83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Beriem si za svoje to, čo si, pán predseda, povedal, že skúsme tú rozpravu zhutniť.
Takže sme v rozprave o návrhu zákona o turistickom značení, o turistických trasách. Dosť som toho uveha... uviedla v úvodnom slove, tak snáď ešte zopár takých informácií, ktoré možno budú vás zaujímať, pre niekoho, kto napríklad váha o tom, že či by tento návrh zákona... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Kolegovia, prosím, utíšte sa, lebo naozaj neni počuť pani poslankyňu, je to nekorektné voči nej. Kto nechce byť v sále, nech radšej odíde. Diskusné krúžky napravo, pán poslanec Šipoš, prosím, rozožeňte tento diskusný kruh. Pán Vašečka, prosím vás pekne, opustite sálu. Ďakujem pekne.
Nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
86
... bol vlastne také, dopyt je dopadov na štátny rozpočet a nejakú byrokraciu a týmto súvisiace úkony. Treba povedať, že už dnes sú vyčlenené finančné prostriedky na zabezpečovanie značenia o turistických trasách, register, ktorý sa ako nový navrhuje, to nie je nový register, ktorý treba obstarávať, ale vzhľadom na to, že turizmus je športovým odvetvím, tak bude súčasťou registra športu, ktorý sa realizuje ako nový register z prostriedkov plánu obnovy, a tento turistický register bude vlastne segmentom tohto informačného systému. Veľa tých dát je už zhromaždených, najmä čo sa týka tej pešej turistiky a cykloturistiky, ktoré, ktorými dátami disponujú Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub.
Čo sa týka pohybu ľudí po, čo je veľkým významom tohto zákona o turistických trasách, je to, že už dnes napríklad sa zákon o ochrane prírody odvoláva, že v stupni ochrany od III, IV, V môže sa, ľudia sa môžu pohybovať len po turistických trasách, pritom tie turistické trasy nie sú nikde vymedzené. To, čo my upravujeme, je vlastne rozšírenie definície, čo turistická trasa je, to znamená, turistická trasa je tá trasa, ktorá je vyznačená a je aj v turistickom registri, ale za turistickú trasu, po ktorej je možný pohyb aj v týchto chránených územiach, budú aj lesné cesty, ktoré sú riadne evidované a po ktorých sa pohybujú napríklad lesné, lesné mechanizmy, čiže pohyb po týchto lesných cestách nebude pohybom mimo turistických trás.
Zákon taktiež upravuje niektoré podmienky aj novelizuje zákon o Horskej záchrannej službe v časti, kde sa spomína horské sprevádzanie. Sme akceptovali námety Asociácie horských vodcov, ktorí prišli s nejakými podnetmi, tak tie vlastne boli primerane premietnuté do tohto zákona. Upravujú sa aj kompetencie Horskej záchrannej služby najmä v tých lokalitách, ktoré sú rizikové, a stanovisko Horskej záchrannej služby sa bude premietať aj do tohto registra a pri budovaní nových turistických trás, tak ich stanovisko bude nevyhnutné.
Ďalšie, čo je dôležité, je prírodný turizmus. Prírodný turizmus je, čo sa týka hlavne sprevádzania formou prírodného turizmu, kde sa vlastne zavádza takáto činnosť, ktorá bude činnosťou v pod... vlastne povolenou pod živnostenským zákonom, pretože dnes sú problematické tie definície, že kto je sprievod... turistický sprievodca, delegáti, kto môže sprevádzať momentálne po chránených územiach, lebo zákon o ochrane prírody hovorí, že vlastne sprevádzať môže len pracovník Štátnej ochrany prírody, a každý iný, ktorý sprevádza nejakú skupinu, tak v podstate porušuje zákon.
Takže toto sú veci, ktoré prináša aplikačná prax, a ich upravujeme tak, aby sa vlastne aj podporil, podporil turizmus, ale aby sa aj legitimizovali aj rôzne formy sprevádzania, ale aj sa upravili poriadok v rámci turistických trás, aby sa nestalo, že niekto pôjde na turistiku, spoľahne sa, že táto turistická značka, najmä náučný chodník ma dovedie k nejakému bodu a zrazu zostane v teréne bez označenia a nebude sa vedieť pohnúť, pretože o tú turistickú trasu ten náučný chodník sa nikto nestará, lebo nemal svojho správcu, hoci v minulosti tento náučný chodník bol možno vybudovaný nejakými aktivistami z občianskeho združenia a podobne. Tak so sú v podstate tie základné princípy.
Predpokladám, že pán spravodajca dá hlasovanie o sedemnástej. Čiže ak by boli ešte nejaké otázky k... k tomuto zákonu, tak kľudne sa obráťte na mňa. A myslím si, že všetko čo, čo je také, máme prelúskané za tie, deväť mesiacov, čo sme robili na tejto druhej novele, alebo na tomto, druhej, na tomto druhom návrhu zákona, tak myslím si, že to máme prelúskané.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa Zemanová, hovoríte, že máte všetko prelúskané. Máte to prelúskané od zeleného stoa... stola tu z Bratislavy alebo priamo z terénu? Lebo teraz sa ozvali sami niektorí majitelia pozemkov a lesov z Banskej Štiavnici, kde sa ich ako majiteľov nikto nepýta, kde vznikajú nové turistické trasy, im tu križujú cez ohrady, kde majú hospodárske zvieratá, kde ich využívali doteraz úplne inak, kde majú, poviem príklad, lesné škôlky a podobne, a už tam nemôžu mať ohradu, ničí ich zver.
Tak ako to máte prelúskané? Veď tu dochádza k obmedzovaniu vlastníckych práv ľudí, ktorí tam generácie žijú. A dávate im povinnosti. Zase im niečo prikazujete.
Väčšina ľudí chce chodiť do lesa, ale bez sprievodcu. To je tá druhá vec, ktorú ste hovorili, akože ich, to môžu byť viacerí ľudia, to chválim, ale ten zvyšok ako to je na hlavu postavené.
Nie je možné, nie je možné, že vy niekoľko generácií chováte, máte niekde ohradu a potom príde nejaký z občianskeho združenia, namaľuje vám tam značky a ide krížom cez vašu ohradu! A to mám teraz poznatok nový priamo z Banskej Štiavnici, takže kde to máte prelúskané?

Tak pani Zemanová, ja som rád teda, že predkladáte tento zákon na rozdiel tuto od kolegu (povedané so smiechom), lebo si myslím, že ten šport spája, samozrejme, a aby sme držali krok možno aj s tou Európskou úniou, ktorá má nejakú víziu toho prepojenia, vlastne aj čo sa týka najmä cyklotrás, tak si myslím, že potrebujeme držať krok a presne ten register je potrebný spraviť, samozrejme, dôkladne, legislatívne správne, presne, aby nedochádzali možno takéto situácie, aké tu opisoval pán kolega Suja, a je... ako kvitujem to, že teda k tejto téme sa dokázala spojiť teda tým, že šport spája, aj tá bývalá koalícia v tých navrhovateľoch a vidíme tú spoluprácu, aj že funguje medzi teda Klubom slovenských turistov a Slovenskom cykloklube a... ale aj ďalšími, ako ste spomínali.
No a ja len možno poviem ešte navyše, že máme na Slovensku taký unikát v podstate, samozrejme, lebo cyklotrasy a turistické trasy dávajú dokopy až 30-tisíc kilometrov, čo je taký unikát, a to by sme si naozaj mali pestovať na Slovenku a mali by sme naozaj urobiť všetko preto, aby, aby sme možno boli taká výstavná skriňa tej Európy v rámci tohto a prilákali tak sem turizmus, turistický ruch a podobne.
Tak ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, práve ste popísali dôvod, pre ktorý ten zákon vzniká. Je to jeden z hlav... z kľúčových dôvodov, presne tieto situácie, ktoré ste opísali pri budovaní nových turistických trás, sú problémom a práve zákon tieto konfliktné situácie rieši, pretože ukladá presne povinnosti pri budovaní a navrhovaní nových turistických trás, kde musí byť dohoda s vlastníkom.
Čiže nie je možné, aby niekto bez súhlasu vlastníka budoval nové turistické trasy. V tých trasách, ktoré už sú vybudované a sú dlhodobo značené a využívané v teréne, tak je predpoklad, že môže sa stať, že v niektorých lokalitách miestnych si nastanú miestne situácie, kde vlastník bude chcieť turistickú trasu preložiť, lebo má tam nejaký lokálny iný záujem, takže aj v týchto prípadoch zákon ukladá návrh, akým spôsobom sa preloží tá trasa, alebo sa dohodne nejakým spôsobom inak buď finančným, alebo iným spôsobom s vlastníkom.
Vychádza sa z princípu, že vlastne čo nie je zakázané, je dovolené. To znamená, že po lese je dovolený voľný pohyb, pokým zákon niečo neukladá inak, a práve zákon o ochrane prírody, to, čo som povedala vo svojom úvodnom slove, je, ktorý hovorí, že od stupňa III sa môže pohybovať človek len po turistických trasách.
Čiže v princípe aj správcovia najmä lesných pozemkov aj vítajú, že ľudia sa nepohybujú, alebo resp. štyri pätiny turistov ide po turistických značkách a nemá tendenciu ísť mimo turistického značenia, väčšinou chodia samostatne okrem možno tých vysokohorských terénov, takže presne kvôli tomuto ten zákon je a upravuje tieto problematiky, ako ste spomínali.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, hlásim sa k tomuto návrhu zákona, hoci nie som jeho predkladateľ, ale chcem úplne na úvod uviesť, že mám z tohto návrhu doslova takú aj osobnú radosť, považujem ho za veľmo potrebný, správny a je to veľmi dobré, že doba dozrela do podoby, keď potrebujeme hovoriť o akomsi zregulovaní a vyššom, vyššej úrovni spravovania turistického značenia, lebo to neni obyčajné značenie.
To nie sú len tie dva biele pásiky, medzi nimi ten jeden farebný alebo množstvo tých rôznych smerovníkov, tabúľ informačných, rázcestníkov a kopu ďalších vecí, ktoré patria do systematiky turistického značenia, je to aj istá forma veľmi hodnotného kultúrneho dedičstva našej krajiny.
Často tu padajú vznešené slová, hovoríme neraz o dedičstve svetovom, prírodnom, kultúrnom, ktorými, ktorými je naša krajina obohatená, a musíme si s hrdosťou povedať, že aj turistické značenie patrí medzi tie sféry, na ktoré máme byť prečo hrdí, ktoré sú veľmi správne, potrebné a ktoré majú dlhodobú históriu.
Ak sa nemýlim, aj keď sú tam, tie zdroje sa rozchádzajú, bude to už 150 rokov, odkedy máme turistické značenie, aj keď možno nie v tejto podobe, ako ho poznáme dnes, keď je to vyšperkované do vysokej normotvornej alebo normatívnej podoby. Ale je to ešte hlboko monarchii našej bývalej, keď, myslím, že v roku 1876 vznikla prvá trasa v okolí Banskej Štiavnice, a odvtedy sa turistické značenie vyvíja stále k lepšiemu a k lepšiemu.
A môžme si povedať aj i stou nadsádzkou, že turistické značenie prežije a musí prežiť aj ďalšie doby, keď prežilo monarchiu, keď prežilo republiky, ktoré tu boli, keď prežilo rôzne pohľady kapitalistické, socialistické a neviem ešte aké, nuž bolo by to veľmi divné, keby sme pustili nejakého ducha nesúhlasu s tým, že turistické značenie je nejakou prežitou záležitosťou, ktorá akosi obmedzuje, škodí. A ak áno, ak aj obmedzuje, tak určite v záujme vyššieho princípu.
Ja dávam, určite je teda množstvo ľudí, ktorí využívajú turistické značky, dávam do istého upovedomenia aj tú skutočnosť, že Slovensko je v rámci svetového značenia pohybu v prírode, čo sa týka turistických značiek, absolútnou, alebo teda patrí medzi absolútne špičky, lebo veď svet je otvorený. Určite mnohí šľapali po tatra... po alpských velikánoch. Každý, kto sa vybral na Monterosu alebo na niektorý iný z dostupných alpských kopcov, kde teda bez problémov môžme ísť, zisťuje, a nech mi odpustia krajiny, na ktorých Alpy stoja, sú tam značenia, ktoré ani zďaleka nedosahujú úroveň kvality značenia na Slovensku, takže to porovnanie z tohto pohľadu je jednoznačné v prospech Slovenska. A na tomto treba aj stavať.
Ak hovoríme o významne, pani predkladateľka poslankyňa Zemanová veľmi pekne vymenovala, na čo je dobré značenie, prečo ho potrebujeme, pretože usmerňuje, chráni. Chráni. Aj návštevníkov chráni, aj klenoty prírody, aby neboli poškodzované. Je to proste veľmi dobrá orientácia, ktorá umožňuje bezpečný a rozumný pohyb v lesoch, v prírode, ktorá je to teda zároveň aj orientácia, ktorá nás navádza na tie hodnoty, ktoré sú hodné spoznania.
A ja k tomu ešte dávam aj jeden taký aspekt, ktorý možno tak na prvý pohľad nevyplýva z tohto značenia, ale dovolím si povedať, možno by to mohlo osloviť hlavne tých, ktorí sa venujú výchove, vzdelávaniu, školstvu, osvete, že turistické značenie má veľký potenciál aj o životnej orientácii množstva ľudí, ktorí hľadajú v mladosti možno nejaký spôsob svojej životnej realizácie. Dovoľte sa tu na tomto mieste podeliť o moju spomienku na prvú turistickú značku.
Som človek, ktorý za zhruba 55 rokov nachodil po turistických značeniach tisíce kilometrov, a nikdy nezabudnem, keď ma moji starší bratranci zobrali na značku, ktorá bola modrá. Vtedy som ju nazýval bielo-modro-biela, neuv... som si neuvedomoval, načo sú tam tie dva biele pásiky, že sú teda hlavne zvýrazňovacie. A bola to značka, ktorá smerovala z Vyhní do Banskej Štiavnice. A vo Vyhniach som videl napísané Cesta Andreja Kmeťa - 6,5 hodiny. Som si myslel, že to skoro nemožné, aby som ja, vtedy asi nejaký desať-dvanásťročný chlapec dokázal šesť a pol hodiny kráčať po nejakej značke, ale (povedané so smiechom) áno, spolu s mojimi staršími bratrancami a priateľmi sme do dokázali. A ja dodnes si spomínam, že tam možno bol začiatok toho môjho putovania po turistických značkách, za ktoré som vďačný práve Klubu slovenských turistov terajšom alebo ich predchodcov, ktorí dokázali za tých 150 rokov dostať turistické značenie do tejto podoby, ktorá je naozaj hodná poďakovania a ktorý, ktorú treba naďalej udržiavať s tým, že je veľmi správne, že v tomto zákone sú aj motívy, ktoré chránia aj majiteľa pozemku, po ktorom značka má ísť, ale aj chráni aj samotné značenie.
Ja sám som ešte v časoch, keď som robil na Lesoch Slovenskej republiky, sa postaral o to, aby vznikla zmluva medzi týmto najväčším štátnym podnikom, ktorý užíva 50 % lesov Slovenska, a Klubom slovenských turistov, kde jednoznačne bola jedna z mnohých, jedno z mnohých postulátov bola aj otázka nezničenia stromu, na ktorom je turistická značka. Jednoducho takýto strom nebolo možné a nie je možné vyrúbať. Nemalo to zákonnú podobu. Bola to gentlemanská dohoda medzi Lesmi Slovenskej republiky a Klubom slovenských turistov, ktorá sa dodržiava. A je veľmi dobré, že prichádzame od tejto fázy gentlemanskej dohody k dohode, ktorá má legislatívne ukotvenie, pretože je neprípustné, aby niekto dokázal značku z nejakého vrtochu alebo nevraživosti ničiť alebo presmerovať.
Musím spomenúť napríklad prípad, že máme poľovnícku chatu, popred ktorú ide turistická značka, a zrazu si priatelia poľovníci zmyslia, že to nie je vhodné, aby niekto chodil okolo ich chaty, zoškriabu značku, ktorá tam dávno je, a presmerujú to spôsobom, ktorý naozaj nie je ani bezpečný a neestetický, ani výhodný pre turistu. Mám na mysli konkrétne prípady z Vihorlatu, kde takéto niečo mám pred očami. Som to už dávnejšie riešil, takže takéto spôsoby sú naozaj nezdravé a je potrebné jasne poďakovať tomuto návrhu zákona, že je vylúčené, aby niekto mohol robiť takéto zásahy bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom prediskutované a s kým. Ja v tomto nemám ešte celkom jasné, možno budeme o tom ešte rozprávať podrobnejšie pri druhom čítaní, dajbože, že prejde tento návrh doňho, aby sme sa tam teda vedeli pozrieť, že ktoré momenty sú vhodné ešte nejakej zmeny.
Ja vychádzam z tej športovej veci, ktorú často používajú športovci, že nikdy nemeň víťazný tím. No ak turisti dokázali za tie desaťročia excelentne, tak správne, ako si použila tento výraz, spravovať, budovať, ošetrovať, chrániť a informovať o turistických značeniach, no myslím si, že túto ingerenciu, túto právomoc, túto zodpovednosť Klubu slovenských turistov treba ponechať v tom maximálne najväčšom rozsahu, pretože to sú tí ľudia, ktorí bez toho, aby ich niekto usmerňoval, aby im dával nejaké príkazy, mimoriadne obetavo vybudovali systém, ktorý funguje, ktorý, vlastne môžme sa len pred ním skloniť a preklopiť ho do legislatívnej podoby. Ten register je správny. Áno, ten možno chýbal.
Ale rozhodne si myslím, že týmto zákonom v žiadnom prípade by sme nemali znížiť právomoci a zodpovednosti slovenských turistov, konkrétne oddelenia turistických značkárov, ktorí bez toho, aby sa im nejak špeciálne za to ďakovalo či odmeňovalo, vybudovali ten dnes už teda, myslím, skoro 15-tisíckilometrový pás farebný značenia po slovenskej prírode, po slovenských horách a lúkach a jednoducho vo všetkých častiach slovenskej prírody, ktorá je tak ozaj vhodná poznávania.
Ja som si nejaké poznámky vložil, dúfam, že teraz neporuším, ale keď áno, tak budem na to upozornený (rečník vytiahol z vrecka poskladaný papier a obrátil sa k predsedníckemu pultu), do tohto časopisu, kde som si napísal, do najstaršieho časopisu na Slovensku, ktorý má takú krásnu aj, nemôžem si odpustiť, krásna fotografia je tu z decembra minulého roku, kde na pozadí sú slovenské horstvá, myslím, že tam vidím Rozsutec, a tá pekná značka turistická je takou ozdôbkou, ktorú ja osobne mám veľmi rád, si veľmi vážim. A toto miesto využívam aj na to, aby som sa doslova sklonil pred tou obetavou prácou značkárov, ktorú ja osobne a určite tisíce a tisíce ďalších ľudí užívame bezplatne a s vďakou pri poznávaní slovenských hôr. Do toho časopisu, sú to Krásy Slovenska, som si vložil ešte niekoľko poznámok.
Ale väčšinu z nich som už teda povedal, takže v tejto chvíli možno ukončím svoje vystúpenie hlbokým poďakovaním všetkým značkárom, turistom, Klubu slovenských turistov, ktorí sa pričinili o toto excelentné navigačné zariadenie po slovenskej prírode. Už chodíme mnohokrát aj s mobilom, ale ja osobne verím, že práve chodiť s mapou, v ktorej, a tie mapy na Slovensku tiež máme vynikajúce, keď to porovnáme s mnohými inými krajinami Európy, ktorý chodí s mapou, na ktorej sú tie štyri farebné pruhy, ktoré nás dovedú vždy tam, mňa to nikdy nesklamalo za tie desaťročia, kde je to vytýčené.
Takže vďaka predkladateľom, vďaka značkárom. A veľmi prosím, je to naozaj z hľadiska poznania, osvety, bezpečnosti a tých ďalších artefaktov veľmi dôležité, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. A tie momenty, ktoré možno vzbudzujú teraz otázky, vybrúsili do podoby, ktorá bude schváliteľná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať za vaše vystúpenie pán Mičovský.
Áno, cieľom návrhu je predovšetkým vytvoriť neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register, strano... stanoviť práva a povinnosti na úseku týchto trás a turistického značenia a za účelom ochrany upraviť priestupky a iné správne delikty. Tento zákon sme dlžní Klubu slovenských turistov, Slovenskému cykloklubu, Národnej asociácii horských vodcov, členom Poľovníckej stráže, ale hlavne všetkým občanom na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Tak ako si nedávam tie faktické vlastne tu v pléne, tak teraz ma to tak núti normálne si dávať, lebo to je tak pozitívna vec, že, že naozaj je veľmi pekné o tom rozprávať.
A podľa mňa veľmi dôležité, lebo akonáhle sa tu v pléne začne rozprávať o zdravom, zdravom životnom štýle, tak... alebo o športe a o pohybe a podobne, o zdraví, tak akosi nejak sa vytrácajú tí poslanci z tohto pléna (povedané so smiechom), čo ma trošku mrzí, a, naopak, ma to hladí, hladí pri duši. Takže áno, je to ako aj z toho pohľadu na aktivity toho občana podľa mňa veľmi pekná nejaká aktivita. Každý sa môže zaradiť vlastne do, do nejakých školení o značení turistických trás, napríklad takže či už ide niekto do prírody aj s týmto úmyslom, je to vlastne v rámci toho zdravého životného štýlu.
Ale mňa by zaujímala ešte jedna vec. Tam možno potom navrhovateľov rád sa opýtam, pretože mne tam súvisí s tým aj taký šport ako orientačný beh. A všetci vieme, že, že kedysi vlastne, keď sa vraciame trošku aj to tej histórie, tak orientačný beh práve bol aj zavedený ako napríklad v rámci výučby telesnej a športovej výchovy takisto na školách a vieme, že teraz aj vlastne táto, tento zväz vlastne, ktorý zastrešuje tento šport, tak sa snaží o obnovenie vlastne ako keby nejakej svojej infraštruktúry v rámci, teda vieme, že to je tiež, tiež patrí do lesov vlastne, a či nejakým spôsobom sa spolupracuje aj možno s týmto zväzom. To by bolo zaujímavé pre mňa teda zistiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Veľkú časť života žijem v horách a prírodu mám veľmi rád a vediem k tomu aj moje deti. Podľa mojich doterajších skúseností mám pocit, že turistické značenia sú na veľmi dobrej úrovni, aspoň tam, kde sa ja pohybujem.
Veľmi sa mi páči, že pri niektorých turistických značeniach alebo bodoch sú aj skrinky s brožúrkami s krátkym popisom, s fotografiami, ktoré popisujú dané miesto, či sa človek, ten turista nachádza pri jazere, pri plese alebo, alebo niekde inde v tom nádhernom prostredí, čo, čo nás obklopuje všade, kde, kde sa len pozrieme okolo seba.
V návrhu, v návrhu sa uvádzajú, sa uvádza upraviť niektoré sankcie za porušenie, za porušenie turistického značenia. V tomto sa trošku obávam, že či, či to nebude v niektorých prípadoch až moc také pristrihnuté za vlasy, že či niektorí tí ochranári a hlavne tzv. ochranári od stola z tretieho sektora, že či, či sa to až nepreženie do nejakých absurdít, hej, že poviem príklad, za odbočenie z turistického chodníka a páru metrov, ja neviem, poviem, príklad, keď sa niekto pár metrov vzdiali, že si odtrhne pár nejakých chutných lesných malín alebo čučoriedok, neschvaľujem to, ale som svedkom toho, že, že tí turisti tých páru, páru metrov vybočia, vrátia sa naspäť na chodník, že či to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No, Milan, určite sa nemusíš báť. Ja si myslím, že v tomto panuje pomerne veľká veľkorysosť, a keď niekto urobí pár úkrokov od značky, tak ešte si nepamätám za tie desaťročia, že by mal s tým problém. Aj keď chápem, že teda, hej, v národných parkoch je to naozaj povedané jasne, ale táto skúsenosť nehrozí. Treba si povedať, že do hôr chodia kultivovaní ľudia, ktorí tie značky využívajú, a nie zneužívajú.
A čo je zaujímavé, samozrejme, je rozdielna frekvencia. Máme značky, ktoré sú zaťažené tak, že teda po nich chodia zástupy ľudí. Ja obyčajne teda sa vyhýbam práve takýmto značeniam. Máme značenia v horách, kde teda za celý deň či v zime, či v lete nestretnete na tej značke ani turistu, a napriek tomu vás tá značka vedie doslova krásnou samotou, až máte pocit, že ste tam v tej chvíli pod tým slnkom sám, takže sú to veľmi dobré veci. A čo je zaujímavé z hľadiska tých pohorí alebo tých značiek, kde máme pomerne menšiu frekvenciu, toť nedávno sme zažili ťažké obdobie covidu a mňa veľmi prekvapilo, ale je to vlastne pozitívne, že práve na značkách, kde som za celé dni nestretol nikoho, boli takmer zástupy ľudí. Vtedy ľudia pochopili, že teda čo je zdroj zdravia a bezpečnosti, takže možno sa to teraz zase vrátilo do normálu.
Však zase nechceme, aby všetky mestá putovali len po turistických značeniach, ale som presvedčený, že táto téma, tak ako spája nás, tu, čo sme ostali tu v pléne, tak spája aj tisíce ľudí, ktorí vyjadrujú, a opakujem to ešte raz, obrovskú vďaku za to, že žijeme v krajine, ktorá má také kultivované, kvalitné značenie, ktoré je príkladom pre zvyšok sveta a ktoré umožňuje domácim i zahraničným hosťom využívať bohatstvo krás Slovenska.
Ďakujem pekne.

Dobré popoludnie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, tiež kvitujem, že máme aj takýto zákon na tejto schôdzi, a myslím si, že, ako tu už bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, tá 130-ročná história si zaslúži, aby mala aj ten legislatívny rámec príslušný dobe.
Aj v mojej rodine mám z manželkinej strany veľa turistov. Ja som tiež ako ornitológ, takže tiež chodím po krajine a tiež som veľmi rád, keď vidím, že sú tam chodníky označené, a vieme, kam máme ísť. Chcel by som sa k niekoľko otáznikom, ktoré mi vyvstali, keď som celý tento zákon ako čítal. Je to asi okolo päť nejakých takýchto otáznikov, a preto by som, aby sme to zbytočne nenaťahovali, začal hneď.
Všade charakterizujeme, že ide o vlastníka, nájomcu alebo správcu, že majú nejakú kompetenciu k niečomu sa vyjadrovať. Ja sa pýtam, je to v pomere rovnocennosti alebo v pomere, že prv vlastník, až potom užívateľ a správca, lebo jakonáhle pôjdeme takto, tak vlastne vlastník sa nedozvie, keď správca dá súhlas alebo užívateľ dá súhlas na niečo, a vlastník sa ani nedozvie, kde sme sa na mojom pozemku, čo sa tam stalo, akým spôsobom, takže to by som chcel vysvetliť, aby to bolo jasné. Oni to tam uvádzajú vo viacerých paragrafoch, a myslím si, že je to... socializmus už tu bol, a myslím, že tá demokracia a ochrana vlastníckeho práva aj v tomto zákone mala mať tú, to čelné postavenie.
Ďalej. Hovorím o turistických trasách. Samozrejme, hovorím aj o pútnických miestach, vodných, cyklotrasách a ďalších, ktoré charakterizujeme turistickými trasami, a hovoríme o tom, že kto má tam možnosť napríklad aj ukladať pokuty. Krásne sme tam vymenovali Stráž prírody, lesná stráž, vodná stráž, rybárska stráž, Horská záchranná služba, príslušníci Policajného zboru a obecnej polície, bodka.
A ja sa pýtam, kde je poľná stráž? Máme ešte aj poľnú stráž, ktorá síce neni v rovnakom nejakom rozpoložení počtom alebo nejakých kompetencií ako nejaký Policajný zbor alebo Horská služba, samozrejme, ale áno, máme aj poľnú stráž a je riešená v zákone z roku 1994, v 255, to znamená, že bol by som veľmi rád, keby sme aj toto tam doplnili, lebo môže sa stať, že tí vlastníci sa môžu zgrupiť na poľnohospodárskej pôde a takúto poľnú stráž si vytvoriť, majú na to možnosť. A pri súčasných, však viete, ako sa nám niektorým akože agropodnikatelia aj na pozemkoch bijú, pretože im niekto kradne úrodu a všecko možné, takže vyslovene im tá poľná stráž im ako dáva od roku 1994 možnosť urobiť tam nejakú tú stráž, ktorá bude aj, má dokonca aj právomoci zasahovať aj so zbraňou, aj svoju nejakú rovnošatu a všetko okolo toho. Len táto poľná stráž sa ako keby nám vytratili z nášho rezortu a viac-menej je to také ako hluché, takže bol by som veľmi rád, keby sme aj tú poľnú stráž do toho dali.
Ďalej, pýtam sa, hovoríme, že robíme nový register turistických trás. Pýtam sa, že keďže je to ako nový register, ako do neho budú zapisované staré trasy, lebo pri nových trasách máme tam nejakú kompenzáciu, aspoň mala by byť podľa tohto, jak som si to prečítal. Pýtam sa, staré trasy budú automaticky bez nejakej kompenzácie vo verejnom záujme nejakým spôsobom zapísané a je to nemeniteľné, vybavené a zisťujeme, že prakticky nič by tam nemohlo sa s týmito trasami diať voči vlastníckemu právu a nejakému tomu odškodneniu toho vlastníka, ktoré, obmedzenie možnože už na tých starých trasách takisto existuje, ale tá kompetencia zatiaľ som ju, som ju tam nenašiel, že by sme aj tie staré trasy, takže vysvetlenie, aký majú vzťah staré turistické trasy v tom širšom, najširšom ponímaní, ako to tento zákon charakterizuje, a nové, ktoré vznikajú, verzus odškodnenia vlastníkovi alebo tomu správcovi, alebo tomu užívateľovi.
A pýtam sa, či každý rok ako podľa tohto zákona, že každý rok sa môže prihlásiť, zas si pamätám, vlastník, v jednom prípade tam je proste už iba vlastník, niektorým je aj, aj správca aj tento, aj ďalší, aj ten užívateľ, že môže sa prihlásiť za minulý rok, v ďalšom roku si môžte ako pýtať kompenzáciu za to. Tak sa pýtam, že či tá kompenzácia bude do nekonečna u tých dajte tomu, že čo budú noví, pretože keď je nová trasa, tak nehovoríme, že do desať rokov sa to bude vyplácať alebo jednorazovo bude také vyplácanie, že sa to vykúpi, alebo neviem, čo sa urobí, a tým pádom je to vybavené. Ale stále proste beriem, že to bude permanentne sa platiť tá ujma, ktorá z umiestnenia takejto trasy turistickej v tom najširšom zmysle slova na jeho pozemku sa stane.
Takže to sú také otázky, ktoré momentálne som v tomto zákone nemal zodpovedané, a pokiaľ by ste, pani predkladateľka alebo aj pán spravodajca, mi na ne zodpovedali, bol by som rád, aby sme jasne povedali národu, akým spôsobom sa k tomuto, by som povedal, zákonu postavili. A myslím si, že, ešte raz hovorím, som za, aby sme aj turistov aj tých, ktorí nám budú zachraňovať životy, a ďalší na rôznych tých turistických trasách v najširšom význame mali podchytené aj legislatívne.
Takže ďakujem za tento podnet a za túto legislatívnu iniciatívu všetkým, ktorí sa k tomu pripojili, a rád by som, keby ste mi zodpovedali na tieto otázky.
Naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.