83. schôdza

Pán poslanec Kočiš s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
To, že tento zákon naozaj nehovorí len o nejakom predatestačnom štúdiu alebo predatestačnom uplatnení športovcov, ale naozaj sú tu ľudia z umeleckej obce alebo ľudia, ktorí pochádzajú z odborného vzdelávania a prípravy nejakých odborných predmetov, to súhlasím, len nikdy predatestačné štúdium alebo jeho kompletná absorbácia nedokáže nahradiť plnohodnotne vzdelávanie, ktoré sa dáva na pedagogických fakultách, čiže v tom si musíme urobiť na začiatku úplne jasno. Čiže aj ten postupný nárast kvalifikačných predpokladov z jedného stupňa do druhého by mal byť aktuálny; to, že v tomto zákone sú naozaj zahrnuté nejaké rokové rozdiely, povedzme to takto, aby laik to rozumel, to znamená, že do troch rokov nejakej profesionálnej činnosti je tam určitá atestácia alebo určitý stupeň, po piatich druhý a tak ďalej.
To znamená, že ja viem, že týmto zákonom chcete nejakým spôsobom nahradiť, alebo niekto sa na to pomimo túto sálu bude pozerať, že chcete niekoho upratať niekde. Ja sa zase takto na to nepozerám, ale aj takéto reči už boli v našom širokom verejnom priestore zahrnuté alebo zachytené. Ale v prvom rade si musíme povedať, že získať na školu, škôlku alebo učilište kvalitného učiteľa, kvalitného pedagóga je mnohokrát setsakramentský problém, pretože títo učitelia nám odchádzajú veľakrát do súkromného sektora a ako povedal kolega, získať učiteľa informatiky kvalitného je skoro nemožné, získať učiteľa humanitných predmetov v kombinácii matematika, chémia, fyzika, ak ho nejaký riaditeľ, riaditeľka nájde, tak si ho bude vážiť zlatom.
A čo sa týka učiteľov predmetov, ako je telesná výchova, hudobná výchova, výtvarná výchova, s tým je takisto setsakramentský problém. Čiže hovorím, učiteľstvo sme ako povolanie zdegradovali za posledných 20 rokov a bude trvať ďalších 20 rokov, dokedy to zdegradované učiteľské povolanie, nájdeme mu patričný cveng a patričnú dušu a patričný honor, na ktorom má byť postavené.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Čepček s faktickou.

Ďakujem pekne. Ja trošku zareagujem na pána kolegu.
Ja som to nemyslel, ja som myslel úväzok ako taký. Lebo učiteľ na základnej škole podľa toho, či je v prvom ročníku, alebo v tých ostatných na prvom stupni základnej školy, má istý počet hodín, ktoré musí odučiť, inak nemá plný úväzok. A na toto som narážal, že v podstate keď mu zoberieme náboženstvo, keď mu zoberieme, ja neviem, telesnú výchovu, keď mu zoberieme iné predmety, výtvarnú, telesnú a tak ďalej, tak jemu ten reálny úväzok klesne. Na toto som narážal, že či by nebolo za zváženie, aby ten reálny úväzok klesol a tým pádom tam pridáme tú ďalšiu hodinu.
A je fajn, ja podporujem túto aktivitu, viem, že sa to dotýka kultúry, športu aj umenia, ale rád by som vedel, že ako sa bude týmto napríklad športovcom preukazovať tá kvalifikácia, tá prax, hej? Toto ma zaujíma. A vôbec tu nešlo o to, nejakým spôsobom dehonestovať, čo sa týka tých úväz... tých atestácií, ale treba si uvedomiť, že ľudia, napríklad aj ja, som robil atestačné štúdium dva roky, náhradu atestácie, potom práca, potom obhajoba a teraz ide o to, aby tí ľudia, tí športovci, tá kultúra neboli veľmi zvýhodnení voči tým učiteľom, pedagógom, ktorí museli ešte kedysi zbierať kredity a keď ich nazbierali, potom mohli ísť na atestačné vzdelávanie a tak ďalej. Mne ide iba o toto, o nič iné. Ja túto iniciatívu pána poslanca Kučeru a spol. podporujem, len toto sú otázky, na ktoré sa bude tá verejnosť pýtať. Preto sa to pýtam ja teraz.
Ďakujem.

Pán poslanec Galis s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja mám na toto svoj názor, pretože u žiakov, u detí je veľmi dôležité a dá sa povedať, že aj najdôležitejšia je motivácia. Tie deti, keď nemajú motiváciu a nemajú učiteľa, ktorý vie byť určitým spôsobom vzorom, tak si myslím, že tá nálada aj na tom telocviku nie je taká, aká je, pretože je veľa učiteľov, ktorí vedia aj teóriu, ale vedia aj prax. A veľa učiteľov je takých, ktorí tú prax nevedia. Čiže jak som chodil do školy, mali sme športové hry mládeže školské, okresné, ja neviem, mestské, celoštátne, dokonca v Prahe sme boli na rôznych športových hrách mládeže. A to si myslím, že je chyba nielen učiteľov, a je to chyba tých samotných škôl, pretože tie deti musia mať nejaké vzory. A podľa môjho názoru dneska tie športové vzory nie sú na tej úrovni, ako boli niekedy. Niekedy sme sa chceli porovnávať s Golonkom, ja neviem, s Joklom, s pánom Popluhárom, ja neviem, tuto s rôznymi významnými športovcami. Ja som hlboko presvedčený o tom, že by bolo dobré, keby títo športovci boli zapojení do toho, aby tiež prišli na tú hodinu telocviku a ukázali tým deťom, čo majú robiť, ako to majú robiť. Pretože teória je úžasná vec, to vám poviem, ale keď nemáte prax, tak to stojí za nič.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šefčík, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem pekne. Tak ďakujem všetkým za... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak, aby ste stihli.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Tak ďakujem všetkým za poznámky faktické.
Áno, pán Suja, mali sme, mali sme problémy s tým, že niektoré veci sme si mysleli, že pôjdu cez ministerstvo školstva hladšie, a niektoré nešli vôbec. Tak áno, v tomto máte pravdu.
Pán poslanec Čepček, bolo by za uváženie, čo sa týka tých úväzkov, s tým súhlasím, ale ak by bola tá hodina navyše, nad to, čo majú teraz, tak by sa tým učiteľkám nebralo z úväzku.
No a ja som rád, že som zareagoval aj opätovne v rozprave, pretože mal možnosť sa vyjadriť aj československý reprezentant a tréner reprezentácie Dušan Galis a ja mu ďakujem za to, že tieto veci aj takto podporil. Ostatným veciam sa bude venovať ešte Karol Kučera v záverečnom slove.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú a udeľujem záverečné slovo pánovi navrhovateľovi, aby zaujal stanovisko k rozprave.

Takže ďakujem pekne. Vážení kolegovia, myslím, že to bolo veľmi podnetné. Ja som naozaj veľmi vďačný za každú reakciu, ktorá tu zaznela na túto tému, pretože si myslím, že problém je v tom, že tá téma nezaznievala dostatočne v tomto pléne, a naozaj sa tu bavíme o všetkom možnom, len nie vlastne o tejto oblasti, ktorá zahŕňa teda zdravie a pohyb. A viacerí ste sa tu dotkli možno už takých konkrétností, ale ja by som sa aj vrátil k merítku veci naozaj. A ešte pred tým, ako to budem vysvetľovať, čo sa týka naozaj, o čom táto novela je vlastne, lebo my sme hodne už odbočili do len jednej oblasti, tak ešte by som chcel pred tým, samozrejme, povedať také nejaké fakty, že prečo vlastne sme sa dostali do tohto bodu s tým zdravím a s pohybom.
Ako nemusíme ísť ďaleko do minulosti, kde sme mali rozsiahle vlastne zákony vôbec o telesnej kultúre, o telesnej zdatnosti, o telovýchove ako takej. Mali sme to rozsiahle naozaj zákony, všade to bolo pomenované. Samozrejme, vieme tie dôvody. Väčšinou boli ešte za Česko-Slovenska kvôli možno tej zdatnosti, čo sa týka brannej výchovy a podobne. Ale to chcem povedať, že za posledné roky, možno za posledných 15 rokov naozaj to vymizlo proste z tých zákonov ale že úplne. To znamená, že dnes nenájdete v legislatíve, v podstate v zákonoch nič o telesnej výchove ako takej, čiže toto je prvý problém, preto sme sa dostali do tohto bodu. A teda telesnú výchovu ako takú si zobralo pod krídla teda ministerstvo školstva, čiže vo svojich vyhláškach, samozrejme, tam si reguluje všetko okolo telesnej výchovy. A môžme úplne v kľude povedať, že za tých 15 rokov naozaj dodnes, aj dodnes, teda to znamená aj pod vedením pána exministra Gröhlinga a teraz pár mesiacov, sa v tejto oblasti naozaj to nikam neposunulo zatiaľ a na to sme chceli upozorniť, na toto sme chceli upozorniť v tejto rozprave a vlastne tento dôležitý predmet sme zatlačili jak keby úplne do kúta.
A áno, aj za teda exministra Gröhlinga. Som myslel že príde možno, že ho vyvolá táto rozprava trošku k tomu, aby sa prišiel možno brániť alebo povedať, že čo teda spravil, ale teda musím to znovu zopakovať, že on teda presadzuje tú sexuálnu výchovu radšej, ako by mal pridať k zdraviu a pohybu niečo. A vlastne teraz ma napadá, že ešte čo spravil pre tú oblasť telesnej výchovy a to je, že v covide odporučil zatvoriť telocvične, aj keď nemusel vlastne. Takže, takže k tomu toľko.
No a dostanem sa aj k tým technikáliám za chvíľku. Ale chcel som povedať, že naozaj si vážim každého jedného z vás, ktorý tu zostal a aj včera, aj dnes prispel k tejto debate, lebo si myslím, že málo sa tu o tom, o tejto téme hovorí.
Takže idem už k tomu, aby som to znovu vysvetlil, pretože táto novela sa naozaj netýka len teda oblasti športu, športovcov úspešných alebo trénerov, odborníkov alebo, samozrejme, ďalších, ako som spomínal, umelcov, umeleckej činnosti z oblasti kultúry, umenia, hudby, výtvarníkov, ale aj inej odbornej činnosti. To znamená, sú to, ja neviem, úspešní doktori, hocikoho vlastne, koho by si mohol zavolať ten riaditeľ dajme tomu k tým deťom a vysvetliť im proste prostredníctvom týchto odborníkov niečo navyše, by som povedal, tak chceme, samozrejme, aby deti sa učili od tých najlepších, to znamená, táto novela má motivovať týchto, tieto odborné činnosti smerom do vyučovacieho procesu.
A teraz idem, idem do tých detailov. Vysvetlím teda tie technikálie, ak mi dáte chvílinku, aby som to tu mal poruke, aby som to tu mal poruke. (Rečník chvíľu vyhľadával informácie vo svojom notebooku.
Čiže zavádza sa vlastne tzv. automat, to znamená, že rovnaké kvalifikačné predpoklady musí mať odborník z praxe, o ktorom hovoríme v tejto novele, ako, by som povedal, radový, bežný pedagóg, učiteľ. Čiže rovnaké kvalifikačné predpoklady, tam nič sa neodpúšťa. A, ale ten odborník, samozrejme, si nesie so sebou do toho vyučovacieho procesu už nejaké, za sebou má nejakú prácu. To znamená, tam sa to rozlišuje v tých kritériách, buď má teda tri roky nejakej takejto úspešnej činnosti. Keď to poviem, prirovnám to k tým športovcom, ktorých už máme schválených vlastne v predchádzajúcej novele. Teraz len zrovnoprávňujeme vlastne ostatné tie činnosti, čiže aby tam boli aj umelci, aj ostatní tréneri a podobne. Čiže takýto odborník si so sebou zoberie tri roky, ak teda bol tri roky úspešný. A hovorím, vysvetlím to ešte raz na tých športovcoch, že to kritérium je, že bol v najvyšších súťažiach vo svete alebo aj na Slovensku v najvyšších ligách a podobne. Ak takýto odborník teda s kvalifikačnými predpokladmi dojde do vyučovacieho prostredia a bol tam, tri roky mal za sebou takejto praxe, tak automaticky v tom automate získava atestáciu prvého stupňa, hej? Rozumieme sa týmto? Ak mal za sebou päť rokov takejto praxe, tak...
Ešte, ešte som nepovedal jeden detail. To hovorím smerom k pánovi Čepčekovi teraz, lebo tam som to, tam som, teda cítim, že to nie je dostatočne vysvetlené. Čiže ešte raz. Tri roky má za sebou nejakej praxe, teda tej odbornej činnosti, dojde do vyučovacieho procesu, päť rokov musí odučiť, čiže rovnako ako každý pedagóg, a automaticky získa tú atestáciu prvého stupňa, hej? Čiže je tam päť rokov praxe. Ak bol päť rokov, má za sebou, nesie si takýto balík skúseností, by som povedal, do vyučovacieho procesu, tak má možnosť po ďalších piatich rokoch, čiže to je už desať rokov praxe, získať automaticky atestáciu druhého stupňa a dávame, tým automat končím, hej, teraz automat končí.
A je ďalšie nariadenie, ďalší bod v tej novele, kde dávame možnosť riaditeľom, ak má niekto sedem rokov tej praxe a nesie si takýto veľký balík so sebou, je to takýto odborník, tak môže vlastne riaditeľ odpustiť ako keby tých desať rokov praxe a zaradiť ho rovno môže, hej, ak to tak vyhodnotí, že je to takýto odborník a chce ho tam na tej škole, môže mu dať, ale nemusí, tú najvyššiu vlastne platovú atestáciu a platovú triedu. Čiže dúfam, že takto som to nejak dostatočne vysvetlil.
Ešte tie predpisy tej praxe bude vo všeobecnom predpise, teda v nejakej vyhláške ministerstvo školstva upresňovať pre každú jednotlivú činnosť, lebo, samozrejme, športovci sú niečo iné ako umelci a dajme tomu doktori a podobne. Takže každá tá svoja špecifická činnosť dostane svoje kritériá, ale bude to niečo obdobné, ako som vysvetlil pri tých športovcoch.
Takže dúfam, že som to tak nejak dostatočne vysvetlil, a vlastne chcem vás osloviť o podporu tejto novely, kde novela už o športovcoch, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, prešla skoro jednohlasne. Myslím, že len jeden poslanec sa zdržal. A teraz vlastne to len zrovnoprávňujeme a snažíme sa naozaj, aby sa naše deti mali možnosť učiť od tých najlepších, dá sa povedať. Tým vôbec nejdem znehodnocovať aj pedagógov, ktorí nemajú takúto nejakú za sebou možno kariéru alebo čo, ale sú odborníci vo svojom, samozrejme, fachu.
Takže pevne verím, že podporíte túto novelu, a ďakujem vám pekne za pozornosť.