83. schôdza

S faktickou vystúpi teraz pán poslanec Kučera, nech sa páči.

Tak pani Zemanová, ja som rád teda, že predkladáte tento zákon na rozdiel tuto od kolegu (povedané so smiechom), lebo si myslím, že ten šport spája, samozrejme, a aby sme držali krok možno aj s tou Európskou úniou, ktorá má nejakú víziu toho prepojenia, vlastne aj čo sa týka najmä cyklotrás, tak si myslím, že potrebujeme držať krok a presne ten register je potrebný spraviť, samozrejme, dôkladne, legislatívne správne, presne, aby nedochádzali možno takéto situácie, aké tu opisoval pán kolega Suja, a je... ako kvitujem to, že teda k tejto téme sa dokázala spojiť teda tým, že šport spája, aj tá bývalá koalícia v tých navrhovateľoch a vidíme tú spoluprácu, aj že funguje medzi teda Klubom slovenských turistov a Slovenskom cykloklube a... ale aj ďalšími, ako ste spomínali.
No a ja len možno poviem ešte navyše, že máme na Slovensku taký unikát v podstate, samozrejme, lebo cyklotrasy a turistické trasy dávajú dokopy až 30-tisíc kilometrov, čo je taký unikát, a to by sme si naozaj mali pestovať na Slovenku a mali by sme naozaj urobiť všetko preto, aby, aby sme možno boli taká výstavná skriňa tej Európy v rámci tohto a prilákali tak sem turizmus, turistický ruch a podobne.
Tak ďakujem.

Na faktické bude reagovať pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, práve ste popísali dôvod, pre ktorý ten zákon vzniká. Je to jeden z hlav... z kľúčových dôvodov, presne tieto situácie, ktoré ste opísali pri budovaní nových turistických trás, sú problémom a práve zákon tieto konfliktné situácie rieši, pretože ukladá presne povinnosti pri budovaní a navrhovaní nových turistických trás, kde musí byť dohoda s vlastníkom.
Čiže nie je možné, aby niekto bez súhlasu vlastníka budoval nové turistické trasy. V tých trasách, ktoré už sú vybudované a sú dlhodobo značené a využívané v teréne, tak je predpoklad, že môže sa stať, že v niektorých lokalitách miestnych si nastanú miestne situácie, kde vlastník bude chcieť turistickú trasu preložiť, lebo má tam nejaký lokálny iný záujem, takže aj v týchto prípadoch zákon ukladá návrh, akým spôsobom sa preloží tá trasa, alebo sa dohodne nejakým spôsobom inak buď finančným, alebo iným spôsobom s vlastníkom.
Vychádza sa z princípu, že vlastne čo nie je zakázané, je dovolené. To znamená, že po lese je dovolený voľný pohyb, pokým zákon niečo neukladá inak, a práve zákon o ochrane prírody, to, čo som povedala vo svojom úvodnom slove, je, ktorý hovorí, že od stupňa III sa môže pohybovať človek len po turistických trasách.
Čiže v princípe aj správcovia najmä lesných pozemkov aj vítajú, že ľudia sa nepohybujú, alebo resp. štyri pätiny turistov ide po turistických značkách a nemá tendenciu ísť mimo turistického značenia, väčšinou chodia samostatne okrem možno tých vysokohorských terénov, takže presne kvôli tomuto ten zákon je a upravuje tieto problematiky, ako ste spomínali.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, hlásim sa k tomuto návrhu zákona, hoci nie som jeho predkladateľ, ale chcem úplne na úvod uviesť, že mám z tohto návrhu doslova takú aj osobnú radosť, považujem ho za veľmo potrebný, správny a je to veľmi dobré, že doba dozrela do podoby, keď potrebujeme hovoriť o akomsi zregulovaní a vyššom, vyššej úrovni spravovania turistického značenia, lebo to neni obyčajné značenie.
To nie sú len tie dva biele pásiky, medzi nimi ten jeden farebný alebo množstvo tých rôznych smerovníkov, tabúľ informačných, rázcestníkov a kopu ďalších vecí, ktoré patria do systematiky turistického značenia, je to aj istá forma veľmi hodnotného kultúrneho dedičstva našej krajiny.
Často tu padajú vznešené slová, hovoríme neraz o dedičstve svetovom, prírodnom, kultúrnom, ktorými, ktorými je naša krajina obohatená, a musíme si s hrdosťou povedať, že aj turistické značenie patrí medzi tie sféry, na ktoré máme byť prečo hrdí, ktoré sú veľmi správne, potrebné a ktoré majú dlhodobú históriu.
Ak sa nemýlim, aj keď sú tam, tie zdroje sa rozchádzajú, bude to už 150 rokov, odkedy máme turistické značenie, aj keď možno nie v tejto podobe, ako ho poznáme dnes, keď je to vyšperkované do vysokej normotvornej alebo normatívnej podoby. Ale je to ešte hlboko monarchii našej bývalej, keď, myslím, že v roku 1876 vznikla prvá trasa v okolí Banskej Štiavnice, a odvtedy sa turistické značenie vyvíja stále k lepšiemu a k lepšiemu.
A môžme si povedať aj i stou nadsádzkou, že turistické značenie prežije a musí prežiť aj ďalšie doby, keď prežilo monarchiu, keď prežilo republiky, ktoré tu boli, keď prežilo rôzne pohľady kapitalistické, socialistické a neviem ešte aké, nuž bolo by to veľmi divné, keby sme pustili nejakého ducha nesúhlasu s tým, že turistické značenie je nejakou prežitou záležitosťou, ktorá akosi obmedzuje, škodí. A ak áno, ak aj obmedzuje, tak určite v záujme vyššieho princípu.
Ja dávam, určite je teda množstvo ľudí, ktorí využívajú turistické značky, dávam do istého upovedomenia aj tú skutočnosť, že Slovensko je v rámci svetového značenia pohybu v prírode, čo sa týka turistických značiek, absolútnou, alebo teda patrí medzi absolútne špičky, lebo veď svet je otvorený. Určite mnohí šľapali po tatra... po alpských velikánoch. Každý, kto sa vybral na Monterosu alebo na niektorý iný z dostupných alpských kopcov, kde teda bez problémov môžme ísť, zisťuje, a nech mi odpustia krajiny, na ktorých Alpy stoja, sú tam značenia, ktoré ani zďaleka nedosahujú úroveň kvality značenia na Slovensku, takže to porovnanie z tohto pohľadu je jednoznačné v prospech Slovenska. A na tomto treba aj stavať.
Ak hovoríme o významne, pani predkladateľka poslankyňa Zemanová veľmi pekne vymenovala, na čo je dobré značenie, prečo ho potrebujeme, pretože usmerňuje, chráni. Chráni. Aj návštevníkov chráni, aj klenoty prírody, aby neboli poškodzované. Je to proste veľmi dobrá orientácia, ktorá umožňuje bezpečný a rozumný pohyb v lesoch, v prírode, ktorá je to teda zároveň aj orientácia, ktorá nás navádza na tie hodnoty, ktoré sú hodné spoznania.
A ja k tomu ešte dávam aj jeden taký aspekt, ktorý možno tak na prvý pohľad nevyplýva z tohto značenia, ale dovolím si povedať, možno by to mohlo osloviť hlavne tých, ktorí sa venujú výchove, vzdelávaniu, školstvu, osvete, že turistické značenie má veľký potenciál aj o životnej orientácii množstva ľudí, ktorí hľadajú v mladosti možno nejaký spôsob svojej životnej realizácie. Dovoľte sa tu na tomto mieste podeliť o moju spomienku na prvú turistickú značku.
Som človek, ktorý za zhruba 55 rokov nachodil po turistických značeniach tisíce kilometrov, a nikdy nezabudnem, keď ma moji starší bratranci zobrali na značku, ktorá bola modrá. Vtedy som ju nazýval bielo-modro-biela, neuv... som si neuvedomoval, načo sú tam tie dva biele pásiky, že sú teda hlavne zvýrazňovacie. A bola to značka, ktorá smerovala z Vyhní do Banskej Štiavnice. A vo Vyhniach som videl napísané Cesta Andreja Kmeťa - 6,5 hodiny. Som si myslel, že to skoro nemožné, aby som ja, vtedy asi nejaký desať-dvanásťročný chlapec dokázal šesť a pol hodiny kráčať po nejakej značke, ale (povedané so smiechom) áno, spolu s mojimi staršími bratrancami a priateľmi sme do dokázali. A ja dodnes si spomínam, že tam možno bol začiatok toho môjho putovania po turistických značkách, za ktoré som vďačný práve Klubu slovenských turistov terajšom alebo ich predchodcov, ktorí dokázali za tých 150 rokov dostať turistické značenie do tejto podoby, ktorá je naozaj hodná poďakovania a ktorý, ktorú treba naďalej udržiavať s tým, že je veľmi správne, že v tomto zákone sú aj motívy, ktoré chránia aj majiteľa pozemku, po ktorom značka má ísť, ale aj chráni aj samotné značenie.
Ja sám som ešte v časoch, keď som robil na Lesoch Slovenskej republiky, sa postaral o to, aby vznikla zmluva medzi týmto najväčším štátnym podnikom, ktorý užíva 50 % lesov Slovenska, a Klubom slovenských turistov, kde jednoznačne bola jedna z mnohých, jedno z mnohých postulátov bola aj otázka nezničenia stromu, na ktorom je turistická značka. Jednoducho takýto strom nebolo možné a nie je možné vyrúbať. Nemalo to zákonnú podobu. Bola to gentlemanská dohoda medzi Lesmi Slovenskej republiky a Klubom slovenských turistov, ktorá sa dodržiava. A je veľmi dobré, že prichádzame od tejto fázy gentlemanskej dohody k dohode, ktorá má legislatívne ukotvenie, pretože je neprípustné, aby niekto dokázal značku z nejakého vrtochu alebo nevraživosti ničiť alebo presmerovať.
Musím spomenúť napríklad prípad, že máme poľovnícku chatu, popred ktorú ide turistická značka, a zrazu si priatelia poľovníci zmyslia, že to nie je vhodné, aby niekto chodil okolo ich chaty, zoškriabu značku, ktorá tam dávno je, a presmerujú to spôsobom, ktorý naozaj nie je ani bezpečný a neestetický, ani výhodný pre turistu. Mám na mysli konkrétne prípady z Vihorlatu, kde takéto niečo mám pred očami. Som to už dávnejšie riešil, takže takéto spôsoby sú naozaj nezdravé a je potrebné jasne poďakovať tomuto návrhu zákona, že je vylúčené, aby niekto mohol robiť takéto zásahy bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom prediskutované a s kým. Ja v tomto nemám ešte celkom jasné, možno budeme o tom ešte rozprávať podrobnejšie pri druhom čítaní, dajbože, že prejde tento návrh doňho, aby sme sa tam teda vedeli pozrieť, že ktoré momenty sú vhodné ešte nejakej zmeny.
Ja vychádzam z tej športovej veci, ktorú často používajú športovci, že nikdy nemeň víťazný tím. No ak turisti dokázali za tie desaťročia excelentne, tak správne, ako si použila tento výraz, spravovať, budovať, ošetrovať, chrániť a informovať o turistických značeniach, no myslím si, že túto ingerenciu, túto právomoc, túto zodpovednosť Klubu slovenských turistov treba ponechať v tom maximálne najväčšom rozsahu, pretože to sú tí ľudia, ktorí bez toho, aby ich niekto usmerňoval, aby im dával nejaké príkazy, mimoriadne obetavo vybudovali systém, ktorý funguje, ktorý, vlastne môžme sa len pred ním skloniť a preklopiť ho do legislatívnej podoby. Ten register je správny. Áno, ten možno chýbal.
Ale rozhodne si myslím, že týmto zákonom v žiadnom prípade by sme nemali znížiť právomoci a zodpovednosti slovenských turistov, konkrétne oddelenia turistických značkárov, ktorí bez toho, aby sa im nejak špeciálne za to ďakovalo či odmeňovalo, vybudovali ten dnes už teda, myslím, skoro 15-tisíckilometrový pás farebný značenia po slovenskej prírode, po slovenských horách a lúkach a jednoducho vo všetkých častiach slovenskej prírody, ktorá je tak ozaj vhodná poznávania.
Ja som si nejaké poznámky vložil, dúfam, že teraz neporuším, ale keď áno, tak budem na to upozornený (rečník vytiahol z vrecka poskladaný papier a obrátil sa k predsedníckemu pultu), do tohto časopisu, kde som si napísal, do najstaršieho časopisu na Slovensku, ktorý má takú krásnu aj, nemôžem si odpustiť, krásna fotografia je tu z decembra minulého roku, kde na pozadí sú slovenské horstvá, myslím, že tam vidím Rozsutec, a tá pekná značka turistická je takou ozdôbkou, ktorú ja osobne mám veľmi rád, si veľmi vážim. A toto miesto využívam aj na to, aby som sa doslova sklonil pred tou obetavou prácou značkárov, ktorú ja osobne a určite tisíce a tisíce ďalších ľudí užívame bezplatne a s vďakou pri poznávaní slovenských hôr. Do toho časopisu, sú to Krásy Slovenska, som si vložil ešte niekoľko poznámok.
Ale väčšinu z nich som už teda povedal, takže v tejto chvíli možno ukončím svoje vystúpenie hlbokým poďakovaním všetkým značkárom, turistom, Klubu slovenských turistov, ktorí sa pričinili o toto excelentné navigačné zariadenie po slovenskej prírode. Už chodíme mnohokrát aj s mobilom, ale ja osobne verím, že práve chodiť s mapou, v ktorej, a tie mapy na Slovensku tiež máme vynikajúce, keď to porovnáme s mnohými inými krajinami Európy, ktorý chodí s mapou, na ktorej sú tie štyri farebné pruhy, ktoré nás dovedú vždy tam, mňa to nikdy nesklamalo za tie desaťročia, kde je to vytýčené.
Takže vďaka predkladateľom, vďaka značkárom. A veľmi prosím, je to naozaj z hľadiska poznania, osvety, bezpečnosti a tých ďalších artefaktov veľmi dôležité, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. A tie momenty, ktoré možno vzbudzujú teraz otázky, vybrúsili do podoby, ktorá bude schváliteľná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ešte sú dve, tri faktické poznámky, tak to ešte dokončíme a...
Nech sa páči, pani poslankyňa Šofranko.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať za vaše vystúpenie pán Mičovský.
Áno, cieľom návrhu je predovšetkým vytvoriť neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register, strano... stanoviť práva a povinnosti na úseku týchto trás a turistického značenia a za účelom ochrany upraviť priestupky a iné správne delikty. Tento zákon sme dlžní Klubu slovenských turistov, Slovenskému cykloklubu, Národnej asociácii horských vodcov, členom Poľovníckej stráže, ale hlavne všetkým občanom na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Kučera a potom pán poslanec Kuriak.

Ďakujem. Tak ako si nedávam tie faktické vlastne tu v pléne, tak teraz ma to tak núti normálne si dávať, lebo to je tak pozitívna vec, že, že naozaj je veľmi pekné o tom rozprávať.
A podľa mňa veľmi dôležité, lebo akonáhle sa tu v pléne začne rozprávať o zdravom, zdravom životnom štýle, tak... alebo o športe a o pohybe a podobne, o zdraví, tak akosi nejak sa vytrácajú tí poslanci z tohto pléna (povedané so smiechom), čo ma trošku mrzí, a, naopak, ma to hladí, hladí pri duši. Takže áno, je to ako aj z toho pohľadu na aktivity toho občana podľa mňa veľmi pekná nejaká aktivita. Každý sa môže zaradiť vlastne do, do nejakých školení o značení turistických trás, napríklad takže či už ide niekto do prírody aj s týmto úmyslom, je to vlastne v rámci toho zdravého životného štýlu.
Ale mňa by zaujímala ešte jedna vec. Tam možno potom navrhovateľov rád sa opýtam, pretože mne tam súvisí s tým aj taký šport ako orientačný beh. A všetci vieme, že, že kedysi vlastne, keď sa vraciame trošku aj to tej histórie, tak orientačný beh práve bol aj zavedený ako napríklad v rámci výučby telesnej a športovej výchovy takisto na školách a vieme, že teraz aj vlastne táto, tento zväz vlastne, ktorý zastrešuje tento šport, tak sa snaží o obnovenie vlastne ako keby nejakej svojej infraštruktúry v rámci, teda vieme, že to je tiež, tiež patrí do lesov vlastne, a či nejakým spôsobom sa spolupracuje aj možno s týmto zväzom. To by bolo zaujímavé pre mňa teda zistiť.
Ďakujem pekne.