83. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Jarjabek, súhlasím s tým, ako ste povedali, že najprv sa musíme zhodnúť na tom, ako chceme tú televíziu financovať. Doteraz je to nejasné a toto je kľúčová otázka, pretože keď hovoríme o odpolitizovaní, to znamená, že mali by sme sa vyberať cestou koncesionárskych poplatkov, aby vlastne vplyv štátu a politikov bol čo najmenší, aby tie príjmy boli od občanov.
Aj keď som bol na verejnom vypočutí kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS, zo všetkých úst kandidátov, ktorí tam boli, zaznelo, že treba ísť cestou koncesionárskych poplatkov a zvyšovať ich, pretože koncesionárske poplatky, výška sa nemenila 20 rokov, v podstate na sume 4,64 eura na mesiac.
A aj ja viem veľmi dobre, že sme schválili zákon o mediálnych službách, ktorý v najbližších piatich rokoch navýši financovanie RTVS o ďalších 21 mil. eur. RTVS tieto peniaze, žiaľ, nemá, musí ich nájsť.
To znamená, že ja tento zákon vítam, ktorý predkladá pán Kristián Čekovský, ale fakt alfa a omega je teraz sa dohodnúť na tom, ako bude RTVS financovaná, a to je kľúčové. A už nehovoriac o tom, že vlastne je aj zastaraná technika v RTVS, ktorá potrebuje obmenu, takže tých problémov je strašne veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Jarjabek, mohol by som odpovedať v nejakom záverečnom slove, ale chcem vám odpovedať aj politicky, preto aj odpoviem takto vo faktickej, aby ste mohli zareagovať.
To, že to predkladám ja, a nie ministerstvo kultúry, ide jednoducho o legitímny spôsob. Ja som nepovedal, že je to z dielne ministerstva kultúry, ale že sme na tom spoločne pracovali, spolupracovali. Ja som organizoval diskusiu k tomuto, kde boli odborníci z mediálnej oblasti. Spoločne sme pripravili tento návrh. Čiže a je tu teraz priestor na pripomienky, na diskusiu, nejde to v žiadnom skrátenom, je to proste normálny, normálna debata. Takže, takže myslím si, že v tomto prípade ide o legitímny spôsob.
A potom ste pripomenuli, a to je tá politická časť, že táto voľba sa vrátila, tak ako je teraz, do parlamentu za Ivety Radičovej. A tu by som ale pripomenul prvú vec, to znamená, že my to nechceme vrátiť späť do rady, tak ako to bolo v minulosti, ale do zreformovanej rady. To je prvá vec, lebo to sú dve rozdielne veci. A tá druhá, všetci vieme, prečo vtedy zmenili zákon a presunuli to do parlamentu, pretože chceli vymeniť riaditeľa. Ale tu by som povedal, že aspoň to urobili legitímnou zmenou zákona. Pán kolega, vy ste pani Zemkovú odvolali tak hanebným spôsobom, že na základe výmyslu a bez jej účasti na výboru ste dali do parlamentu návrh na jej odvolanie, ani ste sa neunúvali meniť zákon, a preto si myslím, keď ste povedali, že by sme mali robiť na základe skúseností, ktoré máme, tak toto presne robíme. Čiže tento návrh odráža skúsenosti. Skúsenosti aj z vlády Ivety Radičovej, ale aj z vašej a myslím si, že toto je jednoducho európska cesta odpolitizovania verejnoprávneho média.
Zvyšok, potom sa k zvyšku vyjadrím ešte v záverečnom slove.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Pani Kozelová, všetko, čo je, pani poslankyňa Kozelová, všetko, čo je v parlamente, je spolitizované preto, lebo je to v parlamente, ale to ešte neznamená, že by v tom parlamente takýmto spôsobom nemohli byť, v spolitizovanom parlamente nemohli byť aj autority plne rešpektované vo verejnosti. A okrem toho, keď ich parlament potvrdí, majú svoju autoritu. Môžete na parlament nadávať akokoľvek, ten parlament a tí ľudia, ktorí boli zvolení v parlamente, majú svoju autoritu, hej.
Pán Potocký, máte pravdu, ale to je práve to, čo vy hovoríte, že teda áno, treba si povedať, čo od tej televízii chceme, a potom to financujeme. Len ja hovorím stále, že toto je opačne. A keď hovorím o tých koncesionárskych poplatkoch, opať... opäť tam narazíme preto, lebo to je v súčasnosti tuším 74 mil., ak sa nemýlim, hej. No a viete, je nejaké, sú nejaké vo verejnosti nejaké demonštrácie za zrušenie koncesionárskych poplatkov? Ak by boli, by som to chápal, ale v tejto chvíli nie sú, preto hovorím, že je to vytvorený umelý problém v tejto chvíli, ktorý neexistuje.
No a, pán Čekovský, vy ste hovorili o pani riaditeľke Zemkovej. Tak ten fakt je taký, že to všetko, čo išlo na Ústavný súd, lebo to bolo na Ústavnom súde, Ústavný súd potvrdil legitimitu odvolania pani Zemkovej, pani generálnej riaditeľky Zemkovej. A my sme sa nerozišli v zlom. Ale to vy nemôžete vedieť, lebo vy ste sa tuším vtedy práve narodili, hej.
Takže chcem vám len povedať jednu vec a nechcem hovoriť o tých ďalších veciach a o tých vzťahových veciach v RTVS. Ja naozaj, čo sa týka mojej osoby, ja som strašne, ako je pre mňa je strašne dôležité, aby tá televízia a rozhlas existovali a aby neboli zničené. A toto všetko, čo hovorím teraz, je len z toho dôvodu, že sa bojím, že touto vašou reformou by RTVS bola úplne zničená, lebo nemáte vyriešené financovanie v prvom rade. To je to najdôležitejšie pre mňa.
A tie ostatné veci až potom, v tejto chvíli nie sú podstatné.

Ďakujem pekne. Možno... Ďakujem aj za síce krátku, ale myslím si, že napriek všetkému veľmi dôležitú diskusiu k tomuto návrhu, pretože akákoľvek zmena zákona o RTVS a o verejnoprávnych médiách, je dôležité, aby jednoducho k tomu prebehla debata, a určite beriem aj pripomienky k tomu, ktoré sa síce netýkali priamo tejto novely zákona, ale ktoré sa týkajú RTVS-ky, a to je financovanie. A tak ako som sám naznačil v úvodnom slove, my sme niekde na začiatku zmeny financovania a my sme niekde na začiatku zmeny financovania a pevne verím, že sa túto zmenu podarí dotiahnuť do takého konca, aby sa v momente, kedy bude tento parlament a táto vláda v demisii končiť a bude nastupovať ďalšia vláda po predčasných voľbách, tak bude jasný mechanizmus financovania RTVS, aby nenastal žiaden, ale žiaden problém v budúcom roku, práve naopak, aby boli garantované financie, ktoré budú možno ešte vyššie, ako boli klesajúce príjmy z koncesií. Ale o koncesiách a o financovaní snáď niekedy nabudúce.
Chcel som odpovedať aj pánovi kolegovi Jarjabkovi (povedané so smiechom), ale odišiel. No tak, tak aspoň možno, že ak... ak... (Reakcia z pléna.) Uhm. Tak aspoň, aspoň teda aby to bolo v rámci záznamu.
Ten spomenul, že Ústavný súd potvrdil legitimitu odvolania pani Zemkovej. No to je práve, by som povedal, veľmi zaujímavý precedens, to, čo potvrdil teda Ústavný súd, pretože ten v podstate povedal, ak som si správne, nie som právnik ani ústavný právnik, ale dobre naštudoval práve stanovisko a rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci, tak povedal, že v podstate nevadí, že pán Jarjabek za neúčasti pani Zemkovej dal návrh na odvolanie, teda riaditeľky RTVS, do parlamentu a nepodložil to v podstate riadne zákonom napriek tomu, že zákon jasne vymedzuje, za akých okolností môže parlament odvolať riaditeľa RTVS. Ale v momente, keď už parlament rozhodol, že riaditeľku odvoláva, tak už potvrdil ako keby legitimitu, alebo teda správnosť postupu, ktorý tomu predchádzal. A toto je, toto je, podľa mňa, veľmi teda zaujímavý precedens, ktorým by som sa teda na mieste pána Jarjabka (povedané so smiechom) veľmi nechválil, lebo naozaj dnes, dnes vďaka tomu všetci vieme, že akýkoľvek proces, ktorý bude predchádzať či už voľbe, alebo odvolaniu nejakých riaditeľov inštitúcií, nemusí byť zákonne podložený, lebo ako rozhodne parlament, tak v podstate potvrdzuje správnosť tohoto postupu. To bolo len k odpovedi pána, k tomu, čo hovoril pán Jarjabek.
Ten zároveň prirovnával, alebo teda hovoril veci, ktoré sú v tom návrhu zákona, čiže (povedané so smiechom) to bolo pre mňa prekvapujúce, lebo zároveň povedal, že prirovnal to k voľbe riaditeľa, myslím, že Slovenského národného divadla, že vznikla nejaká komisia, ktorá sa zišla, zvolila a rozišla a opäť nikto nevedel, kto tam je a čo tam robí. No veď to som práve povedal už v úvodnom slove, že tento návrh je iný, ako v minulosti predkladali kolegovia Maďarič s Poliačikom, pretože dáva voľbu a odvolanie do rúk Rady RTVS, ktorá je orgánom riadne akože v tom organizme RTVS a v tej štruktúre je orgánom RTVS presne takým spôsobom, ako to funguje vo väčšine európskych krajín. To znamená, že, to znamená, že nie sú to žiadni „random“ ľudia, ktorí sa zídu, niekoho vyberú a potom sa rozídu.
Opäť sa pýtal na to, že keď viacerých, napríklad z novinárskej obce rôzne organizácie navrhnú niekoho, že kto ich potom určí a vyberie. To som tiež povedal, že dozorná komisia bude žrebovať, ak príde viacero návrhov na tú jednu pozíciu, to som tiež už objasnil.
A potom ešte to tak zaobalil do takéhoto všeobecného, že my si máme povedať, že čo od RTVS vlastne chceme. Ja som veľmi rád, že pán Jarjabek nezačal s tým, že aby sme si najprv povedali, čo je to verejnoprávnosť, lebo tak väčšinou vznikali také, by som povedal, také dlhé niekoľkohodinové diskusie o tom, že keď sme chceli niečo meniť v RTVS, tak povedzme si najprv, že čo je to verejnoprávnosť, a poďme päť hodín mlátiť prázdnu slamu. A hovoriť, že čo vlastne chceme od RTVS? No tak boli tu desať rokov, tak mohli tiež povedať, že čo vlastne chcú od RTVS, a v konečnom dôsledku sme to aj videli, keď, keď im v podstate celú túto agendu prevzal Andrej Danko a začal si tam presadzovať svoju politiku. Tak asi to oni chceli od RTVS.
Čiže toľko k tomu, čo zaznelo v rozprave, lebo som pripravený zareagovať na všetky takéto pripomienky. Ale myslím si, že ak sa chceme pohnúť z miesta, tak nemôžeme začínať takýmto niečím vágnym. My už dnes vieme, že čo asi chceme aj od RTVS, je to v zákone. Myslím si, že aj ľudia, ktorí pracujú v RTVS, vedia, čo je to verejnoprávnosť a akým spôsobom vytvárať obsah, kvalitný obsah, ktorý, ktorý vzdeláva, vychováva a ktorý, ktorý formuje ľudí, a myslím, že toto nemusia vymýšľať politici v pléne Národnej rady, preto my potrebujeme riešiť systematické veci a to je financovanie, to je, to je odpolitizovanie, to je voľba ľudí do rady, voľba generálneho riaditeľa mimo parlamentu. Toto je to, čo majú riešiť politici, a nie sa zamýšľať nad tým, že čo chceme, aby RTVS vysielala.
Takže ešte raz, toľko k tomu, čo zaznelo v rozprave, a už len naozaj, že pre doplnenie, aby to bolo kompletné, aj predstavenie tohto návrhu v prvom čítaní. Ja som v tom úvodnom slove možno nespomenul pár vecí, ale to sú, by som povedal, že také menej podstatné. A určite tam posilňujeme kompetenciu tejto správnej rady, ktorá po novom by už mala aj určité páky na generálneho riaditeľa. Napríklad by mohla krátiť plat riaditeľovi. Dnes, naopak, za akýchkoľvek zlyhaní predchádzajúceho riaditeľa, napríklad pána Rezníka, zakaždým Rada RTVS pri každom rokovaní štvrťročnom odklepla 100 % odmenu tomuto riaditeľovi, ktorý potom vo výsledku mal 7-8-tisícový plat, a jednoducho, keď sme sa, keď na toto pýtali, prečo takýmto spôsobom konajú, tak ich odpoveď bola, že je to vlastne ich nejaká ako povinnosť zo zákona, že oni schvaľujú zvýšenie platu.
Čiže my dávame kompetenciu, aby rada mohla práve naopak v prípade zlyhaní siahnuť na plat riaditeľa. Samozrejme, teda rada volí, nielen volí riaditeľa, ale po novom bude robiť aj verejné vypočutia kandidátov a možno, aby bolo jasné, že z tých pätnástich členov dvojtretinová väčšina by volila riaditeľa, to znamená aspoň 10 členov rady. A zároveň riaditeľa odvoláva rada podľa vopred vymedzených skutočností. Toľko k správnej rade.
K tej etickej komisii možno ešte pre upresnenie, čiže aj v tej, v tom návrhu zákona sa uvádza, že je orgánom vnútornej samoregulácie, ktorého úlohou je zaujímať stanoviská k dodržiavaniu etického kódexu a iných etických princípov zamestnancami, a aj upresnenie, čo sa týka členov, má najmenej päť členov, ktorých volí a odvoláva rada tak, aby v etickej komisii boli zastúpení jeden odborník na profesijnú etiku navrhnutý najpočetnejšou profesijnou organizáciou novinárov, jeden novinár zamestnaný v Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý nie je vedúcim zamestnancom, navrhnutý zástupcami zamestnancov, jeden odborník v oblasti ochrany ľudských práv navrhnutý Kanceláriou verejného ochrancu práv a dvaja zástupcovia občianskej spoločnosti na základe návrhov subjektov uvedených v štatúte etickej komisie, z ktorých jeden je odborníkom v oblasti boja proti dezinformáciám a druhý jeden je odborníkom v oblasti mediálnej komerčnej komunikácie.
Tu si teda dovolím povedať, že naozaj je to veľký posun vpred aj v prípade takejto etickej komisie, pretože dnes, ako som spomínal, etická komisia je orgánom, ktorý má, ktorý si ad hoc môže zvolať riaditeľ, a väčšinou je to, sú to všetko jeho podriadení manažéri a tým dá posúdiť povedzme reportáž, či sa porušili nejaké etické princípy alebo či redaktor, ktorý tú reportáž robil a zastáva sa jej a dostane sa do konfliktu s nadriadeným, či teda má pravdu, nemá pravdu. Dnes to jednoducho nemá kto riadne vyšetriť, niekto nezaujatý. To znamená buď sa tým zaoberá rada, ktorá má navolených členov v parlamente, alebo sa tým zaoberajú ľudia, ktorých vyberie sám generálny riaditeľ. Čiže toto je orgán, ktorý by bol zo... od svojej podstaty nezávislý, nezaujatý, a myslím si, že môžeme dôverovať ľuďom, či už budú nominovaní Kanceláriou verejného ochrancu práv, alebo ľudia z oblasti boja proti dezinformáciám, alebo občianskej spoločnosti, alebo nominovaní novinármi, že posúdia aj tie výstupy, aj tie reportáže a aj tie prípadné spory naozaj nezaujato, pretože nebudú mať väzbu ani k politikom, ani k vedeniu RTVS.
A potom ešte jedna možno taká zaujímavosť a to už, to je už tiež teda v tom zákone, len som to v úvodnom slove opomenul, zriaďuje sa aj výkonný výbor, alebo teda je definovaný výkonný výbor, ktorý je poradným orgánom generálneho riaditeľa a osoby do funkcií, z ktorých titulu sú členmi výkonného výboru s výnimkou funkcie generálneho riaditeľa, vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ po predchádzajúcom schválení radou a vo výkonnom výbore je okrem generálneho riaditeľa riaditeľ Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, ekonomický riaditeľ RTVS, technický riaditeľ RTVS, riaditeľ marketingu RTVS a vedúci zamestnanec RTVS zodpovedný za oblasť spravodajstva a aktuálnej publicistiky. Čiže naozaj aj taký ten monokratický model toho fungovania, ktorý dnes máme, že síce generálny riaditeľ stojí na čele tejto inštitúcie, tak má okolo seba taký poradný zbor, výkonný výbor, ktorý, ktorý s ním túto inštitúciu vedie, a opäť je to, je to na základe inšpirácie teda zo zahraničia, pretože nie všade je na čele inštitúcie jeden generálny riaditeľ, ale v niektorých krajinách sú to, sú to viacerí riaditelia, ktorí to takto vedú.
Čiže v tomto návrhu môžete vidieť naozaj, by som povedal, také, také, takú inšpiráciu aj v tom, že niektoré aj súkromné firmy a väčšie firmy fungujú takto a fungujú potom efektívne a úspešne práve preto, že majú vyvážený spôsob výkonu, ale aj kontroly. Nemám asi k tomu, čo dodať. Iba to, že naozaj môžeme urobiť veľký krok pre odpolitizovanie RTVS a zároveň tento návrh neprichádza, neprichádza pred nejakou voľbou generálneho riaditeľa, pretože to je ešte možno to, čo tento parlament málokedy zažíva. Zmena zákona alebo nejaká reforma, ktorá nemá vplyv momentálne na nejakú voľbu, ktorá by bola o mesiac napríklad alebo o dva mesiace, alebo by bola účelová, že niekde v tomto zákone zároveň bude, že prijatím tohto zákona sa končí funkčné obdobie aktuálnemu riaditeľovi. Nie. Teraz môžeme nastaviť systém, podľa ktorého, ak budúca vláda nejak neznásilní legislatívny proces, alebo teda zákon a neodvolá riaditeľa, tak potom by sa riadila návrhom, ktorý je pripravený poctivo s odborníkmi na ministerstve kultúry a môže, môžu sa na to všetci vopred pripraviť a zvoliť to podľa tohto.
Takže ďakujem pekne za debatu a prajem ešte pekný zvyšok dňa.

Dámy a páni, ja som nastúpila do RTVS-ky v čase, keď bol ešte socializmus, takže tesne pred revolúciou. Ja som si užila tých riaditeľov, ktorých sme tam mali, a môžem vám povedať jednu vec. Jediný apolitický riaditeľ, ktorý tam kedy bol, bol prvý po revolúcii a to bol Roman Kaliský. Odvtedy sme ich tam mali 17 alebo ja už ani neviem, koľko ich tam bolo, ale bola to katastrofa a jeden politickejší ako druhý, až to teda vyvrcholilo v čase SNS, kedy naozaj SNS-ka ovládla celú televíziu na kompletku. To znamená, že ešte aj Rafael Rafaj, ktorý sedel v podstate v parlamente sa nasťahoval do RTVS-ky a mal tam kanceláriu, takže oni takto fungovali, aby bolo všetko jasné, hej. Odpolitizovanie televízie, to je to jediné, čo my tu môžme urobiť, a to, čo potrebujeme dokázať, pretože to, čo sa tam deje, to je fakt katastrofa. Podľa toho, kto vyhrá voľby. Hovorím, raz to ide doprava, raz to ide doľava, ale nikto sa nepozerá na to, čo to urobí s tými ľuďmi, ktorí sedia vo vnútri televízie, ktorí tam pracujú a ktorí potrebujú konsenzuálne a kontinuálne nejak vyrábať program, ktorý by bol potrebný pre túto krajinu. Nebavíme sa teraz o... o nejakých, ja neviem, filmíkoch alebo o nejakých zábavných reláciách. Ja sa teraz bavím napríklad o vzdelávacích programoch, ktoré nám úplne ulietli a budú nám ulietať, ak, ak tomu neurobíme raz a prevždy prietrž.
Takže to, že potrebujeme apolitického riaditeľa, vám ani nemusím hovoriť. Myslím si, že to každý z vás má upratané. Aspoň z vás... Koľko vás je tu? Tri, štyri, päť, šesť... z vás siedmich, ktorí tu sedíte a ktorí to chápete.
Myslím si, že verejnoprávnosť by mala, by mal byť ten základ a malo by to zohľadňovať aj to, aké sily máme v spoločnosti. To, že sa snažíme naozaj odpolitizovať aj samotnú voľbu toho riaditeľa, je jediná možná cesta. Ja som už naozaj zažila také garamboly v tej telke od spájania televízie a rozhlasu po príchod pani Zemkovej, teda s príchodom pani Zemkovej až po jej odvolanie. Môžem vám povedať, že to teda bola... bol, bol katastrofálny krok, ale už s tým nič neurobíme, proste sme to spojili. Spravili sme z dvoch plnokrvných inštitúcii jednu polokrvnú, lebo jeden bol arab a druhý bol polokrvník, takže, takže toto sme vytvorili z RTVS-ky a takto to tu teda aj vyzerá, hej.
Neho... nebavme sa už o... o tom, či koncesie, či nekoncesie. Proste dajme tie... tej televízii naozaj tie peniaze, ktoré potrebuje.
My sme nechali 20 rokov koncesie. Za tých 20 rokov, kedy sme ich schvaľovali, boli v televízii dva televízne programy a tri rozhlasové. Áno? Po toľkých rokoch máme dneska, mali sme dnes, teda mali sme ešte donedávna päť televíznych programov a deväť rozhlasových. Za tie isté koncesie. Tak čo sme čakali? Dali sme im peniaze na hotdog a čakali sme steaky?
O čom sa my tu bavíme? Fakt už mi je, už mi je to trápne, ja tu fakt bojujem za všetkých televizákov len preto, že ja som televizák, som plnokrvný televizák a nemám ani problém odísť z tohto parlamentu a vrátiť sa naspäť do práce, takže to len pre tých ostatných, ale poďme zabojovať za tú telku naozaj všetci, a nielen za tú televíziu, lebo nebavíme sa tu len o televízii, my sa tu bavíme aj o rozhlase. My večne zabúdame na ten rozhlas. Však to je, to je katastrofa. Fakt je to, fakt je to zlé, a ak to nedofinancujeme, tak nám to budúcnosť vráti, tomu verte, v hlúpnutí národa, v hlúpnutí detí a neviem v čom všetkom možnom. Vráti nám to tá budúcnosť a tam spejeme.
Takže v rámci môjho záverečného slova (povedané so smiechom), prepáčte, že som takto naložila, ale, ale vo mne sa už pení žlč s tým, čo tu robíme. Tak buď im to dajme v štátnom, štátnom rozpočte, zvýšme, zvýšme im rozpočet, ale, ale nerobme to. Nerobme, nerobme tieto, tieto kotrmelce. Raz áno, raz nie, raz koncesie, raz nekoncesie. Tak sa dohodnime na jednom a urobme to, nech je to zo štátneho rozpočtu. Čiže toľkoto k tomu prvému čítaniu. Ešte uvidím, jak sa rozbehnem v druhom.
Ďakujem pekne všetkým za to, že ste ma vypočuli, a skúste, prosím vás, popremýšľať, naozaj tá telka... a tá telka, ale aj ten rozhlas potrebuje pomoc. RTVS-ka proste potrebuje pomôcť. Ďakujem.
Poprosím, hlasovanie budúci... zajtra, zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi uviesť, kolegovia, kolegyňa, tento návrh zákona.
My sme ho podávali už v auguste minulého roka, následne tento návrh zákona prešiel prvým čítaním, je to tak, ako povedal pán predsedajúci, tento návrh zákona je už v druhom čítaní. Malo sa o ňom hlasovať, teda prerokovať sa mal v decembri. Keďže bola turbulentná doba a bola vyslovená nedôvera vláde, presunul sa na túto schôdzu.
Medzitým už cez tie mimoriadne schôdze prebehlo k zmene ústavy, čo je také dôležité a chcem podotknúť pri tomto návrhu zákona, že pri tej zmene ústavy vypadla tá možnosť skrátenia volebného obdobia referendom, preto je dobré, že tento návrh zákona je otvorený, a tí, čo ste si pozerali tú legislatívnu dokumentáciu, tak sú tam pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré vlastne po mne prednesie kolega, a cieľom návrhu zákona sa tak stane to, aby sa opäť do ústavy vrátila tá možnosť, že mandát poslanca zanikne aj platným celoštátnym referendom.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor uvedený návrh ústavného zákona prerokoval na 136. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru. Návrh správy výboru vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 137. schôdzi. Stanovisko gestorského výboru ani návrh správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov ústavnoprávneho výboru.
Ako spravodajca ústavnoprávneho výboru predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorý predložila skupina poslancov, ktorý prerokovávame, je reakciou na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda, vyhlásenie ktorého žiadala petícia podpísaná takmer 600-tisíc občanmi Slovenskej republiky a takisto aj obrovské množstvo občanov, ktoré sa zúčastnilo, aj keď neúspešného, ale zúčastnilo sa referenda a vyjadrili svoj názor väčšinovo v tom, že si želajú mať aj takúto právnu úpravu, aby sa, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj referendom ako základným prejavom realizácie výkonu moci, ktoré... ho ústava (ruch v sále a zaznievanie gongu) občanom dáva ako pôvodným nositeľom moci v štáte, ktorí môžu svoju moc vykonávať buď nepriamo prostredníctvom volených zástupcov, alebo priamo.
Čiže myslím si, že mali by sme si ctiť Ústavu Slovenskej republiky a mali by sme občanom Slovenskej republiky dať tú možnosť vyjadriť svoju vôľu skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky aj formou referenda, nielen voleným zástupcom formou uznesenia Národnej rady, tak ako to bolo schválené už v januári tohto roka v Ústave Slovenskej republiky tuná pozmeňujúcim návrhom zo strany SaS.
Čiže navrhovaný poz... navrhovaný návrh zákona spočíva v doplnení ústavy o priamu možnosť skrátiť volebné obdobie referendom a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladám, reaguje na legislatívnotechnické súvislosti, reaguje a spresňuje možnosť skrátenia volebného obdobia referendom a upravuje nadväzujúce a súvisiace ustanovenia, tak aby táto právna úprava bola v praxi realizovateľná, aby bola úplne jasná a určitá.
Zároveň, pokiaľ by došlo ku skráteniu volebného obdobia, navrhujeme týmto pozmeňujúcim návrhom zaradiť do Ústavy Slovenskej republiky povinnosť predsedu Národnej rady vyhlásiť voľby do Národnej rady do siedmich dní od vyhlásenia platného výsledku referenda a takisto upravujeme aj účinnosť tohto návrhu zákona dňom vyhlásenia, tak aby sa dalo aplikovať ešte aj prípadne na terajšie skrátené, terajšie volebné, terajšie volebné obdobie.
Čiže to bude prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý si dovoľuje... ktorý si dovolím predložiť v tejto rozprave, a potom predložím ešte druhý pozmeňujúci návrh opakovane, ktorý som už predkladal k inému návrhu zmeny ústavy avšak nebol schválený, ale predložím ho opakovane.
A to je návrh, aby ak príde k zmene ústavného textu pred konaním referenda, ktoré už bolo vyhlásené, aby bolo možné toto referendum zo strany prezidenta Slovenskej republiky zrušiť. Ide o technický zásah do ústavy v tom zmysle, aby sme tu mali ústavnú poistku toho, že ak bude vyhlásené referendum s nejakou otázkou, ktorá má normatívny charakter, a podľa ostatného rozhodnutia Ústavného súdu takéto, predmet referenda teda má mať normatívnu povahu, a ak medzičasom dôjde k zmene ústavy práve v tejto veci, tak aby bolo možné zrušiť už vyhlásené referendum, aby nedošlo k tomu, že referendum bude meniť normatívny text ústavy, ktorý bol medzičasom v priebehu od vyhlásenia referenda do jeho konania v Národnej rade Slovenskej republiky z hľadiska legislatívnej iniciatívy poslancov zmenené.
Čiže toto sú základné dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov.
A teraz pán predsedajúci, dovoľte, aby som prečítal tieto dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Chcem ešte upozorniť predtým, ako ich začnem čítať, že v na webovej stránke, resp. na organizačnom odbore Národnej rady Slovenskej republiky sú podané štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré, z ktorých teda predložím... všetky štyri moje, z ktorých však predložím len dva, pretože tie dva reagovali ešte, keďže tento návrh zákona je tu už v zásade na tretej schôdzi, čiže reagovali na právny stav pred tým, ako bola zmenená ústava pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom pani poslankyne Kolíkovej v minulom mesiaci, čiže bolo potrebné tieto pozmeňujúce návrhy upraviť a predložiť ich nanovo, čiže tie dva, ktoré sú tam v pôvodnom znení, nepredložím, takže aby vás to nemiatlo, že sú tam štyri, ale predložím z ich len dva.
Takže toľko k rozprave a teraz budem, pán predsedajúci, čítať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1147).
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 460/192 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1147), sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve ústavného zákona sa slová „ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.“
2. Vo vete pod názvom ústavného zákona sa pred slovo „zákone“ vkladá slovo „ústavnom“.
3. V čl. I sa za úvodnú vetu vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V čl. 73 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k skráteniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“
2. V čl. 73 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno skrátiť aj referendom.“
Doterajší text za úvodnou vetou sa označí ako bod 3.
4. V čl. 1 sa navrhovaný text „V piatej hlave ZÁKONODARNÁ MOC prvý oddiel „NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY“ sa dopĺňa v
Čl. 81a ) o písmeno g)
Čl. 81a ) Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká“ nahrádza týmto znením „Čl. 81a sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:“.
5. V čl. I v čl. 81a písm. g) sa slovo „celoštátneho“ nahrádza slovom „výsledku“.
6. V čl. I., v čl. 81a písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo na základe prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky“.
7. Doterajší text čl. I sa označuje ako bod 1 a čl. I sa dopĺňa bodmi 2 až 7, ktoré znejú:
„2. V čl. 82 ods. 5 sa za slová „volebného obdobia“ vkladá čiarka a slová „skráteného volebného obdobia“.
3. V čl. 89 ods. 3 sa za slová „volebného obdobia“ vkladajú slová „alebo skráteného volebného obdobia“.
4. V čl. 93 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „vrátane skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“.
5. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“
6. Čl. 98 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak sa platným výsledkom referenda rozhodne o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od vyhlásenia platného výsledku referenda tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali najneskôr do 130 dní od ich vyhlásenia.“.
7. Za čl. 154h sa vkladá čl. 154i, ktorý znie:
„Čl. 154i
Ustanovenia čl. 73 ods. 1 a 3, čl. 81a písm. g), čl. 82 ods. 5, čl. 89 ods. 3, čl. 93 od. 2 a čl. 98 ods. 2 a 3 v znení účinnom odo dňa vyhlásenia tohto ústavného zákona sa vzťahujú aj na volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začaté v roku 2020.“
8. V čl. II sa slová „15. dňom od jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.
Skončil som, pán predsedajúci, s týmto prvým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
A teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1147).
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1147) sa mení a dopĺňa takto:
Doterajší text čl. I sa označuje ako bod I a čl. 1 sa dopĺňa bodom 2, ktorý znie:
2. Čl. 95 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa odseku 1 pred konaním referenda na návrh petičného výboru.“
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Je to tak, ako som povedal v úvodnom slove, že tá ústava sa zmenila, odkedy sme mali o tomto návrhu zákona rokovať, preto aj ďakujem, že prišli tieto pozmeňujúce návrhy. Aj jeden, aj druhý.
Ten druhý správne hovorí o tom, že to referendum petičný výbor môže aj zrušiť. Bola to v podstate reakcia aj na tie udalosti a na referendum, ktoré prebehlo v januári.
To referendum nám ale aj ukázalo tú vôľu tých ľudí. Síce tá účasť bola, aká bola, teda nebolo platné, ale tí ľudia jasne ukázali ten názor, že sú za to, aby bolo možné volebné obdobie skrátiť aj referendum... referendom, a tento návrh zákona a tieto dva pozmeňujúce návrhy majú za následok to, že tá, že Ústava Slovenskej republiky sa naozaj upraví tak, aby toto bolo možné.