83. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som si poznačil teda niektoré pripomienky, ktoré si, Miloš, uviedol. Nie všetky boli podľa mňa uvedené úplne správne alebo korektne. Začnem asi tou, takou formálnou, ktorú, ktorú si povedal, že nie je v návrhu zákona uvedené ani len správny názov ministerstva.
Tak neviem, že kde, kde si otváral názov zákona, ale keď si otvoríš parlamentnú tlač 1410, návrh zákona, tak je tam napísané: „Tento zákon upravuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácie na podporu obnovy historických dráhových vozidiel z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.“
Čiže je tam aj ten posledný teda zmenený názov ministerstva, čo len teda dokazuje, že naozaj do posledného momentu sme sa snažili aj byť aktuálni, aby, samozrejme, nevznikli ani nejaké technické, alebo formálne pochybnosti, a zároveň, zároveň vyjsť v ústrety všetkým pripomienkam.
Takisto k tým obsahovým nejakým pripomienkam, ja tu mám, samozrejme, v maile, myslím si, že si bol tiež v niektorých, buď v kópii potvrdené, že teda upravené verzie tohto návrhu boli, boli také, aké prešli komunikáciou s kanceláriou štátneho tajomníka číslo dva. Čiže boli totožné a podľa dohody taktiež aj pán minister vtedy v tom čase reagoval v priebehu roku 2022, že má tento návrh jeho súhlas s jedinou podmienkou, a to je vlastne finančné krytie. A s tým súhlasím, toto je jediná výhrada voči tomu návrhu zákona, že nemá finančné krytie, pretože sumu 150-tisíc eur je jednoducho tak horibilná, či už pre ministerstvo dopravy, alebo ministerstvo financií, že nikto sa k tejto sume nechcel akosi prihlásiť. A toto je podľa mňa jediný dôvod pre to, prečo sa tento návrh viac ako rok nedostal do parlamentu.
Myslím, že ministerstvo dopravy, ktoré by sa primárne teda malo starať o technický stav vlakov a tratí, teda v oblasti železničnej dopravy, tak sa snaží ako keby akýmkoľvek spôsobom striasť tejto nejakej ďalej dodatočnej záťaže vo výške 150-tisíc eur, ktorá im prichádza do rozpočtu, a prichádzajú tu potom rôzne argumenty, že prečo si to nezoberie ministerstvo pod svoje krídla, ktoré, ak by sme si porovnali ešte tie rozpočty, tak, tak sú výrazne nižšie, takže toto je, samozrejme, jediný dôvod –
financie, finančné krytie. Myslím si, že sme tu minulý týždeň videli oveľa viac návrhov, ktoré nemali do posledného momentu finančné krytie a napriek tomu prešli parlamentom bez toho, aby ja som takého niečo podporoval, že sa tu za päť minút zavádzali návrhy, ktoré mali stámil... desať, návrhy, ktoré mali dopad, dopady v miliónoch, v desiatkach mil. na štátny rozpočet. Takže toľko len k tomu finančnému krytiu, kde je vôľa, tam je cesta. Ak bude chcieť ministerstvo dopravy ukázať, ukázať dobrú vôľu smerom k občianskym združeniam a združeniam, ktoré sa starajú o historické koľajové vozidla, že im chce podať pomocnú ruku, myslím si, že to bez problémov môže urobiť.
Ak tam sú ešte nejaké, napriek teda všetkej tej komunikácii, ktorá prebehla, tak na to je, samozrejme, prvé a druhé čítania, ak tam treba niečo upraviť, a tak nie je problém sa o tomto baviť a nie je problém nejaké, nejaké veci učesať tak, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o tomto úmysle, ale práve prvé čítanie je o návrhu a o úmysle, to znamená o nápade a o téme, ak je táto téma pre poslancov Národnej rady prijateľná, tak budem rád teda ak ju v prvom čítaní podporia.
Ďakujem pekne.

Záverečné slovo, pán spravodajca.

Ďakujem. Hlasovanie bude zajtra o 11.00 hod. Ďakujem.

Ďakujeme za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Kristiána Čekovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1411, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1479.
Dávam slovo pánovi poslancovi Kristiánovi Čekovskému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1411.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Slovensko je jedna z dvoch európskych krajín, kde sa riaditeľ a kontrolný orgán verejnoprávneho média volí v parlamente. Väčšina krajín má zabezpečenú výrazne väčšiu nezávislosť od politikov, aj to vyplýva z dôslednej analýzy, ktorú sme si dali vypracovať Parlamentným inštitútom, následne sme zorganizovali odbornú diskusiu s expertmi z mediálnej oblasti a dnes predkladám výsledný návrh zákona na reformu RTVS. Ten dôsledne napĺňa nielen program hnutia OĽANO, ale aj to, k čomu sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Ešte predtým, ako ho predstavím, musím pripomenúť, že čiastočné zmeny sme urobili ešte pred ostatnou voľbou generálneho riaditeľa. Na verejné vypočutie kandidátov sme prizvali odborníkov, ktorí mohli klásť kandidátom otázky, a pre poslancov vypracovali ich podrobné hodnotenie a odporúčanie. Zároveň sme sa v koalícii zhodli, že voľba v parlamente musí byť verejná, a ľudia tak mohli vidieť ako poslanci volili. Čiže tieto kroky nám ukázali, že ideme dobrým a správnym smerom a proces odpolitizovania RTVS treba dotiahnuť do konca.
Aké zmeny preto navrhujeme? Hovorím v množnom čísle, pretože tento návrh vznikal v úzkej spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, keďže tú diskusiu na pôde, alebo teda spolu s odborníkmi sme organizovali spoločne, a naozaj boli tam už predkladané konkrétne návrhy a kroky, akým spôsobom a na základe akých príkladov zo zahraničia by sa mala táto zmena odvíjať a akým spôsobom by mal ten návrh potom vyzerať.
Tou najzákladnejšou a najpodstatnejšou zmenou je, že voľba generálneho riaditeľa by mala prejsť z parlamentu do Správnej rady RTVS, resp. doterajšej Rady RTVS, tá by sa premenovala na Správnu radu RTVS. Po vzore väčšiny európskych krajín sa teda voľba presunie z parlamentu do kontrolného orgánu, ktorým je rada RTVS, v tej už ale nemôže byť väčšina členov zvolená poslancami Národnej rady. Naopak, priestor musia dostať nezávislí odborníci a zástupcovia verejnosti. Rada RTVS sa teda zmení na Správnu radu RTVS. Zvýši sa počet jej členov a len časť z nich bude voliť parlament, zvyšok nominujú nezávislé inštitúcie a organizácie z viacerých oblastí verejného života. Ide o zásadné vylepšenie fungovania orgánu dohľadu verejnosti nad RTVS a odpolitizovanie tohto orgánu. Takto odpolitizovaná rada RTVS bude následne voliť generálneho riaditeľa. Správna rada bude mať po novom nie deväť, ale 15 členov, šesť z nich zvolí parlament. Doteraz teda mala deväť členov a všetci boli volení v parlamente.
Zvyšných deväť členov správnej rady budú nominovať inštitúcie a organizácie z viacerých oblastí verejného života, jeden člen za oblasť školstva nominovaný Radou vysokých škôl Slovenskej republiky, jeden člen za oblasť vedy a výskumu nominovaný Slovenskou akadémiou vied, jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky nominovaný poradným orgánom vlády pre oblasť ochrany práv osôb patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím, jeden člen za oblasť ochrany záujmov občianskej spoločnosti nominovaný poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti, jeden člen nominovaný priamo zamestnancami RTVS, jeden člen nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike, jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce a jeden člen reprezentujúci novinársku profesiu nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky.
Ešte pre istotu spomeniem, v prípade, ak by v niektorom z týchto prípadov prišlo viacero nominácií, keďže napríklad za samosprávnej kraje, mestá alebo môže nomináciu poslať SK 8, ZMOS a Únia miest napríklad, to máme tri organizácie, to znamená prídu traja kandidáti, žrebovať bude dozorná komisia, ku ktorej sa dostanem o malú chvíľu.
Doteraz sa, čo sa týka Rady RTVS, doteraz sa Rada RTVS tým, že všetci členovia boli volení v parlamente, v mnohých prípadoch nesprávala ako nezávislý orgán dohľadu, ktorého teda hlavnou úlohou je kontrolovať manažment RTVS. Naopak, často to vyzeralo tak, že generálny riaditeľ má v rade silnú oporu pri akomkoľvek rozhodnutí. To, že sa to zásadným spôsobom zmení zabezpečia práve nominácie od nezávislých subjektov, ktoré budú tvoriť väčšinu novej správnej rady, ale menšina členov bude volená v parlamente.
Ako som povedal v úvode, najdôležitejšou kompetenciou správnej rady bude voľba generálneho riaditeľa RTVS, voľba generálneho riaditeľa v parlamente je v krajinách Európskej únie skôr anomáliou, okrem Slovenska ho poslankyne a poslanci volia len v Španielsku, systém preto chceme naozaj zmeniť tak, aby sa volil v Rade RTVS.
A dovolím si povedať, že s takýmto podobným návrhom, keďže naozaj tento návrh sa opiera o to, aby v rade okrem expertov na rozhlasové a televízne vysielanie sedeli aj zástupcov regiónov, menšín, akademickej či novinárskej obce, ale aj špecialisti na školstvo, vedu a výskum a tiež teda nominant zamestnancov RTVS, tak dovolím si povedať, že s takýmto podobným návrhom sme sa už stretli, konkrétne pred 5 rokmi. Naposledy sem prišli s podobným návrhom teda poslanci pán Maďarič s pánom Poliačikom. V roku 2018 ten návrh bol podobný, lebo presúval voľbu z pléna do tzv. rady voliteľov, vtedy to takto nazvali. Ten rozdiel je ale podstatný napriek tomu, že aj tam bola veľká časť členov, ľudí z vonku, tak oni navrhli, by som to tak povedal, že taký ad hoc orgán. To znamená, že ten by vznikol, tí ľudia by sa zišli, zvolili by riaditeľa a ten orgán by zanikol, rozpustil by sa a znovu by vznikom až pri ďalšej voľbe riaditeľa. Toto nepovažujeme za ideálne riešenie, teda ani nie je na stole, lebo nie je tu už päť rokov takýto návrh, ale aj keď sme sa obzerali do zahraničia, tak takýto návrh nenašli sme v iných krajinách, pretože tí ľudia, ktorí by takto volili, by neniesli v podstate ako keby ďalej zodpovednosť, keby prišli, zišli by sa, zvolili a potom by sa rozišli a už by sa, a už by sa neschádzali.
A preto je tento náš návrh najmä o tom, že je presne určená zodpovednosť, kto toho riaditeľa volí, a zároveň, zároveň my už máme skúsenosť aj s tým, že Rada RTVS, alebo teda ešte z minulosti Rada STV volila už riaditeľa... riaditeľov, ale ako hovorím, teraz by bola posilnená o ľudí zvonku.
Ďalším bodom, ktorý by som teraz ešte v rámci predkladania tohto návrhu opísal je ten, že vzniknú okrem správnej rady ďalšie dva nové orgány, ktoré posilnia najmä taký dohľad nad transparentným, kvalitným rozhodovaním vo vnútri, ale aj teda fungovaním aj z hľadiska etiky, konkrétne
dozorná komisia a etická komisia. Už v minulosti sme v RTVS boli aj svedkami nehospodárneho nakladania s peniazmi daňových poplatníkov. Ja sám som poukázal na tzv. čierne diery v RTVS. Boli to rôzne projekty, rôzne programy, ktoré vykazovali známky mrhania peniazmi koncesionárov, kontroloval to aj Najvyšší kontrolný úrad a ministerstvo kultúry. Nejaké drobné pochybenia sa našli, ale to podstatné bolo a konštatovanie, že spôsob výberu programov v RTVS je netransparentný a nepodlieha súťaži. To znamená, viac menej ten budžet a výrobu programov sa prerozdeľuje na základe takého svojvoľného rozhodovania. Možno ak, ak by som vám to priblížil, v iných inštitúciách štátnych ak sa majú nejaké peniaze prerozdeliť, čo i len, čo i len pár tisícok eur, musia sa vytvárať, teda robiť rôzne výberové procesy a verejné obstarávania, ale v tomto prípade, v prípade RTVS nie.
A na toto poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten navrhol aj posilniť vnútorné mechanizmy kontroly a tak ďalej. A toto práve odráža aj požiadavky Najvyššieho kontrolného úradu, pretože teda zavádzame, zavádzame alebo zriaďuje dozornú komisiu. Je úlohou bude dohliadať na riadne a účelné hospodárenie RTVS, nakladanie s jej majetkom a využívanie peňazí.
Dozorná komisia bude mať troch členov a voliť a odvolávať ich bude Správna rada RTVS. Dozorná komisia bude generálnemu riaditeľovi, dovolím si povedať to takže, pozerať na prsty pri každom dôležitom rozhodnutí, ktoré má vplyv na financie a majetok. A zároveň ešte bude mať takú tú drobnú úlohu, ktoré som naznačil pred chvíľou, v prípade že príde na nejakú jednu pozíciu tých členov z nejakej oblasti viacero návrhov, to znamená, napríklad za zástupcov regiónov príde aj zo ZMOS, aj SK 8, aj z Únie miest návrh na ich člena, tak dozorná komisia bude žrebovať, ktorý z týchto troch členov to bude.
A potom ďalším orgánom bude etická komisia. Veľmi v skratke, ide o posilnenie najmä teda vnútorných, vnútorných etických procesov. Poznáme aj zo zahraničia rôznych mediálnych ombudsmanov a myslím si, že aj v rámci RTVS treba takúto inštanciu zriadiť a zriadiť ju aj na takej úrovni aká jej prináleží, pretože už dnes si môže riaditeľ v určitých otázkach zriadiť svoju etickú komisiu, je to aj v štatúte, väčšinou sú to ale jeho podriadení manažéri, ale tuto dávame jej jasné vymedzenie a takisto aj jej zastúpenie. Takže opäť, aby som to možno trošku aj do ľudskej reči preložil, RTVS a ešte predtým STV alebo Slovenský rozhlas majú bohatú históriu rôznych aj sporov, či už, či už medzi redaktormi, alebo pri nejakých konkrétnych reportážach, či boli porušené etické princípy a podobne. A na to, aby sa, sa RTVS stala lídrom kvality na mediálnom trhu, sa tento kolotoč musí skončiť.
Zriaďujeme teda etickú komisiu, ktorá môže byť arbitrom aj v rôznych sporoch medzi redaktormi s vedením, ale zároveň môže byť aj orgánom, alebo teda zárukou, zárukou... pardon, zárukou z hľadiska dôvery verejnosti voči médiu. A v prípade napríklad odvysielania rôznych kontroverzných či citlivých príspevkov, relácií, diskusií môže zaujať nejaké stanovisko, ktoré, ktoré či už manažmentu, alebo verejnosti ozrejmí rôzne dôvody. Čiže toto je približne v skratke po obsahovej rovine.
Ja by som možno ešte spomenul to, že sme momentálne, nazvem to, ani nie uprostred, ale možno v začiatkoch diskusie o financovaní verejnoprávnej RTVS, vieme, že, vieme, že aj na tejto schôdzi budeme opätovne rokovať o novele zákona, ktorý je vrátený prezidentkou a dotýka sa aj zrušenia koncesionárskych poplatkov.
A treba povedať, že ak by malo dôjsť alebo ak dôjde k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, tak zároveň je veľmi dôležité jednak prijať mechanizmus, ktorý bude dôsledne a naozaj bez dosahu politikov podporovať verejnoprávne médium, tak aby jednoducho tam bol automat, ktorý, ktorý každý rok určí, koľko financií pôjde do RTVS a nebude tento automat možné zmeniť zo dňa na deň nejakým politickým rozhodnutím.
Ale popri tom všetkom je veľmi dôležité naozaj aj voľbou riaditeľa, aj voľbou členov kontrolného orgánu dotiahnuť ešte to odpolitizovanie a nezávislosť ďalej, aby naozaj aj popri tej zmene financovania sme sa posunuli, by som povedal, do európskych štandardov voľby, voľby manažmentov, alebo teda manažmentu verejnoprávneho média.
Ak by tento návrh reformy RTVS, možno iba v závere poviem, že ak by tento návrh reformy RTVS bol v parlamente úspešný, určite by sme tým odštartovali aj novú kapitolu rozvoja verejnoprávneho média, som, samozrejme, otvorený aj rokovaniu o zmenách, ak tam niekto uvidí nejaké potrebné zmeny, tak, ktoré by tento návrh ešte vylepšili, tak, tak určite v druhom čítaní máme na toto priestor. Myslím si, že takto v úvode aj stačí.
Ďakujem pekne.

Pán navrhovateľ, môžete zaujať miesto pre vás určené.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Kozelovej, ktorá ako spravodajkyňa za gestorský výbor pre kultúru a médiá prednesie spravodajskú informáciu k tomuto návrhu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Dámy a páni, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1411) v prvom čítaní.
Vážený pán predseda, vážené pred... (povedané so smiechom), vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená predsedom výboru pre kultúru a médiá k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Aj ja ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu v prvom čítaní. Obdržal som jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Kristián Čekovský ako jediný sa písomne prihlásil, takže udeľujem mu slovo. (Reakcia navrhovateľa.) To znamená, pán navrhovateľ sa vzdáva svojej možnosti, ktorú písomne vyjadril, pretože tak či tak má možnosť hocikedy sa prihlásiť, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Dušan Jarjabek, pán navrhovateľ Čekovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek, po ňom vystúpi pán navrhovateľ Čekovský.

Príjemný, dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja sa budem snažiť byť maximálne stručný a vecný v rámci prvého čítania a budem hovoriť možno okrajovo o tom, čo je predmetom v rámci konkrétnych paragrafov tohto zákona, a budem hovoriť o tomto zákone ako o téme, ktorá je predkladaná do tohto parlamentu.
V prvom rade si myslím, že je to dosť nešťastné, že takýto návrh zákona predkladá poslanec Národnej rady, preto, lebo myslím si úplne úprimne, že v rámci tej situácie, v akej je vláda, v akej sú niektorí ministri, by ministerstvo kultúry ani tento návrh zákona vlastne predkladať nemohlo vzhľadom na to, že tento zákon ovplyvňuje vyslovene pozíciu a celý mediálny priestor v rámci duálneho vysielania, v ktorom tá RTVS hrá veľmi dôležitú rolu.
Čiže neviem, nechcem nikoho upodozrievať, ale keďže ministerstvo kultúry zrejme nemalo odvahu predložiť takýto návrh zákona z týchto dôvodov, tak tento zákon, ktorý je z dielne ministerstva kultúry, ako teda aj to podotkol pán predkladateľ, predkladá pán poslanec, aby sa vlastne vyhol tej kritike rezortnej, či teda by sme sa dostali do situácie zvažovania, či vôbec takýto návrh zákona môže osem mesiacov pred voľbami v rámci tej situácie, v ktorej je vláda a jednotliví ministri, byť predložený. Ja osobne si myslím, že nie.
Samotný ten návrh zákona, mne sa tuná pletú dve veci. Ja si myslím, že aj ten návrh zákona vrátený prezidentkou, kde budeme hovoriť o koncesionárskych poplatkoch, kde tie koncesionárske poplatky alebo teda zrušíme, alebo nezrušíme. Keď ich zrušíme, musíme si otvorene povedať, že ideme vyrobiť štátnu televíziu. To je čestné. Bez koncesionárskych poplatkov musíme si definovať, čo od tej štátnej, aj to sa dá, to nie je ako nič, čo by sa nedalo spraviť, ale musíme si to definovať, že už ideme vyrobiť štátnu televíziu. Ale to v tejto chvíli nie je podstatné, preto, lebo o tomto sa iste budeme baviť pri predložení, teda pri tom návrhu zákona, ktorý nám vrátila pani prezidentka.
Ja osobne si myslím, že dnes sme v situácii, a nielen my, aj iné krajiny, kde by sme si v prvom rade vzhľadom na to, čo všetko sa v tom mediálnom priestore deje, mali povedať, že čo od tej RTVS my vlastne chceme, ako ju zaplatíme, a potom na základe toho, na čom sa dohodneme, predložiť návrh zákona se vším všudy.
Ale my to robíme presne opačne. My, teda pán predkladateľ, hej, čo teda my počúvame, pán predkladateľ predložil návrh zákona, kde je podrobne všetko napísané ohľade rád vrátane etickej rady, vrátane toho, ako sa táto rada súčasná bude meniť z tých deviatich členov na pätnásť, ako sa bude meniť voľba riaditeľa, ktorá je v tejto chvíli podľa pána predkladateľa prekonaná, a teda je najvyšší čas, aby sa televízia odpolitizovala. Lenže viete, kedy sa opäť zaviedla táto voľba? Ten, ten riaditeľ sa nevolil v pléne, táto voľba sa v roku 2006 za, za vlády riaditeľ... za vlády pani premiérky Radičovej, vtedy sa vlastne dostala táto, táto voľba generálneho riaditeľa do parlamentu. Tak to si treba vlastne toto všetko uvedomiť, že ako už tu všetko bolo, už tu všetko naozaj bolo.
Myslím si, že nemusíme sa ani pozerať ani na to, ako je to v Španielsku, ako je to niekde v inej, v inom, hovorím o tom Španielsku preto, lebo pán predkladateľ spomenul Španielsko, ani ako je to v Nemecku, ani ako je to v iných krajinách, dokonca ani v Česku, preto, lebo tam ten mediálny trh, samozrejme, je dvakrát taký väčší koncesionársky ako na Slovensku. Mali by sme na základe tých skúseností, ktoré máme my, a tu už naozaj bolo všetko aj v rámci rád, aj v rámci voľby, aj v rámci generálneho riaditeľa, my máme bohaté skúsenosti a môžeme porovnávať, čo bolo výhodnejšie z hľadiska histórie tej toľko skúšanej televízie a rozhlasu, ktoré prešli naozaj jedným neuveriteľným obdobím, a je veľkým šťastím, že tieto inštitúcie, aj rozhlas, aj televízia, hoc doráňané, hoc doráňané, hovorím to ešte raz, ešte vlastne existujú, že sa ich nepodarilo privatizovať, že ten, že ten, proste tá programová ponuka, a hovorím, nebavme sa v tejto chvíli o programe RTVS, iste, s tým programom mnohí budeme nespokojní, mnohí budeme mať obrovské výhrady, nebavme sa ani o organizačnej štruktúre, bavme sa, úplne sme na začiatku a bavme sa o tom, čo od tej RTVS chceme.
Práve naopak, ja si myslím, že v tejto chvíli vôbec netreba predkladať žiadny návrh zákona, treba vyvolať opäť jednu celospoločenskú diskusiu v rámci aj okrúhlych stolov, či už v rozhlase, alebo v televízii, a opäť zistiť a uzrejmiť si, ako chceme tú televíziu budovať organizačne a hlavne ako ju chceme zaplatiť, ako ju chceme budovať, čo od nej chceme, na základe toho zistíme istý finančný prísun, resp. isté financie, ktoré tá televízia a rozhlas potrebujú na svoju existenciu, a na základe toho vyrobíme zákon a to už potom, či tá voľba bude riaditeľa v parlamente, alebo v rade, to v tejto chvíli už je naozaj nepodstatné, lebo budeme mať organizačnú štruktúru tohto molochu, ktorý akoby mal prejsť istou, istou reformou.
A treba si v prvom rade ako vyhodnotiť, keď sa budeme baviť o RTVS, či splnili očakávania, či sa splnilo očakávanie spojením rozhlasu a televízie. O tom sa treba baviť. To je dôležité. Lenže toto ten zákon nerieši, hej.
Ten zákon proste mení sa deväť členov na pätnásť, hovoríme o tom, že, hovoríme o tom, kto všetko by tam mali, mali byť členom tej rady, viete, a mne to pripadá ako voľba generálneho riaditeľa Národného divadla onehdá, keď bola ako vytvorená úplne alibisticky komisia, ktorá mala túto voľbu generálneho riaditeľa potvrdiť, a v tej komisii bolo skutočne všetko, nechcem teda nič zhadzovať, ale od riaditeľa hasičov, po, po, po, ja neviem, aké inštitúcie, ktoré s tou, s tým, ktoré s tým divadlom nemali nič spoločného. A tak to aj vyzerá. Generálnym riaditeľom sa stali často ľudia, ktorí tam boli na chvíľu, a potom ich proste odvolali a išli preč. Lenže pamätá si niekto, pamätá si niekto, kto bol členom výberovej komisie, ktorá volí generálneho riaditeľa? No nepamätá. Ani to nie je podstatné. Hej?
Niečo podobného sa deje tuná, ja to tak čítam, tak keď som si prebehol tento návrh zákona, toto všetko sa udeje v rámci tej veľkej komisie 15-člennej, ktorá bude teda šéfovať okrem iných podkomisií, alebo teda komisií ďalších dvoch tejto televízii. No, to, že tam bude nejaký predstaviteľ Slovenskej akadémie vied, to je všetko fajn, ako klobúk dole, samozrejme, len ja sa pýtam, čo predstaviteľ Slovenskej akadémie vied má spoločného s RTVS. Prečo tam potom nie je zástupca, ja neviem, Jednoty dôchodcov, prečo tam nie je zástupca iných spoločenských organizácií, načítali by sme ich istotne veľmi veľa. Prečo práve tieto inštitúcie, ktoré s tou televíziou častokrát nemajú nič spoločného? Zástupca novinárov. Ktorých? Ako budeme, ako budeme hovoriť, že teda ktorej novinárskej obce? Aký, dohodnú sa novinári na svojom jednom zástupcovi? Kto ho akým spôsobom určí, že ty si ten pravý? Hej. A okrem toho, ako toto všetko bude, keď vlastne my ani povolanie novinára nemáme definované nikde zatiaľ, a už sa o to snažíme teda poriadne dlho.
Toto sú veci, ktoré sú neriešené, toto sú veci, ktoré prídu len, ktoré prinesú len isté konflikty do celého tohto boja o RTVS. Ale hovorím, ja chcem byť vecný.
Nehovorme, lebo stále každý hovorí: „A spolitizovaná RTVS...“ Prosím vás pekne, komu tá spolitizovaná, tzv. spolitizovaná RTVS niekedy pomohla? Práve naopak. Veď proste tí ľudia nie sú hlúpi, a keď vidia, že niečo im nasilu imputujete, tak sa práve naopak postavia proti tomu. Nikomu nikdy nepomohla, kto chcel RTVS zneužiť. Práve naopak, postavila sa proti nemu.
Toto nie je cesta a toto nie sú ani argumenty, preto ja budem všetko robiť preto, hovorím to úplne úprimne, aby tento návrh zákona neprešiel. Preto, lebo si myslím, že začali sme zle, začali sme zle. Mali sme si najskôr pomenovať to, čo som povedal na začiatku, čo od tej RTVS chceme, na základe toho vytvoriť istý organizačný systém znovu, porovnať to, čo je, to, čo bude, resp. to, čo by sme chceli, s čím máme skúsenosti, vymyslieť financovanie, preto, lebo to financovanie RTVS, nakoniec pán predseda výboru to povedal úplne jasne v tom svojom príhovore, to nie je vymyslené.
Do dnešného dňa my nevieme, akým spôsobom tá RTVS bude financovaná. A to keď vy hovoríte, že by to malo byť nejakou stálou čiastkou, hovorím o tom financovaní, ktorá mala byť zo zákona, no, kolegovia, nebude to tak. Preto, lebo keby to tak náhodou bola napísané, nič nezaväzuje akúkoľvek vládu, aby to takýmto spôsobom aj dodržala. Už to tu raz bolo. Starší si budú pamätať, že v kultúre existoval, existovala akýsi fond Pro Slovakia a do tej Pro Slovakie malo ísť jedno percento z rozpočtu do kultúry... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, posledná veta.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Posledná veta je asi taká, ospravedlňujem sa, posledná veta je taká, že bolo to v zákone, žiadna vláda to nedodržala a nikto tú vládu za to, že to nedodržala, neodsúdil a neišla si sadnúť za porušenie zákona. A takto to bude aj s RTVS (povedané so smiechom), ak takéto niečo prijmeme. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie chcú reagovať páni poslanci a poslankyne troma faktickými poznámkami.
Ako prvá, pani spravodajkyňa Kozelová, nech sa páči.