačných a komunikačných technológii a vlastne zmene ako keby toho zdravého životného štýlu sa ukazuje tento krok ako nie úplne správny. A preto som aj ja s veľkým pochopením vlastne prijal tú iniciatívu predkladateľov, ktorá už je tu niekoľko mesiacov, aby sme vyvinuli aktivity, ktoré by smerovali k zvýšeniu počtu alebo dotácií počtu hodín telesnej výchovy, športu, ale aj iných disciplín, vytvárať to prostredie, ako pán poslanec hovorí, na základných a stredných školách.
Čo sa týka samotného predmetu návrhu zákona, tak mňa potešilo v ňom to, že je to pre riaditeľa možnosť, nie povinnosť. To znamená, že on môže zaradiť takého človeka, ktorý je definovaný v samotnom návrhu zákona, do pozície, ktorá preňho vytvára tú kvalifikáciu, ako keby nahradil si svojou predchádzajúcou športovou činnosťou činnosť pedagogickú. To znamená tú atestáciu. Čiže ja som si, keď som študoval samotný návrh zákona, si položil veľmi jednoduchú otázku. Je možné to pedagogické majstrovstvo v edukačnom a výchovnovzdelávacom procese plnohodnotne nahradiť športovým alebo umeleckým majstrovstvom? Áno alebo nie? A začal som sa hlbšie zamýšľať a hľadať odpovede na túto otázku, aby sme teda na jednej strane ako keby smerovali dobrým úmyslom k zvýšeniu dotácie, hodinovej dotácie na športové aktivity, ale na druhej strane nespôsobili to, že znížime latku z hľadiska kvality a kvalifikovanosti a odbornej zdatnosti a zručnosti pedagógov na základných a stredných školách. Preto ma tam v tej prvej etape potešila tá možnosť a aj to, že to bolo diskutované v rámci ministerstva školstva, pretože ministerstvo školstva dnes pripravuje isté kurikulárne zmeny, ktoré sa budú uvádzať do praxe. A je dobré, keď vlastne ako keby školský zákon išiel ruka v ruke so zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, aby tu nedochádzalo k nejakej disproporcii v týchto dvoch právnych, právnych normách.
Čiže na tieto otázky som hľadal odpovede. Priznám sa, že potom som sa až dostal do stavu, že som sa začal zamýšľať, či vôbec máme dobre nastavené tie atestácie pri zákone o odborných a pedagogických zamestnancoch, pretože som zistil, že áno, na jednej strane ako keby sme bránili istému penzu ľudí sa uchádzať o tieto odborné pozície na základných školách. A máme ich ako keby nedostatok. Ten nedostatok možnože nesúvisí len s tým potenciálnym rozšírením počtu hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách.
Čo sa týka už tých ďalších tém, ktoré tu boli diskutované, tie možnože nechcem úplne otvárať, ako napríklad tá metodika financovania fakúlt na jednotlivých verejných vysokých školách. My sme už to čiastočne na výbore otvorili a keď bude treba, tak ja sa tejto problematike dlhodobo venujem, môžme k tomu viesť ako podrobnejšiu diskusiu, najmä k tomu koeficientu študijného odboru. Pretože naozaj to je len jeden z celého súboru a radu parametrov, ktoré vstupujú do metodiky financovania vlastne študijných odborov na telovýchovných fakultách. Čo sa týka tých špecifík, ktoré tu boli spomínané. Áno, cez tieto špecifiká sú hľadané nejaké podporné nástroje dofinancovania tých nákladov, ktoré sú spojené s výučbou v danom študijnom programe na vysokých školách.
Čo sa týka infraštruktúry, tam ma trošku mrzí, že vysoké školy ako keby boli vyňaté zo schém alebo výziev z fondu na podporu športu. Ja viem, že ten fond na podporu športu disponuje možno 20 miliónmi eur ročne, možnože je to viac. A primárne sú vypisované tie výzvy pre športové kluby alebo zriaďovateľov v regionálnom školstve. A možnože aj tadeto by sme vedeli hľadať dodatočné zdroje na budovanie tej infraštruktúry v tom vysokoškolskom, vysokoškolskom prostredí, najmä tých telovýchovných fakultách. Pretože naozaj, naozaj tá podpora je tam extrémne nízka. To viem aj z vlastných, z vlastných skúseností, aká je tá podpora tých jednotlivých aj športových klubov, ktoré fungujú pri verejných vysokých školách. Úmyselne hovorím verejných vysokých školách, pretože štátne a súkromné idú úplne inou schémou, o akej sme, o akej sme tu hovorili pred, pred malou chvíľou.
No a možnože ešte jedného problému by som sa chcel dotknúť, a to je tá ako keby méta alebo téza tej nedostatkovosti školskej infraštruktúry na to, aby sme mohli posilniť dotáciu, hodinovú dotáciu na výučbu telesnej výchovy alebo iných športových aktivít. Tak naozaj niekde sa to ukazuje akože veľký problém, ale niekde už sa tí zriaďovatelia školy s tým, s tým vysporiadali. A ani tu nezavádzame v tomto zákone, ale ani v tých kurikulárnych zmenách nezavádzame tie zmeny odrazu alebo nejakým skokom. Takže to znamená, že chcem povedať, že aj tie školy sa budú môcť, môcť v čase vysporiadať s týmto podobne, ako tomu bolo na dobudovanie kapacít v prípade v materských školách, tak tu vieme tento systém nastaviť na základných a stredných školách. Áno, treba ale otvorene povedať, čo sa týka škôl, ktoré majú menší alebo nižší počet žiakov, a u škôl, ktoré sú tzv. malotriedky, no tak tam to bude vždy problém a tam to bude ako keby trvalý problém. Ale toto by nemalo byť nejakou zábranou alebo brzdou vlastne posilňovania tej dotácie na tých ostatných základných a stredných školách.
Verím, že ešte v rámci potom aj nášho výboru po prvom čítaní budeme môcť ešte do tohto nejaké, do tohto návrhu zákona vstúpiť, ale chcem na záver oceniť aj to, že vlastne predkladatelia aj so mnou a možnože aj s ďalšími kolegami aj z opozície ako korektne a konštruktívne a dlhodobo diskutovali na túto tému, preto pre mňa tento návrh zákona nie je nejakým prekvapením, že je tu a vidím, že to je vlastne výsledkom nejakých vlastne dlhodobejších, dlhodobejších diskusií. A čo sa týka toho samotného cieľa, ktorý je nastavený, tak ten, samozrejme, my podporiť vieme a chceme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie korektné, konštruktívne. Ja by som začal tým, lebo viacero otázok si sa dotkol, a keď to stihnem v tej faktickej, keď to nestihnem, tak možnože by som ešte vystúpil, ale v zásade, čo sa týka tej časovej dotácie, vidíme, že tie krajiny od toho, od toho 2008 roku, ostatné krajiny nám naozaj ušli v tomto. Poviem len príklad, samozrejme, Maďarska, ktorý je na tom možno jedna z najlepších krajín, čo sa týka tohto, že tam celková, ten rámcový učebný plán má 30 % až tej časovej dotácie na oblasť zdravie a pohyb a u nás je to 11 %. Takže a naozaj sme na chvoste, to je jedna vec.
Viacerí, viacerí kolegovia sa opýtali práve, si myslím, že trošičku je tu mi... tak možnože ste pomýlení v tom, že naozaj to pedagogické majstrovstvo, jak ste to pomenovali, tak my do toho absolútne, samozrejme, nezasahujeme. Čiže rovnako musí byť ten pedagóg majster vo svojom obore, ale tým, že má za sebou ešte nejakú kariéru, by som ju nazval, a rovnaký je majster a rovnakú prax, vlastne prechádza rovnakou praxou v tom vzdelávacom procese v školách, tak tým, že si nesie so sebou tú jak keby skúsenosť nejakú a tú prácu vlastne, tak mu dávame získať tú atestáciu prvého stupňa alebo teda druhého stupňa. A na to musí mať kvalifikačné predpoklady. Čiže to nemôže byť, to musí byť úplne rovnaký pedagogický zamestnanec ako, ako ten bez tej kariéry za sebou.
Čiže to je asi tak všetko, čo som chcel k tomu, ani viac nestihnem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, áno, súhlasím, že to, že je tam možnosť a nie povinnosť, to je to najlepšie, čo tam mohlo byť, lebo fakt, ako si spomínal, mám skúsenosti aj s malotriedkou, aj s riadnou školou, tak tie triedy, teda tie základné školy, ktoré majú po jednej triede, alebo malotriedky by s tým mohli mať problém. To znamená, ony tiež budú hľadať, ako, ale budú musieť možno z nejakých iných predmetov v tom školskom vzdelávacom programe buď ukrojiť, alebo nastaviť to iným spôsobom.
Čo sa týka, čo sa týka tej atestácie, áno, tiež, tiež má, tiež som mal ten otáznik, že či sú tie atestácie dobre nastavené, lebo atestácie ako také v súčasnosti majú hlavne, majú hlavne vedúci pedagogickí pracovníci, to znamená riaditeľ, zástupca a tak ďalej a tak ďalej. Takže áno, tak ako bolo povedané, tento úmysel je dobrý. V tom druhom čítaní asi bude možno aj nejaká, nejaký priestor na väčšiu diskusiu, možno aj na nejaké pozmeňovacie návrhy alebo upresnenie a tak ďalej. Takže ja ten zákon vnímam ako pozitívny, alebo návrh zákona vnímam ako pozitívny, len sa obávam z toho praktického hľadiska tú realizovateľnosť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Habánik, ja sa vás spýtam na takú jednu otázku, spomínali ste to tu, že čo bol motív znižovania telesnej výchovy za tých minul... za tej, keď sa znížila z troch na dve. Chcem sa spýtať, tam ste potom povedali takú, že možno tí riaditelia hľadali to, že chcú sa deti naučiť viac jazykov, alebo niekde, kde majú problém. Ja sa chcem spýtať, máte dosť veľkú prax aj z vysokej školy, akí študenti vám chodia na vysokú školu, či sú naozaj dobre podkutí v tom vzdelaní tých jazykov, lebo sú tu aj štatistiky, že my sme síce pridali z tých disponibilných hodín na jazyky, na rôzne, ale v praxi sa nám ukazuje, že tie deti sú nepripravené v tomto smere. Čiže my sme upustili od telesnej výchovy a nepripravujeme dobre v týchto disponibilných hodinách tých žiakov na, jazykovo alebo vzdelanostne na takú úroveň, aby mohli mať kvalitné školy, stredné, vysoké školy.
Ja sa chcem spýtať na váš názor, že čo si o tomto myslíte? No ja si myslím, že to bolo nešťastné celé, tú telesnú výchovu vtedy takto trošku zdehonestovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Habánik alebo pán rektor, vy ste tam spomenuli až takú, ja nepredpokladám, že vo faktickej poznámke dokážete na všetko reagovať, to sa asi nedá, ale spomenuli ste tam takú filozofickú až vec, že či sú dobre tie nastavené atestácie a že či ten športovec alebo umelec má možnosť svojou profesionálnou kariérou nahradiť tie atestácie. No je to fakt na širokú debatu. Ja som mal kolegu, ktorý vyštudoval pedagogickú školu, ale jednoducho to nemal v sebe. A vieme, že takých máme kopec. Vyštudoval pedagogickú školu a po pár rokoch praxe povedal, že on ide radšej pracovať niekde manuálne, že jednoducho to nemá v sebe. Napriek tomu, že to na papieri mal. Čiže keď si toto zoberieme ako, ako príklad a že to nie je ojedinelý príklad, tak skutočne ten pedagóg, prepáčte, že to takto poviem, ale sa musí narodiť s tým v sebe. Čiže je to fakt široká filozofická debata a ja by som sa rád do nej pustil, ale asi nie výmenou, pingpongovaním cez faktické poznámky.
No dobre, asi toľko zatiaľ, ja potom ešte pôjdem do rozpravy, tak sa toho môžem dotknúť.

Ďakujem pekne. A ďakujem aj za faktické poznámky. No v tom časovom limite dve minúty určite nestihnem na všetko odpovedať a reagovať, určite nie na tú filozofiu toho pedagogického poslania, to sú, to, na to by možno jedna veľká konferencia nestačila.
Čo sa týka otázky pána poslanca Nemca, neviem tak v priebehu pol minútky možno zareagovať, čo sa týka tých iných kompetencií ako kompetencií v oblasti pohybu, zdravia a telovýchovy. Áno, tie školy sa snažili a snažia sa, vlastne ako keby ony sú v konkurenčnom prostredí aj samy medzi sebou a tým školským vzdelávacím programom sa snažia nejakým spôsobom jedna škola od druhej odlíšiť. Do akej miery sa im to darí, to je veľmi individuálne a je to rozhodujúce od jednej školy k druhej, od učiteľov, ktorých majú, a od toho prostredia, v ktorom pôsobia, a od financií, ktoré, samozrejme, získavajú, či už z dotácií alebo vlastne iných grantových sfér, takže je to, je to rozdielne. Ale čo sa týka, keď ste sa ma pýtal konkrétne na tú jazykovú vybavenosť, tak ja tam vidím progres a pokrok za to ostatné obdobie. To znamená, že tá generácia, ktorá prichádza, dnes je už ďaleko vybavenejšia, ako to boli generácie predtým. Takže tu ten progres je a to súvisí aj s otázkou internacionalizácie vzdelávania. Ale môžeme si to ešte, samozrejme, širšie rozobrať.
Čo sa týka pána poslanca Čepčeka, áno, aj ja pozitívne vnímam vlastne tieto zmeny, ktoré sú tu navrhované, a myslím si, že bolo aj zo strany predkladateľov a pána poslanca Kučeru vysvetlené, že tu sa nedotýkame toho kvalifikačného rámca, to je pre mňa ten základ, pretože to možno z toho prvého čít... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, je vás tu dosť málo na to, že dokážeme sa tu zavzdušňovať na rôznych témach, ale toto je celkom vážna téma, samozrejme, nie bulvárna téma, ktoré sme mohli vidieť aj na konferenciách, keď sme zvolali tlačovú konferenciu, tak došla jedna redaktorka zo Slovenského rozhlasu, a to si myslím, že je ten, to si myslím, že je ten obrovský problém, že ten bulvár tu valcuje všetko možné a pomaličky Igora Matoviča sledujú aj kedy sa ide vyčúrať, s prepáčením. A toto, čo tu my riešime, bolo, samozrejme, covidom a všetkými týmito pandémiami dosť zabrzdené. Myslím si, že by sme dokázali omnoho veľa vecí, vecí urobiť, ale, samozrejme, nebudem tu spomínať bývalého ministra školstva, ktorý tiež na nás hádzal trošku bobek, ale nevadí.
Je až smutné, je až smutné v tom, v tom, že ako sme tú telesnú výchovu celú dokázali, Karol to nazval, že sme v jame a poďme sa z tej jamy vyhrabať. No ťažko sa nám hrabe z tej jamy, keď, a to musím priznať, že aj za našej vlády nedarí, nedarí s tým pohnúť a musíme to riešiť v kuse, v kuse sa tým zaoberať nato, aby naše deti mali kvalitnú telesnú výchovu, mali jej každý deň a proste a proste všetkými takýmito drobnosťami, kde sa tá mozaika skladá na to, aby, aby tie decká mali tú kvalitnú a aby mali ten pohyb a my vieme, kde nás topánka tlačí.
My súhlasíme s rôznymi variantami. My vieme, že musíme posilniť telesnú výchovu na prvom stupni. Na druhom stupni máme telocvikárov, kde môžu teraz, nová informácia, že môžu ísť aj na ten prvý stupeň. Ale máme tam telocvikárov, máme tam kluby, ktoré nám suplujú ten pohyb a tie decká sa už nejak, tie decká sa už nejak profilujú, ktorých to zaujíma. Problém je na tom prvom stupni. Tam súhlasíme a do tohto my búšime v tom zmysle, aby sme pomohli ten prvý stupeň skvalitniť, dostať tam možno aj tých trénerov, aby mohli dostávať tieto úväzky, aby sme tie nožnice proste otvorili. Nie je možné, aby tú špecku na pedagogickej tým učiteľkám tá výtvarná, hudobná zostala a tú telesnú sme zase niekde posunuli na vedľajšiu koľaj. A to je presne, sa to potom po tých rokoch odrazí na tej kvalite, na tej kvalite tých našich žiakov.
My sa tu zaoberáme stále priemerom žiakov. My sa nezaoberáme tými chorými a tými, ktorí možno majú tendenciu ísť do vrcholového a výkonnostného športu. Čo, samozrejme, tými sa zapodievame, a to už je ďalšia kapitola, ktorá súvisí s našimi zväzmi aj s našimi klubmi a s kvalitou našich klubov, ale Karol sa tu veľmi dobre dotkol veľa, veľa týchto tém, veľa týchto tém, ktoré, ktoré na tých konferenciách zazneli, a má jeden obrovský šanón, s ktorým chodí, a myslím si, že už by to aj niekomu aj otrepal o hlavu občas, lebo je dosť ťažký, čo sa týka tých všetkých vyjadrení a ministerstiev a tých odporúčaní, prečo tie deti majú dostať tú kvalitu, ten pohyb na tých školách.
Ja sa tu dotknem trošku toho, pán poslanec Čepček, vy ste sa obávali toho, toho, že ako by, keby došli tí telocvikári a tým učiteľkám by sa siahlo na tie hodiny, tam sa dá veľa spôsobov vymyslieť. Mali sme na konferencii tandemové vyučovanie, kde tá učiteľka, sa jej neskráti, bola by na tej hodine, by sa skvalitnila. Potom máme také, že by si vedeli prehadzovať, že tí učitelia by išli na telesnú na prvý stupeň a tie učiteľky z prvého stupňa by si, by si išli, by išli na ten druhý stupeň. Čiže dá sa tam rôzne veci vymyslieť, len naozaj to chcenie toho riaditeľa, a ja nechcem všetkých hádzať do jednej, do jedného vreca, sa veľa, veľa riaditeľov snaží.
Potom tu mám tie koeficienty, ktorých si sa dotkol. To keď som sa dozvedel, tak trošku ma zamrazilo, že pri fakultách telesnej výchovy je ten pohyb, ale kde tá prevádzka je hrozne náročná. Oni v podstate musia prevádzkovať všetky tie športoviská na to, aby mohli vzdelávať telocvikárov, trénerov a všetkých týchto pedagógov. Takže to je také smutné, že oni, oni majú strašne náročnú prevádzku, čo sa týka tej vysokej školy a tie koeficienty im boli dané tam, kde boli. Takže...
Infraštruktúra. No infraštruktúra, to už tu bolo povedané a búšené od začiatku tohto volebného obdobia aj zo strany SaS, že máme tu obrovský dlh, čo sa týka športovísk. No máme tu, máme tu veľký dlh, ale myslím si, že Karol veľmi dobre zhodnotil, čo sa týka tej infraštruktúry tých málotriedok a tých veľkých, tých veľkých škôl, ktoré tie kapacity majú. A samozrejme, veď aj tam sa, tam sa zapodievame tým, že kam do tej jednej telocvične, keď im tú telesnú zvýšime. Ale kto povedal, že sa musíme stále fokusovať len na tú telocvičňu, na len telesnú výchovu. Veď my dokážeme k tej kurikulárnej reforme proste zarátať do toho lyžiarske, plavecké, branné a všetky tieto, ktoré, a spomenul som branné, kde aj ministerstvo obrany dokonca vyžaduje, aby sa vrátila trošku branná, aby tie decká boli zbehlé v tomto zmysle. Takže, takže stále, stále sa tu fokusujeme a tí úradníci na tom ministerstve nám povedia, no nemáme telocvične, nemáme kvalitu telocviční. To nie je pravda. Veď ten dobrý telocvikár a, a ten dobrý tréner, s ktorými s deckami je poobede na tréningu, tak dokáže urobiť tréning, s prepáčením, v triede, na chodbe a hocikde. Ja som tréner z praxe, kde som bol kondičný tréner a keby ste chceli, tak vás zničím tu jedným tréningom hodinovým. A nepotrebujem k tomu ani, ani činku, ani nič.
Takže to zdravie som sa dotkol. Zdravie, zdravie, to je, to je presne ono. A už na tej prvej konferencii a, samozrejme, už to tu bolo povedané, koľko peňazí dávame do zdravotníctva. Však keby sme mali zdravé decká, tak nepribúda nám chorých a sme zdravá populácia, ktorá, ktorá, ktorá je normálna, a myslím si, myslím si, že toto je, je fakt, ktorý týmito drobnosťami vieme veľmi vylepšiť a vieme tomu pomôcť. To, že sa tu zavzdušňujeme nad hlúposťami, je holý fakt a jasné, že nám to ľudia vyčítajú. Ale to, že tu beháme okolo telesnej výchovy a okolo toho športu, je fakt a myslím si, že týmito drobnosťami, ktoré chceme, chceme naozaj implementovať, a asi ste si všimli, my všetky tieto zákony nedávame tak, že prikazujeme, my tieto zákony dávame na výber. Dávame na výber riaditeľom škôl, dávame na výber tým učiteľom, dávame na výber tým trénerom. Len im pomáhame v tých drobnostiach, aby tam mohli byť. Aby sa tým deckám, majú ich poobede na tréningoch, tak nech ich má aj v škole. Nech ich pripravuje, nech ich vyselektuje. Máme zdravotníkov na škole. Nech komunikujú v tom zmysle, že tak ten tréner, ktorý má vysokú školu, ktorý môže tam ísť, tak vyselektuje. Ten má problémy, postarajte sa oňho. Povie rodičom a, a budú sa zaoberať problémami. Ten je, ten je na tom dobre rýchlostne, vytrvalostne, berte si ho, berte si ho tieto športy a dá nejaký feedback tomu zväzu, tomu klubu, ktorý zase ho môže rozvíjať.
Čiže týchto možnosti je obrovsky veľa a ja chcem poďakovať aj Karolovi a snažíme sa, snažíme sa, už si z nás naši kolegovia trošku robia srandu, že vám tak záleží na, na tom pohybe a na tom športe až je to, až je to choré. No je to choré, lebo nás trápi, do akého stavu sme prišli.
Ďakujem veľmi pekne.

No, veľmi nekorektné považujem od vás, pán poslanec, hovoriť o tom, že pán minister Gröhling na vás hádzal bobek, a to isté tu hovoril aj pán Kučera, že ako sa vám nevenoval. No ja si veľmi dobre pamätám, ako ste s týmto námetom prišli ešte keď boli funkčné koaličné rady, kde nielen pán minister, ale aj štátny tajomník Husár hodiny s vami strávili na tom, aby sa našlo nejaké riešenie. A viete veľmi dobre, že to riešenie bolo, aby hodinu športu mohli využívať školy ako tú tretiu hodinu, dobrovoľnú hodinu, ktorú, ktorú majú školy možnosť využiť podľa svojho zváženia. Takže toto, čo tu rozprávate, naozaj je, nerozumiem tomu, že prečo sa takýmto správcom nevhodným chováte. Okrem toho máte už svojho ministra školstva niekoľko mesiacov a on, keď som počula jeho vyjadrenia, tiež má zdržanlivé názory na to, aby bola zavedená povinná tretia hodina vyučovania. Lebo v konečnom dôsledku je to všetko vždy a to končí pri, pri financiách, ktoré na školstvo neboli uvoľnené a bolo to z dôvodu vášho ministra financií, ktorý blokoval základnú školskú výuku o tie časti, ktoré sú povinné v rámci všeobecného vzdelávania žiakov a študentov. Tak si pozerajte na vlastné pochybenia na, do vlastného hnutia, na vášho bývalého ministra financií a vášho lídra, ktorý v prvom rade blokoval všetky dobré veci, ktoré sa týkali školstva.

Rišo, tak ďakujem ti veľmi pekne. Ja sa vyjadrím k tomu bobku, pretože naozaj tuto teraz mi nahrali na smeč ako neskutočne. Takže áno, si, si aj spomínal, že vyzbieral som ten šanón podporných stanovísk, či už ministerstva zdravotníctva, obrany, vnútra, kde sa vyjadrili jasne, že, že podporujú navýšenie časovej dotácie. Mali sme uznesenie školského výboru, kde aj vlastne opoziční poslanci podporili toto stanovisko a závery z týchto konferencií. A viete, čo urobil pán exminister Gröhling? Proste ani nebol ochotný odpovedať v stanovenom termíne 30 dní. Takže takýto bobek na to hodil, dosť veľký.
A jediný človek z tých vrcholných politikov, musím povedať, ktorý naozaj sa snaží nám vyjsť v ústrety a snaží sa nám pomôcť v tejto tém presadiť, je práve Igor Matovič. To znamená, že naopak, on bol ochotný, by som povedal, túto nesystémovú vec od, od SaS-ky podporiť. To znamená, nesystémovú vec navýšenia štátneho rozpočtu o 14 miliónov smerom na prvý stupeň. A keďže sa tvorí nový štátny vzdelávací program, tak jasne všetci povedali, že nie je to ani v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde nemáme rozširovať ďalšie hodiny. Takže touto cestou proste sme sa nakoniec nevydali, pretože to nie je správne. A to je vidno, že proste čo, čo SaS-ka tam presadzuje, radšej, hovorím, sexuálnu výchovu ako zdravie a pohyb detí. (Reakcia z pléna.)