83. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som sa chcel spýtať na tú cenu Juraja Langsfelda, ktorá je navrhovaná, keďže doteraz je udeľovaný Rad Ďurka Langsfelda a udeľuje ho OĽANO, tak znamená to, že ocenenie, ktoré doteraz dávalo politické hnutie OĽANO, by teraz mal dávať štát? Dobre tomu rozumiem? Lebo pri všetkej úcte k oznamovateľom protispoločenskej činnosti je to, je to záslužná vec, tých ľudí si musíme, musíme vážiť, mali by sme ich chrániť, poskytovať im ochranu, to nikto nespochybňuje. Je na diskusiu, akým spôsobom by mohli byť oceňovaní alebo odmeňovaní, ale toto, ak je to tak, tak mi to teda príde trošku zvláštne, že niečo, čo je, teraz to trošku zvulgarizujem, straníckym ocenením doteraz, sa má stať štátnou cenou. To keby s niečím takým podobným prišiel napríklad SMER, tak všetci by sme tu vyskakovali, že ako je takéto niečo možné. Tak ja len, je to tak, že stranícke ocenenie, ktoré udeľovalo hnutie OĽANO, sa teraz má stať štátnou cenou?

S ďalšou faktickou pán poslanec Blcháč.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel vstúpiť do tejto diskusie asi tým spôsobom, že dnes tu viackrát odznelo, odznel taký, odznelo také spojenie, že je potrebné zvažovať utíšenie legislatívneho procesu.
Pätnásteho decembra minulého roku bola vyslovená nedôvera vláde Slovenskej republiky, tá je teraz poverená, a len koncom januára bolo prijaté rozhodnutie parlamentu o predčasných voľbách, ktoré sa majú konať 30. septembra tohoto roku. Dennodenne počúvame sťažnosti od ambulantných lekárov, samospráv a tak ďalej o tom, s akými dennodennými problémami sa stretávajú, a teda neodmietam tému ako protikorupčného boja, tak ako tu je aj nastavený tento návrh zákona o ochrane oznamovateľov protikorupčnej činnosti, ale zvažujem, že či je to pravé orechové, čo teraz máme riešiť.
Kvantum zásadných zákonov, ktoré sme mali doteraz prerokovať, sme nejakým spôsobom preskočili, ostali na koniec, možnože sa presunú na ďalšiu schôdzu, a ja mám teda vážne pochybnosti o tom, o úprimnosti tohoto snaženia, o zápase o pravdu, ako povedal pán Mičovský. A chcem sa vrátiť možno aj k včerajšiemu jeho vystúpeniu pri nejakej príležitosti tu v pléne, keď tak horlivo presadzuje túto agendu, či, ako sa cíti, keď on vlastne tým jeho, tou jeho účasťou tu v parlamente spôsobil, že prešla tá tzv. reforma národných parkov.
Zamyslite sa!

Pán poslanec Kuriak.

Ďakujem za slovo.
Kolega Janko Mičovský, osobne poznám tvoj príbeh, keď si odvážne pred rokmi poukázal na korupciu v štátnych lesoch. Veľakrát som ho počul aj priamo od teba. Pred rokmi som bol aj spolu s tebou, ale aj s ďalšími kolegami pri oceňovaní niektorých odvážnych ľudí, ktorých si spomenul vo svojej rozprave. Tiež možno si už nepamätáš, ale boli sme aj spolu čistiť pietne miesto niekde v okolí Kremnice, hrob Juraja Lang... Lengsfelda, neviem to... takže oživili sa mi trošku spomienky.
Tento návrh zákona vítam. Nielen preto, že na Slovensku je ešte stále veľmi veľa korupčníkov, ľudí bez chrbtovej kosti, ktorí si zvykli na to, že korupcia patrí k súčasti ich života, k ich práci či ich činnosti, aj, bohužiaľ, aj vo verejnej sfére. Mnohí ľudia, ktorí vedia o korupcii vo svojom okolí, sa doteraz báli oznámiť korupčné konanie, až na pár, až na pár hrdinov, lebo čelili vyhrážkam, útokom, šikane v práci. Tiež čelili aj od niektorých starostov, primátorov a úradníkov, ktorí, ktorí si verejné prostriedky zamenili za svoje a vkradla sa tam tá nešťastná korupcia, ktorá spôsobila veľa finančnej ujmy v našej krajine a tie peniaze doteraz chýbajú, či sa rozkrádalo a korumpovalo v malom, alebo vo veľkom.

S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za všetky reakcie. Pokúsim sa narýchlo.
Pán poslanec Baránik, no nie každý, kto si zmyslí poukázať na nejaké nepeknosti, ale musí to byť človek, ktorý od prokuratúry dostal štatút chráneného oznamovateľa, a musí to byť človek, ktorého zamestnávateľ opakovane prenasleduje, nejakým spôsobom znevažuje, robí mu príkoria. Takže v tomto prípade, ak je ten zamestnávateľ taký nerozumný, že to takto robí miesto toho, aby si ocenil človeka, ktorý takýmto spôsobom sa dostal k štatútu chráneného oznamovateľa, nuž potom by prišla do úvahy tá jeho oprávnenosť opustiť zamestnávateľa a dostať na cestu za lepšími spôsobmi. Tu je to odstupné, ktoré súhlasím, tých tridsať platov môže byť priveľa, o čísle sa môžme baviť, išlo mi o ten princíp.
Pán poslanec Dostál, áno, ja to nebudem tajiť, voľakedy som navrhol, keď som bol členom klubu OĽANO dlhé roky, Rad Ďurka Langsfelda, vždy som mal takú ambíciu to raz pretransformovať do tejto podoby, takže netajím, ale nie je to cena, ktorú by sme teraz... lebo trocha ma prekvapuje, lebo vy ste veľkorysý človek, ktorý vie posudzovať veci z nadhľadu, že ste vniesli tento akcent. Áno, ja ho priznávam, na druhej strane budeme sa baviť o tom, kto kedy čo? Bavme sa o tom, komu a prečo. A ten, táto súvislosť, pevne verím, že nemôže rozhodnúť o tom, že by to bolo hodné zneváženia.
Pán Blcháč, pán poslanec Blcháč, tu, tá úprimnosť tu existuje. Ja ten zákon, súhlasím, že možno máme vážne zákony, ktoré by sme nemali zanedbávať, a prichádzame so zákonmi, ktoré riešia predaj v nedeľu alebo riešia niektoré podružnejšie veci, ktoré nie sú predmetom trápenia spoločnosti, ale ja si myslím, že tu hovoríme o zákone, ktorý proste by mal upozorňovať na to, že aj v prípade, keď je zle, tak etiku nesmieme hnať do kúta, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O slovo požiadal pán navrhovateľ. Nech sa páči.

Ešte krátko zareagujem najmä na to, čo hovoril pán poslanec Blcháč, lebo on v zásade nie je oboznámený s tým, ako sa uvažovalo predkladať zákony v tomto volebnom období, a preto sa môže oprávnene pýtať, že prečo to predkladáme až teraz, prečo tu nie sú nejaké iné zákony namiesto toho. Ja by som tiež teraz neporovnával, či sú tie zákony, ktoré sa ocitli na konci schôdze, dôležitejšie ako tie, ktoré sú teraz. Pre hnutie OĽANO je toto jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré sú predložené na tejto schôdzi, čiže tam žiadne pochybnosti nemáme.
Ale čo je dôležité povedať, je aj to, a to je aj verejne známe, my keď sme vypočúvali, vypočúvali kandidátov na predsedu úradu na ochranu oznamovateľov, tak sme sa ich pýtali na viaceré otázky. A napriek tomu, že pani predsedníčka, ktorá má osobné skúsenosti aj z, alebo teda je zná... je si vedomá, že povedzme v Spojených štátoch a inde existuje aj systém podielovej odmeny, tak ona sama nie je veľkou zástankyňou odmeňovania oznamovateľov korupcie ako takých, hoci tú odmenu ten úrad udeľuje alebo môže udeľovať aj za jej pôsobenia, lebo paušálnu odmenu tam máme už na základe zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. A tak sme sa dohodli ešte tesne po jej vymenovaní, že nebudeme hneď podávať náš návrh zákona o podielovej odmene, pretože mňa aj osobne poprosila alebo požiadala, aby sme si dali nejaký časový odstup, ako bude fungovať ten zákon, teda nejaký čas s tým, že už pol roka úrad funguje. Nefunguje to zatiaľ dobre, ona sama to priznala vo výročnej správe toho úradu. Nejaké konania sú, ale veľa ich nie je. Oznamovatelia z rôznych dôvodov nie sú tak aktívni v poznávaní korupcie, ako sa očakávalo. A pokiaľ by bol riadny termín volieb, tak by sme s týmto zákonom prišli asi až v lete, aby mala v zásade dva roky na to, že odskúša ten systém, ktorý jej viacej vyhovuje, teda že sa nebude až toľko odmeňovať. No ale keďže sme sa dohodli na predčasnom termíne volieb, tak sme s tým zákonom prišli teraz, lebo už keby sme prišli v lete, tak už by sme ho nestihli ani prerokovať v Národnej rade.
Čiže ide naozaj o tento dôvod, o ktorom možno mnohí neviete, ale snažili sme sa byť korektní aj voči nej. Ale jednoducho nazdávame sa a sme presvedčení o tom, že jedna z vecí, prečo ten zákon dobre nefunguje v praxi, je ten, že oznamovatelia, ktorí by aj za iných okolností boli ochotní oznámiť aj väčšie prípady korupcie, ich neoznamujú aj preto, že tie riziká s tým oznámením a s tým, že by ich mohli vyhodiť zo zamestnania, sú veľké a že im treba proste ponúknuť a motivovať ich aj iným spôsobom. Jeden je ten, že im neja... im určitým spôsobom zabezpečíme ochranu pri šikanovaní, pokiaľ by teda na základe už preukázaných prípadov šikanovania chceli opustiť svoje doterajšie pracovisko.
A druhým dôvodom je práve ten, že okrem paušálnej odmeny by mali mať k dispozícii aj podielovú odmenu, ktorá sa bude vyplácať, avšak iba, ona sa bude vyplácať len vtedy, keď ten prípad je už ukončený, a dokonca keď ten majetok štátu, ktorý bol získaný korupčnou trestnou činnosťou, je aj štátu vrátený. Čiže z toho sa bude počítať podiel. To neni úplne bežný prípad tých, tých prípadov, toto nebude každý druhý prípad. Ale aj my si od toho sľubujeme, že jednoducho rozšírime tú možnosť pre oznamovateľov korupcie poukázať aj na takéto väčšie prípady, kde pri odhalení veľkých korupčných káuz by im podľa nás mala patriť väčšia odmena ako len paušálna odmena.
Zároveň by som rád upozornil aj na to, že aj po rozhovoroch, doterajších rozhovoroch s úradom na ochranu oznamovateľov by sme paušálnu odmenu stále ponechali ako nenárokovateľnú. Lebo v tomto návrhu zákona ju označujeme za nárokovateľnú, ale teda chceme vyjsť v ústrety aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že by tá paušálna odmena bola aj naďalej nenárokovateľná. Ale táto podielová odmena v zmysle aj tohto návrhu bude nárokovateľná. Čiže to bude aj rozdiel medzi týmito dvomi odmenami, ktorý v tomto návrhu tak zatiaľ upravený nie je.
Tiež by som rád reagoval na pána poslanca Baránika, ktorý už medzitým musel opustiť rokovaciu miestnosť, a tiež si kladie legitímnu otázku, že čo keď to bude zrovna prípad, bude to možno nejaký menší zamestnávateľ. Viem, že teraz asi nebudeme hovoriť to isté s pánom poslancom Mičovským, lebo ja si nejak tak viacej vnímam tie riziká, že môže, môže naozaj nastať aj to, čo hovoril pán poslanec Baránik, že proste tí zamestnávatelia, tí zamestnanci sa medzi sebou dohodnú a že oni, oni, možno nie ten, kto to bude oznamovať, ale proste vznikne tam nejaká, nejaká zvláštna, zvláštna dohoda medzi nimi a jednoducho jeden z nich poukáže na tie, na to korupčné správanie, ktoré mohol zhodou okolností iný zamestnanec robiť, a keby si dal veľmi vysoké odstupné, tak by to zvádzalo možno tých zamestnancov k tomu, že by sa potom neskôr chceli cez to odstupné podeliť. Akože je to dosť extrémny prípad, ale podľa mňa na toto poukazoval pán poslanec Baránik, a preto treba naozaj veľmi-veľmi citlivo odhadnúť a upraviť, že aká je tá adekvátna, primeraná miera toho odstupného, aby človek, ktorý je evidentne a preukázateľne šikanovaný, lebo my hovoríme o konkrétnom príklade, kedy on už na súde dokáže, že ten pracovnoprávny úkon, tá výpoveď voči nemu bola preto, že oznámil korupciu toho zamestnávateľa. My hovoríme o tomto prípade. Tam je úplne že evidentné, jednoznačné, že je šikanovaný. Tak jednoducho aby sme ho nedržali ďalej v prostredí, kde ho chcú od... odkiaľ ho chcú vyštvať, ale zase dali mu nejaký primeraný balík na to, aby, toho odstupného, aby mohol odísť a nájsť si nové zamestnanie. Aby nezostal na ulici s holými rukami.
A ja som teda alebo my sme navrhli do tohto návrhu zákona že šesť mesiacov. Ale hovorím dopredu, že ja netrvám na šiestich mesiacoch. Ja som sa snažil o to, aby, alebo sme sa snažili o to, aby to malo aj nejaký odstrašujúci účinok, ale aby to zase nebolo bežné odstupné, ktoré ten zamestnanec dostane, keď mu dajú výpoveď, a podľa toho, koľko pracuje u toho zamestnávateľa, tak takú, také odstupné dostane. Čiže trošičku vyššie, aby to bolo, preto sme navrhli šesť mesiacov. Ale myslím si, že aj keby to bolo štyri mesiace alebo päť mesiacov a, alebo aj viac ako šesť mesiacov, je to, je to nejaká, je to taká miera, ktorú treba naozaj veľmi citlivo odhadnúť.
Ja si myslím, že ešte sa dopracujeme možno k niečomu lepšiemu aj po ďalších rozhovoroch s ministrom práce. Vôbec sa nebránim tomu, aby sme, keďže ten, tento návrh zákona sa v tej, tomto kúsočku dotýka aj zamestnávateľa, zamestnancov, že by sa mohla k tomu vyjadriť aj tripartita. Budeme mať medzi prvým, druhým čítaním ešte na to čas. Možnože aj tam sa dozvieme naozaj viacej aj zo strany tých zamestnávateľov, aj z ich skúseností.
A, ale nemyslím si, že ten systém dnes, ako je nastavený, je dobrý, a to konštatuje aj úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Aj on v správe konštatuje, že títo ľudia sa boja nahlasovať alebo, nechcem hovoriť, že sa im neoplatí, lebo to tak nie je, ale boja sa nahlasovať tú korupciu, lebo sa obávajú toho, čo sa im stane po tom, keď začnú byť šikanovaní v tej práci, a tak ju radšej neoznámia, nechajú to tak, povedia si, však to neni moja starosť, to nech si riešia orgány činné v trestnom konaní, nech na to dojde niekto iný, ja sa do toho nebudem montovať, hoci teda dobre vedia, že o čo ide, a mohli by byť práve oni tými, ktorí, ktorí to oznámia.
Ja ešte k tej cene. No, rozumiem, pán poslanec Dostál, že to, priznám sa, že ja som v tejto rovine neuvažoval, ale, ale dávam ti za pravdu, že niekto môže takto uvažovať a že možnože to nevyzerá z tohto pohľadu dobre, no. Akože nie, nebolo to tak myslené. Však ty podľa mňa vieš, že to takto nebolo myslené. A nemyslím si, že to iba OĽANO udeľovalo. Ja si, ja si dobre pamätám, ja som bol vtedy asistent poslancov, že to bola ako keby, áno, že OĽANO prišlo s takým nápadom, že udeľovať nejakú cenu. Ale mám pocit, že to vtedy bola taká, na takej širšej platforme spolupráca, že to do toho boli zapojené aj iné opozičné strany, najmä SaS, že to, ja som to nikdy nebral ako OĽANO aktivitu. No, ale ja už neviem. Však keby toto bol jediný problém, pre ktorý by ste nevedeli podporiť zákon, tak možnože nájdeme aj iné vhodné meno. Nemusí to byť Juraj Langsfeld, že naozaj o toto nešlo, že ak je toto jediný problém toho zákona z vášho pohľadu, tak kľudne si sadnime a rozprávajme sa o tom medzi prvým a druhým čítaním.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.